Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/324/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. Z. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov L. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na ul. U. O. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Mariánom Lenhardom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Gorkého ul. č. 1 a U. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na ul. U. O. XXXX/XX toho času na X.C. ul. č. X v U. zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Plynárenskej ul. č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 72/2016-96 z 5.5.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom otca pre mal. L. Z. nar. XX.XX.XXXX a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15P 72/2016-96 z 5.5.2017 zveril mal. L. Z. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 300 € mesačne, ktoré je otec povinný prispievať matke maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 10.3.2016 do budúcna. Dlžné výživné 3.100 € za obdobie od 10.3.2016 do 31.5.2017 uložil otcovi zaplatiť naraz v jednorazovej splátke do 30.6.2017. Styk otca upravil neobmedzene. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca maloletej prispievať na jej výživu 100 € mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa počnúc dňom 10.3.2016 a na základe takto určeného výživného určí dlžné výživné. Otec odvolanie proti výroku o výživnom právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že 300 € mesačne zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov a odôvodneným potrebám maloletého. Uviedol, že odôvodnené potreby maloletej, ktoré vo svojej výpovedi uviedla matka maloletej ako napr. ošatenie a obuv v dostatočnej miere zabezpečuje okrem bežného výživného otec maloletej v pravidelných niekoľkomesačných intervaloch nákupmi v Košiciach, kam cestujú spolu a kde nad rámec výživného maloletej jej nakúpi potrebné veci približne v hodnote 500 € mesačne. Zdôraznil, že okrem výživného pre maloletú prispieva otec na výživu a iné potreby aj staršej dcére, a to sumou 300 €, z toho 200 € na účet v banke a 100 € k jej rukám. Nesúhlasil ani s určením výživného za obdobie od 10.3.2016 do 31.5.2017 určené vo výške 3.100 €, ktoré považuje za neprimerané vzhľadom k tomu, že okrem samotného výživného, ktoré platí mesačne vo výške 100 € sa podieľa na starostlivosti o maloletú

aj ďalšími príspevkami, ktoré prevyšujú túto sumu. Vyslovil presvedčenie, že tieto naturálne plnenia, ktoré sú značne podstatného finančného charakteru, mal konajúci súd do dlžného výživného započítať. Vyslovil presvedčenie, že takto určené výživné nie je primerané ani k jeho priemernému mesačnému zárobku, ktorý za rok 2016 predstavoval priemer 825 €.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že odvolanie otca proti výroku napadnutého rozsudku o určení výživného považuje za nedôvodné. Vyslovila presvedčenie, že odvolacie námietky, ktoré uvádza v odvolaní, otec prezentoval už v konaní na súde prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s jeho tvrdeniami dostatočne vyporiadal. Otec neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by zvrátili závery súdu prvej inštancie. Vyslovila presvedčenie, že výživné určené vo výške 300 € zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám mal. L.. Vyslovila presvedčenie, že tvrdenie otca o jeho priemernom mesačnom zárobku za rok 2016 v priemere 825 € je účelové a zavádzajúce. Toto tvrdenie je nelogické aj z toho hľadiska, že ním deklarované mesačné výdavky na dcéru U. v sume 350 €, splátky úveru 470,33 €, splátka úveru v sume 150,69 €, poistka v sume 258,65 €, poistka v sume 118 €, sporenie pre U. 82,98 €, sporenie pre L. 76,50 €, výživné pre L. 100 € mesačne tvoria celkovú výšku mesačných výdavkov 1.607,15 €, pričom v týchto výdavkoch nie sú zohľadnené ďalšie mesačné náklady, a to na stravu, oblečenie, bývanie, inkaso atď., ktoré predstavujú ním deklarovanú sumu 500 €. Uvedené sumy nepochybne výrazne prevyšujú ním uvádzaný priemerný mesačný zárobok 825 €. Na základe uvedeného vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak určil výživné vo výške 300 € mesačne, ktoré je otec schopný bez akýchkoľvek finančných problémov zaplatiť.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a na odvolacích námietkach prezentovaných v odvolaní. Nesúhlasil s vyjadrením matky, že otec uprednostňuje uspokojovanie svojich potrieb v rozsahu vyššieho štandardu pred potrebami mal. L.. Už pred podaním návrhu vynakladal úsilie na zabezpečenie potrieb maloletej, čo jasne preukazuje aj vyplácanie 100 € mesačne, ktoré platil k rukám matky. Opätovne zdôraznil, že pravidelne chodí s maloletou na nákupy do Košíc a pravidelne jej zakupuje oblečenie, resp. hygienické potreby priemerne vo výške 500 €.

6. Proti ostatným výrokom odvolanie podané otcom nebolo, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm.c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a v rozsahu podľa § 66 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 písm.b/ a c/ zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 220 ods. 2 odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a musí splniť základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 191 ods. 1 vyplýva, že súd je povinný hodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, teda navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol, resp. prečo niektoré nevykonal vôbec, prípadne prečo sa s niektorými dôkazmi a návrhmi dôkazov odmietol zaoberať. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhu účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutočnom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutočný stav veci (§ 35 , ak je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal, výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutočného stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, t.j. právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri rozhodnutí, avšak dôsledne nešpecifikoval, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti riadil, keď len opísal tvrdenie matky v návrhu a vo výpovedi obidvoch rodičov na pojednávaní bez toho, aby jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré tvrdenia rodičov považoval za preukázané, resp. hodnoverné, nezdôvodnil, ktoré z nich pokladal za nevierohodné, predovšetkým sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec preukázal priemerný mesačný zárobok, ktorý fakticky nezodpovedá jeho uvádzaným pravidelným mesačným výdavkom. Konajúci súd sa nevysporiadal ani s aktivitami obidvoch rodičov týkajúcich sa ich súkromného podnikania a členstva vo firmách GEPSTAV s.r.o. a GEPSTAV a.s. Michalovce a žiadnym spôsobom nevyhodnotil hotovostné výbery tak matky, ako aj otca z uvedených firiem ani skutočnosť, že otec používa motorové vozidlo na operatívny leasing, ktorý údajne má patriť firme PSR Finance sídliacej v Košiciach. Konajúci súd len všeobecne konštatoval, že určené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov a odôvodneným potrebám maloletej, pričom ani v tomto smere dôsledne nevykonal dokazovanie, pretože nešpecifikoval, aké odôvodnené príjmy maloletá vo svojom veku nevyhnutne vyžaduje. Konštatoval, že otec bol aj konateľom prosperujúcej firmy GEPSTAV s.r.o., z ktorej mal značný príjem a taktiež bol za určité obdobie predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti GEPSTAV Michalovce a.s., pričom žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neurčil zárobok otca z uvedených podnikateľských činností, z ktorých konkrétne pri určení výživného vychádzal. Nie je možné sa uspokojiť s výrazom, že mal „značný príjem“, je nutné určiť, z akého konkrétneho príjmu konajúci súd vychádzal, keď určil výživné vo výške 300 € mesačne. Ide len o všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie a hypotetické úvahy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, pričom takýto nedostatok spočívajúci v absencii dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vypočuť konštruktívnym a cieleným výsluchom rodičov, prípadne inými listinnými dôkazmi zistiť, aké skutočné reálne priemerné mesačné zárobky dosahoval predovšetkým otec za obdobie od určenia výživného až do rozhodnutia súdu a takisto dôsledne zistiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie sa v rámci doplneného

dokazovania bude zaoberať aj majetkovými pomermi a príjmami zo súkromnej podnikateľskej činnosti matky maloletého dieťaťa. Eventuálne vykoná aj ďalšie dokazovanie smerujúce k objektívnemu zisteniu reálnych finančných pomerov otca a jeho možnosti pre účely určenia výživného v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd zrušil výrok aj o určení dlžného výživného za uvedené obdobie. Bude úlohou súdu prvej inštancie pri určení výšky výživného po vykonanom dokazovaní vypočítať aj dlžné výživné vzniknuté za príslušné obdobie a to aj s prihliadnutím a zohľadnením plnení otca formou naturálneho plnenia, ako aj peňažného plnenia. Po takto doplnenom dokazovaní konajúci súd opäť vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .