Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-307-2015.pdf
PDF · 180.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/307/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Z.. X. X., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, U. U., zastúpeného: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: Y.- XX-XX-X/XXXX-OdSP zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „VÚSZ“) ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán podľa § 81 ods. 3 písm. b) v spojitosti s § 84 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), vo veci podľa § 83 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v spojitosti s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z. s poukázaním na ustanovenia § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 204/2011 Z. z., v konaní o dávke výsluhového dôchodku žalobcu rozhodol rozhodnutím č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXX5 tak, že žalobcovi podľa ustanovenia § 105 ods. 14 a 15 v spojení s ustanovením § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. uložil povinnosť vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume vo výške XX.XXX,XX eur v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pričom služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia tohto personálneho rozkazu, t. j. XX.XX.XXXX. Na základe žiadosti menovaného zo dňa XX.XX.XXXX a uvedeného rozkazu priznal VÚSZ žalobcovi rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX/XX-T. X zo dňa XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX podľa ustanovení § 38 ods. 1 a § 39 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok vo výške XX XXX,- Sk mesačne. VÚSZ vydal 17.02.2011 rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXXX/XX-K. podľa ustanovenia § 38 ods. 1, § 39 ods. 2, § 68 ods. 2 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým priznal žalobcovi výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX EUR (XX XXX,-Sk) mesačne. Týmto rozhodnutím zanikla právoplatnosť rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXXX/XX-T. X zo dňa XX.XX.XXXX.
3. Z listu žalobcu nazvaného „Oznámenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, jej výšku a výplatu“ Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že dňom XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu OS SR vydané pod č. k.: X.-XXX/X-XX/XXXX- R. o zrušení právoplatného personálneho rozkazu náčelníka Generálneho štábu OS SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu XX.XX.XXXX. Súčasne bol žalobca dňa XX.XX.XXXX personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského spravodajstva č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, t. j. služobný pomer trval. Na základe uvedených skutočností Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol o odňatí dávky výsluhového dôchodku žalobcovi. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi vyplatený v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Zrušením personálneho rozkazu o skončení služobného pomeru nastali účinky predošlého stavu, t. j. ako keby nebol vydaný, čo v príčinnej súvislosti znamená, že žalobcovi výsluhový dôchodok v danom období nepatril a jeho služobný pomer profesionálneho vojaka trval. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia z vyššie uvedeného dôvodu rozhodol rozhodnutím č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o povinnosti žalobcu vrátiť dávku výsluhového dôchodku v sume vo výške 89.525,81 eura, ktorú poberal v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pretože mu nepatrila. 4. Proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uplatnil námietku premlčania vrátenia výsluhového dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a namietal, že výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobcovi priznaný na základe právoplatného rozhodnutia VÚSZ a rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru nemohol byť a ani nie je dôvodom na to, že uvedené dávky sa vyplácali v danom období neoprávnene, alebo v nesprávnej výške. Ďalej uviedol, že vo vydanom rozhodnutí VÚSZ vôbec nešpecifikuje na základe čoho a akého právneho titulu žiada uvedený výsluhový dôchodok vrátiť späť a prečo a na základe čoho za celé obdobie. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či ide o spôsobenie škody, alebo o vznik bezdôvodného obohatenia účastníka konania, alebo o inú významnú skutočnosť. Poukázal aj na to, že VÚSZ vôbec nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní tú skutočnosť, že ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z., kde pod bodom č. 100 bolo prijaté a doplnené znenie: „100. V § 113 ods. 2 sa písm. g) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie: 4. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá,“. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňom XX.XX.XXXX, a preto je podľa žalobcu rozhodnutie VÚSZ č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nezákonné, v rozpore s princípmi právneho štátu a v rozpore so zákazom retroaktivity, pretože stanovilo povinnosť žalobcovi vrátiť uvedenú dávku aj za obdobie, kedy platná zákonná právna úprava takéto vrátenie vôbec neupravovala a ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. ani neexistovalo. Žalobca mal za to, že rozhodnutie VÚSZ č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX má preto závažné právne vady, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a bez náležitého skutkového a právneho preskúmania konkrétneho prípadu žalobcu a bolo vydané v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z. z. 5. Žalovaný svojím rozhodnutím č. Y.-XX-XX-X/XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.- XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a odvolanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.
II. Napadnuté rozhodnutie žalovaného 6. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania uviedol, že premlčanie ako právny inštitút možno definovať ako zánik nároku, nie zánik práva. Premlčanie upravuje zákonodarca v zákone č. 328/2002 Z. z. s ohľadom na premlčanie nároku na výplatu dávky sociálneho zabezpečenia v § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. Osobitne je upravené právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenie poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume v § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú
zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 328/2002 Z. z. upravuje tzv. subjektívnu lehotu, ako aj objektívnu lehotu premlčania. Subjektívna (trojročná lehota) určuje subjektívny okamih, viažuci sa na zistenie (vedomosť) VÚSZ o tom, že určitá dávka sociálneho zabezpečenia bola poskytnutá neoprávnene alebo v nesprávnej sume. Na rozdiel od subjektívnej lehoty, určuje zákonodarca v uvedenom ustanovení aj tzv. objektívnu lehotu premlčania, ktorá nie je viazaná na subjektívny okamih, ale na objektívnu skutočnosť, t. j. obdobie „za ktoré sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila“, teda odo dňa, od ktorého začala plynúť objektívna desaťročná lehota, t. j. od XX.XX.XXXX. Uplynutím tejto lehoty sa právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume premlčí bez ohľadu na to, kedy sa príslušný správny orgán (VÚSZ) dozvie (zistí), že dávka sociálneho zabezpečenia bola poskytnutá neoprávnene alebo v nesprávnej sume. S ohľadom na uvedené žalovaný skonštatoval, že právo na vrátenie neoprávnene poskytnutej dávky sociálneho zabezpečenia nie je premlčané. 7. K námietke odvolateľa, že VÚSZ v napadnutom rozhodnutí vôbec nešpecifikoval, na základe akého právneho titulu žiada výsluhový dôchodok vrátiť späť a prečo a na základe čoho ho žiada vrátiť späť za celé obdobie, nakoľko podľa tvrdenia odvolateľa z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či ide o spôsobenie škody, alebo o vznik bezdôvodného obohatenia alebo o inú právne významnú skutočnosť žalovaný uviedol, že nepopiera, že výsluhový dôchodok bol odvolateľovi vyplácaný na základe právoplatného rozhodnutia VÚSZ v spojení s rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo dňa X. H. XXXX o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom X. H. XXXX a následnej písomnej žiadosti žalobcu z XX. H. XXXX, ktorou požiadal o výsluhový dôchodok. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. X.- XXX/X-XX/XXXX-R. z XX. A. XXXX (ďalej len „rozhodnutie NGŠ“), ktoré nadobudlo právoplatnosť XX. J. XXXX, bol zrušený personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu, ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX z X. H. XXXX o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Na základe uvedeného bolo potrebné považovať žalobcu aj naďalej za profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky dočasne vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorého služobný pomer trvá. 8. Rozhodnutím NGŠ, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX. J. XXXX a na základe ktorého služobný pomer žalobcu trval, nastal tzv. spätný účinok rozhodnutia NGŠ, ktorý mal za následok, že pôvodne oprávnene prijaté dávky výsluhového zabezpečenia, na základe spätného účinku rozhodnutia NGŠ, sa stali dávkami výsluhového zabezpečenia poskytnutými neoprávnene. Uvedená neoprávnene prijatá dávka výsluhového zabezpečenia je tzv. forma „bezdôvodného obohatenia“ alebo „neoprávneného majetkového prospechu“ upravená osobitným predpisom, t. j. zákonom č. 328/2002 Z. z. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. Za dôkaz preukazujúci skutočnosť, že žalobca súbežne poberal v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výsluhový dôchodok a následne mu bol za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX doplatený služobný príjem, žalovaný označil list Úradu finančného zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky Bratislava č. Ú.-XX-XX/XXXX doručený VÚSZ XX. J. XXXX. Uvedený služobný príjem musel byť doplatený do XX. J. XXXX, t. j. do dňa predchádzajúceho rozhodnutiu NGŠ, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX. J. XXXX, na základe ktorého platí, že služobný pomer odvolateľa trvá. Služobný pomer odvolateľa trval do XX. J. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že výsluhový dôchodok bol VÚSZ odvolateľovi vyplatený za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a za rovnaké obdobie bol odvolateľovi vyplatený služobný príjem, je založený nárok VÚSZ, ako oprávneného subjektu podľa § 105 ods. 14 druhá veta zákona č. 328/2002 Z. z podľa ktorej o povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. 9. Ohľadne námietky žalobcu, že VÚSZ v prvostupňovom rozhodnutí nebral do úvahy skutočnosť že § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. bol doplnený do uvedeného zákona na základe schválenej novely zákona č. 80/2013 Z. z. zo dňa 14.03.2013, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.05.2013, čím je nutné považovať vydané rozhodnutie za nezákonné v rozpore s princípmi právneho štátu a v rozpore so zákazom retroaktivity vzhľadom na skutočnosť, že VÚSZ napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.08.2015 stanovilo odvolateľovi povinnosť vrátiť dávku výsluhového zabezpečenia za obdobie, kedy platná zákonná úprava takéto vrátenie vôbec neupravovala a ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. pred 1. májom 2013 ani neexistovalo, žalovaný uviedol, že retroaktivitou sa rozumie spätná účinnosť zákona alebo právneho predpisu. Pri zmene právnej úpravy musí byť vznik právnych vzťahov a teda subjektívnych práv a povinností posudzovaný vždy podľa zákonov účinných v čase ich vzniku, rozsah týchto práv a povinností by mal byť v zásade zhodný pre všetky
právne subjekty. V prípade žalobcu vznikla subjektívna povinnosť vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume vo výške XX XXX,XX eura dňom XX. J. XXXX, kedy rozhodnutie NGŠ, na základe ktorého služobný pomer odvolateľa trval, nadobudlo právoplatnosť, teda v čase, kedy ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo platné a účinné. Na podporu uvedeného tvrdenia žalovaný uviedol aj skutočnosť uvedenú v § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Z uvedeného citovaného ustanovenia vyplýva, že nie je možný súbeh výplaty výsluhového dôchodku a služobného príjmu. Uvedené ustanovenie je súčasťou zákona č. 328/2002 Z. z. od jeho účinnosti, t. j. od 1. júla 2002. 10. Námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania prvostupňového rozhodnutia žalobcovi aj jeho zástupcovi, čím mal VÚSZ dostať žalobcu úmyselne do právneho omylu ohľadne počítania a plynutia lehoty na podanie odvolania, ako aj námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pod rovnakým číslom konania ako rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku, len s dátumom vydania 11.08.2015 považoval žalovaný za nedôvodné, pričom poukázal na príslušné ustanovenia Správneho poriadku, z ktorých takýto postup vyplýva. 11. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil, že toto obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, a preto odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
III . Žaloba
12. Žalobca sa žalobou podanou na poštovú prepravu v zákonnej lehote dňa XX.XX.XXXX, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa XX.XX.XXXX, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vec žiada vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. V žalobe uviedol, že v správnom konaní boli veľmi vážne porušené jeho práva a právom chránené záujmy ako aj práva a právom chránené záujmy jeho zvoleného splnomocneného zástupcu, pričom na uvedené konanie boli nesprávne aplikované právne ustanovenia jednotlivých zákonov a uvedená náhrada bola a je vymáhaná neoprávnene bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia a odôvodnenia. Svoje žalobné námietky uviedol žalobca v deviatich bodoch, a to nasledovne: 14. V prvom bode žaloby namietal, že prvostupňový správny orgán VÚSZ vôbec neinformoval žalobcu ako účastníka, ani jeho splnomocneného zástupcu H.. Z.. N. J. o začatí uvedeného správneho konania, v ktorom rozhodoval o uložení povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, hoci tak podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. urobiť mal. 15. V bode 2 žaloby uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia už raz vydal svoje rozhodnutie evidované pod č. konania: T.-XXXXXXXXXXXXXX/-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku, zastavení výplaty výsluhového dôchodku a uložení povinnosti vrátiť preplatok na vyplatenom výsluhovom dôchodku v sume vo výške XX.XXX,XX EUR. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním nakoľko nebolo vydané v súlade so zákonom a malo závažné právne vady. O podanom odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán a to Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov vydaním svojho rozhodnutia evidovaného pod č. Y.-XX-XX-X/XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento odvolací orgán zrušil uvedené nezákonné rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vydané pod číslom konania T.-XXXXXXXXXXXXXX/-XX zo dňa XX.XX.XXXX a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. 16. V treťom bode žaloby žalobca uplatnil námietku premlčania uvedeného nároku na vrátenie výsluhového dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súčasne namietal, že vo vydanom rozhodnutí príslušný správny orgán VÚSZ vôbec nešpecifikoval na základe čoho a akého právneho titulu žiada uvedený výsluhový dôchodok vrátiť späť, prečo a na základe čoho za celé uvedené obdobie. Z doručeného rozhodnutia nie je preto vôbec zrejmé, či ide o spôsobenie škody, alebo o vznik bezdôvodného obohatenia účastníkom konania žalobcom, alebo o inú právne významnú skutočnosť. 17. V bode 4 žaloby žalobca argumentoval tým, že príslušné správne orgány konajúce v predmetnej veci vôbec nebrali do úvahy pri svojom rozhodovaní tú skutočnosť, že príslušné ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo doplnené na základe prijatej a schválenej novely zákona č. 80/2013 Z. z. zo dňa 14.03.2013, ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony, pričom pod bodom č. 100 uvedenej novely zákona č. 328/2002 Z. z. bolo prijaté a doplnené znenie: 100. V § 113 ods. 2 sa písmeno g) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie: „4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá,“. Predmetná novela zákona č. 328/2002 Z. z. nadobudla účinnosť dňom 01.05.2013. V danom prípade je preto nutné považovať vydané rozhodnutie za nezákonné, v rozpore s princípmi právneho štátu a v rozpore so zákazom retroaktivity. Rozhodnutie VÚSZ č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX stanovilo povinnosť žalobcovi vrátiť uvedenú dávku aj za obdobie, kedy platná zákonná právna úprava takéto vrátenie vôbec neupravovala a ustanovenie uvedeného § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. ani neexistovalo v právnom poriadku a ani v uvedenom zákone. 18. V bode 5 žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný na základe právoplatného rozhodnutia samotného Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia evidovaného pod číslom konania: XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, a to na základe rozhodnutia - personálneho rozkazu náčelníka GS OS SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Žalobca v danom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vôbec nepoberal uvedený priznaný výsluhový dôchodok neoprávnene, alebo v nesprávnej výške. Súčasne do dňa podania tejto žaloby vôbec nebol tento priznaný výsluhový dôchodok žalobcovi zastavený a odňatý, pretože do dnešného dňa príslušný správny orgán, a to Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vôbec právoplatne nerozhodol o takomto odňatí a zastavení vyplácania predmetného výsluhového dôchodku. 19. Ďalej v bode č. 6 žaloby namietal formálne vady napadnutého rozhodnutia, a to že rozhodnutie č. T.-XXXXXXXXXXXXXX bolo vydané dňa XX.XX.XXXX pod rovnakým číslom konania ako rozhodnutie o odňatí uvedeného výsluhového dôchodku ku dňu XX.XX.XXXX, len s iným dátumom vydania a to s dátumom vydania XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalobcu ide o úmysel správneho orgánu o navodenie neprehľadnosti a možnosti podsúvať zabezpečené podklady z jedného samostatného konania pod druhé a neriešiť uvedené konania ako samostatné správne konania. 20. V siedmom bode žaloby žalobca namietal nesprávne doručovanie jednotlivých písomnosti, ako aj žalobou napadnutého konečného rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru nebolo vôbec vykonané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., pretože v uvedenom konaní bolo rozhodnutie č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX doručené ako žalobcovi Z.. X. X., tak aj jeho zvolenému splnomocnenému zástupcovi H.. Z.. N. J.. Rovnako aj rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov vydalo svoje konečné rozhodnutie o odvolaní evidované pod č. Y.I.-XX-XX-X/XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo dňa XX.XX.XXXX doručené zvolenému splnomocnenému zástupcovi žalobcu H.. Z.. N. J. a následne dňa XX.XX.XXXX aj osobne žalobcovi. Žalobca má za to, že v danom prípade nebol žiadny právny dôvod na doručenie napadnutého rozhodnutia samostatne žalobcovi a splnomocnenému zástupcovi, ale iba jeho splnomocnenému zástupcovi pre celé toto správne konanie. Správny orgán preto konal nezákonne a v rozpore so Správnym poriadkom, čím zapríčinil to, že žalobcu dostal úmyselne do právneho omylu ohľadne počítania a plynutia lehoty na podanie odvolania a aj následnej žaloby na príslušný súd bez toho, či jeho prejav vôle mať v konaní zvoleného splnomocneného zástupcu považuje príslušný správny orgán za skutočný, alebo nie. Právny názor prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného v tom, že bolo ich povinnosťou doručovať napadnuté rozhodnutia aj žalobcovi a aj jeho splnomocnenému zástupcovi z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie ukladalo povinnosť žalobcu uhradiť uvedenú sumu je právne nesprávny a neodôvodnený. 21. V bode 8 správnej žaloby žalobca namietal, že vo svojom riadne podanom odvolaní zaslanom dňa 22.09.2015 okrem iného podal podľa ustanovenia § 10 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) návrh na vylúčenie pracovníka správneho orgánu, a to riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia pána R.. Z.. E. W. z dôvodu, že koná voči jeho osobe nezákonne. Súčasne namietal to, že táto osoba rozhodla bez akéhokoľvek právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o zastavení vyplácania jeho riadne priznaného výsluhového dôchodku a o odňatí jeho výsluhového dôchodku a súčasne v tom čase nerozhodla o priznaní jeho už nového dôchodku a ostatných náležitostí, na ktoré mu vznikol právny nárok odo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že so vznesenou námietkou žalobcu sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný vôbec nezaoberal a ani o nej v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nerozhodol. 22. V poslednom deviatom bode žaloby žalobca argumentoval tým, že na základe predchádzajúceho vydaného rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.-XXXXXXXXXXXXXX/-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo na základe začatého správneho konania rozhodnuté okrem iného aj o odňatí výsluhového dôchodku a súčasne aj o zastavení výplaty výsluhového dôchodku a podľa nového vydaného rozhodnutia č. T.- XXXXXXXXXXXXX7 zo dňa XX.XX.XXXX bolo rozhodnuté už
len o odňatí výsluhového dôchodku, pričom o zastavení výplaty výsluhového dôchodku nebolo do dnešného dňa žiadnym iným spôsobom rozhodnuté a uvedený výsluhový dôchodok tak bol žalobcovi zastavený odo dňa XX.XX.XXXX neoprávnene, v rozpore so zákonom a bez akéhokoľvek právneho dôvodu a vydaného rozhodnutia príslušným správnym orgánom, ktorým je Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Následne aj rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku vydané pod číslom konania: T.- XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo príslušným odvolacím orgánom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, sekciou ľudských zdrojov o odvolaní evidované pod č. Y.-XX-XX-X/XXXX- K. zo dňa XX.XX.XXXX zrušené v celom rozsahu pre nesprávne právne posúdenie (nesprávne aplikovanie hmotnoprávneho predpisu zákona č. 328/2002 Z. z.) a neaplikovanie § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. pri rozhodovaní o odňatí výsluhového dôchodku, procesné chyby rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací orgán súčasne vo svojom vydanom rozhodnutí skonštatoval, že rozsah zisťovania skutkového stavu vyžaduje, aby ho opakovane vykonal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania, a preto vec vrátil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca je presvedčený, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o povinnosti vrátiť výsluhový dôchodok zo strany žalobcu žalovanému je právne neodôvodnené, predčasné a aj premlčané, nakoľko do dnešného dňa príslušný správny orgán a to Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vôbec žiadnym spôsobom nerozhodol ani o odňatí takéhoto priznaného výsluhového dôchodku a ani o jeho právoplatnom zastavení výplaty takto priznaného a vyplácaného výsluhového dôchodku žalobcovi. 23. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu považuje žalobca za nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené a založené na nesprávnom posúdení veci a preto ho žiadal ako nezákonné zrušiť.
IV. Vyjadrenie žalovaného
24. Písomným podaním zo dňa 15.03.2016 sa žalovaný vyjadril k žalobe. K jednotlivým bodom žaloby, v ktorých žalobca vyjadril svoje konkrétne pripomienky sa vyjadril nasledovne: 25. K bodu 1 žaloby uviedol, že vo vzťahu k začatiu správneho konania o uložení povinnosti vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku boli žalobca ako aj jeho zástupca informovaní listom č. T.- XXXXXXXXXXXXXX/XX z X. H. XXXX, čoho dôkazom sú dve návratky doručenky založené v administratívnom spise žalovaného. V tomto liste bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom poučený o procesných právach a povinnostiach účastníka správneho konania pred vydaním rozhodnutia v danej veci, o práve nazerať do spisového materiálu, o práve urobiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópiu. Žalobca bol zároveň týmto listom vyzvaný, aby sa v lehote 7 dní písomne vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, príp. navrhol doplnenie ďalších dôkazov a písomné vyjadrenie zaslal na uvedenú adresu. Výzva na vyjadrenie spolu s poučením bola žalobcovi doručená dňa XX. H. XXXX (doručenie žalobcovi bolo realizované z dôvodu opatrnosti pre prípad odvolania plnomocenstva splnomocniteľovi alebo zániku plnomocenstva) a právnemu zástupcovi žalobcu H.. N. J. bola doručená dňa XX. H. XXXX. V stanovenej lehote sa žalobca ani jeho právny zástupca k veci nevyjadrili. Zo znenia poučenia účastníka správneho konania a výzvy na doplnenie podkladov pre rozhodnutie je zrejmé, že ide o konanie vo veci odňatia výsluhového dôchodku žalobcu a jeho povinnosti vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX. H. XXXX do XX. J. XXXX, keďže táto výzva obsahovala presné označenie rozhodnutí č. T.- XXXXXXXXXXXXXX/XX z XX. J. XXXX a rozhodnutia odvolacieho orgánu č. Y.-XX-XX-X/XXXX- K. z X. H. XXXX. Takto presne označené rozhodnutia si nie je možné zameniť s iným konaním, aj vzhľadom na skutočnosť, že obe predmetné rozhodnutia mal právny zástupca žalobcu k dispozícii, nakoľko mu boli riadne doručené. Ďalej uviedol, že konanie o povinnosti vrátiť dávku výsluhového dôchodku bolo začaté na základe podnetu žalobcu, pričom tento bol pred vydaním rozhodnutia č. T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, riadne ako účastník správneho konania poučený o jeho procesných právach. Preto žalovaný považuje námietku žalobcu o neinformovaní žalobcu o začatí konania o uložení povinnosti vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za nedôvodnú. 26. K bodu 2 žaloby žalovaný uviedol, že v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu sa nenachádzajú dve rozhodnutia pod totožným č. T.-XXXXXXXXXXXXXX-XX z XX. J. XXXX, z tohto dôvodu považuje žalovaný námietku žalobcu o dvoch totožných rozhodnutiach bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia za nezrozumiteľnú a nevie sa k nej v súčasnosti vyjadriť. 27. K bodom 3 a 4 žaloby sa žalovaný vyjadril tak, že zákon č. 328/2002 Z. z. je lex specialis k Občianskemu zákonníku v oblasti premlčania, upravuje subjektívnu aj objektívnu lehotu premlčania pokiaľ ide o právo na vrátenie dávky výsluhového dôchodku. Subjektívna trojročná lehota viažuca
sa na moment keď Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že dávky sociálneho zabezpečenia boli poskytnuté neoprávnene, začala plynúť XX. J. XXXX, kedy žalobca doručil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Oznámenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, jej výšku a výplatu. V prípade, že by subjektívna premlčacia lehota plynula bez prerušenia, uplynula by XX. J. XXXX. Navyše, plynutie subjektívnej premlčacej lehoty bolo prerušené počas konania o opravnom prostriedku. Objektívna premlčacia lehota je viazaná na objektívnu skutočnosť. Touto objektívnou skutočnosťou je obdobie, za ktoré sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. U žalobcu začala objektívna premlčacia lehota plynúť XX. H. XXXX, odkedy bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. Objektívna premlčacia lehota uplynie XX. H. XXXX. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za preukázané, že právo na vrátenie neoprávnene poskytnutej dávky sociálneho zabezpečenia nie je premlčané. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi vyplácaný na základe právoplatného rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.- XXXXXXXXXXXXXX/XX-K. zo XX. A. XXXX o priznaní výsluhového dôchodku od XX. H. XXXX v spojení s rozkazom náčelníka Generálneho štábu OS SR č. XXX z X. H. XXXX o prepustení žalobcu zo služobného pomeru dňom X. H. XXXX a následnej písomnej žiadosti žalobcu z XX. H. XXXX, ktorou požiadal o výsluhový dôchodok. Rozhodnutím č. X.-XXX/X-XX/XXXX-R., ktoré nadobudlo právoplatnosť XX. J. XXXX bol personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zrušený, a podľa § 78 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. služobný pomer profesionálneho vojaka trval. Rozhodnutím č. X.-XXX/X-XX/XXXX-R. nastal tzv. spätný účinok, ktorý mal za následok, že na žalobcu sa hľadí, akoby jeho služobný pomer X. H.S. XXXX neskončil, ale trval ďalej. Spätný účinok predmetného rozhodnutia tak spôsobil, že z právneho hľadiska žalobca nebol nikdy prepustený zo služobného pomeru, čo má za priamy následok, že právny dôvod priznania výsluhového dôchodku (skončenie služobného pomeru) odpadol. V dôsledku spätného účinku sa priznané dávky výsluhového zabezpečenia stali dávkami poskytnutými neoprávnene. Zákon č. 328/2002 Z. z. v § 38 ods. 1 stanovil jednoznačnú podmienku nároku na výsluhový dôchodok skončenie služobného pomeru. Pokiaľ žalobcov služobný pomer po X. H. XXXX trval, nemohol mu nárok na výsluhový dôchodok vzniknúť. 28. V bode 5 žaloby, k tvrdeniu žalobcu, že v období od XX. H. XXXX do XX. J. XXXX vôbec nepoberal výsluhový dôchodok neoprávnene, žalovaný uviedol, že neoprávnenosť poberania dávky výsluhového zabezpečenia žalobcom vznikla spätne, odpadnutím právneho dôvodu - rozhodnutím č. X.-XXX/X- XX/XXXX-R., ktoré nadobudlo účinnosť XX. J. XXXX. Poukázal na fakt, že v predmetnom období v skutočnosti žalobca nebol v služobnom pomere, no za dané obdobie prijal doplatok na služobnom plate vo výške XXX XXX,XX EUR. Žalobca tak používa „dvojitý meter“ pokiaľ ide o právo na doplatenie služobného platu a povinnosť vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku. V oboch prípadoch nastal spätný účinok rozhodnutím č. X.- XXX/X-XX/XXXX-R., ktoré nadobudlo účinnosť XX. J. XXXX a ten musí byť aplikovaný zhodne ako na právo na doplatenie služobného platu, tak aj na povinnosť vrátiť preplatok na výsluhovom dôchodku, aj s ohľadom na skutočnosť, že právna úprava vylučuje súčasné poberanie služobného platu a výsluhového dôchodku, a že poberanie výsluhového dôchodku je viazané na skončenie služobného pomeru. 29. K námietke žalobcu uvedenej v bode 6 žaloby, že rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z XX. G. XXXX a XX. G. XXXX sú evidované pod tým istým číslom T.- XXXXXXXXXXXXXX, žalovaný uviedol, že ju nepovažuje za právne relevantnú. Zo spisového materiálu je preukázané, že obe predmetné rozhodnutia boli doručené žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi. Obe rozhodnutia majú síce rovnaké číslo (ide o číslo dávkového spisu, ktoré je jedinečné, pridelené v evidencii Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia žalobcovi ako poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia a je nezameniteľné), no iný dátum vydania (XX. G. XX. G. XXXX) a iný výrok (rozhodnutie z XX. G. XXXX o odňatí výsluhového dôchodku, rozhodnutie z XX. G. XXXX o uložení povinnosti vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku). Ďalej uviedol, že proti obom uvedeným rozhodnutiam sa žalobca odvolal (odvolanie právneho zástupcu žalobcu zo XX. Y. XXXX proti rozhodnutiu T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX; odvolanie žalobcu z XX. Y. XXXX proti rozhodnutiu T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX; odvolanie právneho zástupcu žalobcu zo XX. Y. XXXX proti rozhodnutiu T.- XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX; odvolanie žalobcu z XX. Y. XXXX proti rozhodnutiu T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX ). V dôsledku uvedenia totožného čísla na dvoch rôznych rozhodnutiach teda nebol žalobca ukrátený na svojich procesných právach, ale tieto využil, o čom svedčia aj podané odvolania. Poukázal aj na to, že tým, že správny orgán obdržal proti každému rozhodnutiu dve odvolania (od právneho zástupcu žalobcu a od žalobcu samotného), navodilo to u správneho orgánu dojem, že žalobca a jeho právny zástupca spolu nekomunikujú, resp. že sa ohľadom úkonov v konaniach nekoordinujú a neinformujú. Správny orgán preto z dôvodu opatrnosti
doručoval písomnosti duplicitne - žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi tak, aby neukrátil žalobcu na jeho procesných právach účastníka konania. 30. Námietku žalobcu uvedenú v bode 7 žaloby považoval vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodnú, nakoľko žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach a nebola mu spôsobená žiadna škoda, ani iná ujma. 31. K bodu 8 žaloby a k námietke žalobcu, že sa správny orgán nevysporiadal s jeho návrhom na vylúčenie riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia R.. Z.. E. W. z konania a to z dôvodu, že koná nezákonne, pričom dôvodom pre jeho vylúčenie mala byť skutočnosť, že riaditeľ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodol bez akéhokoľvek právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o zastavení vyplácania jeho výsluhového dôchodku a o odňatí jeho výsluhového dôchodku a súčasne v tom čase nerozhodol ani o priznaní žalobcovho nového výsluhového dôchodku a ostatných náležitostiach, na ktoré mu vznikol nárok od X. G. XXXX, sa žalovaný vyjadril tak, že na to, aby správny orgán rozhodol o vylúčení zamestnanca podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. musí byť splnených niekoľko podmienok súčasne. Musí ísť o zamestnanca správneho orgánu, musí existovať reálne podložená pochybnosť o predpojatosti a predpojatosť sa musí týkať pomeru zamestnanca k veci, k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca namietal zaujatosť riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, nie zamestnanca Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Riaditeľ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je podľa § 74 ods. 4 zákona č. 114/1998 Z. z. štatutárnym orgánom, nie zamestnancom správneho orgánu. Štatutárny orgán Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nevykonáva v správnom konaní o dávkach sociálneho zabezpečenia procesné úkony, nehodnotí ani nevykonáva dôkazy. Žalobca predpojatosť riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vidí v nezákonnom konaní a zastavení výplaty dávky výsluhového dôchodku. Žalovaný uviedol, že žalobca namieta procesný postup a rozhodnutie správneho orgánu, nie predpojatosť z dôvodu pomeru R.. W. k jeho osobe alebo k veci. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutím č. T.-XXXXXXXXXXXXXX/XX z XX. J. XXXX bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok dňom XX. J. XXXX a zastavená výplata výsluhového dôchodku od X. G. XXXX. Napriek tomu, že sa žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolal, podané odvolanie nemalo odkladný účinok, tým pádom zastavenie výplaty výsluhového dôchodku žalobcu zo strany Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bolo vykonané v súlade so zákonom. Taktiež uviedol, že námietka zaujatosti smerujúca len proti postupu orgánu v správnom konaní nie je dôvodná. Priznal, že sa správny orgán s námietkou zaujatosti nevysporiadal postupom stanoveným v zákone č. 71/1967 Zb., avšak vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nepochybné, že námietke zaujatosti by správny orgán nemohol vyhovieť, pretože sa netýkala zamestnanca správneho orgánu a jeho pomeru k veci alebo účastníkovi konania, a tak vznesená námietka zaujatosti by aj tak nemala vplyv na ďalší priebeh správneho konania a na rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že tým, že sa správny orgán nevysporiadal s námietkou zaujatosti spôsobom predpísaným v zákone, nedošlo k takému poškodeniu procesných práv žalobcu ako účastníka konania, ktoré by mohli spôsobiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia, resp. zrušenia rozhodnutia. 32. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia č. T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX o odňatí dávky výsluhového dôchodku uvedené v bode 9 žaloby, žalovaný namietal, že ani samotný žalobný návrh nesmeruje proti rozhodnutiu č. T.-XXXXXXXXXXXXXX z XX. G. XXXX, preto považuje túto námietku za nepodstatnú. 33. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca sa množstvom zmätočných a nepodstatných procesných námietok snaží odkloniť pozornosť súdu od podstaty predmetného sporu, ktorým je fakt, že žalobca v období od XX. H. XXXX do XX. J. XXXX súčasne poberal výsluhový dôchodok sumárne vo výške XX XXX,XX EUR a súčasne za obdobie od XX. H. XXXX do XX. J. XXXX mu bol doplatený služobný plat sumárne vo výške XXX XXX,XX EUR. Žalobca do dnešného dňa, ani napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu, neoprávnene vyplatený výsluhový dôchodok nevrátil. Vzhľadom na uvedené žiadal správny súd, aby žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalšie vyjadrenia
34. Žalobca k svojej žalobe podaním zo dňa 13.02.2018 predložil listinný dôkaz a to rozsudok príslušného Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný pod číslom konania XXS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý rozhodol o tom, že zrušuje rozhodnutie Ministerstva obrany SR, sekcie ľudských zdrojov Bratislava č. Y.I.-X- XX-X/XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX a č. Y.-X-XX-X/XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca považuje toto rozhodnutie za právne významné pre posúdenie a rozhodnutie aj v prejednávanej právnej veci, a to z dôvodu, že práve na základe personálneho rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je predmetom samostatného súdneho prieskumu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod číslom konania XS/XX/XXXX, boli podľa žalobcu najskôr žalobcovi nezákonne zastavené a odňaté výsluhové náležitosti a následne aj nesprávne a svojvoľne vypočítané výsluhové náležitosti podľa zákona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo má potvrdzovať práve predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. 35. Podanie žalobcu zo dňa 13.02.2018 bolo doručené dňa 03.10.2019 žalovanému na vedomie. Žalovaný sa k nemu nevyjadril.
VI. Relevantná právna úprava
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie b) úrazové zabezpečenie c) výsluhové zabezpečenie d) služby sociálneho zabezpečenia
39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby. 40. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z., do vlastných rúk sa doručuje a) rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia priznáva, nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy, b) predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo predvolanie policajta alebo profesionálneho vojaka so zmenenou schopnosťou vykonávať službu na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.
42. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. 43. Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z., neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. 44. Podľa § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z., právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia.
45. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá, 46. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 47. Podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 48. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 49. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 50. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 51. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
VI. Skutkové a právne závery správneho súdu.
52. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že je nedôvodná a je potrebné ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. 53. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 137 ods.4 Správneho súdneho poriadku. 54. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo v záhlaví špecifikované rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume vo výške XX.XXX,XX eur v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 55. Správny súd k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné: 56. V žalobnej námietke v bode 1 žaloby, žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán VÚSZ vôbec neinformoval žalobcu ako účastníka, ani jeho splnomocneného zástupcu H.. Z.. N. J. o začatí uvedeného správneho konania, v ktorom rozhodoval o uložení povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, hoci tak podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. urobiť mal. K tejto námietke správny súd uvádza, že žalobca a jeho zástupca boli o začatí administratívneho konania informovaní listom č. T.- XXXXXXXXXXXXXX/XX z X. H.S. XXXX, čoho dôkazom sú dve návratky doručenky založené v administratívnom spise žalovaného. Výzva na vyjadrenie spolu s poučením bola žalobcovi doručená dňa XX. H. XXXX a právnemu zástupcovi žalobcu H.. N. J. bola doručená dňa XX. H. XXXX. V stanovenej lehote sa žalobca ani jeho právny zástupca k veci nevyjadrili. Správny súd podotýka, že vzhľadom na stav administratívneho konania, v ktorom boli vydané preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy, by aj prípadná absencia namietaného oznámenia nemohla mať žiadny právne relevantný vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí vzhľadom na skutočnosť, že o dotknutom predmete konania už orgány verejnej správy rozhodli skôr, a to rozhodnutiami, špecifikovanými v bode 15 tohto rozsudku (bod 2 správnej žaloby), pričom druhostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušené. Teda v danom prípade ide o pokračovanie administratívneho konania, o ktorom mal žalobca z predchádzajúcich rozhodnutí v tejto veci vedomosť a ku ktorému sa žalobca vyjadroval minimálne v odvolaní voči predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu. Vedomosť žalobcu o prebiehajúcom
administratívnom konaní vyplýva aj z výzvy prvostupňového orgánu č. T.- XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou podľa obsahu výzvy boli žalobcovi zasielané podklady pred vydaním rozhodnutia. Uvedené potom znamená, že aj v prípade, že by žalobcovi namietané oznámenie doručené nebolo, žalobca by takýmto postupom nemohol byť ukrátený na jeho právach a nemohlo by to mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 57. V žalobnej námietke v bode 2 žaloby, žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutia, vydané v administratívnom konaní, avšak neuviedol tu žiadny dôvod, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, preto správny súd túto žalobnú námietku vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú. 58. V žalobnej námietke v bode 3 žaloby, žalobca uplatnil námietku premlčania uvedeného nároku na vrátenie výsluhového dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súčasne namietal, že vo vydanom rozhodnutí príslušný správny orgán VÚSZ vôbec nešpecifikoval na základe čoho a akého právneho titulu žiada uvedený výsluhový dôchodok vrátiť späť, prečo a na základe čoho za celé uvedené obdobie. Z doručeného rozhodnutia nie je preto vôbec zrejmé, či ide o spôsobenie škody, alebo o vznik bezdôvodného obohatenia účastníkom konania žalobcom, alebo o inú právne významnú skutočnosť. 59. Čo sa týka námietky premlčania, žalobca v žalobe nešpecifikoval podľa akého zákonného ustanovenia považuje nárok uplatňovaný žalovaným za premlčaný ani to, na akú konkrétnu časť tohto nároku by sa malo premlčanie vzťahovať, avšak cituje ustanovenia občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na premlčanie rôznych občianskoprávnych nárokov. V tejto otázke je potrebné dať za pravdu žalovanému, že v prípade nároku, ktorý si od žalobcu uplatňuje je potrebné postupovať podľa osobitného zákona, a to zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu premlčania, ktorá vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že preskúmavanými rozhodnutiami bol rozhodnuté o povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnene prijaté sumy na výsluhovom dôchodku, teda o povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnene poskytnuté dávky sociálneho zabezpečenia. Pre tento konkrétny nárok žalovaného upravuje zákon č. 328/2002 Z.z. osobitné premlčacie lehoty, a to jednak subjektívnu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy VÚSZ zistil vznik povinnosti žalobcu vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia a skončí uplynutím troch rokov a jednak objektívnu lehotu v trvaní desať rokov odo dňa za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. 60. K ostatným námietkam v tomto bode správny súd uvádza, že v preskúmavaných rozhodnutiach je jednoznačne uvedený právny aj skutkový dôvod, na základe ktorého orgány verejnej správy žiadajú dávku vrátiť, a to § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. (právny dôvod) a skutkový dôvod je uvedený na strane 3 prvostupňového rozhodnutia. Z oboch rozhodnutí nepochybne vyplýva, že vrátenie dávok za celé obdobie špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva z tohto, že celé toto obdobie vyhodnotili orgány verejnej správy poskytnuté dávky za neoprávnené. 61. V prejednávanej veci išlo o vrátenie dávok sociálneho zabezpečenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Objektívna lehota na vrátenie najskôr vyplatenej dávky z tohto obdobia uplynula v roku najskôr v roku XXXX (XXXX+ XX N.), preto keď bolo o povinnosti vrátiť dávku rozhodnuté v roku XXXX, bolo rozhodnuté skôr, ako uplynula objektívna premlčacia lehota. Čo sa týka subjektívnej lehoty, o vzniku povinnosti vrátiť dávku sa prvostupňový orgán nepochybne dozvedel z oznámenia žalobcu, doručeného prvostupňovému orgánu dňa XX.X.XXXX, ktorým žalobca oznámil prvostupňovému orgánu, že rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa XX.X.XXXX bol zrušený právoplatný rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer skončil doručením uvedeného personálneho rozkazu rovnakého dňa. Subjektívna premlčacia lehota preto pre orgán verejnej správy prvého stupňa plynula od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, pričom v tejto lehote prvostupňový orgán vydal rozhodnutie. Vzhľadom na to, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí nárok na vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky premlčaný nebol, súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 62. V žalobnej námietke v bode 4 žaloby, žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie stanovilo povinnosť žalobcovi vrátiť vyplatenú dávku aj za obdobie, kedy platná zákonná právna úprava takéto vrátenie vôbec neupravovala, keďže povinnosť vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a bolo určené, že služobný pomer trvá bola zavedená ustanovením § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. až s účinnosťou od 1.5.2013. Takáto povinnosť preto podľa žalobcu neexistovala v zákone č. 328/2002 Z. z. ani v právnom poriadku celkovo. Žalobca v tejto súvislosti namietal zakázanú retroaktivitu uplatnenia ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z..
63. V súvislosti s vyššie vymedzenou právnou otázkou správny súd poukazuje na rozhodnutie, ktoré už túto otázku riešilo, a to rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. XS/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX: „Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd konštatoval, že z vyššie citovaného ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Zb. nesporne vyplýva, že ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa ust. § 79 ods. 1 písm. a) - l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Žalobcovi za čas trvania neplatného skončenia služobného pomeru bol doplatený služobný plat, v dôsledku čoho mu podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zanikol právny nárok na výplatu výsluhového dôchodku. Zánik nároku na priznaný výsluhový dôchodok ku dňu, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru, z ktorého tento nárok vzniká, logicky vylučuje možnosť poberania výsluhového dôchodku aj za čas trvania služobného pomeru tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Podľa názoru súdu z vyššie citovaného ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je dostatočne zrejmé, že za čas trvania služobného pomeru, je vylúčené poberať výsluhový dôchodok. K otázke výkladu ust. § 113 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, že žalobca vedel, resp. musel z okolností predpokladať, že predmetná dávka sociálneho zabezpečenia sa vyplatila nesprávne alebo vo vyššej sume, ako patrila, súd udáva, že žalobca poberal výsluhový dôchodok podľa ust. § 38 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko mu skončil služobný pomer. Poberal ho vo výške, ktorá mu bola určená rozhodnutím žalovaného. Na základe skutočnosti, že rozhodnutie riaditeľa O. Ú. X. Č.. XXXXX/ XXXX-XXXX/XXXX/Ker zo dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené, služobný pomer, na základe ktorého vznikol nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, trvá naďalej a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí účastníkovi konania služobný plat. Nárok na výsluhový dôchodok zanikol dňom X.X.XXXX. Vzhľadom k tomu bol žalobca dňom X.X.XXXX zaradený do služobného pomeru colníka, pričom za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX mu bol vyplatený služobný príjem. Žalobca musel vedieť, resp. z okolností predpokladať, že zrušením rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru colníka, jeho služobný pomer bude naďalej trvať a že za čas neplatného skončenia služobného pomeru, mu bude patriť služobný plat a že nárok na priznaný výsluhový dôchodok mu zanikne. Je logické, že výsluhový dôchodok za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktorý prijal, mu nepatrí z dôvodu, že za toto obdobie mu bol vyplatený služobný príjem. Poberanie výsluhového dôchodku ako aj služobného platu súčasne, vylučuje ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 tak, ako už bolo uvedené vyššie. Skutočnosť, že žalobca z okolností musel predpokladať, že predmetný výsluhový dôchodok mu je vyplácaný neoprávnene, vyplýva aj z tej skutočnosti, že na základe žaloby, ktorú žalobca podal, prebiehalo konanie o neplatnom zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu, ktoré bolo skončené právoplatne na základe rozsudku NSSR č. XSžo XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. XS X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. N. XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej musel žalobca túto okolnosť predpokladať, bol aj list žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, ktorým mu žalovaný oznámil, že začína správne konanie vo veci o povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku. Súd konštatoval, že žalobca ako vysokoškolsky vzdelaný človek služobne zaradený vo funkcii colník, podľa názoru súdu musel vedieť, alebo z vyššie uvedených okolností predpokladať, že zrušením rozhodnutia (ktorého nezákonnosť sám žalobou napadol) o jeho prepustení zo služobného pomeru colníka, jeho služobný pomer bude naďalej trvať a že za čas neplatného skončenia služobného pomeru, sa mu vráti služobný plat a že nárok na priznaný výsluhový dôchodok mu nevznikne, resp. vyplatený zanikne. Krajský súd v Bratislave opätovne dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.“ 64. Voči vyššie citovanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozhodnutím sp. zn. XXSžso/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Následne bolo toto rozhodnutie predmetom rozhodovania ÚS SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. Z.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú. 65. Tunajší súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom stotožňuje. Napriek tomu, že vo vyššie označenej veci nejde o totožnú situáciu ako je tomu v prejdnávanej veci, sporná právna otázka, vymedzená žalobcom v štvrtom žalobnom bode je totožná. Aj v prípade žalobcu bola žalobcovi
v dôsledku skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru na základe jeho žiadosti priznaná a vyplácaná dávka výsluhového dôchodku, pričom rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckom pomere bolo následne zrušené. V nadväznosti na tento nový skutkový stav v súlade s § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. mu zanikol nárok na výplatu dávky výsluhového dôchodku dňom, ktorý predchádzal dňu opätovného prijatia do služobného pomeru, teda mu zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom, ktorý predchádzal dňu jeho neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V dôsledku uvedeného sa dávka jemu vyplateného výsluhového dôchodku za celé obdobie, počas ktorého mu bola táto dávka vyplácaná po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý bolo neskôr určené ako neplatné, stala neoprávnenou. 66. Povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku výsluhového dôchodku vyplývala aj pred novelizovaním ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. od 1.5.2013, kedy bol do tohto zákonného ustanovenia doplnený bod 4, z bodu 2 tohto zákonného ustanovenia. Teda nie je správny názor žalobcu, že pred dotknutou novelizáciou právny poriadok povinnosť vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia v prípade ako došlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru neexistovala, a to aj s poukazom na § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. 67. Správny súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že k vráteniu dotknutej dávky nedošlo do nadobudnutia účinnosti § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z., vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k tomuto zákonnému ustanoveniu, je už v súčasnosti potrebné postupovať podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z.. 68. V žalobnej námietke v bode 5 žaloby, žalobca namietal jednak to, že v čase poberania dotknutej dávky sociálneho zabezpečenia túto dávku nepoberal neoprávnene alebo v nesprávnej výške ako aj to, že do dňa podania správnej žaloby vôbec nebol tento priznaný výsluhový dôchodok žalobcovi zastavený a odňatý, pretože do dnešného dňa príslušný správny orgán, a to Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vôbec právoplatne nerozhodol o takomto odňatí a zastavení vyplácania predmetného výsluhového dôchodku. Druhú časť tejto námietky žalobca zároveň uplatnil samostatne aj v bode 9 správnej žaloby. 69. K prvej časti námietok, obsiahnutých v bode 5 správny súd uvádza, že napriek tomu, že počas poberania dotknutej dávky výsluhového dôchodku žalobca poberal túto dávku oprávnene. Avšak charakter neoprávnenosti táto dávka nadobudla až po tom, ako bolo rozhodnuté o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré priznaniu a vyplácaniu tejto dávky predchádzalo. K dôvodom neoprávnenosti správny súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia k námietkam v bode 4 správnej žaloby. 70. K tvrdeniam žalobcu o predčasnosti rozhodnutia o vrátení dotknutej dávky v dôsledku absencie predchádzajúceho rozhodnutia o odňatí a zastavení vyplácania dotknutého výsluhového dôchodku správny súd dospel k záveru, že aj táto námietka je nedôvodná. 71. Napriek skutočnosti, že z priebehu administratívneho konania vyplýva, že v predchádzajúcom rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa (ktoré bolo zrušené) tento orgán rozhodol súčasne o odňatí, zastavení výplaty dotknutej dávky ako aj o jej vrátení, zo žiadneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. nevyplýva, že rozhodnutie o vrátení dávky sociálneho zabezpečenia je podmienené právoplatnosťou rozhodnutia o odňatí dávky, resp. o zastavení jej vyplácania. Správny súd musí v tejto otázke dať za pravdu žalovanému, že tieto nároky nie sú predmetom tohto konania. Pri odňatí dávky a o zastavení jej vyplácania sa rieši otázka trvania ďalšieho nároku na túto dávku. Pri vrátení dávky sa jedná o otázku, či vyplatená dávka má zostať poberateľovi, alebo nie, pričom rozhodovanie o vrátení dávky a rozhodovanie o odňatí dávky, resp. o zastavení jej vyplácania nie sú vzájomne podmienené. Zákonné kritéria na vrátenie dávky sú upravené samostatne. 72. V žalobnej námietke v bode 6 žaloby, žalobca namietal formálne vady prvostupňového rozhodnutia, spočívajúce v tom, že pod rovnakým číslom, len s iným dátumom bolo vydané aj ďalšie rozhodnutie rovnakého orgánu. Uvedenú skutočnosť žalovaný vysvetľoval tým, že číslo rozhodnutia predstavuje číslo administratívneho spisu, ktoré je jedinečné, pridelené žalobcovi ako poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia a je nezameniteľné. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že žiaden právny predpis neupravuje náležitosti číslovania rozhodnutia orgánu verejnej správy a aj v súdnom konaní sa všetky rozhodnutia, vydané v jednej právnej veci spravidla číslujú rovnakým číslom, predstavujúcim pridelenú spisovú značku pridelenej veci. To znamená, že rozhodnutia súdu sa rovnako odlišujú výrokom (a teda aj odôvodnením) a spravidla dátumom vydania, prípadne číslom listu, na ktorom je rozhodnutie v súdnom spise zažurnalizované. Rozhodnutie o spôsobe číslovania administratívnych rozhodnutí patrí do výlučnej kompetencii príslušného orgánu verejnej správy a ich odlíšiteľnosť v prípade prideleného rovnakého čísla rozhodnutia je daná práve dátumom vydania, výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Uvedená skutočnosť však nepredstavuje podľa žiadneho právneho predpisu, prípadne judikatúry žiadnu
formálnu vadu rozhodnutia, preto správny súd uvedenú žalobnú námietku vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú. 73. V žalobnej námietke v bode 7 žaloby, žalobca namietal nezákonné doručovanie písomností, pričom táto nezákonnosť mala spočívať v duplicitnom doručovaní písomností v správnom konaní žalobcovi ako aj splnomocnenému zástupcovi. 74. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že tento postup bol podľa neho v súlade so zákonom, pričom v napadnutom rozhodnutí argumentoval tým, že postupoval v súlade s § 25 ods. 5 Správneho poriadku a písomnosti doručoval aj žalobcovi aj jeho splnomocnencovi z dôvodu, že podľa označeného zákonného ustanovenia to bolo potrebné vzhľadom na to, že žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím bola uložená povinnosť niečo osobne vykonať - vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku. 75. Uvedený právny názor žalovaného nezodpovedá ustanoveniu § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ktoré ustanovuje povinnosť doručovať písomnosti účastníkovi aj jeho zástupcovi v prípade, ak má účastník administratívneho konania niečo osobne vykonať v administratívnom konaní. Povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku je síce povinnosť, ktorú má osobne vykonať podľa preskúmavaných rozhodnutí žalobca, nejde však o povinnosť vykonať niečo v administratívnom konaní, ale po jeho skončení, keďže táto povinnosť je viazaná na právoplatnosť a vykonateľnosť dotknutých rozhodnutí, pričom právoplatnosťou a vykonateľnosťou vydaného rozhodnutia sa administratívne konanie definitívne končí. Vzhľadom na uvedené, správne mali orgány verejnej správy preskúmavané rozhodnutia doručovať iba zástupcovi žalobcu a nie žalobcovi samotnému. Takýmto postupom však žalobca nebol ukrátený na žiadnych jeho právach, ani takýto postup nemal žiaden právne relevantný vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnej žalobe ani žiaden konkrétny vplyv vyššie označeného nesprávneho postupu orgánov verejnej správy na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí netvrdil, preto správny súd uvedenú žalobnú námietku vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú. 76. K žalobnej námietke, uplatnenej v bode 8 žaloby, t.j. že orgány verejnej správy nerozhodli o návrhu žalobu na vylúčenie ním označeného zamestnanca správneho orgánu správny súd uvádza, že námietku zaujatosti uplatnil žalobca vo svojom odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX voči prvostupňovému rozhodnutiu vydanom v tomto konaní, pričom svoju námietku odôvodnil tým, že žiada vylúčiť pracovníka správneho orgánu a to riaditeľa VÚSO R.. Z.. E. W. a to z dôvodu, že koná voči jeho osobe nezákonne a zároveň že rozhodol bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o zastavení vyplácania jeho výsluhového dôchodku a zároveň nerozhodol o priznaní jeho nového dôchodku a ostatných náležitostí, na ktoré mu vznikol právny nárok. Dôvod vylúčenia osoby, ktorá konaná a rozhoduje v administratívnom konaní vymedzuje v danom prípade Správny poriadok v ustanovení § 9 ods. 1 a týmto dôvodom je výlučne kvalifikovaný pomer zamestnanca k veci, k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom v dôsledku ktorého možno mať pochybnosti o nepredpojatosti tohto zamestnanca. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že žalobca uplatnil námietku zaujatosti až potom, ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a to dokonca inou osobou ako tou, ktorú žalobca namietal. Dôsledkom účinne uplatnenej námietky zaujatosti by v danom prípade mohlo byť zrušenie prvostupňového rozhodnutia v prípade danosti zákonného dôvodu na vylúčenie z konania rozhodovania. Pretože v danom prípade namietaná osoba prvostupňové rozhodnutie ani nevydala a naviac žalobca v námietke zaujatosti neuviedol zákonom ustanovený dôvod vylúčenia z rozhodovania veci, nerozhodnutie o tejto námietke nemohlo mať žiaden vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a ani na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, preto správny súd uvedenú žalobnú námietku vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú. 77. Krajský súd v Bratislave z vyššie uvedených dôvodov dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na ust. § 190 SSP žalobu zamietol. 78. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).