Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-598-2009.pdf
PDF · 68.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/598/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: I. N., L..: XX.XX.XXXX, J. Y.O. XX, XXX XX P., proti povinnému: E. Š., L..: XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, XXX XX P., X..: XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, Exekútorský úrad so sídlom Michalská 7, 917 01 Trnava, o vymoženie istiny 82,98 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči o p r á v n e n é m u. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*103903 zo dňa 23.11.2009 bol súdny exekútor JUDr. Peter Stano v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 19C/55/2003-20 zo dňa 24. marca 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2004 a vykonateľnosť dňa 13.07.2004.
2. Dňa 19.03.2013 súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že povinný zomrel dňa 30.12.2011 a nezanechal po svojej osobe žiadny majetok. Dedičské konanie bolo po povinnom zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 26D/19/2012-16, 1 D not 20/2012.
3. Súd následne zistil, že povinný zomrel dňa 30.12.2011 a nezanechal po svojej osobe žiadny majetok. Okresný súd Trnava zastavil konanie o dedičstve uznesením č.k. 26D/19/2012-16, 1 D not 20/2012 zo dňa 23. apríla 2012, pretože poručiteľ ku dňu svojho úmrtia nevlastnil žiaden majetok, ktorý by mal byť predmetom dedičského konania po ňom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012 v časti I. výroku.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.