Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/539/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: M. T., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. G. XXXX/X, Ž., Š. P. Z., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., IČO: 47 232 075, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o zaplatenie 1.673,93 Eur s príslušenstvom, takto

.

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20,04 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.416,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.416,27 Eur od 7.9.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 69,22 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného

- Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie sumy 1.673,93 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánov verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pasívnu vecnú legitimáciu odôvodnil podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina, ÚJKP Žilina, č.j. ČVS: ORP-1031/OVK-ZA-2008 zo dňa 4.9.2008 podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku bolo začaté trestné stíhanie žalobcu a následne dňa 28.4.2009 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku voči žalobcovi ako obvinenému vznesené obvinené pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom zvoleného obhajcu v zákonnej lehote dňa 11.5.2009 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu nedopustil. Sťažnosť žalobcu prokurátor Okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodnú, a to uznesením č.j. 3Pv 900/08-10 zo dňa 16.6.2009 podľa § 193 ods. 1 Tr. poriadku. Následne dňa 9.10.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry podal

obžalobu podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku na žalobcu pre vyššie uvedený prečin ublíženia na zdraví. Okresný súd v Žiline po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp.zn. 34T/149/2009 zo dňa 27.3.2014, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/82/2014-431 zo dňa 21.8.2014 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.8.2014 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní - žalobca a spoluobvinený Daniel Cienik. Prokurátor podal voči rozsudku prvostupňového súdu odvolanie, ktoré krajský súd zamietol a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. V súvislosti s obhajobou zaplatil žalobca svojmu zvolenému obhajcovi sumu 1.673,93 Eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou na základe vyúčtovania zo dňa 16.9.2014. Spolu so žalobou doručil žalobca kópiu vyúčtovania odmeny a hotových výdavkov zo dňa 16.9.2014 a príjmové pokladničné doklady zo dňa 11.5.2009 v sume 800,- Eur ako preddavok na trovy obhajoby, zo dňa 2.5.2013 v sume 469,28 Eur ako trovy obhajoby a zo dňa 8.1.2015 ako doplatok trov v sume 404,65 Eur.

4. Žalobca v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo dňa 19.12.2014 žiadal žalovaného - Slovenskú republiku o uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, a to prostredníctvom zastupujúceho orgánu - Generálnej prokuratúry SR. Generálna prokuratúra SR postúpila vec v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu spravodlivosti SR, a to dňa 19.2.2015. Následne dňa 2.3.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR listom Generálnej prokuratúre SR, že nie je orgánom príslušným vo veci konať a vec vrátila Generálnej prokuratúre na ďalší postup, t.j. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Listom zo dňa 6.3.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR Generálnej prokuratúry SR, že nie je orgánom príslušným na konanie za štát. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 16.3.2015 opätovne vrátilo Generálnej prokuratúre žiadosť žalobcu o prerokovanie nároku, nakoľko sa nepovažovalo za orgán oprávnený vec prejednať a postúpilo ho orgánu príslušnému podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR opätovne vec postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, a to listom zo dňa 7.5.2015. Dňa 13.5.2015 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR Generálnej prokuratúre SR, že uvedenú žiadosť nebude prerokúvať, pretože zotrvalo na názore, že nie je orgánom oprávneným v zmysle zákona vec predbežne prerokovať. V zmysle uvedených vyjadrení oznámením zo dňa 7.9.2015 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť neprerokuje, pretože škoda musí byť spôsobená prokuratúrou, a to buď jej konaním alebo opomenutím, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože škodu spôsobil svojim konaním vyšetrovateľ PZ.

5. Na výzvu súdu doručil dňa 9.3.2016 žalovaný - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že má za to, že neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia, resp. rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia voči jeho osobe, bolo nezákonné. Taktiež má za to, že obžaloba nemá povahu rozhodnutia, a teda je vylúčené, aby jej podanie zakladalo nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Poukázal na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., o tom, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaný zároveň argumentoval, že na každé z rozhodnutí, či už ide o uznesenie o vznesení obvinenia, resp. uznesenie prokuratúra, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo samotný rozsudok o vine či nevine, kladie zákon iné nároky. Kým pri vznesení obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí o vine musí byť vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný zdôraznil, že sankcionovanie orgánov činných v trestnom konaní civilnými súdmi za ich činnosť uskutočňovanú na základe a v medziach zákona je preto neprípustným zásahom do ich právomoci. Zároveň dodal, že pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím a vzniknutou škodou. V danom prípade podľa názoru žalovaného chýba základná podmienka, a to existencia nezákonného rozhodnutia.

6. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom

práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený žalobcom v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

7. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

8. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 1.673,93 Eur.

12. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

13. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

14. Zo znenia § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona je zrejmé, že orgánom oprávneným konať za štát je Generálna prokuratúra SR, tak ako ju správne označil žalobca v žalobe. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd v rozsudku zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8Cdo 289/2014, v ktorom konštatoval, že ak

v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.

15. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd vo veci nariadil pojednávanie na 18.4.2018, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a argumentoval rozsiahlou judikatúrou týkajúcou sa obdobných sporov. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2016. Žalobu žalobcu považovala v časti za zmätočnú a to v tom, že žalobca v tejto žalobe za rozhodnutie, od ktorého odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní, určuje rozhodnutie prokurátora, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, nie však samotné rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Taktiež poukázala na skutočnosť vo vzťahu k tvrdenej zmätočnosti podanej obžaloby, že predmetom predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody bolo podanie obžaloby prokurátorom na Okresný súd v Žiline. Je teda zrejmý nesúlad tvrdených rozhodnutí v rámci podanej žaloby, ako aj v rámci predbežného prerokovania ich nároku, čo do rozhodnutia, ktoré má zakladať ich nárok. Tvrdila, že konštrukcia, ktorú uvádza žalobca, že uznesenie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia voči osobe žalobcu je nezákonné s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Zástupkyňa žalovaného tvrdila, že rozhodnutia hoc aj súdov vyššieho stupňa, ktoré takéto nároky priznávajú opomínajú skutočnosť, že zákon takúto konštrukciu v podstate nezakladá pre uplatnenie takéhoto nároku. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. To sa v tomto prípade nestalo. Extenzívny výklad je neprípustný čo do ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, nakoľko tento zákon stojí na prísne objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, a preto je neprípustné, aby v podstate v rámci rozhodovacej činnosti dochádzalo k rozširovaniu skutkových podstát, ktoré sú základom pre priznanie takéhoto nároku. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ktorý jasne určuje, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Toto sa v tomto prípade nestalo. Súd podľa názoru žalovaného nie je orgánom príslušným na zrušenie rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní. Rozhodnutia, ktoré takéto závery prijímajú opomínajú skutočnosť, že zákon kladie na tieto dva druhy rozhodnutí absolútne odlišné zákonné nároky. Pokiaľ v prípade vznesenia obvinenia postačuje pre vznesenie obvinenia osobe podozrivej z páchania trestnej činnosti postačuje dôvodné podozrenie o tom, že túto trestnú činnosť spáchala, v prípade rozsudku súdu, je potrebné preukázať vinu obžalovanej osoby nad akúkoľvek pochybnosť, preto zamieňanie týchto rozhodnutí je de facto nepochopením systému trestného práva v platnom právom poriadku SR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by už orgán činný v trestnom konaní mal mať konečný záver o vine obvinenej osoby, potom by to bolo de facto i popretím prezumpcie neviny, pretože takýto končený záver môže vysloviť len súd. Preto orgány činné v trestnom konaní konajú legitímne na základe zákona a ústavy, pokiaľ stíhajú tieto osoby v zmysle trestného poriadku. V tomto prípade, keďže v čase vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie o tom, že sa žalobca dopustil stíhanej trestnej činnosti a skutočnosť, že neskôr súdy prijali záver o tom, že nebola jeho vina preukázaná nad akúkoľvek pochybnosť, neznamená, že rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo v čase vznesenia obvinenia správne, a teda aj zákonné. Pokiaľ by však súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, žalovaný žiadal, aby sa v prípadnom rozhodnutí, ktorým by priznal takýto nárok, vysporiadal s otázkou, v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia, alternatívne v tomto prípade, ako to vyplýva zo žaloby žalobcu, rozhodnutia prokurátora, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Tento rozsudok nezákonnosť vznesenia obvinenia nekonštatoval, preto pokiaľ má byť takýto nárok priznaný, je nevyhnutné konštatovať, nezákonnosť tohto rozhodnutia a upriamiť pozornosť čitateľa takého rozhodnutia na to, ktoré ustanovenia trestného poriadku mali byť týmto rozhodnutím porušené a ktoré nemali byť teda dodržané. Rovnako tvrdil, že v tomto prípade neexistuje ani priama príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o vznesení obvinenia a vznikom tých trov konania, ktoré vznikli po preskúmaní obžaloby súdom, ako následku. K výške žalobcom uplatnenej škody žalovaný uviedol, že trovy konania tak, ako boli vyčíslené žalobcom nie sú v celom rozsahu opodstatnené. V prvom rade nepreukázal uskutočnenie všetkých porád s klientom, ktoré si uplatnil v rámci vyúčtovania trov obhajoby, ani jedna z týchto porád nebola preukázaná príslušným záznamom

z porady s klientom, a to ani prvej porady s klientom. Rovnako tak nedošlo k splneniu podľa § 14 ods. 1 písmena a) vyhlášky v prípade úkonov právnej služby, prevzatie a prípravy obhajoby vrátane prvej porady s klientom, nakoľko ani v tomto prípade nebolo preukázané uskutočnenie prvej porady s klientom a taktiež tvrdil, že žalobcovi neprináleží náhrada za trovy obhajoby v plnej výške za návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 27.09. 2009 a za návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 04.03. 2013, nakoľko ide o situáciu upravenú v ust. § 14 ods. 3 písmena a) vyhlášky 655/2004. Vo vzťahu k namietaným poradám nie je samozrejme možné priznať ani režijný paušál nakoľko teda nebolo zrealizované samotné, ani samotný úkon právnej služby, režijný paušál je neoddeliteľnou súčasťou takéhoto úkonu. Právny zástupca žalobcu k prednesu žalovaného uviedol, že v danej veci sa žalobca bránil sťažnosťou proti vznesenému obvineniu a namietal neopodstatnenosť vzneseného obvinenia, na čo dozorujúci prokurátor reagoval tak, že uznesením sťažnosť, v tom čase obvineného Juraja Fábryho zamietol. Trestné stíhanie bolo skončené záverečným preštudovaním vyšetrovacieho spisu a dozorujúci prokurátor bol názoru, že trestné stíhanie je dôvodné, že skutku sa dopustil žalovaný, na ktorom základe rozhodol o tom, že podal na obžalovaného, obvineného Juraja Fábryho obžalobu. Podľa súčasnej právnej praxe a judikatúry, uznesenie o vznesení obvinenia bolo v danom čase dôvodné, to konštatujú všetky súdy. Vyšetrovateľ neporušil svoju povinnosť, ak tu bolo dôvodné podozrenie, že páchateľ naplnil skutkovú podstatu, teda vzniesol obvinenie. Súdy nepopierajú nezákonnosť tohto obvinenia, nezákonnosť tohto rozhodnutia. V zákone nie je nezákonné rozhodnutie, podľa ÚS nezákonným rozhodnutím, je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR, nový zákon nedefinuje pojem nezákonné rozhodnutie. Táto môže byť rozmanitá a nemusí byť vyslovene napísaná, že ide o nezákonné rozhodnutie. Vznesené obvinenie v tom čase bolo možno považovať za objektívne dané vzhľadom na okolnosti, ktoré má vyšetrovateľ zistené v trestnej činnosti. Avšak v končenom dôsledku súdnym rozhodnutím a oslobodením spod obžaloby sa má za to, že to uznesenie o vznesení obvinenia objektívne nemalo byť vydané. V danom prípade ho vydal subjektívne vyšetrovateľ, ale je tu objektívna zodpovednosť za výsledok, že odvíjajúc sa od tohto uznesenia o vznesení obvinenia pokračovalo trestné stíhanie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nikto netvrdí, že v trestnom stíhaní bol porušený zákon. Prebiehalo trestné stíhanie, ale v končenom dôsledku sa preukázalo, že obžalovaný je nevinný, čiže nemalo byť vznesené obvinenie, nemalo byť trestné stíhanie, nemala byť podaná obžaloba a štát zodpovedná objektívne za výsledok. Výsledok trestného stíhania je ten, že obžalovaný bol oslobodený a zmyslom celého zákona je, že štát zodpovedá za výsledok. 16. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla, že v zmysle koncentračnej zásady, súd nemôže žalobcovi vyhovieť a poskytnúť mu lehotu na predloženie potvrdenia o realizácii porád s klientom, nakoľko žaloba bola podaná v roku 2015, a teda mal dostatočný časový priestor na to, aby využil všetky prostriedky procesnej obrany a predložil všetky listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku. K realizácii namietaných porád právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá problém ich súdu predložiť. K žalobe ich nepredkladal, nakoľko bol žalobca na slobode a nepovažoval ich za nutné preukazovať. Poukázal tiež na skutočnosť, že vo vyjadrení k žalobe z 9.3.2016 sa žalovaný nevyjadril k výške uplatňovaných trov, t.j. žalobca mal za to, že ich nespochybňuje. Preto žalobca nemal žiaden dôvod pochybovať, že žalovaná strana má nejaké námietky ohľadne plnenia a námietku vzniesol až na pojednávaní dňa 18.4.2018, čo je v rozpore so zásadnou koncentrácie konania

17. Súd s ohľadom žiadosť žalobcu, že spochybnenú realizáciu porád s klientom môže preukázať v dodatočnej lehote, odročil pojednávanie na 2.5.2018 a žalobcovi určil lehotu 3 dní na ich preukázanie.

18. Podľa § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadku (ďalej len "CSP") 1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. K námietke žalovaného, že poskytnutie dodatočnej lehoty žalobcovi je v rozpore s koncentračnou zásadou, súd poukazuje na fakt, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.3.2016, v ktorom nespochybnil výšku uplatnených trov právneho zastúpenia a spochybnil iba samotnú oprávnenosť nároku žalobcu na náhradu škody. V zmysle § 151 ods. 1 sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Žalovaný spochybnil preukázanie realizácie porád a ich uplatnenú výšku až na pojednávaní dňa 18.4.2018. Súd vyhodnotil, že samotnú správnosť výšky uplatnených trov posudzuje sú v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Fakt, že žalovaný spochybnil nárok žalobcu až na pojednávaní dňa 18.4.2018, mal za následok, že súd žalobcovi poskytol priestor na dodatočné predloženie realizácie porád. Námietka, že dochádza k porušeniu koncentračnej zásady neobstojí, pretože žaloba ako aj vyjadrenie k žalobe bolo podané v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný vo svojom vyjadrení nenamietal výšku uplatneného nároku a nerozporoval ho. Žalobca sa s vyjadrením žalobcu z 9.3.2016 oboznámil až na pojednávaní dňa 18.4.2018, nakoľko v čase jeho doručenia súdu, súd postupoval v zmysle v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku a vyjadrenie žalovaného nezasielal na vyjadrenie žalobcovi. Súd tento nedostatok odstránil až na pojednávaní dňa 18.4.2018, kedy žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného a poskytol mu priestor oboznámiť sa s jeho obsahom.

21. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Súd s ohľadom na skutočnosť, že ide o konanie začaté pred účinnosťou a v zmysle § 470 ods. 2 CSP, neporušil koncentračnú zásadu tak, ako to namietal žalovaný, pretože ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nemožno v takýchto konaniach použiť, ak by boli v neprospech strany. Preto by bolo popretím práva na prístup k súdu, keby súd žalobcovi nevyhovel a rozhodol by bez toho, aby žalobcovi umožnil takýto dôkaz predložiť. Nad rámec súd podotýka, že ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania súd rovnako neporušil, nakoľko prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (obdobne, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave v § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

23. Na pojednávaní dňa 2.5.2018 strany sporu zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach, právny zástupca žalobcu žiadal vyhovieť žalobe v zmysle podania zo dňa 19.4.2018 a žalovaný celý nárok žalobcu namietal a opätovne poukázal na porušenie koncentračnej zásady v prospech žalobcu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalobcovi, sťažnosťou žalobcu voči uzneseniu OO PZ Žilina, uznesením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 11.7.2012 o zamietnutí sťažnosti - č.l. 10-12, obžalobou sp.zn.: 3 Pv 900/08-18 - č.l. 13-14, rozsudkom OS ZA sp.zn. 34T/149/2009 zo dňa 27.3.2014, ktorým súd žalobcu oslobodil spod obžaloby , vyjadrením žalobcu k odvolaniu prokurátora, uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/82/2014 zo dňa 21.8.2014 o zamietnutí odvolania prokurátora, vyčíslenie trov obhajoby, príjmovými pokladničnými dokladmi, návrhom o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následnými postúpeniami medzi MS SR a GP SR, vyjadrením žalovaného k žalobe ako aj obsahom pripojeného spisu sp.zn. 34T/149/2009 a obsahom podania žalobcu s prílohami zo dňa 19.4.2018.

24. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Prioritne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby v sume 20,04 Eur v zmysle podania zo dňa 19.4.2018, v ktorom žalobca zobral žalobu v tejto časti späť po námietke jej výšky zo strany žalovaného. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, a tak súd konanie v časti o zaplatenie 20,04 Eur zastavil. Nakoľko žalobca v podaní uviedol, že upravuje žalobný petit a žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1653,89 Eur (t.j. znížení o 20,04 Eur oproti pôvodnej žalobe), súd tento návrh nevyhodnotil ako návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, ale čiastočné späťvzatie žaloby, s ohľadom na ktoré sa logicky znížila výška náhrady škody uplatnená žalobcom.

28. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

29. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

30. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

31. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

34. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

35. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca správne postupoval, keď požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, čím splnil podmienku na samotné podanie žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca si tak v konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom škoda spočívala v účelne vynaložených trovách trestného konania, v danom prípade pozostáva z trov právneho zastúpenia. Svoj žalobný nárok odôvodnil aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.3.2015 spochybnil, keď uviedol, že závery Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozsudku nemajú oporu v zákone a sú v rozpore so samotným znení zákona.

36. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného, že v danom prípade uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia či uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť v zmysle žaloby. Súd pri posudzovaní žalobného nároku aj s ohľadom na uvedenú námietku žalovaného vychádzal aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a ním vyslovené názory, došlo k ustáleniu judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného rozsudku. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

37. Žalovaný ďalej tvrdil, že obžaloba nemá povahu rozhodnutia, a tak je vylúčené, aby jej podanie zakladalo nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že hoci expressis verbis nedefinuje obžalobu ako rozhodnutie vydané v trestnom konaní, právna doktrína tento „nedostatok" zákona vysvetľuje jednoznačne tak, že obžalobu definuje ako rozhodnutie sui generis (iné rozhodnutie/rozhodnutia). Obžalobu treba z hľadiska logického výkladu jednoznačne považovať za rozhodnutie, pretože práve obžalobou sa začína samotné konanie pred súdom. rozlišuje viacero foriem rozhodnutí a zároveň podáva ich legálne definície. Rozsudok definuje v §§ 163 až 175, uznesenie v §§ 176 až 180, príkaz v §§ 181 až 182, trestný rozkaz v §§ 353 až 357. Rozhodnutia sui generis sú, „...špecifické rozhodnutia, kde vzhľadom na ich obsah nevyhovuje forma rozsudku, príkazu či uznesenia, napríklad návrh dohody o vine a treste (§ 233), obžaloba (§ 234, 235)." (Ivor: Trestné právo procesné, 2010, s. 316). Obžalobu je preto nevyhnutné

vnímať ako významné procesné rozhodnutie, ktorým sa mení nielen postavenie obvineného (stáva sa obžalovaným), ale rozhoduje sa o jeho vine a treste v konaní pred súdom. Podľa výkladu tohto inštitútu, ktorý bol podaný významnými českými autoritami v oblasti trestného práva procesného, cit.: „Najzávažnejším rozhodnutím v prípravnom konaní je bezpochyby obžaloba. Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred súdom zastupuje štátny zástupca (pozn.

- v podmienkach Českej republiky sa prokurátor označuje ako štátny zástupca)... Iným fyzickým alebo právnických osobám toto právo neprináleží." (Cisárova, Fenyk a kol.: Trestní právo procesní, 2006, s. 440).

38. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo 194/2010). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Preto neobstojí ani argumentácia žalovaného, že v tomto prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, teda nezákonným rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení obvinenia, či uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. K uvedenému tvrdeniu žalovaného súd poznamenáva, že zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

39. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v danej veci bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2018 pod publikačným č. 17 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.apríla 2016 spis. zn. 6 Cdo 402/2015, v ktorom Najvyšší súd SR k problematike konštatoval, že: „Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.“

40. Z uvedených právnych záverov súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval za odôvodnený. Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom žalobcu na účelnosť obhajoby v uvedených trestných konaniach. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom konaní na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej výške trestu alebo určitých subjektoch trestného činu stanovuje povinnosť obhajoby. Preto žalobca využil svoje právo zakotvené jednak v Ústave SR ako aj medzinárodných dohovoroch a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej veci svojho obhajcu, aby ich zastupoval a obhajoval. V súvislosti s obhajobou má preto v zmysle § 18

ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na náhradu škody nebude uspokojený.

41. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preskúmal žalobcom uplatnené právo na náhradu trov konania a zistil nasledovné skutočnosti:

42. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.“ 43. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.“

44. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci sp.zn. 34T/149/2009 a v rámci prípravného konania v zmysle vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1031/OVK- ZA-2009 pre trestné stíhanie voči žalobcovi ako obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods.1 Trestného zákona určená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. je vo výške 1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu neprevyšuje 5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2009 až 2014, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 695,41 Eur, teda hodnota úkonu bola vo výške 57,95 eur + paušálna náhrada režijných nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 6,95 eur ku každému úkonu, za úkony v roku 2010 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 60,11 Eur a režijný paušál vo výške 7,21 Eur, úkony v roku 2011 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 61,75 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, za úkony v roku 2012 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 63,58 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, za úkony v roku 2013 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 65,08 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur, za úkony v roku 2010 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 60,11 Eur a režijný paušál vo výške 7,21 Eur.

45. Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu vykonal v trestnom konaní, a to spolu v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom, nasledovné úkony právnej služby:

1/ Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom - dňa 11.5.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)..................................................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 2/ Podanie vo veci samej - písomná sťažnosť proti uzneseniu o trestnom stíhaní zo dňa 11.5.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase )..............................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 3/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 10.7.2009 na OR PZ ZA:

- výsluch obv. Fábry od 9:10 do 9:40 hod. (30 min.) (§ 14 ods. 1 písm.d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

- výsluch pošk. Bugáňa od 10:00 do 11:15 hod. (1 hod.15 min.) Spolu 1 hod.45 min...........................................2 x. 57,95.................................115,90 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................2 x 6,95................................13,90 € 4/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 3.8.2009 na OR PZ ZA:

- výsluch svedka Janka Mahútová od 8:30 do 9:10 hod. (40 min.) (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:................................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 5/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 7.9.2009 na OR PZ ZA:

- výsluch svedka Zvaríková od 13:05 do 13:40 hod. (35 min.) (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:...................................................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 6/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 16.9.2009 na OR PZ ZA:

- výsluch svedka Zdenka Bugáňová od 10:00 do 10:35 hod. (35 min.) (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

- konfrontácia Zvaríková - Bugáňová od 10:40 do 10:55 hod. (15 min.)

- konfrontácia Zvaríková - Mahútová od 11:00 do 11:40 hod. (40 min.) Spolu 1 hod.30 min..............................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 7/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 22.9.2009 na OR PZ ZA:

- výsluch svedka Štefanec od 7:45 do 8:30 hod. (45 min.) (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:...................................................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 8/ Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na OR PZ ZA dňa 2.10.2009 od 8:30 do 9:00 hod. (30 min.) (§ 14 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:.........................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 9/ Ďalšia porada s klientom dňa 16.10.2009 od 9:10 do 10:20 hod. (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.6.2009 do 31.5.2010).........................................................................................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 10/ Návrh na vykonanie dokazovania z 27.10.2009 - výsluch svedkov (§ 14 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.5.2010:................................................................................57,95/ 1/2..........28,98 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................6,95 € 11/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2010 od 9:00 do 11:00 hod., od 11:00 do 11:49, t.j.2 hod. 19 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase).....2 x 60,11................................120,22 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)........................2 x 7,21..........................14,42 € 12/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25.1.2011 od 13:05 do 14:53 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................61,75 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,41 € 13/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.1.2011 od 12:34 do 13:52 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................61,75 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,41 € 14/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2011 od 9:34 do 10:00 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................61,75 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,41 € 15/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 4.3.2011 - odročené (§ 14 ods. 5 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)................................................................................61,75 / 4.....................15,44 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,41 € 16/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2012 od 13:15 do 14:00 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................63,58 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,63 € 17/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 1.2.2013 - od 13:00 do 13:30 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................65,08 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,81 € 18/ Návrh na vykonanie dokazovania z 4.2.2013 - výsluch svedkov (§ 14 ods. 3 písm. a), § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013:..........................................................................65,08/ 2.............32,54 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,81 € 19/ Ďalšia porada s klientom dňa 6.6.2014 od 13:30 do 14:45 hod. (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.7.2013).........................................................................60,11 €/ 2/3................40,07 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,21 € 20/ Vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 9.6.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )....................................................60,11 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,21 € 21/ Účasť na verejnom zasadnutí KS ZA dňa 21.8.2014 - od 9:45 do 10:15 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................60,11 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)................................................................7,21 €

46. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v rozhodnom čase odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

47. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009 do 31.5.2010 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu.

48. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2006 do 31.5.2010 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

49. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) (od 1.6.2010 písm. b) v totožnom znení) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán štátnej správy.

50. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 do 31.5.2010 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva.

51. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2010 do 30.6.2013 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva.

52. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2010 do 30.6..2013 odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. 53. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy konania spolu vo výške 1.416,27 Eur. Súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, t.j. za úkony označené pod číslom 6, 10, 15, 18 a 19. K úkonu pod č. 6/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 16.9.2009 na OR PZ ZA súd poznamenáva, že za účasť na vyšetrovacích úkonoch si vyčíslil právny zástupca žalobcu ako obhajca v trestnom konaní 3 samostatné úkony spolu s režijným paušálom a to 3 x 64,90 Eur. Súd však s ohľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) (neskôr písm. c) v obdobnom znení) vyhlášky priznal nárok iba na jeden úkon spolu s režijným paušálom, nakoľko odmena patrí účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Uvedené vyšetrovacie úkony boli realizované od 10:00 do 10:35, od 10:40 do 10:55 a od 11:00 do 11:40 hod., t.j. spolu 1 hod. 30 minút, spolu čas s prestávkami nepresiahol dve začaté hodiny, a tak je dôvodné priznať nárok na náhradu trov obhajoby iba za jeden úkon z režijným paušálom. K úkonu pod č. 10/ označeným ako návrh na dokazovanie z 27.10.2009 súd uvádza, že v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky v znení účinnom od 1.1.2005 do 31.5.2010 za návrh na zabezpečenie dôkazu

patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 28,98 Eur a režijný paušál 6,95 Eur. K úkonu pod č. 15/ označenému ako účasť na hlavnom pojednávaní dňa 4.3.2011 súd udáva, že uvedené pojednávanie bol odročené, a tak v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky patrí obhajcovi odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto za uvedený úkon patrí obhajcovi odmena vo výške 15,44 Eur a režijný paušál v sume 7,41 Eur. K úkonu pod č. 18/ označenom ako návrh na dokazovanie z 4.3.2013 (má byť z 4.2.2013) súd uvádza, že v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013 za návrh na zabezpečenie dôkazu patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 32,54 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. K úkonu pod č. 19/ ďalšia porada s klientom dňa 6.6.2014 súd uvádza, že podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky účinnej od 1.6.2010 do 30.6.2013 mu patrí nárok na odmenu vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto za poradu má nárok na odmenu vo výške 40,07 Eur a režijný paušál v sume 7,21 Eur, t.j. tak ako upravil v žalobe po čiastočnom späťvzatí dňa 19.4.2018 po námietke vznesenej zo strany žalovaného.

54. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania vychádzajúci z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., v spojení s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,05 % ročne od 7.9.2015 (odo dňa oznámenia, že žalovaný neuspokojí nárok žalobcu) zo súdom priznanej sumy nároku (1.358,60 Eur ) na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím do zaplatenia. 57. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len : Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

58. Žalovaný je povinný povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku splniť v zmysle druhej vety § 232 ods. 3 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil žalovanému na plnenie (splnenie si povinnosti vypratať byt) dlhšiu, ako trojdňovú lehotu, a to z dôvodu povahy uloženej povinnosti a jeho žiadosti pre prípad, že by súd žalobe vyhovel.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

62. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.673,93 EUR s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 20,04 Eur súd v zmysle § 256 ods. 1 dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti zobral späť po namietnutí uplatnenej výšky za úkon právnej služby označený ako porada s klientom dňa 6.6.2014, ktorý mal byť uplatnený v nižšej výške ako v skutočnosti bol. Preto v tomto smere bola úspešnou stranou sporu protistrana. Súd žalobcovi priznal sumu 1.416,27 EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 84,61 % (1.416,27 EUR/ 1.673,93 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 12,- EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 15,39 % (257,66 EUR / 1.673,93 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 69,22 % (84,61 % - 15,39 %).

Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,22 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia