Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-227-2016.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/227/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestí obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: M. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XXC/X, M., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. X vo vchode č. XXC na 2. poschodí nachádzajúci sa na Ul. R. v M., v bytovom dome F súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. X. č. XXXX/XXX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. M., obec M., okres Žilina a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2016 sa žalobca domáhal vypratania bytu č. X vo vchode č. XX/ C na 2. posch. nachádzajúci sa na Ul. R. v M. v bytovom dome F súp. č. XXXX, postavený na parc. X. č. XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. M. na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovanou nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa 11.6.2014, ktorá bola neskôr zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 16.2.2015, ktorej predmetom bol prenájom dvojizbového bytu č. X vo vlastníctve žalobcu na dobu určitú do 31.3.2015.
2. Po ukončení doby nájmu žalovaná doposiaľ napriek písomným výzvam žalobcu predmetný byt dobrovoľne nevypratala ani neodovzdala, pričom zanechala dlh, na uhradenie ktorého ju žalobca opakovane vyzýval a v súčasnosti užíva byt bez právneho dôvodu. Manžel žalovanej oznámil čestným vyhlásením zo dňa 18.3.2015, že sa vzdáva nároku na uvedený nájomný byt v prospech žalovanej a z bytu sa dobrovoľne odsťahoval.
3. Žalovaná sa k žalobe doručovanej na adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov nevyjadrila, v konaní zostala nečinná.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranou sporu (žalobca) a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej argumentácii v zmysle svojich písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že naďalej žalovaná nehradí mesačné nájomní ani nespláca svoj dlh a so žalobcom vôbec nekomunikuje, byt užíva bez právneho dôvodu dlhšiu dobu a žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
6. Zo zmluvy o nájme bytu č. 115/2014 v spojení s dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. 115/2014 zo dňa 11.6.2014 súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenajal nájomcovi - žalovaná a jej manželovi nájomný byt č. 5 na dobu určitú do 31.3.2015 (č.l. 3 - 6 spisu).
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2671 pre kat. úz. Závodie byt č. 5 vo vchode 43C na 1. posch. ako vlastník je zapísané Mesto Žilina a byt sa nachádza v bytovom dome H9b súp. č. 8502 na parc. 1472/472 (č.l. 7).
8. Listom zo dňa 31.7.2015 žalobca vyzval žalovanú o vypratanie danej nehnuteľnosti z dôvodu, že na základe nájomnej zmluvy č. 115/2014 a jej dodatku č. 1 zo dňa 6.2.2015 nájom skončil dňom 31.3.2015 a nájomná zmluva zo strany prenajímateľa nebola predĺžená a v súčasnej dobe užíva predmetný byt bez právneho dôvodu.
9. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2018 súd zistil, že k bytu Petzvalova 43 v zmysle vyúčtovania predstavuje nedoplatok 6.545,15 eur.
10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
11. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
12. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
13. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.
14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.
16. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
17. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať, jeho vlastníkom je žalobca a žalovanému nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah. V danom prípade žalovanej ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté, a teda po uplynutí dohodnutej doby nájmu bytu, a to na určitý čas do 31.3.2015 nájom bytu zanikol uplynutím tohto času. Od 1.4.2015 žalovaná po skončení doby nájmu predmetný byt č. 5 i napriek výzve neodovzdala a naďalej ho neoprávnene (bez právneho dôvodu) užíva, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Medzi stranami žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by žalovaná mala právny dôvod na užívanie tejto nehnuteľností od 1.4.2015. Žalovaná realizuje užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žeby sa medzi stranami sporu jednalo o bezplatné užívanie predmetnej nehnuteľnosti i potom, ako nájom bytu zanikol uplynutím dojednanej doby, v danom prípade nebolo ani len tvrdené. Žalovaná nemá žiaden právny titul na užívanie predmetného bytu a keďže po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) byt i naďalej užíva, užíva ho neoprávnene a vzniká jej teda povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi.
18. Preto súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.
19. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
22. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).