Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a sudcov JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej v právnej veci žalobcu: L. Q., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, Limbach, zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., IČO: 47 247 959, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášiková 46, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2019/34259/VAM zo dňa 04.03.2019, takto:

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/34259/VAM zo dňa 04.03.2019 v spojení s rozhodnutím Stavebného úradu obce Limbach č.j. : Li-2018/1563-003 zo dňa 29.10.2018 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Dňa 28. 08. 2018 bolo stavebnému úradu Limbach doručené podanie žalobcu označené ako „Oznámenie o účastníctve v konaní o umiestnení stavby a v stavebnom konaní“, ktorým sa žalobca prihlásil za účastníka konania vo veci vedeného spojeného územného a stavebného konania na stavbu, ktorá má byť realizovaná na pozemku parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, k. ú. Y., ktorej stavebníkmi sú PharmDr. D. M. a PharmDr. Z. M., trvale bytom O. XX, Bratislava (ďalej iba Konanie), pričom žalobca svoje postavenie účastníka konania odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby súpisné číslo XXX/XX na ulici L. v obci Limbach, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Limbach a predmetnou stavbou môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 2. Dňa 27. 09. 2018 stavebný úrad Limbach listom č. j.: Li-2018/1665-002 oznámil žalobcovi začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka Konania, a súčasne ho stavebný úrad vyzval, aby v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia doplnil svoje podanie o dôkazy na podporu svojich práv ako účastníka konania. Žalobca na výzvu stavebného úradu nereagoval. 3. Obec Limbach ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. j.: Li-2018/1563-003 zo dňa 29. 10. 2018 (prvostupňové rozhodnutie) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku vylúčila žalobcu ako účastníka konania v Konaní.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že stavba na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXXX priamo ovplyvňuje jeho práva k užívaniu pozemku z nasledovných dôvodov: „1) Viaceré infraštruktúrne časti ( prípojka na elektriku, káblová televízia, hlavný uzáver plynu a vody ) sú umiestnené priamo v komunikácii - ceste - medzi mojou parcelou XXXX/XX a parcelou XXXX/XXX a stavebnými mechanizmami pri parkovaní môžu byť tieto časti poškodené resp. zablokované v prípade havárie. Mám zásadné pripomienky k výstavbe tak, aby moje užívacie práva a možnosť vstupu na pozemok neboli výstavbou ovplyvnené. Pri oživení prípojok elektriky bude nevyhnutná odstávka dodávky z dôvodu spoločnej infraštruktúry aj v našom odbernom mieste. 2) Hluk počas stavby ovplyvňuje priamo užívanie môjho pozemku a stavby a mám zásadné pripomienky k časom, najmä v dňoch pracovného pokoja, kedy sa výstavba môže realizovať. 3) Stavba bude spôsobovať prašnosť v okolí a môj pozemok a stavba bude pri pretrvávajúcom vetre priamo zasiahnuté. Pretrvávajúci vietor zo severu na juh v kombinácii s prašnosťou výrazne ovplyvní užívanie môjho pozemku a rodinného domu. 4) Sme napojení spoločne na jednu prečerpávaciu stanicu, ktorá je napojená na obecnú kanalizáciu a z dôvodu viacerých pretrvávajúcich problémov chcem sa uistiť ešte počas stavebného konania, že nedôjde k prekročeniu kapacity tejto prečerpávacej stanice napríklad navýšením množstvom bytových jednotiek, resp. nedodržaním záväzných územných regulatívov platného územného plánu obce Limbach 5) Pri zakúpení pozemku v lokalite Račí potok sme akceptovali minimálnu veľkosť stavebnej parcely 1500 m2 tak, ako je to stále platné v aktuálnom územnom pláne obce Limbach. Spolu s ostatnými obyvateľmi lokality sa chcem priamo uistiť, že nedôjde k vydaniu stavebného rozhodnutia, ktoré by bolo v rozpore s územným plánom obce. Obava je spôsobená viacerými nesprávnymi UPI vydanými obcou Limbach pre lokalitu U26, v ktorej sa moje obe parcely - XXXX/XXXXX a XXXX/XXX - nachádzajú. Stavebný úrad ma vylúčil ako účastníka konania z dôvodu, že údajne nespĺňa ani jednu z podmienok určených StavZ pre účasť v stavebnom konaní. V odôvodnení však uviedol len to, že nie je vlastníkom susedných stavieb. Takéto odôvodnenie nie je možné považovať ani za správne a ani za riadne.“ 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný v záhlaví rozsudku označeným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní procesne správne, dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníka konania a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec a správnej právnej úvahy, v dôsledku čoho je odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je preskúmateľné v celom rozsahu. Tvrdil, že v odvolacom konaní nebol zistený zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. Žalovaný uviedol, že znakom účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. 8. Žalovaný poukázal na § 14 ods. 1 správneho poriadku z ktorého vyplýva, že tomu, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojom právnom postavení, musí sa postavenie účastníka konania priznať a za účastníka konania ho treba považovať až do času, kým sa preukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. Treba ho teda považovať za účastníka konania až do rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. 9. V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že žalobca sa domáhal priznania postavenia účastníka konania v Konaní, pričom toto odôvodňoval ustanoveniami § 34 stavebného zákona, ako aj ustanoveniami § 59 stavebného zákona, tvrdiac, že stavba na parcele č. XXXX/XXX a XXXX/XXX priamo ovplyvňuje jeho práva k užívaniu jeho pozemkov na pare. č. XXXX/XX a pare. č. XXXX/XXX, k. ú. Limbach. 10. Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa hluku počas stavby ako aj prašnosti, uviedol, že túto námietku je potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnenú, nakoľko stavebný úrad bude povinný v rozhodnutí o povolení stavby stanoviť stavebníkovi podmienky pre umiestnenie a realizáciu stavby. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom prekročenia kapacity prečerpávacej stanice resp. nedodržaním záväzných územných regulatívov platného územného plánu obce Limbach, žalovaný tvrdil, že to, či je stavba v súlade s územným plánom platným pre danú lokalitu je predmetom spojeného územného a stavebného konania, a nie je predmetom konania o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania.

11. K námietke žalobcu, že realizáciou predmetnej stavby bude ovplyvnené užívanie jeho pozemku a rodinného domu, ako aj vstup na jeho pozemok počas výstavby, žalovaný uviedol, že túto námietku je taktiež potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnenú, nakoľko z verejne dostupných údajov na katastrálnom portáli vyplýva, že medzi pozemkom žalobcu a pozemkom stavebníka, na ktorom má byť realizovaná predmetná stavba je dostatočná vzdialenosť, a navyše uvedené pozemky sú oddelené prístupovou súkromnou komunikáciou vo vlastníctve tretej osoby, t. j. vlastníkom pozemku parcela č. KN-C XXXX/ XX, k. ú. Limbach, pričom k predmetnému pozemku sú zriadené viaceré bremená. 12. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Tunajšiemu úradu, a to aj vo väzbe na dôvody podaného odvolania, nie je zrejmé, akým spôsobom budú umiestňovanou a povoľovanou stavbou dotknuté vlastnícke alebo iné práva odvolateľa vo vzťahu k pozemku v jeho vlastníctve, nakoľko nie je preukázaný zákonný dôvod pre priznanie postavenia účastníka konania v predmetnom konaní odvolateľovi. Z dikcie ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že účastníkom územného konania o umiestnení stavby sú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona sa za iné práva k pozemkom a stavbám rozumejú práva, ktoré súvisia s užívaním pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, alebo práva vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, alebo práva vyplývajúce z iných právnych predpisov, pričom z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli vyplýva, že odvolateľ nespĺňa ani jednu zákonnú podmienku pre priznanie postavenia účastníka predmetného konania v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona, vo väzbe na tú skutočnosť, že jeho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, nakoľko stavebný úrad môže povoliť predmetnú stavbu len na pozemkoch, ku ktorým stavebníci preukážu vlastnícke alebo iné právo. K danému je potrebné uviesť, že na základe podkladov v spisovom materiáli vyplýva, že povolením navrhovanej stavby nijakým spôsobom nedôjde k zásahu do vlastníckych alebo iných práv k pozemku alebo stavbe vo vlastníctve odvolateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že odvolateľ nespĺňa zákonnú podmienku pre priznanie postavenia účastníka predmetného konania v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona v časti, že účastníkmi územného konania sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, nakoľko z dikcie ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c ) a písm. d) stavebného zákona vyplýva, čo sa rozumie pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“, nakoľko v danom prípade ide o pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania a stavby na týchto pozemkoch, ako aj pod pojmom „susedná stavba“, ktorou sa rozumie stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky má za to, že odvoláte? nespĺňa ani jeden zákonný dôvod na priznanie postavenia účastníka konania v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona, a to aj vo väzbe na tú skutočnosť, že v danom prípade nespĺňa v ňom uvedené zákonné predpoklady, a to aj vo väzbe na ich vymedzenie v ustanovení § 139 ods. 2 písm. c) a písm. d) stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné námietky odvolateľa uvedené v podanom odvolaní vyhodnotiť ako neopodstatnené a nemajúce oporu v zákone.“ 13. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi oznámené (doručené) dňa 09.03.2019. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

14. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.3.2019 sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu stavebného úradu obce Limbach č. j.: Li-2018/1563-003 zo dňa 29. 10. 2018 zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdené. 15. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, považoval žalobca za nezákonné z formálnych i z materiálnych dôvodov, pretože :

- žalovaný nesprávne vec právne posúdil, predovšetkým preto, pretože žalobca je ( má byť ) účastníkom Spojeného stavebného konania a napriek tomu ho žalovaný z konania nezákonne vylúčil;

- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav,

- došlo k porušeniu SR a Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť.

16. Žalobca poukázal na to, že stavebné konanie vedené v zmysle Stavebného zákona je správnym konaním, na ktoré sa v zmysle § 140 SZ subsidiárne aplikujú ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu v prípade, ak Stavebný zákon výslovne neustanovuje niečo iné. Zákonodarca týmto ustanovením zároveň okrem iného vyjadruje vôľu, aby sa aj stavebné konanie spravovalo základnými zásadami správneho konania určenými predovšetkým § 3 Správneho poriadku, ako aj § 32 Správneho poriadku. Týmito zásadami by sa malo spravovať každé správne konanie vo všetkých jeho štádiách, nakoľko tieto majú zabezpečiť určitú kontinuitu v procese rozhodovania správnych orgánov. Jednou zo zásad vyjadrených predmetnými ustanoveniami je aj zásada materiálnej pravdy ( § 3 ods. 5 Správneho poriadku) úzko súvisiaca s vyhľadávacou zásadou, resp. vyšetrovacím princípom ( § 32 ods. 1 Správneho poriadku a § 46 Správneho poriadku), ktorým sa spravuje správne konanie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce Rozhodnutie stavebného úradu a konanie tomuto rozhodnutiu predchádzajúce, bolo v rozpore s vyššie uvedenými procesnými zásadami, v dôsledku čoho je potrebné takéto rozhodnutia považovať za porušujúce zákon a je preto daný dôvod na ich zrušenie. 17. Žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú od stavebného pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba - „Samostatne stojaci rodinný dom - Limbach“ (ďalej Stavba), o umiestnení a stavebnom povolení ktorej v súčasnosti prebieha Konanie, síce oddelené cestnou komunikáciou, teda nemajú bezprostrednú spoločnú hranicu so Stavebným pozemkom, no napriek uvedenej skutočnosti je nevyhnutné stavbu - rodinný dom, ktorá je súčasťou Nehnuteľnosti, považovať za susednú stavbu v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) SZ, nakoľko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Stavebného pozemku. Už z uvedeného dôvodu je preto podľa žalobcu zrejmé a nespochybniteľné, že rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením Stavebného úradu môžu byť bezpochyby priamo dotknuté práva žalobcu ako vlastníka susednej stavby. Vyššie uvedené skutočnosti tiež podľa žalobcu spôsobujú, že žalobca je a mal byť považovaný za účastníka konania. 18. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku žalobca tvrdil, že zákonodarca preniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukazovanie toho, že niekto je alebo nie je účastníkom konania, na ostatné subjekty správneho konania tvrdiace, že niekto účastníkom konania nie je, resp. priamo na správny orgán. Ak preto určitý subjekt ohlási správnemu orgánu, že je účastníkom konania, pričom tvrdí, že jeho práva by mohli byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté, nie je podľa žalobcu na tomto subjekte, aby ďalej dokazoval, či skutočne je účastníkom konania a správny orgán ani nie je zákonom oprávnený, aby ho takouto povinnosťou zaťažil. Okamihom tohto oznámenia, sa subjekt, ktorý ho urobil, stáva účastníkom konania až do okamihu, keď sa vierohodným spôsobom nepreukáže, že účastníkom konania nie je. Preto aj keby stavebný úrad mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky na to, aby bol účastníkom stavebného konania, nakoľko jeho práva nemôžu byť dotknuté rozhodnutím stavebného úradu v Konaní, musel by v prvom rade v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku preukázať opak, čo sa však podľa žalobcu nestalo. 19. V nadväznosti na vyššie uvedené bol žalobca názoru, že správny orgán nevykonal absolútne žiadne kroky a právne úkony k tomu, aby dostatočne zistil skutkový stav veci. Naopak všetku zodpovednosť za zistenie skutkového stavu veci preniesol na žalobcu, čo je podľa neho absolútne neprípustné a v rozpore so zákonom. Nakoľko neexistuje žiaden dôkaz (keďže nebolo zo strany stavebného úradu zabezpečené vyhotovenie znaleckého posudku na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie a stavebný úrad vyhodnotil neexistenciu práv žalobcu, ktoré by mohli byť dotknuté rozhodnutím vydaným v Konaní iba vlastným úsudkom o vzdialenosti Nehnuteľnosti od Stavebného pozemku, vychádzajúc pritom iba z katastrálneho portálu, čo považoval za jedinú dôležitú skutočnosť na posúdenie toho, či je žalobca vlastníkom susediacich pozemkov v zmysle Stavebného zákona), ktorý by dokazoval v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku opak toho, že žalobca je účastníkom konania, mal by byť žalobca do dnešného dňa účastníkom Konania a mal by mať možnosť uplatňovať v ňom svoje práva, čo mu však bolo odopreté postupom a rozhodnutím stavebného úradu a na neho nadväzujúcim napadnutým rozhodnutím. Uvedeným postupom teda správne orgány podľa žalobcu porušili základné zásady správneho konania, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia stavebného úradu. 20. Žalobca bol názoru, že v Spojenom stavebnom konaní, ako aj následne v konaní o nepriznaní postavenia účastníka v Spojenom stavebnom konaní jednoznačne preukázal nie len to, že je vlastníkom Nehnuteľností - susediacich pozemkov a stavby vo vzťahu k Stavebnému pozemku, no rovnako uviedol aj konkrétne dôvody a námietky vo vzťahu k tomu, akým spôsobom sa ho, resp. jeho práv môže priamo dotknúť výstavba na Stavebnom pozemku, teda akým spôsobom ho ovplyvní v užívaní Nehnuteľností samotné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. 21. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , vychádzajúc z ktorého uviedol, že fyzická osoba alebo právnická osoba má vždy

legitímny záujem priamo v konaní, ktoré sa týka nerušeného užívania jej pozemku alebo stavby, aby sa osobne presvedčila, či sú jej práva garantované všeobecne záväznými a inými právnymi predpismi chránené a v prípade potreby sa ich ochrany domáhala. Toto právo jej nemožno uprieť, pretože podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. 22. Žalobca namietal aj to, že stavebný úrad sa nijakým spôsobom nezaoberal jeho ďalšími argumentmi a námietkami (hluk, prašnosť, pohyb stavebných mechanizmov, narušenie položených inžinierskych sietí a pod.). Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že tieto námietky sú neopodstatnené, pričom neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nemalo byť opodstatnené to, že stavba bude ovplyvňovať žalobcu napríklad hlukom, prachom, či zásahom do inžinierskych sietí. V dôsledku toho je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné a preto aj v rozpore so zákonom, ktorý vyžaduje od správneho orgánu náležité odôvodnenie rozhodnutia ( § 47 Správneho poriadku). 23. Stavebný úrad, ani žalovaný nezabezpečili vo vzťahu k posúdeniu vznesených námietok žalobcu žiadne listinné alebo iné dôkazy, odborné stanoviská alebo znalecké posudky, ktoré by preukazovali, že tvrdenia žalobcu skutočne nie sú opodstatnené, nedostatočným spôsobom zistili orgány oboch stupňov skutkový stav veci, v dôsledku čoho aj celú vec podľa žalobcu nesprávne právne posúdili. 24. V konaní nebol podľa žalobcu nijakým spôsobom preukázaný opak toho, že by mohli byť práva žalobcu ako vlastníka Nehnuteľnosti - susednej stavby vo vzťahu k Stavbe ktorá je predmetom Konania dotknuté. Orgány verejnej správy oboch stupňov nesprávne posúdili aj postavenie žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k samotnej definícii pojmu susedná stavba a susedný pozemok. Oba tieto orgány iba stroho konštatovali, že Nehnuteľnosti žalobcu nespĺňajú ani jednu z definícií Stavebného zákona pokiaľ ide o susednú stavbu a susedný pozemok, a preto nemôže byť účastníkom konania. Ani jediným argumentom však správne orgány neuviedli, akými úvahami sa pri tomto hodnotení riadili, resp. z akého dôvodu došli k tomuto prezentovanému záveru. Ich rozhodnutia sú preto aj v tomto smere podľa žalobcu arbitrárne a nepreskúmateľné. 25. Žalobca uviedol, že z podkladov predložených v konaní jednoznačne vyplýva, že žalobca je vlastníkom stavby, ktorá môže byť dotknutá v Konaní napriek tomu, že nie je postavená na pozemku s bezprostrednou hranicou s pozemkom, o ktorý v Konaní ide. Preto táto Nehnuteľnosť nepochybne spĺňa minimálne definíciu susednej stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) SZ a je preto bezpochyby potrebné považovať žalobcu aj s ďalším odôvodnením jeho Oznámenia za účastníka konania. 26. Správne orgány podľa žalobcu pochybili aj v tom, že porušili § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý sa v stavebnom konaní aplikuje subsidiárne a tým neumožnili ako účastníkovi konania realizovať jeho práva garantované § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Aj v tomto prípade ide o zásadnú a závažnú vadu konania. Uvedenou procesnou vadou došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Porušenie Správneho poriadku znamená podľa žalobcu súčasne aj porušenie SR. Inými slovami povedané táto procesná vada má takú intenzitu, že súčasne zakladá aj vadu spočívajúcu v porušení práva na inú právnu ochranu, ktoré je chránené SR. Vada takejto intenzity sama osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný sa k podanej žalobe a k jej dôvodom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.5.2019 tak, podľa jeho názoru žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Ďalej uviedol, že k dôvodom žaloby sa jednoznačne a dostatočným spôsobom vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2019/34259/VAM zo dňa 04. 03. 2019, na ktoré sa žalovaný v plnom rozsahu odvolal, a s ktorými sa žalovaný kvalifikovaným a dostatočným spôsobom vysporiadal, a kde bolo konštatované, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia stavebný úrad danú vec správne právne posúdil a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. IV. Relevantné právne predpisy

28. Podľa (ďalej len ), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

32. Podľa Správny poriadok (ďalej len Správny poriadok), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 33. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 34. Podľa Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak 35. Podľa Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 36. Podľa Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 37. Podľa Správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 38. Podľa Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 39. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, pripadne navrhnúť jeho doplnenie. 40. Podľa Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, pripadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán urči pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 41. Podľa Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. 43. Podľa Stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 44. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 45. Podľa , stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 46. Podľa Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

47. Podľa , v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. 48. Podľa Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

49. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) a písm. d) Stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba ", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

50. Podľa Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 51. Podľa , záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V. Posúdenie veci správnym súdom

52. Predmetom preskúmania správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2019/34259/VAM zo dňa 04.03.2019, ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č. j.: Li-2018/1563-003 zo dňa 29. 10. 2018 Obce Limbach ako stavebného úradu o vylúčení žalobcu ako účastníka konania v Konaní potvrdil. 53. Medzi účastníkmi konania bolo sporné to, či žalobcovi patrí postavenie účastníka spojeného územného a stavebného konania, špecifikovaného vyššie. Kým žalobca tvrdil, že mu toto postavenie patrí, orgány verejnej správy oboch stupňov túto skutočnosť popierali, keď tvrdili, že neexistujú práva

žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti v susedstve posudzovanej stavby, ktoré by mohli byť výstavbou, ktorá je predmetom administratívneho konania, priamo dotknuté resp. to, že žalobca takéto práva neoznačil a nepreukázal, a to ani v zmysle § 34 ods. 2 Stavebného zákona, ani v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona. 54. Správny súd vo vzťahu k spornej otázke poukazuje na to, Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. zo dňa 27.07.2020 okrem iného konštatoval, že: „Pokiaľ ide o ostatné sťažnostné body, ktoré sa v podstate zhodujú s rozhodujúcimi bodmi správnej žaloby, najmä ohľadom porušenia práva na súkromný a rodinný život a práva na priaznivé životné prostredie, považuje kasačný súd za potrebné poznamenať, že otázky zásahu do týchto práv v súvislosti s plánovanou stavbou sú otázkami, ktoré by mali smerovať predovšetkým do územného konania a rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže jeho predmetom je najmä určenie stavebného pozemku a parametrov umiestňovanej stavby. Aj v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o vydaní stavebného povolenia na už umiestnenú stavbu, však stavebný úrad skúma, či predložená dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Možno konštatovať, všetci vlastníci susediacich stavieb v danej (relatívne uzavretej) lokalite sú v súvislosti s povolenou stavbou dotknutí na svojom právnom postavení z toho hľadiska, ako to uvádzajú sťažovatelia, teda najmä v súvislosti s výrazným zvýšením počtu obyvateľov tejto lokality, zahustením statickej dopravy a zvýšením hlučnosti a prašnosti nielen počas výstavby, ale aj ďalším užívaním povolenej stavby. Je preto zbytočné robiť rozdiely medzi jednotlivými sťažovateľmi, pokiaľ ide o vzdialenosť nehnuteľnosti každého z nich k povolenej stavbe, keďže nielen samotní sťažovatelia, ale prakticky všetci vlastníci bytov a rodinných domov v bezprostrednom susedstve povolenej stavby môžu byť rovnako ako sťažovatelia dotknutí na svojich právach postavením troch štvorpodlažných bytových domov s podkroviami a parkovacími státiami. Kasačný súd je toho názoru, že nielen v územnom konaní, ale aj v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorá má potenciál lokálne zasiahnuť do životného prostredia, musí byť vytvorený priestor pre vlastníkov susediacich nehnuteľností, aby mohli ako účastníci konania vzniesť námietky týkajúce sa nesúladu povoľovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou či iných zásahov do ich práv a stavebný úrad sa nimi musí zaoberať. Z administratívneho spisu však vyplýva, že sťažovatelia ako vlastníci susediacich nehnuteľností nemali žiaden prístup k rozhodovaniu o predmetnej stavbe, ani v územnom a ani v stavebnom konaní, hoci povoľovaná stavba môže zasiahnuť do životného prostredia, ktoré sa ich bezprostredne dotýka. Otázka, či bude na pozemku stavebníka zeleň alebo tri štvorpodlažné bytové domy s podkroviami, bezpochyby môže ovplyvniť užívanie susedných stavieb a vzhľadom na pomery v danej lokalite (v bezprostrednej blízkosti povoľovanej stavby sa nachádzajú bytové domy i rodinné domy) sa týka veľkého počtu ich vlastníkov. Preto bolo podľa názoru kasačného súdu namieste, aby žalovaný zvolil ako spôsob oznamovania úkonov a rozhodnutí v stavebnom konaní verejnú vyhlášku (§ 61 ods. 4, § 69 ods. 1 Stavebného zákona), na čo upozornili i sťažovatelia. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že otázka dodržania územnoplánovacích podkladov pri rozhodovaní o povolení predmetnej stavby sa bezpochyby dotýka užívania susedných stavieb vo vlastníctve sťažovateľov, ktorí z tohto dôvodu mali mať v stavebnom konaní postavenie účastníkov, s oprávnením vyjadrovať sa k predmetu konania a vznášať námietky voči zásahu do práv, ktorých ochrany sa dovolávajú. Keďže s nimi (a ani so žiadnym ďalším subjektom okrem stavebníka a projektanta) žalovaný v stavebnom konaní nekonal a rozhodnutie im nedoručil, možno ich podľa názoru kasačného súdu považovať za opomenutých účastníkov stavebného konania a ich požiadavku na doručenie stavebného povolenia za oprávnenú.“. 55. Žalobca v správnej žalobe, ale aj v administratívnom konaní namietal, že užívanie stavby v jeho vlastníctve môže byť stavbou, ktorá je predmetom Konania jednoznačne dotknuté. Zhotovenie dotknutej stavby podľa žalobcu môže mať za následok poškodenie existujúcej infraštruktúry, výstavba podľa neho spôsobí zvýšený hluk a prašnosť, jej pripojenie na existujúcu kanalizáciu môže spôsobiť prekročenie kapacity prečerpávajúcej stanice, jej umiestnenie je v rozpore s územným plánom obce a aktuálne platnými zastavovacími podmienkami. V dôsledku uvedeného podľa žalobcu celkom jednoznačne existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ktorých je žalobca vlastníkom. 56. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že otázka dodržania územnoplánovacích podkladov pri rozhodovaní o povolení predmetnej stavby a súlad predloženej dokumentácie so zastavovacími podmienkami, určenými územným plánom zóny sa bezpochyby dotýka užívania susedných stavieb, vrátane stavby vo vlastníctve žalobcu. Zároveň z neho vyplýva, že všetci vlastníci susediacich stavieb v danej (relatívne uzavretej) lokalite, teda aj žalobca, sú v súvislosti s posudzovanou stavbou dotknutí

na svojom právnom postavení najmä v súvislosti s potenciálnym zásahom do životného prostredia, s výrazným zvýšením počtu obyvateľov tejto lokality, zahustením statickej dopravy a zvýšením hlučnosti a prašnosti nielen počas výstavby, ale aj ďalším užívaním povolenej stavby. Z uvedených dôvodov mal mať žalobca v spojenom územnom a stavebnom konaní postavenie účastníka, s oprávnením vyjadrovať sa k predmetu konania a vznášať námietky voči zásahu do práv, ktorých ochrany sa dovoláva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k otázke, či užívanie stavby a pozemku vo vlastníctve žalobcu môžu byť stavbou, ktorá je predmetom Konania dotknuté, bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa 57. K námietke žalobcu, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že orgány verejnej správy oboch stupňov porušili ustanovenie Správneho poriadku a tak mu neumožnili realizovať jeho práva, garantované týmto zákonným ustanovením, správny súd uvádza, že aj túto námietku žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť ako dôvodnú z nasledujúcich dôvodov: 58. Základné pravidlá konania pred správnym orgánom sú premietnuté v Správneho poriadku, pričom v týchto pravidlách je premietnutých viacero zásad, ktorými sa správne konanie riadi. Pre potreby tohto konania sa súd zaoberal zásadou zákonnosti, t. j. legality, podľa ktorej musia správne orgány v rámci konania postupovať a rozhodovať v súlade so zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zásada súčinnosti je upravená jednak vo vzťahu k účastníkovi konania na princípe dobrovoľnosti a vo vzťahu k správnym orgánom ako povinná v záujme zachovania práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby. 59. Zásada súčinnosti je premietnutá vo viacerých ustanoveniach zákona o správnom konaní, okrem iného aj v Správneho poriadku. Účastníci konania majú v priebehu dokazovania mnohé práva, a to najmä navrhovať dôkazy, prípadne požadovať ich doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Správny orgán je povinný uvedené zákonné práva rešpektovať a umožniť ich reálne uplatnenie, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ich odopretie má spravidla za následok aj zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím k predmetu konania a podkladom rozhodnutia, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 60. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že správny orgán neposkytol, a ani to nemal v úmysle, možnosť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, prípadne, aby navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania a pod.. Správny orgán tak porušil jednu z hlavných zásad konania pred správnym orgánom, keď žalobcovi neumožnil vyjadriť sa tak, ako to predpokladá Správneho poriadku. Uvedené pochybenie správneho orgánu reálne znemožnilo žalobcovi zaujať relevantné stanovisko k zisteným skutočnostiam, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ale hlavne správny orgán pred vydaním rozhodnutia žalobcovi túto možnosť vôbec nedal. Uvedené pochybenie správneho orgánu považuje správny súd za natoľko závažné, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť aj podľa . 61. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o tom, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa nedostatočne vysporiadali so všetkými jeho argumentami, na základe ktorých si žalobca odvodzoval postavenie účastníka v Konaní. Žalobca v Oznámení o účastníctve v Konaní uplatňoval celkom 5 samostatných dôvodov, ktoré podľa neho toto postavenie zakladali. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa ani s jedným z týchto dôvodov nezaoberal. Žalovaný, napriek tomu, že to žalobca v odvolaní namietal, vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie ako náležite odôvodnené a sám žalovaný sa v odvolaní k týmto argumentom vyjadroval, avšak správna úvaha, ktorú žalovaný v tejto časti použil nevychádza zo žiadnych konkrétnych dôkazov alebo zistení a je nepreskúmateľná v tom smere, či žalobcom namietané skutočnosti sú alebo nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti. 62. Chýbajúce dôvody rozhodnutia bránili žalobcovi, aby sa mohol proti rozhodnutiu náležite brániť a bránia správnemu súdu, aby mohol vykonať prieskum zákonnosti takého rozhodnutia. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol vo vzťahu k otázke, či práva žalobcu ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti môžu byť posudzovanou stavbou dotknuté žiadnu skutočnosť, na základe ktorej rozhodol a ani z akých dôkazov a akou úvahou k jej zisteniu dospel. Správny súd preto musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nemá odôvodnenie s náležitosťami podľa Správneho poriadku a z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť aj podľa .

63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.