Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-239-2017.pdf
PDF · 114.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/239/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: F. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XXX, N. Y., o zaplatenie 395,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 236,90 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXX sumu vo výške 158,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 158,70 € od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.8.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 395,60 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 395,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) uzatvoril so žalovaným dňa 14.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 460,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 týždennými splátkami. Posledná splátka bola splatná dňa 2.9.2014. Zmluvné strany zároveň uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby výberu splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu veriteľa a to na mieste určenom dlžníkom. Za uvedenú službu sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu vo výške 236,90 € a to v 60 týždenných splátkach spoločne so splátkou úveru. Žalovaný titulom úveru uhradil len sumu 20,- €. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Žalobca si podanou žalobou uplatnil na zaplatenie sumu 395,60 € spolu s príslušným úrokom z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 17.12.2016 do zaplatenia.
2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, čiastočným späťvzatím žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. dňa 16.12.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 569007272 zo dňa 14.7.2013 vo výške 790,- €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu vo výške 395,60 € s príslušenstvom.
4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.7.2013, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 460,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutého úveru v 59 týždenných splátkach po 10,32 € a s poslednou 60-tou splátkou vo výške 9,82 €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutú istinu spolu s úrokom vo výške 66,24 € a poplatkom za garantovanú službu vo výške 92,46 €. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 % pri priemernej RPMN vo výške 48,52 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 158,70 € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 618,70 €. Zároveň v tento deň uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569007272, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby veriteľom spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 236,90 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 3,94 € a posledná 60ta splátka vo výške 4,44 €). Ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, žalovaný uhradil len sumu vo výške 20,- € dňa 20.7.2013. Ako vyplynulo z oznámenia o postúpení pohľadávky, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku z titulu predmetnej zmluvy vo výške 790,- €. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.12.2016. Po postúpení pohľadávky žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný však na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16.8.2017 nereagoval.
5. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 314,08 € s príslušenstvom k sume 169,94 €.
6. Podaním doručeným súdu dňa 25.4.2018 zobral žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 236,90 € s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <. a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <., u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <., ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <., y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <. za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádza nie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnil vyhnúť sa uplatneniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania , ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 236,90 € s príslušenstvom v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
9. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 158,70 € s príslušenstvom.
10. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569007272 zo dňa 14.7.2013 a zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.7.2013 a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či tieto spotrebiteľské zmluvy (podľa obsahu) boli uzavreté v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
11. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 14.7.2013 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 460,- €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 10,32 € a posledná 60ta splátka vo výške 9,82 €). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutú istinu spolu s úrokom vo výške 66,24 € a poplatkom za garantovanú službu vo výške 92,46 €. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 % pri priemernej RPMN vo výške 48,52 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 158,70 € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 618,70 €. V zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569007272 bola žalovanému poskytnutá služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 236,90 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 3,94 € a posledná 60ta splátka vo výške 4,44 €). Účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove sumu 20,- €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku titulom poskytnutého úveru na sumu 158,70 €, keď konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 2.9.2014. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral, preto ich súd považoval za nesporné.
12. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, teda údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., preto je poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, súd má za to, že odmena za preberanie peňažnej hotovosti v podobe splátok spotrebiteľského úveru predstavuje náklady spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľským úverom a táto suma mala byť započítaná pri výpočte RPMN, čo v danom prípade nebolo. Súd mal za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je zmluvou odvodenou od hlavnej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že je nesporné, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 14.7.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, pričom obe zmluvy boli uzatvorené na rovnakom mieste s rovnakým sprostredkovateľom. Závislosť oboch zmlúv je zjavná a nikým nespochybnená. Svedčí o tom aj konštrukcia oboch zmlúv, ktoré nielenže boli uzavreté náväzne jedna na druhú, ale súvisia aj spôsobom a výškou platby. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere klient začína splácať úver v
60 týždenných splátkach rovnako ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Je zrejmé, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavrel žalovaný z dôvodu, že bez uzavretia tejto zmluvy by nedošlo k poskytnutiu úveru. Je nepochybné, že vôľou žalovaného nebolo dobrovoľné poskytnutie odmeny 236,90 € len z dôvodu, že obchodný zástupca veriteľa bude osobne preberať splátky úveru, čím došlo k podstatnému navýšeniu odmeny za úver, ktorý bol poskytnutý v sume 460,- €, pretože len samotný poplatok za zmluvu o zabezpečení splátok úveru činil viac ako polovicu výšky samotného úveru. Súd preto dospel k záveru, že účelom uzatvorenia tzv. zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo obchádzanie zákona spôsobom, aby sa odplata za zmluvu o zabezpečení splátok úveru nezapočítala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
13. Keďže spotrebiteľský úver je v danom prípade pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre nesprávny výpočet hodnoty RPMN potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, veriteľovi vznikol nárok len za zaplatenie sumy predstavujúcej sumu rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a sumou uhradenou dlžníkom, teda veriteľ nemá nárok na žiadne úroky, poplatky a teda ani na odmenu za službu preberania peňažnej hotovosti.
14. S ohľadom na skutočnosť, že súd poskytnutý úver pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie sumy 158,70 €, čo predstavuje sumu nižšiu než rozdiel medzi poskytnutou sumou 460,- € a úhradou vo výške 20,- €. Súd tiež vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 158,70 € za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslením pomeru úspechu a neúspechu strán sporu konštatuje, že rozdiel v úspechu a neúspechu strán sporu bol minimálny, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
16. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.