Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého M. B. Q., nar. 5. 5. XXXX a maloletú C. B. Q., nar. 5. 5. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., Ul. O. č. XXXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Kysucké Nové Mesto, deti matky X. C., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., Ul. O. č. XXXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36436640 a otca B. Q., nar. XX. 7. XXXX, trvalé bydlisko D. kráľovstvo E. J. a D. T., občana Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, F. J., XX S. D. F., J XRQ, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 2. 5. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd maloletého M. B. Q., nar. 5. 5. XXXX a maloletú C. B. Q., nar. 5. 5. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky X. C., nar. XX. 4. XXXX.

II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec B. Q., nar. XX. 7. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. B. Q. sumou 150 EUR mesačne od 1. 3. 2015 a sumou 180 EUR mesačne od 1. 9. 2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Otec B. Q., nar. XX. 7. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. B. Q. sumou 150 EUR mesačne od 1. 3. 2015 a sumou 180 EUR mesačne od 1. 9. 2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

V. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého M. B. Q., za obdobie od 1. 3. 2015 do 30. 4. 2018 vo výške 6 300 EUR, je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 300 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

VI. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú Martinu B. Q., za obdobie od 1. 3. 2015 do 30. 4. 2018 vo výške 6 300 EUR, je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 300 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

VII. Súd, na základe návrhu matky, n e u p r a v u j e styk otca Leona Cole s maloletými deťmi.

VIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 2. 3. 2015, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 3. 3. 2015 sa matka maloletých detí domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nie sú manželia. Otec žije v Anglicku, je ženatý. O deti sa stará sama. Do januára 2015 s maloletými deťmi žila v Anglicku, následne sa presťahovala na Slovensko. Navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na každé dieťa po 300 EUR mesačne.

3. Otec detí sa k návrhu v určenej lehote písomne nevyjadril. Písomnosti mu boli preložené do anglického jazyka.

4. Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci mu predvolanie v anglickom jazyku bolo doručené dňa 21. 3. 2018 (č. l. 261 až 262). Neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto súd, najmä v záujme maloletých detí, rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca maloletých detí.

5. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol určiť výživné od 1.3.2015 do 31.8.2016 na každé dieťa vo výške 150 EUR a od 1.9.2016 na každé dieťa vo výške 180 EUR. Dlžné výživné navrhol splácať v primeraných splátkach. Maloleté deti navrhol zveriť matke do osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi neupraviť.

6. Matka maloletých detí vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že do Anglicka vycestovala za prácou, kde bola do februára 2015. Tam sa zoznámila s otcom detí a z tohto vzťahu sa jej narodili dve deti: M. a C.. Zdravotný stav detí je dobrý. S otcom detí bývali v spoločnej domácnosti do 2/2015. Potom odišla na Slovensko aj s deťmi. Do decembra 2014 otec detí platil výživné, a to tak, že jeho výplata prichádzala na spoločný účet. Na každé dieťa prispieval mesačne priemerne 250 britských libier. V roku 2014 zarobil v čistom mesačne asi 1 000 britských libier. Pracoval ako recyklačný robotník. Po návrate na Slovensko otec výživné neplatí ani sčasti, s deťmi sa nestretáva a nič im nekupuje. Preto styk otca s deťmi nenavrhuje upraviť.

Maloleté deti navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti. O deti sa stará od narodenia, aj potom ako prišla na Slovensko.

Má len dve vyživovacie povinnosti. Je nemajetná. Býva s matkou v trojizbovom byte, kde býva ešte brat. Za bývanie prispieva matke za seba a za dve deti od roku 2015 asi 100 EUR mesačne. Táto suma sa od roku 2015 nemenila. Jej osobné výdavky od roku 2015 až doteraz sú v podstate stabilné a sú mesačne asi 200 EUR. Keď sa vrátila na Slovensko v roku 2015, zaevidovala sa na úrade práce. Nepoberala žiadne dávky. Na úrade práce bola evidovaná od 18.2.2015 do 31.3.2015. Od apríla 2015 do marca 2017 pracovala ako opatrovateľka, s čistým mesačným príjmom cca 480 EUR. Od 25.3.2017 do 7.1.2018 bola práceneschopná, poberala nemocenské vo výške 335 EUR mesačne. Od januára 2018 až doteraz je zamestnaná ako opatrovateľka s čistým mesačným príjmom 256 EUR. V tomto období iný príjem nemala.

S výchovou a výživou detí jej pomáha matka, ktorá je na dôchodku a brat.

Výdavky spojené s výchovou a výživou sú u obidvoch detí v podstate rovnaké a sú nasledovné:

Po návrate na Slovensko deti začali chodiť do škôlky od septembra 2015 do 31. 8. 2016, od 1. 9. 2016 nastúpili 1. triedy základnej školy.

V prvom období, keď deti chodili do škôlky, boli mesačné výdavky pre každé dieťa cca 200 EUR, keď nastúpili do školy 250 EUR.

Tieto výdavky pozostávajú z týchto položiek:

Pokiaľ navštevovali deti škôlku, pre každé dieťa vynaložila mesačne na stravu asi 130 EUR, oblečenie 30 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 EUR. Ostatné výdavky boli asi 10 EUR mesačne. Nástupom do školy sa zvýšili výdavky na školské pomôcky so štúdiom asi o 20 EUR, zvýšili sa výdavky na stravu o 15 EUR, oblečenie 15 EUR. K iným zmenám nedošlo. Takéto výdavky pre deti má až doteraz. Od marca 2018 sa začali deti venovať plávaniu, čo ju stojí mesačne 20 EUR.

Minulý rok každému dieťaťu kúpila bicykel za sumu 80 EUR, lyžiarsku výbavu za sumu 130 EUR, oteplováky po 15 EUR, v roku 2016 kolieskové korčule po 30 EUR každému dieťaťu a kolobežky, každú za 15 EUR.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že v starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky, preto navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na situáciu, že otec o deti nejaví záujem, nenavrhla upraviť styk otca s deťmi. Za obdobie, pokiaľ deti chodili do škôlky, navrhla od 1.3.2015 výživné 150 EUR a od 1.9.2016 180 EUR pre každé dieťa a dlžné výživné navrhla splácať v primeraných splátkach.

8. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy a z nich zistil nasledovné skutočnosti:

Z rodných listov detí súd zistil, že ich otcom je občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska - B. Q., nar. XX. 7. XXXX.

Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto súd zistil, že matka aj maloleté deti majú trvalé bydlisko na Slovensku, Kysucké Nové Mesto, Ul. O. č. XXXX.

Matka detí dňa 25. 3. 2015 uzavrela pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bol pracovný pomer na dobu určitú, ako opatrovateľka, s priemerným čistým príjmom 475, 75 EUR mesačne (do decembra 2015) a od marca do apríla 2016 vo výške 496, 81 EUR. Od 8. 1. 2018 matka pracuje ako opatrovateľka na základe pracovnej zmluvy.

Príjem matky sa v roku 2016 pohyboval od 463, 44 EUR do 780, 40 EUR netto, v roku 2017 (január až marec) - od 178, 46 EUR do 478, 91 EUR.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka poberala nemocenské od januára 2017 do januára 2018 v celkovej výške 3 249, 20 EUR.

Súd sa oboznámil aj údajmi o minimálnej mzde v Anglicku v rozhodnom období, ktorá predstavovala sumu v príbuznej profesii cca 17 616 britských libier.

Z podaní matky a predložených dokladov súd zistil príjmy a výdavky matky, osobitne pre maloleté deti.

Z rozhodnutia Základnej školy, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, Ul. L. č. XXX/XX vyplýva, že maloleté deti nastúpili 2. 9. 2016 do 1. triedy základnej školy.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zisti, že matky býva aj s deťmi v trojizbovom byte u svojej matky, kde býva aj brat matky. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky.

9. Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 X. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

10. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

11. Na úvod súd konštatuje, že matka aj maloleté deti sú občanmi Slovenskej republiky, s obvyklým a dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky. Preto je založená právomoc Okresného súdu Žilina, predmetnú vec meritórne prejednať a rozhodnúť.

12. Predmetom konania bolo rozhodnúť o zverení maloletých detí do starostlivosti rodiča/rodičov, určenie výživného pre maloleté deti a upraviť styk detí s rodičom, ktorému deti prípadne nebudú zverené do osobnej starostlivosti. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu dňa 3. 3. 2015, preto súd rozhodoval o výške výživného od marca 2015.

13. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matke maloletých detí sa narodili z partnerského vzťahu v Anglicku dve maloleté deti. Matka sa s maloletými deťmi vrátila na Slovensko začiatkom roku 2015. Otec sa o maloleté deti odvtedy v podstate nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní ani sčasti, deťom neposkytuje ani naturálne plnenia. Matka sa o detí stará sama, s výchovou a výživou jej pomáha jej matka a brat.

Príjem matky v rozhodnom období súd ustálil na sumu priemerne 400 až 450 netto.

Odôvodnené výdavky pre deti súd posudzoval diferencovane, počas obdobia, keď sa o ne matka osobne starala a následne nastúpili do škôlky (od podania návrhu do 31. 8. 2016) a od nástupu do 1. triedy základnej školy.

Súd ustálil výdavky pre obidve deti rovnako, a to v prvom období na sumu 200 EUR mesačne a v druhom období 250 EUR mesačne. Súd sa stotožnil s výdavkami, ktoré uviedla matka, čo do druhu aj výšky.

Podstatná je okolnosť, že matka sa o deti osobne stará, otec jej s výchovou a výživou nepomáha.

Príjem otca, jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti sa nepodarilo súdu zistiť, pretože sa k návrhu matky nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu maloletých detí. Otec detí mal možnosť súdu tieto skutočnosti preukázať, čo však neurobil. Pri ustaľovaní príjmu otca súd vychádzal z výpovede matky, ktorá uviedla, že pokiaľ spolu bývali v spoločnej domácnosti, otec detí zarobil cca 1000 britských libier netto mesačne a prispieval na výživu každého dieťaťa cca 250 britských libier. Taktiež prihliadol na štatistické údaje o minimálnej mzde v Anglicku v rozhodnom období. Súd preto vychádzal pri určovaní výšky výživného z potencionálneho príjmu otca

1000 britských libier mesačne netto, aj s reálneho plnenia výživného ešte v roku 2014. Otec je v produktívnom veku, neboli preukázané jeho pracovné obmedzenia.

14. Keďže sa matka o maloleté deti stará v podstate od narodenia, súd ich zveril do jej osobnej starostlivosti. Otec o deti nejaví záujem, žije v Anglicku, preto styk detí s otcom súd neupravil. Vychádzal zo skutočnosti, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, nestretáva sa s nimi, ani si neplní vyživovaciu povinnosť. Na elektronickú komunikáciu medzi rodičmi, v ktorej má otec prejavovať nezáujem o deti, len prihliadol, keďže ju nebolo možné spoľahlivo verifikovať. Ak v budúcnosti otec o deti prejaví záujem a rodičia by sa na úprave styku otca s deťmi nedohodli, nie je vylúčené rozhodnutie súdu o úprave styku.

15. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré ustálil vo finančnom vyjadrení u každého dieťaťa rovnako na sumu 200 EUR a od 1. 9. 2016 na sumu 250 EUR (tieto výdavky považoval súd za bežné a primerané výdavky pre deti predškolského a následne školského veku, ktorých zdravotný stav je dobrý a nemajú špeciálne výdavky spojené so záujmovou ani inou činnosťou), z príjmu matky cca 400 až 450 EUR mesačne netto a z príjmu otca cca 1 000 britských libier mesačne. Zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o deti.

16. Podľa názoru súdu, je možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu každého dieťaťa po 150 EUR mesačne od marca 2015 do 31. 8. 2016 (kedy deti navštevovali škôlku) a od 1. 9. 2016 vo výške 180 EUR mesačne, keďže deti začali navštevovať základnú školu. Otec sa musí finančne podieľať na úhrade odôvodnených výdavkov pre deti vo väčšom rozsahu, keďže sa matka o deti osobne stará, zabezpečuje im bývanie a iné potreby a otec sa iným spôsobom na ich výchove a výžive nepodieľa.

17. Určením výživného od podania návrhu, vznikol otcovi od 1. 3. 2015 do 30. 4. 2018 celkový dlh na výživnom pre každé dieťa vo výške 6 300 EUR.

Súd poukazuje na to, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období ani sčasti (ani v naturálnej forme).

Za obdobie marec 2015 až august 2016 vznikol otcovi dlh u každého dieťaťa vo výške 2700 EUR (150 EUR krát 18 mesiacov).

Za obdobie september 2016 až apríl 2018 otcovi dlh u každého dieťaťa vo výške 3600 EUR (180 EUR krát 20 mesiacov).

Spolu, za obdobie marec 2015 až apríl 2018 predstavuje celkový dlh u každého dieťaťa samostatne sumu 6 300 EUR.

18. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom pre každé maloleté dieťa v splátkach po 300 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávnených detí, ktorých výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca aj matky. Otec si musel byť vedomý toho, že bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí od podania návrhu matky a mal (mohol) svoje príjmy a výdavky tejto skutočnosti v predstihu prispôsobiť. Výška splátok je určená aj s prihliadnutím k celkovej výške dlhu na výživnom.

19. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov konania nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemajú nárok na náhradu trov konania.

20. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 .

Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, a to bez obmedzenia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí podľa tohto rozhodnutia, aj keď proti nemu prípadne podá odvolanie.

21. Podľa § 44 lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 .

Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa odvolania vzdali, preto proti nemu nemožno podať odvolanie (§ 368 .

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.