Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-6-2017.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. E., O.. XX.XX.XXXX a Y. E., O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava a otca Y. E., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.Z. I. XX, V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou STEFANKOVA | law office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
II. Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamieta.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C/29/2011-59 zo dňa 10.5.2011 v časti výroku o úprave styku s maloletými deťmi Y. E. R. F. E. a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas školského roka
- každý nepárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do 19.00 hod. a od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- každý párny týždeň stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
počas letných prázdnin
- každý párny kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 18.8. do 18.00 hod.
V ostatných častiach ostáva výrok rozsudku o úprave styku nezmenený. Vo zvyšku súd návrh matky na zmenu úpravy styku zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2017, sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti zo sumy 200,- eur na sumu 133,- eur mesačne na každé z detí, počnúc dňom 1.1.2017. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili jeho pomery, jeho aktuálny mesačný príjem predstavuje 1670,- eur netto, zo svojho príjmu spláca úvery súhrnne vo výške cca 1070,- eur mesačne a narodilo sa mu ďalšie dieťa, ku ktorému mu vznikla vyživovacia povinnosť.
2. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, naopak navrhovala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na každé z detí na sumu 250,- eur mesačne, počnúc dňom 1.1.2017. Dôvodom na zvýšenie je zmena pomerov, ktorá nastala na strane maloletých detí. Obe deti sú už žiakmi základnej školy, treba im kupovať školské potreby, hradiť obedy v školskej jedálni či poplatky spojené s družinou. S rastúcim vekom detí sa zvýšili tiež náklady na nákup ich oblečenia, topánok, na stravu, výdavky spojené s drogériou či s voľnočasovými aktivitami oboch detí. Keďže otec detí súdom stanovené výživné neplatil riadne a včas, matka na neho podala trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy a dlžné výživné vymáha prostredníctvom súdneho exekútora.
3. Osobitným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.3.2017, sa matka domáhala zmeny rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Obe deti navštevujú základnú školu, majú rôzne mimoškolské aktivity, stretnutia s priateľmi a doteraz určený rozsah styku s otcom im prestal vyhovovať. Realizácia styku otca s deťmi bola vždy menená a prispôsobovaná službám a pracovným povinnostiam otca, čo v súčasnosti nevyhovuje matke ani deťom. Pri realizácii styku tak veľmi často dochádzalo ku konfliktom. Preto matka navrhovala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku vždy od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod, s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, kedy by platil osobitný režim styku s deťmi. Tento návrh na zmenu úpravy styku bol na súde zapísaný pod sp. zn. 27P/76/2017.
4. Uznesením č.k. 28P/6/2017-43 zo dňa 23.6.2017 súd rozhodol o spojení návrhov oboch rodičov na úpravu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a návrhu matky na zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi na spoločné konanie s tým, že ďalej budú spoločne vedené pod sp. zn. 28P/6/2017.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka detí, oboznámil sa s rodnými listami detí, dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, potvrdeniami ÚPSVaR Bratislava, dohodou o skončení pracovného pomeru, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 58C/29/2011-59, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58C/29/2011-59 zo dňa 10.5.2011 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloletá F. a maloletý Y. na čas po rozvode manželstva zverení do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť výživné v sume po 200,- eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred na účet matky. Rodičia sa zároveň dohodli na úprave styku s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do utorka do 19.00 hod. a od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtku do 19.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtku od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý párny rok počas letných prázdnin od 1. júla od 9.00 hod. do 31. júla do 19.30 hod., každý nepárny rok počas letných prázdnin od 1. augusta od 9.00 hod. do 31. augusta do 19.30 hod., každý nepárny rok od 23. decembra od 17.00 hod. do 26. decembra do 19.00 hod., každý párny rok od 31. decembra od 9.00 hod. do 1. januára nasledujúceho roku do 19.00 hod. V uvedený čas si otec prevezme maloleté deti v mieste ich aktuálneho bydliska pred vstupným vchodom do bytovej jednotky, kde ich tiež v určený čas matke odovzdá. Obaja rodičia maloletých majú povinnosť vzájomne sa informovať o prípadnom zmenenom zdravotnom stave maloletých, o školských výsledkoch a ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých, ako aj o zmene kontaktných údajov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.7.2011.
7. V čase posledného súdneho rozhodnutia mal maloletý Y. 8 rokov a maloletá F. mala 2 roky. Matka bola na materskej dovolenke. Otec detí bol zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný príjem za rok 2010 bol vo výške 1712,60 eur netto. V roku 2008 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odvtedy rodičia detí žili oddelene. Deti zostali bývať spoločne s matkou, otec sa s deťmi pravidelne stretával a uhrádzal ich finančné potreby. Rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.
8. Maloletý Y. je v súčasnosti žiakom 9. ročníka základnej školy, podal si prihlášku na súkromnú umeleckú školu. Bola mu diagnostikovaná dysgrafia a dyskalkúlia. V škole teraz nenavštevuje žiadne krúžky. Zvýšené náklady má matka v súvislosti s nákupom výtvarných pomôcok. Maloletá F. je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Jej zdravotný stav je dobrý, chodí na hip-hop, za ktorý matka platí poplatok 100,- eur na 3 mesiace. Medzi výdavky maloletých detí matka zahrnula: školské poplatky (strava, družina) 65
eur mesačne, školské potreby 100 eur ročne, ZRPŠ 60 eur ročne na obe deti, triedny fond dcéra 50 eur ročne, krúžky - hip hop 33 eur mesačne, angličtina 16 eur mesačne, záľuby (maľovanie, knihy) 150 eur ročne, drogéria 170 eur ročne na obe deti, strava 450 eur mesačne, oblečenie 800 eur ročne na obe deti, lekár a lieky 200 eur ročne na obe deti, tábory, výlety a dovolenky 1500 eur ročne.
9. Matka detí bola od X.X.XXXX dlhodobo nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Dňa X.X.XXXX sa matke a jej partnerovi narodila dcéra W. M.D.. Žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, partnerom a 3 maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej otec. Na bývanie mu s partnerom prispievajú sumou 100-150,- eur mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur a prídavky na všetky deti spolu vo výške 70,56 eur mesačne.
10. Otec detí ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom T. T., akciová spoločnosť dohodou ku dňu 31.3.2017. V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.2.2017 nebol uvedený dôvod, podľa vyjadrenia otca bol pracovný pomer ukončený z dôvodu nadbytočnosti. Následne sa zamestnal v spoločnosti Š. F. V. I., R..F.., kde poberá mzdu vo výške 365,36 eur netto mesačne. Otec býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú cca 200,- eur mesačne. Medzi ďalšie svoje mesačné výdavky zahrnul: telefón 80 eur, strava 150 eur, drogéria 100 eur, splátka hypotekárneho úveru 452,43 eur, poistenie úveru 31,08 eur, splátka spotrebného úveru 370,32 eur, kreditná karta 15 eur, výživné na deti. Okrem maloletých detí má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi R. E., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 150,- eur + 50,- eur na zročné výživné.
11. Matka pred súdom zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s deťmi. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola pred 7 rokmi, značne stúpli náklady na maloleté deti. Maloletý Y. chce navštevovať súkromnú umeleckú školu, s čím budú spojené zvýšené náklady. Na tejto súkromnej škole je mesačný poplatok 120,- eur. Matka žije spolu so svojim partnerom, v septembri 2017 sa im narodila dcéra W.. Nárok na materskú dávku matke nevznikol, keďže bola nezamestnaná. V tom čase sa matka starala o svoju babku a finančne jej vtedy pomáhal jej brat. Čo sa týka úpravy styku, otec už od samého začiatku nedodržiaval styk v dohodnutom rozsahu a nerešpektoval čas ani miesto preberania a odovzdávania detí. Otec má právo na stretávanie sa s deťmi a sám je zodpovedný za priebeh týchto stretnutí. Otec má však veľmi agresívne prejavy smerom k matke, a to aj pred maloletými deťmi. Samotné deti už neraz odmietajú ísť k otcovi a matka ich musí presviedčať. Otec akceptuje, keď syn odmietne ísť k nemu kvôli tomu, že sa musí učiť, trvá však na tom, aby k nemu išla aspoň dcéra. Tá spočiatku k otcovi chodila rada, pretože jej otec dovolil škrečkov, papagája, ktoré tam mala. V súčasnosti sa aj dcéra sťažuje, že je u otca neporiadok a dokonca bola svedkom toho, ako otec hádzal kefu do svojej priateľky. Deti sa u otca nudia, pozerajú televízor a hrajú sa s telefónmi. Otec sa s nimi nepripravuje do školy, nerobí projekty. Deti sa s ním ani nechcú učiť.
12. Otec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že trvá na znížení vyživovacej povinnosti. Predchádzajúci pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu nadbytočnosti, u súčasného zamestnávateľa dosahuje len minimálnu mzdu. So zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože mal za to, že nedošlo k žiadnym takým zmenám na strane maloletých detí, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Otec má všade dlhy, okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi R.. Otec má s deťmi dobrý vzťah, pravidelne sa s nimi stretáva. Od novembra 2017 však neprebieha úprava styku s deťmi počas pracovného týždňa, ktorú by chcel otec zachovať aj do budúcna.
13. Zo správy kolízneho opatrovníka detí zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky bolo zistené, že matka spoločne so svojim partnerom, otcom a 3 maloletými deťmi obývajú 5-izbový rodinný dom. Maloletý Y. aj maloletá F. tu majú svoje vlastné detské izby s dostatkom miesta na učenie aj na trávenie voľného času. Otec maloletých detí platí na obe deti výživné spolu v sume 400,- eur. V rámci šetrenia bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi. Maloletý Y. uviedol, že je žiakom 9. ročníka základnej školy, bol prijatý na strednú školu, kde bude študovať priemyselný dizajn. Stravuje sa doma. V škole teraz nemá žiadne krúžky. S otcom by sa chcel stretávať ako doteraz, t.j. každý druhý víkend. Cez týždeň sa s otcom stretávať nechce, pretože je unavený zo školy. Počas víkendov strávených u otca sa chodí bicyklovať, kreslí si alebo chodia spolu na Draždiak. Maloletá F. uviedla, že je žiačkou 3. ročníka základnej školy. V školskej jedálni sa nestravuje, pretože tam zle varia. V škole navštevuje niekoľko krúžkov - hip-hop, španielčinu, brake dance. S bratom Y. má dobrý vzťah, aj keď ju niekedy provokuje. Vyjadrila sa, že k otcovi chodí rada, ale vyhovuje jej stretávanie sa s otcom každý druhý víkend. Cez
týždeň jej to nevyhovuje, pretože sa učí a chodí na krúžky. S otcom chodia von alebo pozerajú TV. Obe deti sa vyjadrili, že počas letných prázdnin by chceli byť v júli a rovnako aj v auguste 2 týždne u otca a 2 týždne u mamy.
14. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zmeniť úpravu styku v súlade s návrhom samotných detí, aby styk prebiehal každý druhý víkend a počas prázdnin 2 týždne u otca a 2 týždne u matky v mesiaci júl aj v mesiaci august. Nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko by to nebolo v záujme maloletých detí. Otec si totiž môže nájsť v Bratislave aj lepšie platenú prácu. Je v možnostiach otca platiť výživné v stanovenej výške. Výživné vo výške 200,- eur mesačne považoval kolízny opatrovník za primerané k výdavkom detí.
15. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Otcovi sa síce znížil príjem ale v dôsledku ukončenia pracovného pomeru dohodou, pričom dôvod ukončenia, ktorý otec uvádzal, t.j. nadbytočnosť, preukázaný nebol a uvedené konanie otca tak možno vyhodnotiť ako bezdôvodne vzdanie sa svojho príjmu. Vzhľadom k tomu, že v pôvodnom konaní dosahoval otec mesačný príjem cca 1.700,- eur netto, sotva možno uveriť, že tento pracovný pomer „ vymenil“ za pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 365,- eur netto, obzvlášť ak bývalý a súčasný zamestnávateľ sú personálne prepojení. Bez ohľadu na to, aké boli skutočné okolnosti ukončenia pracovného pomeru, v možnostiach otca je dosiahnutie vyššieho príjmu ako deklaruje, vzhľadom na pracovný trh v regióne, v ktorom otec žije. Návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol, nakoľko aj ona má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a pokiaľ by pracovala a prispela na výživu maloletých detí rovnakou sumou ako otec, ich výchova by bola zabezpečená, nakoľko by každé dieťa malo na svoje výdavky cca 420,- eur, vrátane prídavku na dieťa. V čase pôvodného konania, bola zohľadnená pri určení vyživovacej povinnosti tá skutočnosť, že matka bola na materskej dovolenke a celodenne sa starala o maloletú Sofiu. V súčasnosti je tiež na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa jej narodilo ďalšie maloleté dieťa, svojej vyživovacej povinnosti k maloletému Y. R. F. si však musela byť vedomá, keď sa rozhodla pre tento životný krok („založenie novej rodiny). Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že návrh na zvýšenie, bol podaný po podaní návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, teda je na zamyslenie, či vôbec došlo k reálnej potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti.
20. Súd zároveň zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a čiastočne vyhovel návrhu matky. Styk počas pracovného týždňa ponechal ale len v rozsahu bez prespatia a zároveň zmenil úpravu styku počas letných prázdnin, a to tak aby, zohľadňovala vyjadrenia deti, ktoré požadovali rozdeliť letné prázdniny na 2-týždňové časti. Súd sa nestotožnil s názorom matky a a kolízneho opatrovníka na zrušenie styku počas pracovného týždňa, tento styk ponechal ale bez prespatia, v rozsahu 3 hodín, raz týždenne. Takto upravený styk zohľadňuje ako záujmy a potreby maloletých detí, tak aj záujmy a práva otca.
21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.