Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-26-2017.pdf
PDF · 114.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Stavoprojekt, s.r.o., so sídlom Jarkova 31, 080 01 Prešov, IČO: 31 705 286, právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o zaplatenie, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 5 % ročne z dlžnej sumy, ako aj nároku na zaplatenie náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 03.07.2015 zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.030,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.030,60 Eur odo dňa 19.09.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 11.030,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.030,60 Eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú od 18.02.2009 vedení ako podieloví spoluvlastníci administratívnej budovy, C. Č.. XXXX, stojacej na parcele registra „. Č. XXX, G. W. I., R. Ú.P. I., H. Y. V. G. Č.. XXXX. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel k administratívnej budove, G. G. XXXX/XXXX a žalovaný je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k administratívnej budove o veľkosti XXXX/XXXX. V Zmluve o bezodplatnom prevode správy majetku štátu č. XXX/X-XX sa právny predchodca žalobcu a právny predchodca žalovaného, dohodli na rozsahu a spôsobe užívania administratívnej budovy. Rozsah a spôsob užívania administratívnej budovy bol pre podielových spoluvlastníkov špecifikovaný v Prílohe č.1 tejto zmluvy, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť. Celkovo žalobca užíva podlahovú plochu o rozlohe 1.051 m2 a žalovaný v rozsahu 1.396 m2. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok za obdobie od 11.07.2015 do 11.07.2017 vo výške zodpovedajúcej bežnej výške nájmu takých alebo porovnateľných objektov v čase užívania administratívnej budovy žalovaným. Porovnaním celkovej podlahovej plochy priestorov, ktoré užíva žalobca a žalovaný je možné dospieť k záveru o tom, že žalovaný užíva administratívnu budovu v rozsahu o 3,22 % väčšom, ako to zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, čo predstavuje podlahovú plochu o výmere 78,79 m2.
2. V písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 žalobca žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 25.09.2017, v ktorom žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Spôsob rozdelenia budovy medzi jej vlastníkov a spôsob jej užívania bol stanovený Zmluvou Č.. XXX/X-XX o bezodplatnom prevode správy majetku štátu uzatvorenou medzi Slovenskou republikou, Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Štátny podnik Košice a Slovenskou republikou, Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov zo dňa 16.12.1998. Žalovaný užíva budovu v súlade so Zmluvou z roku 1998. Administratívna budova od roku 1998 prešla viacerými stavebnými rekonštrukciami, došlo k zmene viacerých priestorov, takže nie je reálne možné, aby spoluvlastnícky podiel vypočítaný znalcom bol stále rovnaký, ako pri prevode časti budovy v roku 1998. V časti budovy, ktorú podľa zmluvy z roku 1998 užíva žalovaný sa nachádza aj nebytový priestor o rozlohe 94,44 m2, zariadenie civilnej ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný reálne tento priestor nevyužíva ani na svoje účely, nie je v ňom možné zriadiť kancelárske, ani skladové priestory. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 184/2010, podľa ktorého pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej vecí, však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí vecí rozdielna. Znalec vypočítal podlahovú plochu administratívnej budovy o výmere X.XXX N., pričom podľa rozdelenia budovy by mala podľa prepočtu znalca byť plocha, ktorú užíva žalobca 1.XXX N. a časť ktorú užíva žalovaný o rozlohe 1.396m2. Žalovaný zároveň namietol aj výšku odplaty 70 Eur za jeden meter štvorcový, mal za to že táto znalcom stanovená výška odplaty, nie je žiadnym spôsobom opodstatnená a odôvodnená.
4. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.10.2017 k vyjadreniu žalovaného, zotrval na svojej právnej argumentácií. Užívanie zariadenia civilnej ochrany žalovaným, je preto nielen v súlade s jeho potrebami, ale zároveň zabezpečuje aj plnenie úloh a povinností žalovaného ako subjektu verejného sektora na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré sú mu uložené priamo zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva. Žalobca poukázal na to, že užívanie zariadenia civilnej ochrany bolo medzi Slovenskou republikou, Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a Krajským riaditeľom Policajného zboru vyslovene upravené Dodatkom č. 2 k Zmluve Č.. XXX/X-XX o bezodplatnom prevode správy majetku štátu zo dňa 26.05.2000, kde sa uvádza: "V budove, ktorá tvorí predmet bezodplatného prevodu správy majetku štátu sa nachádza stály úkryt evidenčné Č.. XXXXXXX s kapacitou osemdesiat ukrývaných osôb v časti, ktorú podľa zmluvy bude konkrétne užívať preberajúci správca (žalovaný), zároveň spoločné užívanie zariadenia civilnej ochrany nepredpokladá ani Zmluva o spoločnej správe budovy uzatvorená medzi Slovenskou republikou Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru.“ Nie je možné sa podľa názoru žalobcu obmedziť len na konštatovanie, že tento priestor žalovaný nemôže využívať, pretože v ňom nie je možné zriadiť administratívne ani skladové priestory, zároveň žalobca poukázal na právoplatne rozhodnutú vec vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 12C 180/2013, ktorá bola potvrdená Krajským súdom v Prešove a týka sa tej istej veci, iného obdobia.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2018 uviedol, že nimi predložený dokument na pojednávaní zo dňa 19.03.2018 je dokument, ktorý pre výpočet nájmu v danej lokalite aplikuje N. I.. Je to dôkaz, že v danej lokalite sú ceny nájmov odlišné a keďže žiadna zo strán sporu nepredložila na hodnotu sporného spoluvlastníckeho podielu vypracovaný znalecký posudok, žalovaný má za to, že nie je hodnota trhového nájomného v tejto lokalite jednoznačne stanovená. Podľa názoru žalovaného je výška odplaty, ktorá je predmetom tejto žaloby zo strany žalobcu nadhodnotená a nie je v súlade so stavom nehnuteľnosti a obvyklým nájomným v danej lokalite.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 12.07.2017, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, Zmluvou č. XXX/X-XX, Zmluvou o spoločnej správe budovy zo dňa 26.07.2000 a Dodatkom č.1 k Zmluve o spoločnej správe budovy, Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca Ing. N. X., pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka 12C 180/2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca a žalovaný sú vedení na Liste vlastníctva č. XXXX, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele číslo XXX, druh stavby administratívna budova, a to žalovaný v podiele XXXX/XXXX A. Ž. G. I. XXXX/XXXX.
8. Zmluvou zo dňa 16.07.1998 uzatvorenou medzi Slovenskou republikou, Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, štátny podnik Košice ako odovzdávajúcim správcom a preberajúcim správcom Slovenskou republikou - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov, odovzdávajúci správca odovzdal preberajúcemu správcovi nehnuteľný majetok štátu nachádzajúci sa v katastrálnom Ú. I., A. L. I. I. Č.. R.-XXX zastavaná plocha o výmere X.XXX N.2 a na pozemku postavenej administratívnej budovy súpisné Č.. XXXX, Y. K. Č.. XX G. I., celková podlahová plocha budovy predstavovala X.XXX N., pričom predmetom zmluvy bol prevod správy časti budovy súpisné Č.. XXXX Y. K. XX G. I. W. I. I. X.XXX N.2, čo predstavuje podiel XXXX/XXXX k celkovej podlahovej ploche budovy a zastavaný pozemok parcela číslo R.-XXX/X o výmere 381 m2 v podiele 1/1, ktorý vznikol odčlenením z parcely R.-XXX na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 04.03.1998 na preberajúceho správcu. Podľa čl. 4 predmetnej Zmluvy zo dňa 16.07.1998, rozdelenie užívania budovy tvorí Prílohu č.1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dňa 26.10.1998 bol k predmetnej Zmluve č. 171/1-98 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu uzatvorený medzi zmluvnými stranami Dodatok č. 1, pričom predmetom zmluvy bol prevod správy budovy, súpisné č. 3087 na K. M. XX v Prešove o podlahovej ploche 1.524 m2, čo predstavuje podiel XXXX/XXXX k celkovej podlahovej ploche budovy a zastavaný pozemok parcela R.-XXX W. G. X.XXX N. G. I. XXX/XXXX.
9. Dňa 26.05.2000 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený k Zmluve číslo XXX/X-XX W. bezodplatnom prevode správy majetku štátu Dodatok č. 2 predmetom ktorého, bolo technologické zariadenie, ktoré má odovzdávajúci správca vedené v samostatnej účtovnej evidencii označené ako technologické zariadenie stáleho úkrytu 75.560 Slovenských korún.
10. Dňa 21.08.2000 bola medzi Krajským riaditeľstvom Policajného zboru a Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami uzatvorená Zmluva o spoločnej správe budovy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka v predmete spoločnej správy budovy, súpisné Č.. XXXX I. Y. I. R.-XXX, G. Y. V. G. Č.. XXXX, R. Ú. I. C. v zabezpečení dodávky studenej vody a odvodu splaškových a zrážkových vôd, opravy a údržby spoločných častí a spoločných zariadení budovy za podmienok uvedených v tejto zmluve.
11. Dňa 31.12.2008 bola uzatvorená Zmluva o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka medzi Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. ako predávajúcim a Stavoprojektom, s.r.o. ako kupujúcim v predmete prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe súpisné Č.. XXXX Y. I. Č.. XXX, G. Y. V. vlastníctva č. XXXX v podiele XXXX/XXXX A. I. Č.. XXX W. G. X.XXX N. Y. V. G. Č.. XXXX, R. Ú. I. G. I. XXXX/..
12. Zo Zmluvy o bezodplatnom prevode majetku štátu mal súd za preukázané, že jej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 1 k Zmluve o bezodplatnom prevode správy, ktorá obsahuje pôdorys suterénu časť A, pôdorys prízemia časť A, pôdorys 1,2 poschodia časť A, pôdorys suterénu prízemia 1 a prvé poschodie časť B s uvedením legendy, že červenou farbou je ohraničená plocha podlažia budovy v užívaní odovzdávajúceho správcu, zelenou farbou plocha podlažia budovy v užívaní preberajúceho správcu a modrou farbou spoločné užívanie vstupných priestorov a schodiska budovy odovzdávajúcim a preberajúcim správcom. 13. Žalobca v žalobe poukázal na rozsah a spôsob užívania administratívnej budovy jej podielovými spoluvlastníkmi, ktorý je špecifikovaný v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na základe tejto zmluvy užíva žalovaný časť A a žalobca časť B v rozsahu označenom v Prílohe č. 1 zmluvy, celkovo žalobca užíva podlahovú plochu administratívnej budovy 1.051 m2 a žalovaný rozsah 1.396 m2, t.j. vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný užíva o 78,79 m2 plochy administratívnej budovy viac ako prináleží jeho spoluvlastníckemu podielu.
14. Ing. N. X. vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto žaloby uviedol, že podiely na Liste vlastníctva č. XXXX účastníkov konania boli stanovené s najväčšou pravdepodobnosťou po podlažiach v rozsahu podľa nameraných plôch, u žalobcu 1.383 m2 a u žalovaného 1.524 m2 a podľa výkresovej dokumentácie u žalobcu 1.307 m2 a u žalovaného 1.524 m2. Výpočet podielov zistených v skutočnosti bol vypočítaný zo zastavanej plochy podľa projektovej dokumentácie z celej stavby a v takom rozsahu sú vedené aj na Liste vlastníctva, čo je v rozpore s § 24 ods. 1 a § 5 ods. 1 písm. b) Zákona č. 182/1993 Z.z. z obsahu ktorého, vyplýva že veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých nebytových priestorov v dome. Z uvedeného dôvodu,
v čase prevodu spoluvlastníckych podielov tieto boli určené nesprávne. Zo záverov znalca Ing. N. X. vyplýva, že správny percentuálny podiel spoluvlastníkov na administratívnej budove C. Č.. XXXX K. Y. C. Ž. XXXX/XXXX a na strane žalovaného XXXX/XXXX. Vypočítané podiely v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z porovnané s podielmi podľa Listu vlastníctva vykazujú rozdiel v zmysle ktorého, žalovaný nad rozsah spoluvlastníckeho podielu určeného v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. užíva predmetnú nehnuteľnosť vo výmere 78,79 m2 naviac, t.j. o 3,22 % viac ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: 16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. 18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701>, 7a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701>, 7b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1993/182/20160701>, 7c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701> a 7d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701>, § 29 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701> a 29a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701>; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis. 19. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 21. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. 22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 24. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 25. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX W. I., W. I., R. Ú. I.W. mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele č. XXX, druh stavby administratívna budova, a to žalovaný v I. XXXX/XXXX a žalobca v podiele XXXX/ XXXX. Predmetom tohto konania bol skutkový tvrdený stav zo strany žalobcu, podľa ktorého v zmysle predloženého Znaleckého posudku znalca Ing. N. X. Č.. X/XXXX, žalovaný užíva podlahovú plochu titulom jeho spoluvlastníckeho podielu nad rámec v rozsahu 3,22 % ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, t. j. o 78,79 m2 viac. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozdiel podlahovej plochy celkovo 78,79 m2 žalovaný užíva vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. 26. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 12C 180/2013-97 zo dňa 18.02.2014 súd priznal žalobcovi právo od žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 16.545,90 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.545,90 Eur odo dňa 24.06.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto veci, v ktorej si žalobca uplatnil nárok za skoršie obdobie bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co 73/2016-167 zo dňa 09.03.2017. Rovnako zo strany žalobcu bolo predložené aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 2Cdo 117/2017 zo dňa 30.11.2017, kde dovolanie žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.03.2017 bolo odmietnuté. 27. Práva a povinnosti spoluvlastníkov veci sú upravené v § 137 Občianskeho zákonníka. Citujúc § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel je iba ideálny, to znamená, že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, a preto nemôže ani previesť na iný subjekt reálnu časť spoločnej veci. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou sa zaraďuje aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. 28. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.09.1979 pod spisovou značkou 2CZ 54/79 podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatným spoluvlastníkom sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu, avšak právnu kvalifikáciu tejto náhrady nevymedzuje. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky v náleze spisová značka II. ÚS 471/05, ktorý zaujal stanovisko k otázke plnenia za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci a to v tom zmysle, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. 29. Súd právne kvalifikoval uvedenú vec nie ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva, ktorý odôvodňuje tým, že pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady voči druhému podielovému spoluvlastníkovi z toho dôvodu, že užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu na spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera a vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním, a to už aj z právoplatne rozhodnutej veci, ktorú súd oboznámil spisová značka 12C 180/2013, ktorý sa týka rovnakej právnej veci len za iné obdobie, bolo preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci stavby súpisné č. XXXX, na Liste vlastníctva č. XXX2, R. Ú. I., A. L. Ž. G. I. XXXX/XXXX A. Ž.Ý. G. I. XXXX/XXXX. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku znalca Ing. N. X., spoluvlastnícke podiely zapísané na Liste vlastníctva sú uvedené v rozpore s § 24 a § 5 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. 30. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je dôvodný nárok voči žalovanému na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, C. C. Č.. XXXX, G. Y. V. G. Č. XXXX, R. Ú.P. I. Y. rozsah spoluvlastníckeho podielu určeného Znaleckým posudkom znalca Ing. N. X. Č.. X/XXXX v rozsahu 78,79 m2. Nárok a náhrada za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu nie je bezdôvodným obohatením, ale ide o nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva v akom rozsahu sa ten, ktorý podielový spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a preto nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie nemôže byť nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu, je tak potrebné aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania vznesená žalovaným, tak z tohto dôvodu je v celom rozsahu bezpredmetná, s poukazom na doručenie žaloby na súd dňa 12.07.2017, pričom žalobca si touto žalobou uplatnil nárok titulom náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za jeden meter štvorcový v sume 70 Eur, celkovo tak nárok žalobcu predstavuje 70 x 78,79 m2 t. j. sumu 5.515,30 Eur za jeden rok a za dva roky predstavuje nárok žalobcu sumu 11.030,60 Eur, ktorú súd v celom rozsahu považoval za dôvodnú. 31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009, z ktorého právneho záveru vyplýva, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. Rovnako súd poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010, v ktorom Najvyšší súd vyslovil svoj právny názor, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svoju spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu tak, ako súd už zdôraznil námietka premlčania vznesená žalovaným je v celom rozsahu nedôvodná. Súd tak žalobcovi v celom rozsahu priznal sumu náhrady vo výške 11.030,60 Eur. 32. Pokiaľ ide o rozhodné obdobie, dva roky pred podaním žalobného návrhu na súd, súd poukazuje na výpoveď právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 19.03.2018, ktorá uviedla, že touto žalobou si uplatňujú nárok titulom náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017 a to z toho dôvodu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 8Cb 35/2015 si uplatňujú nárok na vydanie náhrady za obdobie od 03.07.2013 do 03.07.2015. V písomnou podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.04.2018 žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok titulom tejto náhrady za obdobie od 04.07.2015
do 04.07.2017. S poukazom na závery pojednávania zo dňa 19.03.2018, kde zástupkyňa žalovaného súhlasila so zastavením konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania, súd v súlade s § 144 a 145 C.s.p zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 5 % ročne, ako aj náhrady za obdobie od 02.07. do 03.07.2015. Súd tak žalobcovi priznal ním požadovanú dlžnú sumu vo výške 11.030,60 Eur za obdobie od 04.07.2015 do 04.07.2017. 33. Súd poukazuje, že akákoľvek námietka žalovaného týkajúca sa nedôvodnosti uplatneného nároku je v celom rozsahu bez významu, s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 12C 180/2013, kde rozsudok súdu bol právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 19Co 73/2016-167 zo dňa 09.03.2017 a dovolanie žalovaného bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky rovnako zamietnuté. Súd tak právny základ nároku považoval v tomto konaní za daný. 34. V tomto konaní sa však bolo potrebné zaoberať námietkou vznesenou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 19.03.2018, ktorá výšku náhrady za jeden meter štvorcový v sume 70 Eur považovala v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom poukázala na stanovenie výšky nájomného za nebytové priestory vo vlastníctve N. I., ktoré vypracoval Ing. Z. R., kde je stanovený nájom bytových a nebytových priestorov na jeden meter štvorcový na rok. Mala tak za to, že hodnota sumy 70 Eur na meter štvorcový je v celom rozsahu nedôvodná. 35. K vznesenej námietke vznesenej zástupkyňou žalovaného súd uvádza, že vyjadrenie podpísané Q.. Z. R., ktoré žalovaná strana predložila súdu na pojednávaní dňa 19.03.2018 nespĺňa náležitosti Znaleckého posudku v zmysle § 17 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch. Súd uvádza, že stanovenie výšky hodnoty nájmu v predloženej listine nie je možné použiť pre stanovenie trhovej hodnoty nájmu, nakoľko sa podľa názoru súdu jedná o iné t.j. rozdielne budovy. Žalobca súdu predložil Zmluvu o nájme zo dňa 27.03.2017 a zo dňa 18.01.2018, kde je hodnota nájmu predmetnej nehnuteľnosti až vo výške 94 Eur za meter štvorcový. Súd je tak toho názoru, že trhová hodnota nájmu predmetnej nehnuteľnosti je vyššia, na základe týchto predložených zmlúv, ako si žalobca uplatnil titulom tejto žaloby. Navyše, žalobca poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 29C 190/2010, kde bol vypočítaný nájom Listinou zo dňa 25.05.2012, kde hodnota nájmu tejto budovy vyšla na sumu 99,96 Eur za jeden meter štvorcový. Súd je toho názoru, že ak žalovaný spochybnil výšku uplatnenej sumy náhrady za 1m2, bolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy na preukázanie týchto jeho tvrdení a predložiť súdu konkrétnu listinu vzťahujúcu sa na predmetnú administratívnu budovu, ktorej strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi a preukázať súdu, že táto suma je neprimeraná, resp. nadhodnotená a nezodpovedá trhovej hodnote nájmu. Z dôvodu nepredloženia takejto listiny resp. dôkazu, súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a mal za to, že táto suma je v celom rozsahu dôvodná. Súd zdôrazňuje, že opätovne táto suma bola právoplatne priznaná aj v konaní vedenom pod spisovou značkou 12C 180/2013. 36. Súd zároveň priznal žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania odo dňa 19.09.2017, keďže žaloba, z obsahu súdneho spisu vyplýva bola žalovanému doručená dňa 18.09.2017. Deň nasledujúci sa tak podľa názoru súdu žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, a preto od tohto dátumu súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 37. Žalobca mal v konaní nepatrný neúspech v časti požadovaného úroku z omeškania, ktorý vzal späť, z tohto dôvodu mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, postupom podľa § 262 C.s.p, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.