Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-87-2017.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Vigaša a prísediacich Lýdie Korcovej a Mariána Nabileka, v trestnej veci obžalovanej K. C., na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaná K. C., R.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom N., bez pracovného pomeru,
je vinná, že
ako živnostníčka s obchodným menom K. D. M.O.S.S., so sídlom Partizánske, ul. K. Č.. XXXX/XX nepodala na Daňovom úrade v Partizánskom daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2001 a 2002, ktoré mali byť podané do 31.03.2002 a 31.03.2003, pričom v uvedených zdaňovacích obdobiach mala zdaniteľné príjmy z uskutočnených zdaniteľných plnení v roku 2001 od odberateľov Spoločnosť pre bankovú ochranu, a.s., Žilina a spoločnosť U.T.A.H. - GT, s.r.o., Žilina v celkovej výške 4.324.945,30 Sk a v roku 2002 od odberateľa spoločnosť OBUV Partizánske, a.s., Partizánske vo výške 3.127.147,50 Sk, tieto príjmy z podnikania nepriznala, čím si skrátila svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 vo výške 738.971,- Sk a za rok 2002 vo výške 511.389,- Sk, teda celkovo si za oba roky skrátila uvedenú daň vo výške 1.250.360,- Sk, v prepočte 41.504,35 €,
teda
v značnom rozsahu skrátila daň,
čím spáchala:
pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej Tr. zák.)
za to sa odsudzuje:
Podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., s poukazom na § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske Pv 257/16/3305-19 z 31.10.2017 po jej preskúmaní, predseda senátu nariadil a bolo vykonané hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní, bol vykonaný výsluch obžalovanej, svedkov X.. J. V., X.. C. H., V. C., S.R. U., J. E., predseda senátu prečítal zápisnicu o výsluchu E. I., znalecký posudok znaleckej organizácie JHS, s.r.o. č. 571/2008 z 08.07.2008 s prílohami, boli oboznámené ostatné listinné dôkazy, a súd zistil tento skutkový stav.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v roku 1999 zoznámila s budúcim manželom X.. Q. C., ten vlastnil firmu U.T.A.H, bol jedným z piatich spolumajiteľov. Poznali sa už predtým. Mal vyštudovanú vysokú školu ekonomickú, rozumel sa daniam. Začali spolu bývať. Ponúkol sa že bude jej robiť daňové priznania. Aj zamestnanci zo spoločnosti U.T.A.H boli jej bývalí kolegovia z firmy, kde predtým pracovala (Pantimex). Dodávala tovar do manželovej firmy, bola podpísaná na výdavkových pokladničných dokladoch, ale nie na všetkých. Peniaze preberal manžel. Nemala dôvod mu neveriť. Dôverovala mu. Ale vedela, že bol hazardný hráč. Od pondelka do piatka ho nevidela, ale cez víkend fungoval ako otec rodiny. Možno aj mala pochybnosti, ale všetko fungovalo na 100%. Výška škody nie je reálna suma, pretože tam nie sú zahrnuté náklady, bola by teda asi len 10%. Skôr jej verziu obhajoby neuviedla, pretože jej išlo o jej manžela, ktorý vtedy ešte žil. Nikdy ho nesplnomocnila na preberanie peňazí, lebo všetci boli bývalí kolegovia. Daňové priznanie nepodala, pretože sa spoliehala, že daňové priznanie podá jej manžel, on jej tvrdil, že daňové priznania podal. Keď sa v roku 2004 dozvedela o skutku, bola v šoku. Predtým jej robila daň priznania kamarátka. Len za roky 2001 a 2002 podal daňové priznania manžel. Firemnú pečiatku mala doma. Ona nič nepodpisovala. Ona to brala tak, že je všetko v poriadku. O príjmoch spoločnosti vedela, musela platiť jej dodávateľom, tovar predávala formou komisionálneho predaja. Raz za mesiac dostala vyúčtovanie. Aj jej manžel vedel, že cca z 1000 000,-Sk je zisk cca 20%. Spoločnosť U.T.A.H niekedy s platbami meškala. Manžel si priebežne od nej peniaze pýtal, uviedol, že "potrebujem 20 tis - 30 tis." Účet na podnikanie mala, disponovala s ním len ona. Nespomína si akou formou platila dane. Manžel bol gambler, 2 x bol hrať aj v Las Vegas, rozpredal elektroniku, zbierku známok, známi potom chodili ku nej pýtať požičané peniaze, mali nedoplatky za elektrinu a pod. Peniaze, ktoré sa prevzali za tovar sa platili dodávateľom, zvyšok zostával v dome. Peniaze mala v poličke. V roku 2001 sa liečila na rakovinu v letných mesiacoch - v auguste. V súčasnosti je vdova. Býva s priateľom. Priateľ má prenajatý byt. Je nezamestnaná, nepoberá štátne dávky. V roku 2008 odišli s manželom do Talianska no vo februári 2009 manžel nečakane zomrel, mal 54 rokov. V Nemecku nepracovala. Na Slovensko sa vrátila následne v marci 2009. Dom, v ktorom žili, však bol prevedený na inú osobu, čo zistil až následne, preto odišla bývať k jej matke. Potom v auguste 2009 odišla za prácou do Nemecka, kde sa zdržiavala tri roky. V roku 2012 sa vrátila opäť k matke. Trvalý pobyt na Slovensku už evidovaný nemala. Tvrdí, že o trestnom stíhaní vedomosť nemala, len v roku 2009 bola na výzvu polície na polícii v Prievidzi. Finančne jej pomáha matka, brat a priateľ, len z toho žije. Podnikala do cca roku 2007. Pracovala potom bez zmluvy 3 roky. Potom mala psychické problémy, stavy úzkosti, depresie, bráni jej to pracovať. Nemá vyživovacie povinnosti. Invalidný dôchodok nepoberá.
Svedkyňa X.. J. V. uviedla, že ku skutku podrobnosti uviesť nevie, od 01.10.2012 vystúpila zo štátnozamestnaneckého pomeru. Pracovala ako daňová kontrolórka daňového úradu, ktorý vec kontroloval. Daňová povinnosť obžalovanej bola určená podľa pomôcok, na základe toho, že neevidovali daňové priznania. V tom čase bola ohlasovacia povinnosť a tak vychádzali, z hláseniek od odberateľov. Daňový základ určili na základe hláseniek, z nich na základe faktúr a príjmových dokladov odberateľov v konkrétnych firmách. Výdavky boli vypočítané ako zákonom určené konkrétne percento z príjmov. Paušál sa mení každý rok. Keďže účtovníctvo obžalovanej nemali, zrekonštruovali ho a vypočítali daňový základ, po odpočítaní nezdaniteľnej časti príjmu. Daň platnou daňovou sadzbou.
Svedok X.. C. H. uviedol, že v čase skutku mali cca 200-250 dodávateľov, predávali tovar komisionálne (U.T.A.H. -GT, s.r.o. dcérska spoločnosť spoločnosti OBUV a.s.). Na konci mesiaca účtovníci pripravili podklady pre výplatu dodávateľom. Uviedol, že keďže Ing. C. (manžel obžalovanej) bol spolumajiteľ firmy, vtedajší generálny riaditeľ Ing. K. schválil, že keď bude účtovný doklad podpísaný obžalovanou,
možno peniaze vyplatiť aj Ing. C., tento však osobitné splnomocnenie nemal. Peniaze preberala obžalovaná alebo jej manžel. Jeden príjmový doklad ostal v učtárni jeden dostala obžalovaná.
Svedkyňa V. C. uviedla, že bola účtovníčka v spol. OBUV a.s. aj U.T.A.H. -GT, s.r.o., tržbu v hotovosti vyplácala obžalovanej, táto potvrdila výdavkový doklad, sama chodila pre peniaze. Jeden alebo dvakrát sa stalo, tom čase bola obžalovaná chorá, že peniaze prevzal so súhlasom riaditeľa jej manžel Ing. C., avšak ten doniesol podpísaný a opečiatkovaný príjmový doklad.
Svedok S. U. uviedol, že pracoval pre firmu M.O.S.S. - K. D., riešil obchodné záležitosti, z účtovníctva pripravoval faktúry, ktoré odovzdával obžalovanej, pripravoval tovar na expedíciu.
Svedkyňa J. E. uviedla, že Spoločnosť pre bankovú ochranu a.s., Žilina, predkladala účtovné doklady o obchodnom styku medzi spoločnosťou a obžalovanou.
Predseda senátu prečítal podľa § 263 ods. 1 Tr. por. zápisnicu o výsluchu svedkyne E. I. z 10.03.2017 na č.l. 1079-1080, kde uviedla, že pracovala ako účtovníčka v spol. OBUV a.s, počas dlhodobej PN pani C.. zastupovala ju aj v pokladni. Zároveň pracovala pre spol. U.T.A.H. -GT, s.r.o.. Vypracovala príjmové a výdavkové doklady na podklade príkazu ekonomického riaditeľa Ing. H.. Konkrétne doklady č. 301321, 301182, 301062, 302247, 300953,301392, 300748 zaniesla Ing. C., pretože bola obžalovaná jeho priateľka, on mal zabezpečiť ich podpísanie obžalovanou. Niekedy mu peniaze vyplatila hneď, a následne jej doklady doručil podpísané, a to v ten istý alebo nasledovný deň. Takýto postup Ing. C. odôvodňoval tým, že nemá pri sebe pečiatku, alebo že doklady musí obžalovaná sama podpísať. Ing. C. dôverovala aj preto, že ho osobne poznala a bol riaditeľ, pričom žil v spoločnej domácnosti s obžalovanou. Pri vyplácaní peňazí s obžalovanou nebola. Splnomocnenie na preberanie peňazí Ing. C. nemal, avšak tento postup bol schválený jej nadriadeným Ing. H. aj generálnym riaditeľom Ing. K.. K osobe Ing. Q. C. uviedla, že ho poznala ako inteligentného človeka, o tom že je gambler sa dozvedela po jeho smrti, podrobnosti uviesť nevie. Obžalovaná nikdy neprišla s tým, že by jej peniaze neboli odovzdané a nemala prostriedky na ďalšie obchody.
Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie JHS, s.r.o. č. 571/2008 z 08.07.2008 č.l. 1000-1013, odbor ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, súd zistil, že všeobecná hodnota tovaru účtovaného na základe daňových dokladov odberateľov bola 7 452 092,80- Sk s DPH 9 166 074,10-Sk, východisková hodnota tovaru za ktorý tento tovar s pravdepodobnosťou blízkou k istote mohla nakúpiť firma K. D., a ktorý bol predmetom predaja na základe predpokladaného prieskumu trhu a uplatňovanej marže v danom mieste a čase bola 3 726 046,40-€ a s DPH suma 4 583 037,10-€, znalecká organizácia vychádzala zo špecifikovaných faktúr z účtovnej evidencie odberateľov Spoločnosť pre bankovú ochranu, a.s., Žilina a spoločnosť U.T.A.H. - GT, s.r.o., Žilina , spoločnosť OBUV Partizánske, a.s., Partizánske. Predmetné faktúry boli oboznámené na č.l. 226-233, 274-278, 284-354, 355-527 spisu.
Podľa výpisu zo živnostenského registra z 27.02.2007 na č.l. 951 obžalovaná od 01.11.2015 podnikala pod obchodným menom K. D. - M.O.S.S., miesto podnikania N., K. XXXX/XX, IČO: 33569959, s predmetom podnikania maloobchod a veľkoobchod so zmiešaným tovarom v rozsahu voľnej živnosti. Ing. Q. C. bol od 28.09.2001 do 20.04.2004 člen predstavenstva spol. OBUV Partizánske, a.s. (č.l. 952-853). Konateľom spol. U.T.A.H. - GT, s.r.o., Žilina v rozhodnom čase bol Ing. Z. T..
Podľa vyčíslenia daňovej povinnosti Daňovým úradom Partizánske z 05.03.2009 na č. l. 1014-1018, mal daňový subjekt K. C.V., W.. D., IČO:33569959, uhradiť daňovú povinnosť na dani z príjmu fyzických osôb pre účely trestného konania za rok 2001 v sume 738 971,-Sk a za rok 2002 v sume 511 389,-Sk. Daň bola určená podľa pomôcok (§ 42 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov; výdavky uznané podľa § 7 ods. 9 písm. c/ z.č. 366/1992 Z.z. o daniach z príjmov) za rok 2001-2002. Daňový subjekt nebol za roky 2001 a 2002 registrovaný ako platca DPH.
Podľa správy na č.l. 1028 bolo dňa 17.03.2010 ORPZ v Žiline vyhlásené pátranie po pobyte obžalovanej.
Podľa správy Mestského úradu Partizánske z 21.01.2010, na č.l. 1032 má obžalovaná od 20.12.2007 v meste Partizánske zrušenú adresu trvalého bydliska.
Podľa správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. Zuzany Mlynekovej, psychiatričky na č.l. 1101 z 30.03.2017, obžalovaná naposledy navštívila jej ambulanciu 22.11.2016, depresívna porucha stredne ťažkého či ťažkého stupňa nezakladá automaticky prekážku výsluchu obvinenej. pri tejto diagnóze sú zväčša zachované všetky poznávacie a rozlišovacie funkcie a pacient je schopný chápať zmysel trestného konania.
Prokurátor má za to, že vina obžalovanej bola preukázaná na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby. Obžalovaná s verziou o gamblerstve manžela prišla až po smrti manžela, ktorý mal preberať tržby a minúť ich pre svoje potreby. Túto verziu považuje za snahu obžalovanej vyviniť sa z trestnej zodpovednosti. Obžalovaná sa pobytom v cudzine vyhýbala trestnému stíhaniu. Jej verzia je v rozpore s listinnými dôkazmi, závermi znaleckého dokazovania s poukazom na to, že výška daňovej povinnosti jej bola určená a odzrkadlila sa v obžalobe v tej najnižšej výške, pričom aj táto predstavuje škodu v značnom rozsahu. Na základe uvedeného ju navrhol uznať vinnou zo žalovaného trestného činu a uložiť jej trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do I. NVS.
Obžalovaná poukázala na výpoveď svedkyne E. I., bolo bežnou praxou, že boli vyplácané peniaze jej druhovi Ing. C., aj Ing. K., ktorý bol citovaný, je však mŕtvy, nemôže to potvrdiť. Na manžela sa spoliehala, že ekonomické záležitosti za ňu vyrieši, robil daňové priznania aj iným ľuďom. Nemá ako preukázať jeho gamblerstvo, mohla by dať predvolať svedka Z. I., ktorý manželovi nechal bankomatovú kartu a ten mu vybral sumu 150 000, na čo došlo ku konfliktu.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že vina obžalovanej je preukázaná tak, že nie je odôvodniteľné iné rozhodnutie o vine obžalovanej. Je potrebné uviesť, že obžalovaná podnikala ako živnostníčka, jej povinnosťou je podať daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb, daň priznať a zaplatiť daň z príjmu, pokiaľ jej na základe výsledkov hospodárenia vznikne daňová povinnosť. Ani nebolo rozporované, že na Daňovom úrade v Partizánskom daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2001 a 2002, ktoré mali byť podané do 31.03.2002 a 31.03.2003 nepodala, pričom v uvedených zdaňovacích obdobiach mala zdaniteľné príjmy z uskutočnených zdaniteľných plnení v roku 2001 od odberateľov Spoločnosť pre bankovú ochranu, a.s., Žilina a spoločnosť U.T.A.H. - GT, s.r.o., Žilina v celkovej výške 4.324.945,30 Sk a v roku 2002 od odberateľa spoločnosť OBUV Partizánske, a.s., Partizánske vo výške 3.127.147,50 Sk.
Obhajoba obžalovanej spočíva v tom, že mala za to, že všetky odborné ekonomické záležitosti za jej podnikateľský subjekt mal vykonával jej druh a neskôr manžel Ing. Q. C.. Ona nemala vedomosť o tom, že daňové priznanie nepodal a daň nebola zaplatená.
Tu je potrebné uviesť, že obžalovaná ani nerozporovala, že žiadne písomné splnomocnenie na právne úkony spojené s podnikaním Ing. C. nedala. Všetko bolo v podstate neformálne vzájomne dohodnuté. Tu je však potrebné uviesť, že nie všetky právne úkony môžu byť neformálne. Samotné výdavkové doklady boli obžalovanou podpisované, táto priznala že mala vedomosť o príjmoch z podnikania, napokon aj vedomosť mať musela, keďže musela platiť svojím dodávateľom tovaru. Aj svedkyňa I. B.viedla, že obžalovaná nikdy nevyplatenie faktúr nenamietala. Pokiaľ v rokoch 2001-2002 podnikala a mala pravidelné mesačné tržby a výdavky, je teda nemožné, aby nemala potuchy o tom, pokiaľ by si tieto príjmy ponechával bez jej vedomia jej druh. Naopak sama priznala, že peniaze v hotovosti mala voľne odložené v domácnosti a obžalovaný si z nich príležitostne bral s jej vedomím. Tu opäť je potrebné poukázať na to, že daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby je právnym úkonom, ktorý je opäť písomný, pričom povinnosť podať daňové priznanie mala obžalovaná ako fyzická osoba
- podnikateľ. Obhajoba spočívajúca v tom, že sa spoliehala na to, že jej druh daňové priznanie podal opäť neobstojí, pretože by toto musela podpísať ona. Ako posledná a podstatná skutočnosť svedčiaca o vine obžalovanej je to, že ako podnikateľ by musela daň odviesť, čo opäť by musela urobiť priamo ona prevodom z účtu, alebo iným zákonným spôsobom, každopádne ako podnikateľ mala povinnosť tejto povinnosti ako aj povinnosti podať daňové priznanie venovať náležitú pozornosť.
Obžalovaná v značnom rozsahu skrátila daň, keďže celkovo si za oba roky skrátila daň z príjmu fyzickej osoby vo výške 1.250.360,- Sk, v prepočte 41.504,35 € - škoda v značnom rozsahu, (súd zobral z hľadiska výšky škody a zavinenia za preukázaný minimálny rozsah daňovej povinnosti), a tak naplnila svojím konaním zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa §
148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej Tr. zák.). Konala v úmysle nepriamom podľa § 4 písm. b/ Tr. zák. pretože vedela, že tým, že daň skráti môže porušiť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší bola s tým uzrozumená. Obžalovanej bola a musela byť známa povinnosť podať daňové priznanie, vypočítať daň a daň zaplatiť, túto povinnosť mala ona sama a na tieto úkony nikoho nepoverila, neformálne poverenie je poukazujúc na písomný právny úkon, či disponovanie s účtom vylúčené, pričom ako osoba podnikateľa musela byť uzrozumená s tým, že jej konanie je konaním porušujúcim chránený záujem na plnení sa daňovej povinnosti daňovými subjektmi. Jej laxný prístup k daňovým povinnostiam nemožno označiť len ako nedbanlivosť, pretože nejde len o zanedbanie náležitej kontroly, pokiaľ by súd akceptoval verziu o protiprávnom konaní jej vtedajšieho druha, a jeho neformálneho poverenia určitými úlohami, ale vedomé konanie či skôr nekonanie, pokiaľ ide po plnenie si povinností, keď nepodala daňové priznanie, a hoci musela mať vedomosť, že má príjmy a aj zisk, keďže časť príjmov spotrebovala či umožnila použiť druhovi, skrátila daň, ktorej výška opäť pre nedostatky v účtovníctve musela byť vypočítaná len podľa pomôcok.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 31 a nasl. Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Súd ukladal vzhľadom k dobe spáchania trestného činu trest podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a to Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej Tr. zák.). Súd obžalovanej uložil trest podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. vychádzajúc z trestnej sadzby 3 až 10 rokov odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že ukladanie trestu podľa tejto trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. Dôvody na použitie § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu súd vidí v tom, že:
1. prokurátor nepreukázal zavinenie obžalovanej ako úmysel priamy. Z dokazovania bolo preukázané, že skutočne druh obžalovanej, ako osoba s ekonomickým vzdelaním, ba priamo vo vedení obchodnej spoločnosti odberateľa sa priamo prakticky podieľal na podnikaní obžalovanej. Ich vzťahy s obžalovanou na úrovni podnikania boli neformálne. Bolo preukázané, že časť tržieb reálne prevzal, ba nejaké peniaze aj z podnikania obžalovanej používal na svoje potreby. Súd mal za to, že tieto obžalovaná a jej druh považovali za príjem domácnosti. Obžalovaná mu dôverovala, že ekonomické záležitosti vybaví, pričom je boli v podstate ľahostajné následky takéhoto konania, hoci vedela, že podniká na svoj účet vo vlastnom mene a nesie zodpovednosť sama. Takto má súd za to, že existovali aj poľahčujúce okolnosti na strane obžalovanej dané jej blízkym vzťahom a dôvere k Ing. C., ktorého správanie a vzťah k obžalovanej mal podiel na okolnostiach spáchania trestného činu a zodpovednosti obžalovanej.
2. obžalovaná uviedla aj konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že Ing. C. bol hazardným hráčom, čo mohlo mať aj význam z hľadiska nakladania s prostriedkami obžalovanej z jej podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti žiadny zo svedkov nevylúčil, svedkyňa I., hoci až po smrti Ing. C., vnímala takéto informácie. Obžaloba na to nereagovala, nevyvrátila tvrdenia obžalovanej, nenavrhla doplniť dokazovanie, táto otázka ostala otvorená. Logický sa javí byť aj argument obžalovanej, že obžalovaná tieto skutočnosti skôr neuvádzala, keďže by mohli uškodiť jej blízkej osobe. Súd teda tvrdenia obžalovanej vyložil v prospech obžalovanej ako osoby, ktorá druhovi dôverovala, ale jeho konanie nepreverovala.
3. od doby spáchania skutku uplynul už dlhší čas, aj z hľadiska účelu trestu represia v podobe nepodmienečného trestu už musí ustúpiť a uprednostniť by sa mala prevencia v podobe trestu s podmienečným odkladom a najmä morálne odsúdenie páchateľa, v podobe odsúdenia a objasnenia trestnej činnosti.
4. obžalovaná pred spáchaním skutku nebola súdne trestaná ani nebolo preukázané spáchanie priestupku (§ 33 písm. g/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.). Na odsúdenie v cudzine, poukazujúc na prechodné ustanovenia Tr. zák. sa na účely ukladania trestu neprihliada.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky je dostatočný. Obžalovanej zároveň súd uložil primeraný trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na 3 roky, keďže trestná činnosť sa týkala jej
podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k výške skrátenej dane a sociálnej situácii obžalovanej, ako aj k samostatnému daňovému exekučnému konaniu, ktoré je spôsobom na vymoženie dane, súd osobitne obžalovanej neukladal žiadnu ďalšiu povinnosť spojenú so skrátenou daňou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.