Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-236-2015.pdf
PDF · 113.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/236/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: I. Š., J.. XX.X.XXXX, bytom V.Ň. G. XXX, XXX XX V. G., právne zastúpený: Mgr. Lucia Kučerková, advokátka so sídlom Z.. Z. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému: K., N..V..Q.., so sídlom K. XX, XXX XX Bratislava, F.: XXXXXXXX, o určenie zániku zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100% a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2015 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.09.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá zanikla dňa 21.09.2015 jej splnením, eventuálne, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.09.2013 je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.
2. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 26.09.2013 prostredníctvom mandatára Z. A. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX s tým, že žalovaný poskytol dlžníkovi úver v sume 700,00 € a žalobca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620,00 € a teda celkovo zaplatiť sumu 1.320,00 € v 12tich mesačných splátkach po 110,00 €. V zmluve o úvere je uvedené, že žalovaný poskytuje žalobcovi finančné prostriedky na výkon podnikania, v skutočnosti však bol úver žalobcovi poskytnutý na vyplatenie skôr poskytnutého úveru a to úveru č. XXXXXXXXX, na ktorý bola dňa 26.09.2013 a teda v deň poskytnutia úveru vo výške 700,00 € uhradená suma 700,00 €. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom neboli poskytnuté na výkon podnikania, napriek tomu, že je v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX toto tvrdenie vopred predtlačené.
3. Žalobca má za to, že právny vzťah medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. Žalobca tvrdí (v žalobe zrejme nesprávne uvedený ako žalovaný), že v čase uzavretia zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti, ale výlučne ako spotrebiteľ. Žalobca je žalovaným účelovo v zmluve označený menom a IČOm, aby žalovaný dosiahol vylúčenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobca je však presvedčený, že vzhľadom na to, že finančné prostriedky neboli použité na výkon podnikania, ale na vyplatenie predchádzajúceho úveru, je na predmetný zmluvný vzťah potrebné aplikovať nie len Obchodný zákonník, ale aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
4. Žalobca tvrdí, že zmluvu podpisoval iba ako fyzická osoba a je toho názoru, že vzhľadom na jeho tvrdené postavenie spotrebiteľa dôkazné bremeno prípadného opaku znáša žalovaný.
5. Žalobca naliehavý právny záujem na určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2013 je spotrebiteľskou zmluvou vidí v tom, že je potrebné vyriešiť otázku akým režimom sa má zmluvný vzťah posudzovať a aká je tak výška celkového dlhu žalobcu voči žalovanému, čím sa ustáli právna istota oboch strán sporu. Žalovaný totiž napriek žiadosti žalobcu trvá na tom, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania a zmluva bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom v zmysle obchodného zákonníka a uvedený vzťah posudzuje ako obchodnoprávny medzi dvomi podnikateľskými subjektmi a nie ako spotrebiteľský. Okrem toho žalovaný vedie proti žalobcovi exekučné konanie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu N..
6. Žalobca ďalej tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že má ísť o zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 1296/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedenej úvahy má žalobca za to, že úver vo výške 700,00 € bol splatený v 6-tich splátkach:
1/ sumu 110,00 € dňa 30.10.2013 (potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov vs/čz XXXXXXXXX) 2/ sumu 110,00 € dňa 28.01.2014 (vklad v hotovosti Poštová banka vs XXXXXXXXXX) 3/ sumu 220,00 € dňa 05.06.2014 (potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov vs/čz XXXXXXXXX) 4/ sumu 110,00 € dňa 14.10.2014 (potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov vs/čz XXXXXXXXX) 5/ sumu 110,00 € dňa 05.08.2015 (potvrdenie pre klienta Poštová banka vs XXXXXXXXXX) 6/ sumu 40,00 € dňa 21.09.2015 (potvrdenie pre klienta Poštová banka vs XXXXXXXXXX).
7. Žalovaný neuznal žiadnu z námietok žalobcu, že vzťah je spotrebiteľským a podal dňa 3.3.2015 v zmysle rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26.9.2013 návrh na začatie rozhodcovského konania a Stály rozhodcovský súd pri spoločnosti Slovenská V. ,M..N.., H. V. X, XXX XX Bratislava, vydal rozhodcovský rozsudok N. XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2015 (ďalej len ako "rozhodcovský rozsudok"), ktorým zaviazal žalobcu ako dlžníka uhradiť žalovanému sumu 1.602 € a zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.602 € od 25.4.2014 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.602,00 € od 16.2.2015 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 383,25 €. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pred splatnosťou dlhu dňa 25.8.2014 splatil 3 splátky vo výške 440 € a následne po splatnosti 3 splátky vo výške 260 €, preto má za to, že žalovaným bola zmenka vyplnená v rozpore s § 10 zákona zmenkového a šekového. Úrok zo zmenky vo výške 0,25 % zo zmenkovej sumy tak predstavuje ročný úrok 91,25 %, čo podľa názoru žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka a teda aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ide o užší pojem a každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že zmenka nebola vystavená v súlade s ustanoveniami zmenkového a šekového zákona, je žalobca toho názoru, nemožno takéto plnenie žalovanému ako veriteľovi priznať.
8. Žalobca záverom žiada súd, v prípade, že posúdi zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, aby pre absenciu údaju o RPMN určil, že úver je bez úročný a bez poplatkov a vzhľadom na to, že žalobca žalovanému už prostriedky vo výške istiny splatil, aby zároveň určil, je zmluva zanikla splnením. V prípade, že sa súd stotožní s tvrdeniami žalovaného, že zmluva bola uzatvorená so žalobcom ako s podnikateľom, aby súd určil, že zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď zo zmluvy vyplýva poplatok za poskytnutie úveru vo výške 620 €, čo predstavuje 89% z poskytnutej výšky úveru a ako taký by mal byť poplatok posúdený ako neprimeraný a neplatný, teda v rozpore s poctivým obchodným stykom (a zároveň dobrými mravmi) a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok.
9. Na podporu svojich tvrdení súdu žalobca predlžil:
- zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.9.2013,
- zmenku XXXXXXXXX,
- rozhodcovská zmluva 26.9.2013,
- 2 x potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov (I.: XXXXXXXX),
- 3 x potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov (VS: XXXXXXXX, zo dňa 30.10.2013, 5.6.2014, 14.10.2014)
- potvrdenie o vklade v hotovosti (VS: XXXXXXXXXX) zo dňa 28.1.2014,
- potvrdenie o vklade v hotovosti (VS: XXXXXXXXXX) zo dňa 5.8.2015,
- list žalobcu adresovaný žalovanému "Žiadosť o potvrdenie zániku zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vyplatením" datovaný 5.5.2014 (expedovaný 30.9.2015),
- list žalovaného adresovaný žalobcovi "Vyjadrenie k žiadosti o potvrdenie zániku zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX" datovaný 5.10.2015 (doručený PZ žalobcu dňa 13.10.2015).
10. Na základe uznesenia podľa § 167 ods. 2 CSP sa žalovaný k žalobe podaním zo dňa 13.11.2015, vyjadril tak, že potvrdil uzatvorenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXX so žalobcom, avšak poprel, že by žalobca uzatváral predmetnú zmluvu ako súkromná osoba - spotrebiteľ, ale túto uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ - označeným identifikačným číslom F.: XX XXXXXX. Argumentoval, že dlžník - žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na súkromnú potrebu a v danom vzťahu nie je spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu má za to, že ako vzťah dvoch podnikateľských subjektov sa tento riadi primárne ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a je absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Namieta, že by konal v rozpore s dobrými mravmi, uplatňuje si len pohľadávku vo výške, na ktorej sa dohodol s dlžníkom, pričom o možnosti uplatnenia zmluvných pokút v prípade nesplnenia si zmluvných povinnosti riadne a včas. Vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k porušeniu ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka.
11. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Nestotožnil sa s názorom neplatnosti zmluvy ako celku s poukazom na § 41 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný s poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť má za to, že je potrebné aplikovať výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, v čom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaní vo veci U.-XXX/XX, K., K., proti N. P. N.. N. V..Q.., kde sa súd zaoberal výkladom čl. 6 ods. 1 Smernice Rady XX/XX/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), z ktorého vyplýva, že existencia jednej alebo viacerých nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve samá o sebe nemá byť dôvodom vyhlásenia jej neplatnosti, ale je potrebné sa zaoberať možnosťou ďalšieho existovania zmluvy aj bez týchto podmienok. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že určenie neplatnosti zmluvy ako celku nemá oporu v práve. Poslednou námietkou žalovaného je existencia rozhodcovského rozsudku sp. zn. N. XXXXX/XX právoplatný 1.6.2015 a vykonateľný dňa 4.6.2015, ktorý podľa názoru žalovaného predstavuje prekážku veci rozhodnutej (rei iudicatae) a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 4.5.2017 zotrval na svojich tvrdeniach, má za to, že zmluva č. XXXXXXXXX je koncipovaná tak, že je v nich hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v prospech veriteľa v takej miere, že sa prieči dobrým mravom a teda aj poctivému obchodnému styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Má za to, že zmluva má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemal možnosť žalobca nijak ovplyvniť. Úver mal byť žalobcovi poskytnutý nie na podnikateľské účely, ale na splatenie predchádzajúceho úveru č. XXXXXXXXXX, na ktorý splatil dňa 26.9.2013 sumu 700 € a teda úver si zobral ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ., preto má byť vzťah posudzovaný ako spotrebiteľský. Tiež nepovažuje konanie pred rozhodcovským súdom na súladné s normami na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Smernice, v zmysle ktorých vnútroštátne súdy členských štátov majú zabezpečiť, aby nebol spotrebiteľ viazaný doložkou obmedzujúcou jeho právo podať žalobu na súd, podrobiť sa výhradne arbitráži alebo mu brániť v uplatňovaní práva, obmedzovať ho v prístupe k dôkazom, prípadne mu nevhodne ukladať dôkazné bremeno. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozsudky Súdneho dvora vo veci U.-XXX/XX zo dńa 26.11.2006, D. S. S. U. proti U. S. S. N., a rozsudok U.-XX/XX zo dňa 6.10.2009 M. Y. proti U. V. J..
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.5.2017 tiež v podstate zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach. Je toto názoru, že na určení zániku zmluvy nie je žalobcom preukázaný naliehavý právny záujem. Zároveň argumentoval tým, že podľa § 137 písm. c/ CSP je možné dožadovať sa žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je na rozdiel od ustanovenia predchádzajúcej právnej úpravy § 80 písm. c/ OSP, ktoré pripúšťalo určenie, či tu je právny vzťah, alebo nie. Tiež poukázal na to, že ustanovenie § 137
umožňuje súdu určiť právnu skutočnosť len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podporne poukázal na rozhodnutie okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.5.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX. V časti, v ktorej namietal prekážku veci rozhodnutej podporne poukázal na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu. Konkrétne argumentoval, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu o žalobe na plnenie, ktorý má účinky ako rozsudok všeobecného súdu, zakladá v zmysle žalobcom citovaných rozhodnutí prekážku veci rozhodnutej pre žalobu na určenie vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu, právneho vzťahu alebo práva, keďže otázka, ktorá je predmetom určovacej žaloby musela byť prejudiciálne posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie. V reakcii na žalobcom citované rozhodnutie vo veci M. poukázal na to, že toto rozhodnutie nenúti súdy členského štátu, aby opätovne pristupovali k preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu a je vecou členských štátov, či vecná kontrola rozhodcovských rozhodnutí je potrebná alebo nie pri zohľadnení tzv. zásady procedurálnej autonómie členských štátov. Z uvedeného dôvodu má za to, že existencie tejto prekážky by mal súd konanie zastaviť. Tiež zotrval na svojich tvrdeniach, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter, keď žalobca výslovne uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na podnikanie a z rovnakého dôvodu ani nemôže byť zmluva v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. K uvedenému vyjadreniu žalovaný priložil listinné dôkazy:
- zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.9.2013.
- rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.4.2015, sp. zn. N. XXXXX/XX
15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.5.2018, pričom obe strany požiadali o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní a požiadali súd, aby konal v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa napriek uvedenému dostavila poverená zástupkyňa žalovaného, ktorá nemala žiadne procesné návrhy. Súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a s poukazom na § 204 CSP rozhodol na základe listinných dôkazov predložených súdu.
16. Podľa § 204 CSP, Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
17. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
18. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o úvere vo výške 700 €, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému spolu istinou vo výške 700 € a poplatkom 620 € zaplatiť celkovo sumu 1320 € v 12-tich mesačných splátkach po 110 €. Žalobca ako dlžník je zmluve označený identifikačným číslom XXXXXXXX, číslom živnostenského oprávnenia XXX-XXXX a miestom podnikania ako aj osobnými údajmi ako fyzickej osoby. Súčasťou zmluvy je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania
19. Z fotokópie zmenky č. XXXXXXXX súd zistil, že dňa 26.9.2013 žalobca vystavil zmenku v prospech žalovaného, ktorú tento následne vyplnil na sumu 1602,00 eur a zmenový úrok 0,25 % denne doplnil o dátum začiatku úročenia - 25.8.2014. Vyplnenie zmenky týmto spôsobom nebolo medzi stranami sporné.
20. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere ć. XXXXXXXXX uzatvorenej 26.9.2013 budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom Slovenskej republiky za podmienok stanovených touto zmluvou, pričom žalobca je tu opätovne identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ.
21. Z predložených potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov a potvrdení o hotovostných vkladoch má súd za preukázané splácanie úveru tak ako je to tvrdil žalobca, čo medzi stranami sporné nebolo.
22. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že týmto bol žalobca právoplatne zaviazaný plniť žalovanému sumu 1.602 € a zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.602 € od 25.4.2014 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.602,00 € od 16.2.2015 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 383,25 € na základe vystavenej zmenky. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2015 a vykonateľnosť dňa 4.6.2015, čo medzi stranami nebolo skutkovo sporné.
23. Strany súdu preložili aj vzájomnú korešpondenciu, ktorá však vo vzťahu k prejedávanej veci nie je relevantná, v podstate ide o zhodné tvrdenia, ktoré tvoria predmet prejedávaného sporu.
24. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami skutkový stav nie je sporný, sporným je právne posúdenie veci, spočívajúce v tom, či žalobca má postavenie spotrebiteľa a či je na učení požadovanom žalobcom naliehavý právny záujem, teda právne posúdenie veci.
25. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom..
31. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
32. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
33. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
34. Podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
35. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
36. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
37. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
38. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
39. Podľa § 53 ods. 3 písm. d/ Exekučného poriadku, a navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.
40. Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku, bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
41. Podľa § 53 ods. 3 písm. f/ Exekučného poriadku, sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,
42. Žalobca žiadal súd určiť, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami je spotrebiteľská a zanikla splnením, eventuálne, že je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
43. Vo vzťahu k určeniu, či je vzťah medzi stranami spotrebiteľský ako aj vo vzťahu k eventuálnemu petitu, že zmluva o úvere je neplatná súd prioritne skúmal, či na predmetnom určení je naliehaný právny záujem.
44. K časti, v ktorej žiada žalobca určiť zánik zmluvy splnením má súd za to, že v tejto časti žalobca žiada určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva či už z ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 324 ods.1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá je v oboch prípadoch zákonným dôsledkom splnenia záväzku. V spojení s ustanovením § 137 písm. d/ CSP súd konštatuje, že Občiansky ani Obchodný zákonník neobsahuje také ustanovenie, ktoré by zverovalo súdu o tejto právnej skutočnosti rozhodovať, táto je, ak je to pre rozhodnutie vo veci samej relevantné, posudzovaná ako prejudiciálna otázka.
45. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
46. Určovací petit je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia skôr, než dôjde k jeho porušeniu a preto má preventívny charakter. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie
navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch.
47. Podľa ustálenej judikatúry nie je naliehavý právny záujem daný tam, kde sa určitá otázka rieši v osobitnom druhu konania ako otázka prejudiciálna.
48. Súd pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k obom určeniam dospel k záveru, že v oboch prípadoch takéto určenie neodstráni prípadnú neistotu práv a povinností medzi stranami sporu ani nevytvorí pevný základ ich vzťahu do budúcnosti.
49. Rozhodujúcou skutočnosťou je existencia právoplatného rozhodcovského rozsudku, ako je uvedené vyššie. Tento má účinok právoplatného rozsudku a akékoľvek rozhodnutie súdu v tejto veci nie je spôsobilé túto skutočnosť zmeniť. Týmto rozsudkom bol žalovanému priznaný nárok zo zabezpečovacej zmenky. V rozsahu argumentácie žalobcu poskytujú spotrebiteľovi ochranu pred výkonom rozhodnutia ustanovenia § 53 Exekučného poriadku. Ani určenie neplatnosti úverovej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom, nemá vzhľadom na právoplatný rozhodcovský rozsudok. Teda určovací výrok súdu tak, ako je navrhovaný žalobcom by ani jednom prípade nepredstavoval úplne vyriešenie obsahu spornosti práva a nevytvoril pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu do budúcnosti.
50. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že na určení ako to žiadal žalobca nie je preukázaný naliehavý právny záujem a preto žalobu zamietol.
51. Záverom nad rámec meritórneho rozhodnutia súd k námietkam žalovaného, týkajúcich sa prekážky rei iudicatae v krátkosti uvádza, že sa nestotožňuje s názorom, že konanie malo byť z tohto dôvodu bez ďalšieho zastavené. Ako bolo uvedené vyššie rozhodcovský súd priznal plnenie zo zmenky (zabezpečovacej, pôvodne neúplnej) vystavenej žalobcom, ktorú mal žalovaný v súlade s dohodou o vyplnení zmeniek doplniť, čim sa zmenka stala perfektnou, ako uviedol rozhodcovský súd. Zmenkový vzťah je vzťahom abstraktným a od kauzálneho vzťahu nezávislým. Konanie o zmenke je procesom značne formálnym, vyplývajúcim z podstaty tohto inštitútu (vlastná zmenka predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu). Samotné rozhodnutie o zmenke preto bez ďalšieho nevylučuje uplatnenie práv z kauzálneho vzťahu, ktorým je v tomto prípade zmluva o úvere. Práve súdneho prieskumu kauzálneho vzťahu sa žalobca domáhal. Zjednodušene povedané, je názorom súdu, že predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevytvára prekážku veci rozhodnutej, má však za dopad na existenciu naliehavého právneho záujmu v rozsahu žaloby o určenie tak, ako to žiadal žalobca.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Úspech žalobcu súd zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol vo veci. Vzhľadom na to, že súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu pri priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradní postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia
V Bratislave, dňa 2. mája 2018