Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/46/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v exekučnej veci oprávneného: DACHSER Slovakia a. s., IČO: 35 752 700, so sídlom Lozorno 1126, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Kocian, so sídlom Miletičova 7, Bratislava, proti povinnému: NB Vision, s.r.o., IČO: 36 679 011, so sídlom Alexandra Dubčeka 3543/17, Piešťany, ex offo vymazaný z Obchodného registra SR ku dňu 23.11.2021, o vymoženie 1.618,46 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Alexandra Cicuttová, so sídlom Exekútorského úradu Hollého 23, Piešťany, pod sp. zn. EX 913/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. -107 zo dňa 12.04.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým (v poradí druhým) uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu v časti predaja hnuteľnej veci - osobné motorové vozidlo Peugeot Partner Tepee 1.6 HDi, ev. číslo: PN354CK; VIN: VF37J9H725271, ročník 2012 zastavil a výrokom II. povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , Exekučného poriadku; , , o cestnej premávke.

3. Vo veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté prvýkrát uznesením č. k. -57 zo dňa 11.2.2020, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti predaja hnuteľnej veci - osobné motorové vozidlo Peugeot Partner Tepee 1.6 HDi, ev. číslo: PN354CK; VIN: VF37J9H725271, ročník 2012 zamietol a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol tunajší odvolací súd uznesením č. k. -93 zo dňa 6.10.2020, ktorým predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že poverením č. 5204 081843 zo dňa 3.10.2018 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Dňa 12.7.2019 sa mala uskutočniť dražba osobného motorového vozidla Peugeot Partner Tepee 1,6 HDi, EČV: PN 354CK, VIN: VF37J9H725271, rok výroby 2012, a to v sídle súdneho exekútora. Na predmetné vozidlo uzatvoril povinný ako príjemca leasingu so spoločnosťou VB LEASING SK spol. s.r.o. (aktuálne ČSOB leasing, a.s.) ako poskytovateľom leasingu dňa 30.10.2012 leasingovú zmluvu. Súčasťou leasingovej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 10.1 obsahovali výpočet podmienok na riadne ukončenie leasingovej zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Medzi tieto podmienky

okrem iného patrila aj podmienka uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy s poskytovateľom leasingu ako predávajúcim predmetu leasingu v znení určenom poskytovateľom leasingu, pričom vlastnícke právo k predmetu leasingu prejde na príjemcu leasingu dňom, kedy bola splnená niektorá z vyššie uvedených podmienok ako posledná. Prihliadnuc na podmienky vyplývajúce z čl. 10.1 Všeobecných obchodných podmienok súd prvej inštancie nemal za preukázané splnenie všetkých podmienok na riadne ukončenie leasingovej zmluvy a následné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu (motorovému vozidlu). V Oznámení o riadnom ukončení leasingovej zmluvy č. LZC/12/60158 zo dňa 7.12.2018 adresovanému povinnému bolo deklarované splnenie všetkých podmienok vyplývajúcich z čl. 10.1 Všeobecných obchodných podmienok, a to ku dňu 6.12.2018, ktorým dňom prešlo vlastnícke právo k predmetu leasingu na povinného. Od tohto dňa sa povinný stal výlučným vlastníkom predmetu leasingu so všetkými právami a povinnosťami. V oznámení bolo súčasne uvedené, že toto oznámenie nahrádza kúpnu zmluvu a zmluvné strany voči sebe neevidujú žiadne záväzky. K uvedenému súd prvej inštancie dodal, že v čl. 10.1 Všeobecných leasingových podmienok predmetnej leasingovej zmluvy sú jasne špecifikované podmienky, po splnení ktorých môže dôjsť k riadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu, pričom jednou z týchto podmienok je práve písomná kúpna zmluva, ktorej uzatvorenie súd nemal z predložených listinných dôkazov preukázané. Písomnú kúpnu zmluvu nie je možné nahradiť jednostranným vyhlásením v oznámení o riadnom ukončení leasingovej zmluvy č. LZC/12/60158 zo dňa 7.12.2018 nakoľko kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon ktorý vzniká konsenzom t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže sa tak sa tak účastníci leasingovej zmluvy dohodli na prechod vlastníckeho práva k predmetu leasingu na povinného, bolo nevyhnutné aby návrh na uzavretie kúpnej zmluvy ako aj jeho prijatie boli uskutočnené v písomnej forme. Keďže táto podmienka splnená nebola, povinný nenadobudol predmet leasingu do vlastníckeho práva, a teda nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu potom motorové vozidlo nemôže byť predmetom predaja za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, a preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie zároveň vyhovel návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko je tu predpoklad zastavenia exekúcie a tiež s poukazom na vyjadrenie súdneho exekútora o tom, že exekúcia predajom vozidla je jediným možným spôsobom vedenia exekúcie.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie v celom rozsahu oprávnený. Namietal záver súdu prvej inštancie o absencií kúpnej zmluvy, pričom v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie leasingovej spoločnosti zo dňa 7.12.2018, v ktorom leasingová spoločnosť potvrdzuje, že došlo k ukončeniu leasingu a prevodu vlastníckeho práva na povinného. Povinný na základe tohto oznámenia vozidlo prevzal, a toto naďalej užíva. Uvedenú skutočnosť potvrdila leasingová spoločnosť aj v oznámení adresovanému súdu zo dňa 10.2.2020. Súd prvej inštancie mal podľa oprávneného pri rozhodnutí prihliadať na aplikačnú prax, keď žiadna z leasingových spoločností neuzatvára s leasingovým nájomcom samostatnú kúpnu zmluvu, ale vydáva potvrdenie o ukončení leasingu. Leasingová spoločnosť aj v listine adresovanej konajúcemu súdu dňa 10.02.2020 potvrdila, že predmetné motorové vozidlo prešlo do vlastníctva povinného ku dňu 06.12.2018. Oprávnený mal za to, že konajúci súd by mal pri svojich rozhodnutiach prihliadať aj na aplikačnú prax, keď žiadna z leasingových spoločností pri ukončení leasingu neuzatvára s leasingovým nájomcom samostatnú kúpnu zmluvu, ale vydáva potvrdenie o ukončení leasingu, ktoré je zmluvnými stranami považované za kúpnu zmluvu. Táto právna prax je akceptovaná na všetkých dopravných inšpektorátoch, ktoré na základe takéhoto potvrdenia vykonajú prepis v technickom preukaze motorového vozidla v časti vlastník z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu. Konajúci súd týmto svojim rozhodnutím v podstate vyhlásil za neplatné všetky prevody vlastníckeho práva z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu, ktoré boli vykonané na základe potvrdení vydaných leasingovými spoločnosťami o ukončení leasingu. Povinný potvrdenie o ukončení leasingu riadne prevzal, žiadnym spôsobom ho nenapadol, nerozporoval, nedožadoval sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, neurobil však prevod na dopravnom inšpektoráte a nedal sa zapísať do evidencie motorových vozidiel ako vlastník motorového vozidla. Napriek skutočnosti, že dražba motorového vozidla sa mala uskutočniť už v roku 2019, povinný motorové vozidla naďalej užíva, čím sa znižuje jeho hodnota a tým možné uspokojenie pohľadávky veriteľa. Z odôvodnenia rozhodnutia bod 38. vyplýva, že súd vyhovel návrhu na odklad exekúcie z dôvodu, že je predpoklad zastavenia exekúcie, nakoľko povinný nevlastní iný majetok podliehajúci exekúcii. Práve z tohto dôvodu by mal konajúci súd prihliadať i na oprávnené záujmy oprávneného, ktorý povinnému riadne poskytol plnenie, za ktoré nedostal od roku 2011 zaplatené. Z bodu 3. rozhodnutia však vyplýva, že povinný svojim návrhom žiadal len o povolenie odkladu exekúcie predajom predmetného motorového vozidla a nie o povolenie odkladu celej exekúcie, teda mal za to, že konajúci súd rozhodol nad rámec návrhu povinného.

6. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -107 zo dňa 12.04.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie predajom osobného motorové vozidlo Peugeot Partner Tepee 1.6 Hdi, ev. číslo PN 354 CK. VIN: VF37J9H725271 ročník 2012 a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) pred prejednaním veci a rozhodnutím o odvolaní, skúmajúc procesné podmienky ( ), za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, zistil, že povinný počas odvolacieho konania stratil procesnú subjektivitu, preto je potrebné konanie zastaviť podľa .

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 16.11.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. -84 zo dňa 13.4.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. -90 zo dňa 27.7.2016.

9. Z výpisu z obchodného registra povinného zo dňa 9.2.2022 odvolací súd zistil, že povinný bol dňa 23.11.2021 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Tým podľa ustanovenia , podľa ktorého spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak, zanikol oprávnený ako právnická osoba.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“) (odsek 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (odsek 2).

14. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

16. Podľa , ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

17. Podľa spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

18. Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

19. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky

- spôsobilosť byť účastníkom konania.

20. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. . Hmotno- právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u právnických osôb, ktoré sa zapisujú do obchodného registra odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak a zaniká dňom výmazu z tohto registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil procesnú subjektivitu, teda právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade ak právnická osoba, ktorá je účastníkom konania zanikla, t. j. stratí právnu subjektivitu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Ak niet právneho nástupcu, nemôže súd ďalej v konaní pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

21. V prejednávanej veci výmazom povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu došlo k neodstrániteľnej procesnej vade, preto odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením veta druhá konanie zastavil.

22. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. K zastaveniu konania došlo na základe právnej skutočnosti, ktorú nemožno pričítať na ťarchu žiadnemu účastníkovi, pričom práve tá (zánik povinného) mala za následok zastavenie konania. S poukazom na skutočnosť, že v konaní niet subjektu, ktorému by mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov odvolacieho konania v prospech oprávneného a súdneho exekútora, ktorý nezavinil zastavenie konania, nastala výnimočná situácia, na základe ktorej nemohol odvolací súd priznať oprávnenému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania. Práve to viedlo odvolací súd k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa ustanovenia tak, že oprávnenému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).