Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: L.I. B., V.. X.X.XXXX, P. L. V. B., P. V. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Boženy Němcovej 1, IČO: 50569456, proti žalovaným: 1/ K. O., V.. XX.XX.XXXX, P. T., J. P. XXXX/XX, 2/ R. E., V.. XX.X.XXXX, P. T., Q. XXXX, obom zastúpeným JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, IČO: 35511028, o určenie, že na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -304 z 12.11.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na nehnuteľnostiach - pozemkoch EKN 270/62, EKN 272/123, EKN 272/31, EKN 272/518, EKN 272/823, k.ú. X. neviazne záložné právo v prospech žalovaného 2/, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo 14.9.2011 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako záložným dlžníkom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom s právnymi účinkami vkladu pod spisovou značkou L. XXXX/XXXX. Priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2011 pôvodný žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho predmetné nehnuteľnosti.

3. Správa katastra Vranov nad Topľou rozhodnutím číslo vkladu L. XXXX/XX zo dňa 18.8.2011 povolila vklad vlastníckeho práva mimo iného aj k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2011 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. -99 zo dňa 19.9.2012 rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29.7.2011 medzi žalovaným 1/ L. Q. (v tomto konaní pôvodný žalobca) ako predávajúcim a žalovaným 2/ rade K. O. (v tomto konaní žalovaný 1/) ako kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností je neplatná, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -147 potvrdený.

5. Pôvodný žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/20 parcely č. 270/262 o výmere 10.869 m2 zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. 272/123 vo výmere 1437 m2 zapísanej na LV č. XXXX a parcely

číslo 272/318 o výmere 270 m2, číslo 272/518 vo výmere 388 m2 a číslo 272/823 vo výmere 112 m2 zapísanej na LV č. XXXX, pričom všetky parcely sa nachádzajú v k. ú. X. a ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok OS VT č. a rozsudok KS PO sp.zn. . Na všetkých uvedených parcelách ako to vyplýva z časti „C“ Ťarchy uvedených listov vlastníctva je uvedená ťarcha na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech R. E. (žalovaného 2/) podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 25.8.2011 č.sp. L. XXXX/XXXX-XXX/XX. Žalobca L. B. sa stal spoluvlastníkom uvedených parciel na základe kúpnych zmlúv zo dňa 3.3.2017, vklad povolený pod L. zo dňa 29.3.2017-74/17 a kúpnych zmlúv, na základe ktorých bol povolený vklad pod L.-XXX/XXXX z 21.6.2017-139/17, L.-XXXX/XXXX z 13.9.2017-244/17, L.-XXXX/XXXX z 27.11.2017-315/17 a L.-XXXX/XXXX z 14.8.2018-243/18.

6. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalovaným 1/ súd zistil, že túto uzavreli žalovaný 2/ ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník podľa dátumu uvedeného v zmluve dňa 14.9.2011 s tým, že podľa čl. I. sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi finančnú čiastku 15.000,- eur a prenechať ju dlžníkovi do 31.12.2011, zmluvné strany sa dohodli, že predmetná pôžička je bezúčelová a bezúročná a podľa čl. III. sa ju dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 31.12.2011. Podľa čl. V. poskytnutie pôžičky bolo podmienené podpísaním záložnej zmluvy, na základe ktorej bude zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalovaný 2/ ako záložný veriteľ a žalovaný 1/ ako záložný dlžník uzavreli dňa 14.9.2011 zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam pre zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom plynúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.8.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, pričom pohľadávka záložného veriteľa predstavuje sumu 15.000,- eur s príslušenstvom.

8. Zo spisu Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou číslo vkladu L. XXXX/ XXXX zo zmluvy o zriadení záložného práva súd zistil, že tento obsahuje návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva a rozhodnutie o povolení vkladu.

9. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným Y. T..I..N.. vyplýva, že spoločnosť bola založená dňa 12.1.2011, pričom spoločníkmi boli mimo iných aj žalovaní 1/ a 2/.

10. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Y. T..I..N.. spoločnosť bola zapísaná dňa 8.2.2011 a aj z tohto vyplýva, že spoločníkmi boli mimo iných aj žalovaní 1/ a 2/ a žalovaný 1/ bol od 8.2.2011 aj konateľom spoločnosti.

11. Ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. X. v ňom zapísaných, ktoré nadobudol mimo iných aj na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2010.

12. Pôvodný žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa podanou žalobou v spojení so zmenou žaloby domáhal zrušenia zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2011 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložným dlžníkom, ktoré záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom, keď súd vzhľadom na predložené listinné dôkazy, ako aj na vyjadrenia strán konania mal za preukázané aj ich zhodným vyjadrením, že záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011, napriek tomu, že na predmetných listoch vlastníctva, na ktorých je zapísané vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, je uvedený dátum zmluvy o pôžičke 25.8.2011, pričom žalobca namietal premlčanie výkonu záložného práva. Žalobca v ďalšom priebehu konania žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým, že žiada, aby súd určil že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech žalovaného 2/.

13. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. V je upravené premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu (premlčanie záložného práva) a premlčacia lehota tohto práva je upravená v , nakoľko v ďalších ustanoveniach nie je ustanovené inak a je trojročná. Premlčaniu teda záložné právo podlieha v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, čo v danom prípade vzhľadom na dojednanie v zmluve o pôžičke nastalo dňom nasledujúcim po 31.12.2011, nakoľko do

uvedeného dátumu bol žalovaný 1/ ako dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému 2/ ako veriteľovi, ktorý potvrdil, že pohľadávka žalovaného 1/ zo zmluvy o pôžičke uhradená nebola, a taktiež si doposiaľ tento nárok neuplatnil ani súdnou cestou s odkazom na prebiehajúce mimosúdne rokovania a údajné prísľuby žalobcu na usporiadanie ich vzájomných vzťahov, no táto skutočnosť nič nemení na plynutí a v konečnom dôsledku aj uplynutí premlčacej doby právo žalovaného 2/ ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke.

14. Je nepochybné, že v danej veci obe premlčacie doby uplynuli, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a pôvodným, ale aj terajším žalobcom bola vznesená námietka premlčania. Žalovaný 2/ ako záložný veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli už terajšieho žalobcu ako záložcu uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané, ktorého premlčania žalobca namietal. Teda je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nebude môcť domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a teda záložné právo nemôže byť v ďalšom, resp. do budúcna spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ došlo k premlčaniu záložného práva, tak ako to v tejto veci uzavrel súd, môže sa žalobca dovolávať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takom určení naliehavý právny záujem. Žalobca dôvodí tým, že záložné právo má už len povahu naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Keďže súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na určení v zmysle aj pripustenej zmeny žaloby, berúc do úvahy aj právny názor vyslovený odvolacím súdom prezentovaným vyššie, preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech žalovaného 2/, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zradení záložného práva uzavretej medzi žalovaným 1/ ako záložným dlžníkom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, keďže žalobca ako osoba, ktorá nebola účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva a keďže nedošlo k zániku záložného práva z niektorého zo zákonom predpokladaných spôsobov, nemá žiadnu inú zákonnú možnosť domôcť sa výmazu predmetného záložného práva ako záznamom na základe rozhodnutia súdu.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

17. Odvolanie odôvodnili ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázali na to, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorú uzatvorili žalovaní je doteraz platná. Žalovaný 1/ bol 14.8.2011 zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti a bol preto ako vlastník oprávnený uzavrieť so žalovaným 2/ zmluvu o zriadení záložného práva. Žalovaný nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere od vtedajšieho vlastníka. Napriek tomu, že neskôr bola zmluva vyhlásená za neplatnú, k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva došlo v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy z 29.7.2011. Záložné právo je stále aktuálne, pretože dlh z pôžičky do dnešného dňa nebol vyrovnaný, a preto nedošlo k premlčaniu záložného práva.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

22. Podľa 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka ( ).

24. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

27. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

28. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

29. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

30. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodný vlastník predmetných nehnuteľností L. Q. kúpnou zmluvou z 29.7.2011 odpredal svoj spoluvlastnícky podiel 1/20 pod P. k predmetným nehnuteľnostiam v k.ú. X.. Táto kúpna zmluva bola v konaní pod sp.zn. Okresného súdu Vranov nad Topľou v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. určená za neplatnú. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako oprávnený uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a vklad tejto záložnej zmluvy bol povolený pod č. L. XXXX/XXXX.

31. So zreteľom na zmenu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. -246 zo 17.9.2020 povolený vstup terajšieho žalobcu L. B. do konania namiesto pôvodného žalobcu L. Q..

32. Treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je potrebné konštatovať premlčanie záložného práva v trojročnej premlčacej lehote v zmysle , , nakoľko ide o majetkové právo, ktoré premlčaniu taktiež podlieha. Je nepochybné, že žalovaný 2/ ako veriteľ zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi žalovanými uzavretá, túto pôžičku nevymáhal a nezačal ani s výkonom záložného práva zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k tejto zmluve o pôžičke, ktorá bola medzi žalovanými uzavretá 14.9.2011.

33. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatuje, že premlčacia doba trojročná začala plynúť od 31.12.2011, nakoľko najneskoršie do uvedeného dátumu bol žalovaný ako dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku na základe zmluvy zo 14.9.2011, čo sa nestalo a v zmysle vyššie uvedeného zo strany žalovaného 2/ nebol tento dlh vymáhaný a nebolo uplatnené ani záložné právo ako zabezpečovací prostriedok.

34. Možno teda konštatovať, že premlčané sú oba právne inštitúty, ktoré sú predmetom tohto konania v širšom slova zmysle, teda tak dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo 14.9.2011, ako aj zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie tohto dlhu, pretože ide o vzájomne previazané právne úkony s tým, že pokiaľ došlo k premlčaniu nárokov vyplývajúcich zo základného právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke zo 14.9.2011, dochádza následne aj k premlčaniu záložného práva pokiaľ toto nebolo v trojročnej premlčacej lehote uplatnené. Na základe skutočností zistených v prvoinštančnom konaní možno konštatovať, že obe premlčacie lehoty (teda tak vo vzťahu k dlhu vyplývajúcemu zo zmluvy o pôžičke zo 14.9.2011, ako aj vo vzťahu k záložnému právu vyplývajúcemu z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku) uplynuli 31.12.2014, nakoľko ide o trojročné premlčacie lehoty.

35. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaných, podľa ktorej treba brať do úvahy platné zriadenie záložného práva a dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností od pôvodného vlastníka. Taktiež je bez právneho významu tvrdenie uvedené v odvolaní žalovaných, že záložné právo je aktuálne, nakoľko dlh z pôžičky nebol doposiaľ vyrovnaný a nedošlo k premlčaniu záložného práva. V skutočnosti v zmysle vyššie uvedeného premlčacia doba vo vzťahu k dlhu, ako aj k záložnému právu uplynula, nakoľko k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy o pôžičke malo dôjsť 31.12.2011 čo sa však nestalo.

36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v prejednávanej veci vyhovel a určil, že pôvodne dojednané záložné právo v súčasnosti na predmetných nehnuteľnostiach už neviazne. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).