Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-13-2018.pdf
PDF · 89.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-50C/13/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: P.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXA, XXX XX W., zast. JUDr. Milan Ficek, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: H. G. s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX W., G. XX XXX XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní o zaplatenie 8 000 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou elektronicky doručenou súdu dňa 06.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 000 EUR s úrokom 5% ročne od 16.03.2018 do zaplatenia, a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 23.01.2017 uzatvoril so žalovaným H. zmluvu , ktorej predmetom bol záväzok žalobcu uhradiť rezervačný poplatok vo výške 7 000 EUR za rezerváciu prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcely registra „C“ par.č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore OÚ X., okres X., obec T. D., k.ú. A. O., na kt. mal byť postavený rodinný dom. Následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, na základe ktorej žalovaný na žalobcu ako kupujúceho mal previesť vlastnícke právo k pozemku parc. č. 2800/931 zapísané na LV č. XXXX vedenom na E. úrade X., katastrálny odbor, okres X., obec T. D., katastrálne územie A. O. a k rozostavanému rodinnému domu, ktorý mal byť postavený na predmetnom pozemku. V zmysle čl. I ods. X predmetnej zmluvy žalobca uhradil žalovanému zálohu na kúpnu cenu vo výške 7 000 EUR Kúpnu cenu si žalobca a žalovaný v predmetnej zmluve stanovili vo výške 170 000 EUR, zároveň sa na úhrade kúpnej ceny dohodli tak, že 1. časť kúpnej ceny predstavovala rezervačný poplatok vo výške 7 000 EUR, ktorý žalobca uhradil dňa 23.01.2017, 2. časť vo výške 10 000 EUR uhradil žalobca bankovým prevodom dňa 26.04.2017 všetko s odkazom na čl. III ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 153 000 EUR mal byť uhradený cez hypotekárny úver. Podľa čl. III ods. 4 predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 7 000 EUR ak v lehote 10 pracovných dní od dokončenia rodinného domu v stave „holodom“ nedôjde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve a pri odstúpení bol žalovaný súčasne povinný vrátiť aj zálohu na kúpnu cenu vo výške 7 000 EUR. Vzhľadom na výrazné meškanie výstavby rodinného domu sa žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli na uzavretí dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní uzavretej dňa 27.02.2018, tak že žalovaný mal vrátiť žalobcovi sumu vo výške 17 000 EUR t.j. súčet zálohy 7 000 EUR a druhej časti kúpnej ceny 10 000 EUR aj spolu so sumou vo výške 1000 EUR ako finančnou kompenzáciou žalobcu, všetko najneskôr do 15.03.2018. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu vo výške 10 000 EUR a preto si žalobca uplatňuje istinu vo výške 8 000 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 7 000 EUR všetko spolu s príslušenstvom teda zákonným úrokom z omeškania, keďže žalobca si dohodnutý úrok v inej výške v zmysle predmetnej zmluvy v konaní neuplatňuje. Ohľadom výšky zmluvnej pokuty, tu žalobca poukázal na jej adekvátnu
výšku vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikli náklady vo výške cca. 6 000 EUR, ktoré by nemal žalobca ak by mu žalovaný odovzdal nehnuteľnosť riadne a načas, čo dokladoval faktúrami, výpismi z účtu.
2. Žalobca súčasne podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal súd, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Nové O., obec: T. D., okres: X., zapísaných na LV č. XXXX vedenom E. úradom X., katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ a to: parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXXX mX ostatná plocha, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/ XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX m2, XXXX/XXX o výmere XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z T. o ukončení N. o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 8 000 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 7 000 EUR a úrokov z omeškania.
3. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodil tým, že na LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je už vyznačená plomba na základe návrhu na vklad V - XXXX/XXXX a v prípade predaja predmetných nehnuteľností by nemusela byť žalobcova pohľadávka vôbec uspokojená nakoľko z web stránky finstat.sk vyplýva , že žalovaný nemá podané daňové priznanie za rok XXXX a v roku XXXX bol v strate - X XXX EUR a preto je žalobca nútený podať aj návrh na zabezpečovacie opatrenie. Žalobca k návrhu pripojil vo fotokópiách rezervačnú zmluvu, výpis z účtu s prevodom sumy 7 000 EUR na účet žalovaného, zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu zo dňa 14.02.2017, príloha č.1, infoemail so správou banky o prevode sumy 10 000 EUR na účet žalovaného, dohoda o ukončení zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní zo dňa 27.02.2018, infoemail so správou banky o prevode sumy 10 000 EUR na účet žalobcu, výpis z D. č. XXXXXXXX,XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, výpis z účtu žalobcu preukazujúci úhrady predmetných faktúr, FA č. FV X/ XXXXvýpis z účtu K., výpis zo stránky finstat.sk žalovaného.
4. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
17. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
19. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu sa súd riadil touto úvahou: Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že účel sledovaný žalobcom (zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky) je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak táto skutočnosť nič nemení na potrebe existencie zákonných predpokladoch, za splnenia ktorých možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Jedným z nich je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava však musí byť osvedčená a to objektívne, nie len tvrdením žalobcu o jeho obave. Všetky základné predpoklady aj pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca v tomto prípade navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností vecí. Nemusí byť preto dostatočným dôvodom obavy budúceho zmarenia exekúcie nedostatok finančných prostriedkov napr. že spoločnosť je v strate za rok 2016 vo výške - 1 044 EUR čo môže aj znamenať, že žalovaný síce nemá dlhy na odvodoch ako vyplýva z lustrácie súdu (konajúci súd nad rámec svojich povinností vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z čiastočného LQ., lustráciou exekučných konaní tunajšieho súdu a iných súdov, lustráciou v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach Union zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. , z ktorých súd zistil, že žalovaný nie je v konkurze ani v likvidácii, nenachádza sa v zozname dlžníkov vyššie uvedených subjektov), ale je v strate t.j. nemôže si vyplatiť dividendu za rok 2016 alebo podiel na zisku za rok 2016 avšak to neznamená, že je dlžníkom. Otázka prečo je v strate žalovaný môže byť aj problematikou účtovných operácií žalovaného. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nepodal daňové priznanie za rok 2017, v tomto prípade môže ísť o odklad, o ktorý žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou požiadal a tiež nezakladá dôvodnú obavu o marenie výkonu exekúcie.
20. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je tiež potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality s odkazom na skutočnosť, že na výpise N. je vyznačená plomba na základe návrhu na vklaT. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Plomba sa vyznačuje na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe a signalizuje, že právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. PD.21. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe tohto odôvodnenia návrhu, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá zákonným predpokladom pre jeho nariadenie, resp. podstate zabezpečovacieho opatrenia. Ak chcel žalobca mať svoju pohľadávku zo zmluvy zabezpečenú záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného, mohol uvedenú eventualitu ako právny inštitút zakomponovať do zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, napr. uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva avšak len k pozemku, ktorého vlastníkom sa zamýšľal stať t.j. parcela registra C č. 2800/931 o výmere 327 m2, tak aby bola zachovaná zásada proporcionality. Fakt, že tak neurobil nemôže nahrádzať návrhom na zriadenie sudcovského záložného práva len s konštatovaním, že má splatnú pohľadávku, žalovaný vlastní nehnuteľný majetok, na ktorom aktuálne viazne plomba a on sa domáha svojho práva žalobou spolu so zabezpečovacím opatrením na všetky pozemky, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného .
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. S poukazom na citované ustanovenie o trovách zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Okresnom súde Bratislava V, písomne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.