Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. mája 2018 v trestnej veci obžalovaného Y. P. takto

r o z h o d o l

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

Y. P. Y. Č. J. S. B. O. - nar. XX.XX.XXXX Q. F., S. W. X., J.. F.. U. Č.. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- ako otec maloletého dieťaťa S.. H.., A.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, v zmysle ktorého bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14P/103/2017-39 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 11.12.2017 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,- € mesačne od narodenia dieťaťa, ktoré bol povinný platiť k rukám matky P. H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil vo Svite, okres Poprad, ani inde od 12.09.2016 až doposiaľ, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi a matke dieťaťa v sledovanom období uhradil v mesiaci január 2017 sumu 80,- €, v mesiaci november 2017 sumu 300,30 €, v mesiace december 2017 sumu 0,30 € a dňa 16.02.2018 spolu sumu 320,--eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 107,30 € pre matku dieťaťa P. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., J.. O.. A. Č.. XXX/XX,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákon trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 / jedného/ roka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom vo výške 107,30,--eur matke dieťaťa P. H., A.. XX.XX.XXXX, bytom X., J.. O.. A.D. Č.. XXX/ XX, E. F..

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Y. P. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si ako otec maloletého dieťaťa S.. H.., A.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, v zmysle ktorého bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14P/103/2017-39 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 11.12.2017, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,- € mesačne, od narodenia dieťaťa, ktoré bol povinný platiť k rukám matky P. H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil vo Svite, okres Poprad, ani inde od 12.09.2016 doposiaľ, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi a matke dieťaťa v sledovanom období uhradil v mesiaci január 2017 sumu 80,- €, v mesiaci november 2017 sumu 300,30 €, v mesiace december 2017 sumu 0,30 €, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 267,30 € pre matku dieťaťa P. H. zo Svitu. Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonanom v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného Y. P. vykonal dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne P. H. a prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku zistiac pritom nasledovné. Obžalovaný Y. P. sa v prípravnom konaní dňa 11.12.2017 a dňa 26.01.2018 ku skutku priznal a uviedol, že si je vedomý neplatenia svojej vyživovacej povinnosti v žalovanom období a vo vzťahu k maloletému synovi S., A.. XX.XX.XXXX s poukazom na to, že P. H. - matke dieťaťa v januári, v novembri a v decembri 2017 zaslal spolu výživné vo výške 380,60,--eur, ktoré však neskôr zabudol platiť, čo však oľutoval a prisľúbil dlžné výživné matke dieťaťa uhradiť. Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným Y. P. bolo okrem jeho priznania preukázané aj výpoveďou svedkyne P. H., ktorá v prípravnom konaní dňa 19.12.2017 a dňa 26.01.2018 i v konaní pred súdom dňa 02.05.2018 potvrdila, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v žalovanom období na ich maloletého syna S., s výnimkou mesiaca január, november a december 2017 a mesiaca február 2018, kedy jej zaslal spolu čiastku 380,60,--eur, resp. 320,--eur neplnil a výživné určené mu na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P 103/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatného dňom 11.12.2017 vo výške 80,--eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred neplatil, čím mu vznikol dlh na výživnom za toto obdobie vo výške 107,30,--eur. Svedkyňa potvrdila aj to, že obžalovaný o maloleté dieťa nejaví žiadny záujem, nestretáva sa s ním, nenavštevuje ho a nekupuje mu ani žiadne darčeky, ale zároveň potvrdila i to, že napriek neplneniu vyživovacej povinnosti maloleté dieťa netrpí núdzou a že neplnenie tejto povinnosti zo strany otca dieťaťa nemalo na dieťa nepriaznivý následok a nebolo vydané ani do nebezpečenstva núdze aj preto, že s výchovou a so starostlivosťou maloletého jej pomáhajú jej rodičia. Výpovediam obžalovaného Y. P. a svedkyne P. H. zodpovedali aj listinné dôkazy v podobe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P 103/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatného dňom 11.12.2017, rodného listu maloletého S., originálov i fotokópií poštových poukážok o zaplatení čiastočného dlžného výživného obžalovaným Y. P., správ Sociálnej poisťovne Slovenskej republiky, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a správ Okresného úradu Poprad. Ďalšie listinné dôkazy v podobe lustrácií v evidencii vozidiel, v katastri nehnuteľností a živnostenskom registri svedčili preto, že obžalovaný v žalovanom období nedisponoval žiadnym oficiálnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom, že v žalovanom období nebol vedený v živnostenskom registri Slovenskej republiky ako živnostník a že v tomto období nebol ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, resp. že v žalovanom období nepoberal žiadne dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Takto vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v Trestnom poriadku v § 2 ods. 10, § 12 a § 19 viedlo súd k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že postačuje na jeho rozhodnutie a že hodnotené dôkazy

boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho kto ich obstaral. Konajúci súd súčasne dospel pri tom k záveru, že žalovaný skutok sa stal na tom skutkovom základe, ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, až na dobu páchania skutku a výšku dlžného výživného, ktoré upravil oproti pôvodnému obžalobnému návrhu a k záveru, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný Y. P. tým, že ako otec maloletého dieťaťa S.. H.., A.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, v zmysle ktorého bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14P/103/2017-39 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 11.12.2017 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,- € mesačne od narodenia dieťaťa, ktoré bol povinný platiť k rukám matky P. H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil vo Svite, okres Poprad, ani inde od 12.09.2016 až doposiaľ, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi a matke dieťaťa v sledovanom období uhradil v mesiaci január 2017 sumu 80,- €, v mesiaci november 2017 sumu 300,30 €, v mesiace december 2017 sumu 0,30 € a dňa 16.02.2018 spolu sumu 320,--eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 107,30 € pre matku dieťaťa P. H., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., J.. O.. A. Č.. XXX/XX. Na základe vyššie uvedeného potom konajúci súd konštatoval, že obžalovaný Y. P. tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného spáchal z hľadiska právnej kvalifikácie trestný čin kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Pri uznaní viny obžalovaného Y. P. súd vychádzal predovšetkým z výpovede samotného obžalovaného, z jeho priznania, z výpovede svedkyne P. H. i z vyššie uvedených listinných dôkazov, pretože obe skupiny dôkazov jednoznačne svedčili pre to, že obžalovaný si ako otec maloletého dieťaťa S., A.. XX.XX.XXXX neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci tak v žalovanom období mal a mohol urobiť, keďže od 01.11.2016 do 31.08.2017 bol riadne zamestnaný vo firme Chemosvit, a.s. Svit s mesačným príjmom okolo 500,--eur. Konajúci súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by obžalovaného vyviňovali z následkov trestno-právnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu a skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal ako skutočnosti, pre ktoré si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť spočívajúce v tom, že „zabudol“ na plnenie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi alebo v tom, že sčasti si svoju vyživovaciu povinnosť splnil ho z tejto trestno- právnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin žiadnym spôsobom nevyviňujú, keďže matka dieťaťa P. H. uviedla, že obžalovaný jej ku dňu vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku ešte dlhuje za žalované obdobie výživné vo výške 107,30,--eur. Obžalovaný sám priznal, že v žalovanom období mal stály príjem finančných prostriedkov, keďže pracoval a mal a mohol si tak predmetnú vyživovaciu povinnosť k rukám matky dieťaťa plniť aj preto, že mu to ukladá Zákon o rodine, podľa ktorého je každý rodič nezaopatreného neplnoletého dieťaťa povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a to vo výške 30% zo sumy životného minima i právoplatné rozhodnutie justičného orgánu Slovenskej republiky sp. zn. 14P 103/2017 zo dňa 30.11.2017, ktoré ho zaviazalo prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,--eur mesačne od jeho narodenia k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Obžalovaný nereagoval na výzvu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby dodatočne zaplatil celú dlžnú čiastku na výživnom, hoci sám a opakovane prehlasoval, že dlžné výživné matke dieťaťa zaplatí a preto pred konajúcim súdom nemohli byť použité ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s výškou mesačného výživného určeného rozhodnutím opatrovanského súdu, pretože tento už pri stanovení výšky mesačného výživného na maloleté dieťa na sumu 80,--eur zohľadnil u obžalovaného ako otca dieťaťa jeho osobné a majetkové pomery, pričom k ich relevantnej zmene nedošlo ani v čase vyhlásenia predmetného odsudzujúceho rozsudku napriek tomu, že obžalovaný je v súčasnosti nezamestnaný, keďže zároveň nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne P. H. o tom, že obžalovaný okrem neplnenia vyživovacej povinnosti sa žiadnym iným spôsobom o maloleté dieťa nezaujíma, nestará, nekupuje mu žiadne veci a darčeky, nekontaktuje ho a ani nenavštevuje. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť samé, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, každý z rodičov

je pritom povinný si plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Vykonané dôkazy objektívne nepreukázali takú nepriaznivú finančnú situáciu obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti, keďže v žalovanom období nepoberal dávky ani príspevky v hmotnej núdzi. Obžalovaný si bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu a bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ju aj reálne plnil. Vykonané dôkazy zároveň preukázali aj to, že maloleté dieťa v žalovanom období núdzou netrpelo napriek tomu, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť voči nemu neplnil riadne a včas. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného Y. P. vyhodnotil ako konanie spáchané v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil, keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti a bol tak povinný ju aj reálne plniť. Obžalovaný Y. P. doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má 5 záznamov za porušenie menej závažných protispoločenských konaní a z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, zistiac pritom poľahčujúce okolnosti v podobe § 36 písm. j/ a písm. l/ Trestného zákona, keďže pred spáchaním skutku viedol riadny spôsob života a priznal sa k jeho spáchaniu, bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona a tak dospel k záveru, že u obžalovaného Y. P. sa účel trestu dosiahne uložením výchovného trestu odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov, s jeho odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 1 /jedného/ roka, spolu s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe matke dieťaťa dlh na výživnom vo výške 107,30,--eur.

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.