Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-3-2018.pdf
PDF · 240.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: LOGIK s.r.o., so sídlom Rampová 4, Košice, IČO: 46 489 851, zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Horná 65/A, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Dalibor Tverďák, advokátska kancelária, Krmanova 1, Košice, IČO: 31819796, o zaplatenie 68.759,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 4.10.2017 č.k. 3Cb/29/2011-781, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.752,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 25.7.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že:
2.1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.4.2011 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 68.759,27 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.2.2009 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a dňa 28.6.2009 mu na jeho majetku vznikla poistná udalosť, na ktorú sa vzťahuje predmetná poistná zmluva, a ktorá spočívala v zaplavení tenisových antukových dvorcov pod nafukovacou tenisovou halou. Žalobca uvedenú poistnú udalosť nahlásil žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaný vykonal ohliadku a spísal zápis z ohliadky škodovej udalosti. Následne žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho nárok na poistné plnenie zamieta, pretože podľa poistenia dohodnutého v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX tenisové kurty s antukovým povrchom nie sú poistené.
2.2. Žalovaný navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Po prešetrení škodovej udalosti žalobcovi oznámil, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z poistenia v poistnej zmluve č. 6806540302, nakoľko podľa poistenia dohodnutého v poistnej zmluve podľa prílohy č. 1 antukové dvorce nie sú poistené. Poistené sú len tenisové kurty s umelým povrchom. Neboli doložené žiadne nadobúdacie doklady k antukovému tenisovému ihrisku a z uvedeného vyplýva, že poistením je krytá nafukovacia tenisová hala a kurty s umelým povrchom a antukové tenisové kurty nie sú poistené.
2.3. Okresný súd Bardejov vo veci samej rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.2.2012 č.k. 3Cb/29/2011-232 tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. V dôsledku odvolania podaného žalovaným bola vec prejednaná Krajským súdom v Prešove ako súdom odvolacím, ktorý uznesením zo dňa 19.3.2013 č.k. 1Cob/28/2012-280 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že nafukovacia tenisová hala je vecou hnuteľnou, v žiadnom prípade nemôžu antukové tenisové kurty tvoriť jej súčasť v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôžu byť jej príslušenstvom. Zároveň uviedol, že keďže pozemky, na ktorých boli zriadené tenisové antukové kurty nie sú uvedené v poistnej zmluve, ani v prílohe č. 1, možno v tejto časti vykladať zmluvu v prospech žalobcu len za predpokladu, že tieto pozemky, včítane hodnoty zriadených antukových kurtov, boli súčasťou poistnej sumy 85.910,30 eur. Súdu prvej inštancie vytkol aj to, že sa nezaoberal skutočnosťou, že strany ešte pred podaním žaloby uzavreli dňa 17.6.2010 dodatok číslo 1 k tej istej poistnej zmluve, v rámci, ktorého došlo k poisteniu antukového tenisového kurtu vystavaného v roku 2010, ktorý ocenili poistnou sumou 50.000,- eur. Tento dodatok v poistnej zmluve môže byť v konečnom dôsledku uznaním žalobcu, že predmetom poistnej zmluvy zo dňa 18.2.2009 neboli pôvodne antukové tenisové kurty, ale len nafukovacia tenisová hala. Poukázal i na zásadu uvedenú v článku 1 VPP, podľa ktorého výška poistnej sumy nemôže byť vyššia než poistná hodnota, ale aj na zásadu, že výška plnenia poisťovne nesmie prekročiť hodnotu novonadobudnutej novej veci ( článok 10 ods. 2 písm. a) VPP).
2.4. Následne v poradí svojim druhým rozsudkom zo dňa 16.2.2016 č.k. 3Cb/29/2011-645 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozsudku žalobcom odvolací súd uznesením zo dňa 12.1.2017 č.k. 2Cob/23/2016-701 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že pre rozhodnutie o základe nároku je určujúcim zodpovedanie otázky, čo treba rozumieť pod označením „nafukovacia tenisová hala“ s tým, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je daná odpoveď na otázku výkladu prejavu vôle strán poistnej zmluvy. Upriamil pozornosť aj na tzv. odškodňovaciu zásadu a zásadu, že výška plnenia poisťovne nesmie prekročiť hodnotu novonadobudnutej novej veci (článok 10 ods. 2 písm. a) VPP). Je treba sa vysporiadať i s obranou žalovaného o neprípustnom rozsahu vykonanej opravy aj ceny opravy.
2.5. Uznesením zo dňa 28.3.2017 č.k. 3Cb/29/2011-732 súd vyhovel návrhu žalobcu, aby na jeho miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť LOGIK, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2017.
2.6. Z vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:
2.6.1. Zo zmluvy o sprostredkovaní č. 814 uzatvorenej v zmysle zákona 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a sprostredkovateľom poistenia - spoločnosťou W., E..A..O.., E. K., F., pričom predmetom tejto zmluvy je sprostredkovanie poistenia v prospech žalobcu. Z tejto zmluvy ďalej vyplýva (čl. II.), že zmluvné strany sa dohodli, že sprostredkovateľ bude v mene poisťovne a na jej účel vykonávať presne nižšie špecifikovanú činnosť v oblasti poistenia, okrem iného aj predkladanie ponúk na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhu poistnej zmluvy, vykonávanie iných činností smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy.
2.6.2. Pôvodný žalobca, Telovýchovný klub WLP Bardejov a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, č. návrhu 010900137, z ktorej vyplýva, že poistná zmluva je účinná od 19.2.2009 a predmetom je poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, pričom ide o združené poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Poistná suma pozostáva z: výrobné budovy, haly vo výške 186.628,44 eur a hnuteľné veci 3.319,36 eur. Predmetom je aj dodatkové poistenie pre prípad ukradnutia vecí. Zmluva bola uzatvorená dňa 18.2.2009 s tým, že začiatok poistenia je stanovený na dobu 19.2.2009.
2.6.3. Zo zoznamu poisteného nehnuteľného majetku, ktorý tvorí prílohu k predmetnej poistnej zmluve vyplýva, že pod bodmi 1 - 7, a to:
- Nafukovacia tenisová hala, rok výstavby 2004, poistná suma 85.910,3 eur, poznámka koeficient
- Budova strojovne, rok výstavby 2004, poistná suma 16.611,- eur, poznámka m2
- Obytný kontajner, rok výstavby 2004, poistná suma 33.198,52 eur, poznámka m2
- Sklad náradia, rok výstavby 2004, poistná suma 6.500,- eur, poznámka m2
- Letný altánok, rok výstavby 2004, poistná suma 8.624,70 eur, poznámka koeficient
- Detské ihrisko, rok výstavby 2004, poistná suma 2.590,- eur, poznámka koeficient
- Tenisové kurty s um. povrchom, rok výstavby 2004, poistná suma 33.193,99 eur.
2.6.4. Dňa 17.6.2010 bol k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretý dodatok č. 1 ako zmena v rámci majetkových poistných zmlúv, uzavretých u žalovaného a to z dôvodu pripoistenia nehnuteľného majetku
- antukového tenisového kurtu s oplotením na poistnú sumu 50.000,- eur, rok výstavby 2010, dôsledkom čoho došlo k zmene poistnej sumy z 186.628,44 eur na 236.628,44 eur a celkové poistné predstavovalo 543,25 eur, štvrťročne 135,81 eur.
2.6.5. Z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku zo dňa 6.7.2009 vyplýva, že dňa 28.6.2009 došlo k vzniku škodovej udalosti počas silnej prietrže mračien, následkom ktorej boli zaplavené tenisové antukové kurty bahenným nánosom z priľahlého kopca nad areálom.
2.6.6. Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 6.7.2009, ktorého súčasťou je súpis škôd na poškodených (zničených) veciach vyplýva, že poškodenou bola antuka a zároveň bolo potrebné vykonať čistenie asfaltov, chodníkov, skladu a odtokov. Podľa posúdenia poisťovne škoda na kurtoch je odstránená. Zároveň v tomto zápise je uvedené, že do poistného plnenia bude poisťovňou zahrnuté iba poškodenie uvedené v tomto zápise. V prípade zistenia zvýšeného rozsahu poškodenia ako je uvedené v zápise, poistený/poškodený je povinný vyzvať poisťovňu na doobhliadku a preukázať rozsah poškodenia.
2.6.7. Žalovaný v liste zo dňa 19.8.2009 adresovanom pôvodnému žalobcovi oznámil, že pristúpil k prešetrovaniu škodovej udalosti a požiadal ho o zaslanie faktúry za opravu s presným rozpisom prác a použitého materiálu v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti. Následne listom zo dňa 25.9.2009 splnenie tejto povinnosti urgoval.
2.6.8. Pôvodný žalobca žalovanému listom zo dňa 6.11.2009 oznámil, že ešte nepristúpil k oprave škodovej udalosti, pretože mu to neumožnil prevádzkový stav športového zariadenia s tým, že škodu bude opravovať až na jar 2010.
2.6.9. Listom zo dňa 15.4.2010 vyzval žalovaný pôvodného žalobcu na zaslanie podkladov pre výpočet výšky škody, a to zmluvy o dielo na výstavbu haly.
2.6.10. Z faktúry č. 601005319 zo dňa 31.5.2010 splatnej dňa 14.6.2010 vyplýva, že touto obchodná spoločnosť E., E..A..O.. vyúčtovala pôvodnému žalobcovi cenu za opravu tenisových kurtov vo výške 68.759,27 eur bez DPH, t.j. 81.823,53 eur s DPH. Jej prílohou je krycí list čerpania spolu so súpisom vykonaných prác.
2.6.11. Žalovaný oznámil listom zo dňa 9.7.2010 svoje stanovisko k poistnej udalosti, v ktorom uviedol, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z poistenia v poistnej zmluve č. 6806540302, pretože podľa prílohy č. 1 antukové dvorce nie sú poistené. Poistené sú len tenisové kurty s umelým povrchom. Preto nahlásená škodová udalosť nie je likvidná.
2.6.12. Na toto stanovisko reagoval pôvodný žalobca listom zo dňa 27.7.2010, v ktorom žalovanému oznámil, že nesúhlasí s jeho stanoviskom zo dňa 9.7.2010, pretože poistná zmluva, uzavretá prostredníctvom maklérskej spoločnosti W., E..A..O.. bola uzavretá na základe ponuky, ktorá bola pôvodným žalobcom akceptovaná. V zozname poisteného majetku je uvedené - Nafukovacia tenisová hala. Domnieval sa, že je uvedené tenisová hala preto, lebo sú tam tenisové dvorce pod nafukovacou halou, ináč by nebolo uvedené Nafukovacia tenisová hala, ale iba Nafukovacia hala. Súčasťou poistnej zmluvy sú doklady ohľadne rozpočtu a výstavby haly vrátane antukových tenisových dvorcov. Tie boli
poskytnuté maklérskej spoločnosti pri podpise zmlúv a pôvodný žalobca predpokladal, že aj poisťovni. Dňa 28.6.2009 bola nahlásená škodová udalosť, následne bol zdokumentovaný uvedený objekt - tenisové dvorce technikom zo E.. Bolo dodané tlačivo na hlásenie poistnej udalosti, pôvodný žalobca doložil potrebné doklady a na jar 2010 začal s opravou a rekonštrukciou tenisových dvorcov a nikto ho dovtedy nekontaktoval, ani mu neoznámil, že dvorce nemá poistené a udalosť nie je likvidná. Až po 10 mesiacoch si žalovaný listom vyžiadal predloženie podkladov pre výpočet výšky škody - zmluvu o dielo na výstavbu haly. Preto pôvodný žalobca mal za to, že ak by boli čo i len trochu pochybnosti o nepoistení haly a tenisových kurtov, tak by poistná udalosť bola zamietnutá ešte v roku 2009. Požiadal tak žalovaného o opätovné prešetrenie poistnej udalosti.
2.6.13. V odpovedi žalovaného na odvolanie pôvodného žalobcu k stanovisku zo dňa 10.9.2010 je zdôraznený obsah listu, ktorý mal byť podkladom pre uzavretie poistnej zmluvy zo strany zástupcu pôvodného žalobcu, a ktorý bol doručený maklérskej spoločnosti W., E..A..O.., na ktorom je uvedené: Poistenie športového areálu pozostávajúceho z bodov 1 - 6, bod 1 - Nafukovacia tenisová hala v poistnej sume 66.340,- eur, bod 6, Tenisové kurty s umelým povrchom v poistnej sume 1.000,- eur. Žiadne nadobúdacie doklady k antukovému tenisovému ihrisku doložené neboli. Z uvedeného preto vyplýva, že poistením je krytá nafukovacia hala a kurty s umelým povrchom, ale antukové tenisové kurty poistené nie sú. Uviedol i to, že pri spočítaní hodnoty tenisových dvorcov podľa faktúry s cenou novej nafukovacej tenisovej haly, značne to prevýši poistnú sumu dohodnutú za poistenie nafukovacej tenisovej haly, čo podľa neho preukazuje, že poistením je krytá nafukovacia tenisová hala.
2.6.14. Z výpovede svedka B.. Ľ. O., ktorý pre žalovaného sprostredkoval uzavretie predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že ten mal za úlohu pripraviť poistnú zmluvu - poistenie športového areálu vrátane nehnuteľného a hnuteľného majetku podľa požiadavke majiteľov. Na základe vstupných údajov pripravil poistnú zmluvu, kde v prílohe č. 1 je uvedený súhrn nehnuteľného majetku, v ktorom bola poistená nafukovacia tenisová hala vrátane dvoch kurtov, strojovňa, sklad, altánok, unimobunka, detský areál a dva tenisové kurty s umelým povrchom. Zmluvu na podpis pripravoval zástupca žalovaného G.. L.. Poistná suma bola pri nehnuteľnom majetku stanovená na novohodnotu prerátaná koeficientom k roku 2009. Podkladom pre poistnú sumu nehnuteľného majetku bola rekonštrukcia tenisového areálu v roku 2004, kde súčasťou poistnej zmluvy boli aj doklady o nadobudnutí tenisových kurtov a nehnuteľného majetku. Nafukovacia tenisová hala mala zakrývať antukové tenisové kurty, ktoré boli poistené spolu s nafukovacou tenisovou halou, kurty s umelým povrchom boli poistené zvlášť. Suma 66.340,- eur pri nafukovacej tenisovej hale bola suma orientačná na prípravu ponuky, ktorá mu bola daná ústne zo strany pôvodného žalobcu. Komunikácia prebiehala medzi tenisovým klubom WLP, ním ako sprostredkovateľom a G.. L. ako zástupcom pre maklérsku spoločnosť. Na základe požiadavky klienta pripravil vstupné podklady a požiadavky, ktoré postúpil G.. L.. Táto pripravila poistnú zmluvu pre poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane dodatkov, príslušných dokladov, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Zmluvu poslala jemu a on ju odovzdal osobne na prerokovanie a podpis tenisovému klubu. Všetky dokumenty, ktoré boli doložené k poistnej zmluve musia byť jej súčasťou. Ide o doklady o rekonštrukcii, faktúry a rozpočty z roku 2004.
2.6.15. Z výpovede svedkyne G.. Y. L. vyplynulo, že táto pracuje u žalovaného ako poradca pre maklérske spoločnosti, že sa podieľala na príprave poistnej zmluvy prostredníctvom D. O., návrh zmluvy pripravila a vypísala a pokiaľ ide o predmet zmluvy, ten je obsiahnutý v prílohe zmluvy. Potvrdila priebeh uzavretia poistnej zmluvy tak, ako to tvrdil svedok O., a to že tento jej poslal podklady emailom a ďalšie veci dojednávali telefonicky. K sumám uviedla, že prostredníctvom emailu komunikovala s D. O., či ide o ceny nové alebo obstarávacie a on jej oznámil, že ide o podklad z roku 2004 s tým, že ona na základe toho prepočítala prostredníctvom koeficientov na nové hodnoty ku dňu poistenia. K zaradeniu nafukovacej tenisovej haly do zoznamu nehnuteľného majetku uviedla, že v metodike to nemajú a s niekým sa radila.
2.6.16. Z výsluchu svedka D. F. vyplynulo, že na základe uzavretej poistnej zmluvy bola nahlásená škodová udalosť a poisťovňa vykonala svojím pracovníkom ohliadku škodovej udalosti, na ktorej bolo konštatované pracovníkom, že škoda je odstránená, čo znamená, že žiadne poškodenie nebolo viditeľné na obhliadke a vyzval poisteného na doloženie dokumentácie, ktorá by preukazovala tvrdenie klienta, že došlo k záplave kurtov. Na základe ohliadky pracovník poisťovne vyžiadal doklady k likvidácii a približne po roku od vzniku poistnej udalosti doložil poistený faktúry za opravu. Následne poisťovňa pristúpila k likvidácii, kde zistila, že antukové dvorce nie sú poistené podľa poistnej zmluvy. Poškodený je povinný
preukázať vznik poškodenia aj rozsah poškodenia. Nebol preukázaný vznik ani rozsah poškodenia, pretože podľa faktúr sa vymenili celé tenisové kurty. V danom prípade išlo o záplavu, pričom po 10- tich dňoch sa na kurtoch hral tenis. K doobhliadke, na základe ktorej povolil likvidátor väčší rozsah opravy uviedol, že o tejto nemá vedomosť, ale v prípade, ak zo strany žalobcu neboli preukázané okrem faktúry iné doklady, ktoré by preukazovali rozsah vzniknutej škody poistený v tom prípade, keď sa na ohliadke nedá zadokumentovať rozsah poškodenia, je povinný prizvať poisťovňu na doohliadku, resp. na jej umožnenie, ktorá by preukázala rozsah vzniknutej škody.
2.6.17. V znaleckom posudku č. 36/2014 vypracovanom o znalcom B.. G. M., bolo úlohou zodpovedať na súdom položené otázky. Znalec konštatoval, že zo súpisu vykonaných prác vyplýva, že nie všetky stavebné práce súvisia s uvedením tenisových kurtov do stavu pred škodovou udalosťou. Znalec ustálil, že položky spolu v sume 11.532,387 eur bez DPH nemožno uznať do nákladov na opravu. Novú hodnotu antukových tenisových kurtov určil na sumu 50.119,28 eur bez DPH, t.j. 59.641,94 eur s DPH. K cene nafukovacej haly uviedol, že pre jej stanovenie si vyžiadal cenovú ponuku od dodávateľa haly firmy V. D. E..A..O.., v zmysle ktorej cena haly typ „Easy“ bola stanovená na sumu 73.430,- eur bez DPH a typ „Premium“ na sumu 92.310,- eur.
2.6.18. V kontrolnom znaleckom posudku č. 20/2014 vypracovanom znalcom B.. C. T., tento znalec k príčinám a rozsahu poškodenia uviedol, že rozsah poškodenia je odsúhlasený záznamom z ohliadky po ohlásení poistnej udalosti. Sporným je rozsah poškodenia, na ktorý bola vystavená faktúra spoločnosťou E. E., keďže nebola predložená písomná doobhliadka a začali sa realizovať práce, ktoré neboli odsúhlasené. Príčinou poškodenia boli stavebné práce nad tenisovými kurtmi, a to výstavba teplovodného potrubia. K účelnosti nákladov vynaložených na opravu poškodených kurtov poukázal na rozpočet likvidátora, a to, že v spise nie je udelený súhlas na výmenu celej konštrukcie kurtov. Preto za účelne vynaložené náklady sú v zmysle rozpočtu likvidátora v sume 10.459,82 eur bez DPH, t.j. 12.551,78 eur s DPH. K príčinnej súvislosti s pretečením bahna cez zhutnenú vrstvu antuky do podložia uviedol, že túto je potrebné posúdiť znalcom v odbore stavebné materiály. Zároveň dodal, že cez antuku nepretečie bahno, čo potvrdili aj české firmy pri záplavách v Čechách. K preskúmaniu výšky nákladov za opravu antukových tenisových kurtov uviedol, že kontrolným rozpočtom bola stanovená výška realizovaných prác na 69.727,57 eur. Opätovne poukázal na výšku nákladov na opravu kurtov ohodnotenú likvidátorom s tým, že ostatné vynaložené náklady boli zrealizované, ale nie je preukázaná príčinná súvislosť, že boli spôsobené poistnou udalosťou. Hodnotu nového porovnateľného tenisového kurtu určil v sume 58.472,32 eur s DPH. Vo vzťahu k cene novej nafukovacej haly k dátumu uzavretia poistnej zmluvy uviedol, že na miestnej ohliadke zistil, že na pôvodných tenisových kurtoch bola postavená nafukovacia hala, ktorá bola odkúpená ako použitá od partnera z Nemecka v cene 31.000,- eur. K cenám novej nafukovacej haly odkázal na cenovú ponuku spoločnosti V., E..A..O.. a D. E., E..A..O.. R. R., t.j. cena sa pohybuje od 70.000,- eur - 92.310,- eur.
2.6.19. Z odborného vyjadrenia znalca B.. C. Č. vyplýva, že priesak blata cez antukovú vrstvu je možný len v tom prípade, že antukový povrch je narušený, nie je kompaktný a dostatočne zhutnený a nasýtený vodou. Len narušený povrch a sypký povrch antukovej vrstvy je schopný prepustiť kaly a blato do spodných vrstiev. Cez dostatočne uvalcovanú vrchnú vrstvu antukového kurtu sa do podložia nemôže dostať blato atmosférickými zrážkami.
2.7. Po popise obsahu vyjadrení sporových strán v konaní a po citácii ust. § 1 ods. 2 Obch. zák., § 788 Obč. zák., § 790 písm. a) Obč. zák., § 797 Obč. zák., § 799 ods. 2 Obč. zák., § 806 Obč. zák., článkov 1, 2 ods. 3, 6 ods. 1 písmeno g), 10 bod 2 písm. a) , ods. 5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu v žalovanej poisťovni, článku 2 odsek 2 písmeno a), článku 3, článku 8 Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok súd prvej inštancie právne uzavrel, že :
2.7.1. Podstatným pre záver o základe uplatneného nároku bolo ustálenie toho, čo bolo predmetom poistenia podľa uzavretej poistnej zmluvy, a teda či pod pojmom „nafukovacia tenisová hala“ uvedenom v prílohe k predmetnej poistnej zmluve, a to v Zozname poistného nehnuteľného majetku je treba rozumieť i antukové tenisové kurty nachádzajúce sa pod nafukovacou halou. Odvolací súd v poradí druhom zrušujúcom uznesení konštatoval, že nemožno vychádzať len z hodnotových ukazovateľov jednotlivých položiek poisteného majetku, ale je treba sa zaoberať výkladom prejavu vôle zmluvných strán, ako aj ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi z realizovaných úkonov pred samotným podpisom poistnej zmluvy alebo z úkonov, ktoré zmluvné strany realizovali počas doby trvania zmluvného vzťahu.
Vzhľadom k tomu, že pochybnosti v tomto smere nemožno odstrániť výkladom podľa platných poistných podmienok je treba použiť výkladové pravidlá v ustanovení § 266 Obchodného zákonníka resp. v ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade obchodnoprávnej úpravy výkladových pravidiel je stanovená hierarchia jednotlivých výkladových princípov. Zohľadňuje sa úmysel konajúcej osoby za predpokladu, že tento bol známy druhej strane. Pokiaľ však nie je možné vychádzať z úmyslu konajúcej osoby, prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Zároveň však je treba zohľadniť všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovaní a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, aj ich následného správania. V predmetnej veci pôvodný žalobca svoju požiadavku uzavrieť poistnú zmluvu so žalovaným predniesol sprostredkovateľovi poistenia obch. spol. W., E..A..O.., za ktorého vystupoval B.. O. ako SZČO, na základe osobitného zmluvného vzťahu medzi ním a predmetnou obchodnou spoločnosťou. Niet pochybností o tom, že sprostredkovateľ konal v mene a na účet poisťovne (článok II. zmluvy o sprostredkovaní poistenia č. 814). Tento sprostredkovateľ výslovne potvrdil, že úmysel a vôľa pôvodného žalobcu bola poistiť celý športový areál vrátane antukových tenisových kurtov, teda úmysel pôvodného žalobcu poistiť aj antukové tenisové kurty bol poisťovni známym. Zároveň v súlade i s názorom odvolacieho súdu je treba hľadieť hlavne na vôľu aj okolnosti spojené s podpisom zmluvy a na následné konanie strán po podpise zmluvy, z ktorého je rovnako zrejmé, že poisťovňa po ohlásení poistnej udalosti robila šetrenie vo vzťahu k poskytnutiu poistnej náhrady a nespochybňovala to, že antukové tenisové kurty nie sú predmetom poistenia. I po pripustení, že by týmto výkladovým pravidlom nebol prejav vôle dostatočne určitý, nastupuje princíp contra proferentem, v zmysle ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila. Ide o špeciálne výkladové pravidlo. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že v prípade pojmov a formulácií použitých v zmluve, ktoré možno vykladať rozdielne sa javí byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. V predmetnej veci návrh na uzavretie poistnej zmluvy vypracovala žalovaná poisťovňa, čo nie je sporným. Zároveň pri príprave tohto návrhu a zaradení doň pojmu „nafukovacia tenisová hala“ bolo jeho zaradenie konzultované, čo potvrdila G.. L., ktorá samotný návrh poistnej zmluvy pripravila. Tento návrh na uzavretie poistnej zmluvy je tak prejavom vôle smerujúcim k vzniku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle správajú v súlade s ustanovením § 34 a § 43a Občianskeho zákonníka, čo dokazuje, že v rámci procesu vzniku poistnej zmluvy pojem „nafukovacia tenisová hala“ použila prvá práve žalovaná poisťovňa. Na uvedenom by nezmenila nič ani prípadná opätovná výpoveď B.. Ľ. O., ako to žiadal žalovaný, pretože i s poukazom na právny názor odvolacieho súdu je zrejmé, že nie je v tomto smere relevantným samotný podnet zo strany pôvodného žalobcu na uzavretie zmluvy (vo forme podkladu), ale význam má práve návrh poistnej zmluvy ako právny úkon spĺňajúci náležitosti v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka, keďže samotný podklad zo strany žalobcu tieto náležitosti nespĺňa. Preto súd v predmetnej veci je daný základ nároku žalobcu, v pojme „nafukovacia tenisová hala“ pojatom do poistnej zmluvy boli zahrnuté i antukové tenisové kurty.
2.7.2. Medzi stranami nebolo sporným to, že dňa 28.6.2009 došlo k vzniku poistnej udalosti tak, ako to predpokladá poistná zmluva vrátane Všeobecných poistných podmienok. Pôvodný žalobca písomne oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti, čoho dôkazom je oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 6.7.2009. Následne bola vykonaná obhliadka pracovníkom poisťovne, čo je zrejmé zo Zápisu z ohliadky škodovej udalosti. Tým vzniklo žalobcovi v súlade s ustanovením § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie zo strany poisťovne. Na určenie výšky plnenia poisťovateľa možno aplikovať len ustanovenia poistných podmienok, a ani podporne nemožno použiť všeobecné ustanovenia o určovaní výšky náhrady škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka tak, ako na to poukázal odvolací súd. Pritom je nevyhnutné mať na zreteli tzv. odškodňovaciu zásadu, na základe ktorej poškodený (poistený) nesmie nikdy dostať viac, než koľko činní jeho majetková ujma, a zároveň, že výška plnenia poisťovne nesmie prekročiť hodnotu novonadobudnutej novej veci - článok 10 ods. 2 písmeno a) VPP. Zároveň v súlade s článkom 2 ods. 2 písm. a) Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok poskytne poisťovňa poistné plnenie zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase vzniku poistnej udalosti. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že poškodený je povinný preukázať rozsah škody a predložiť o tom poisťovni potrebné doklady.
2.7.3. S poukazom na zásadu uvedenú v článku 10 ods. 2 písm. a) VPP výška plnenia poisťovne nesmie prekročiť hodnotu novonadobudnutej veci. Zo znaleckého dokazovania je zrejmé, že hodnota nového tenisového dvojkurtu o ploche 36x36 m porovnateľného s antukovým tenisovým kurtom žalobcu určená znalcom B.. G. M.G. je vo výške 50.119,28 eur bez DPH (59.641,94 eur s DPH) a určená znalcom B..
C. T. vo výške 49.136,40 eur bez DPH (58.472,32 eur s DPH), t.j. v priemere 49.627,84 eur. Preto súd má zato, že výška plnenia poisťovne nesmie prekročiť túto sumu. S názorom žalovaného vo vyjadrení zo dňa 31.8.2017, kde tvrdil, že výška novonadobudnutej veci predstavuje 32.000,- eur poukazujúc pritom na názor odvolacieho súdu v prvom zrušujúcom uznesení, nemožno súhlasiť, pretože odvolací súd rozhodoval v čase pred znaleckým dokazovaním.
2.7.4. Súd sa zaoberal námietkami žalovaného ohľadom neprípustnosti rozsahu vykonanej opravy. Žalobca na preukázanie rozsahu a výšky škody predložil faktúru č. 601005319 na sumu 68.759,27 eur bez DPH, ktorej zaplatenie si aj v predmetom konaní uplatňoval, a ktorá má slúžiť ako dôkaz o rozsahu vykonanej oprave. Jej prílohu tvorí súpis vykonaných prác, z ktorého je zrejmé, že došlo k výmene antukových tenisových kurtov vrátane podložia s tým, že došlo aj ku zavedeniu drenáže kurtov. Zároveň k oprávnenosti výšky plnenia žalobca predložil aj cenové ponuky troch spoločností (Q., E.. E. A..O.., G. D. - G. K. D. E. R., E..A..O..), v zmysle ktorých cena za stavebné práce a stavebný materiál na zhotovenie stavebného diela v priemere predstavuje 104.032,93 eur. Žalovaný namietal vykonanie opravy v rozsahu presahujúcom oprávnenie k oprave a konanie poškodeného v rozpore s článkom 6 ods. 1 písmeno g) VPP, kedy je poistený povinný postupovať v súlade s pokynmi poisťovne. Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti je zrejmé, že do poistného plnenia bude poisťovňou zahrnuté iba poškodenie uvedené v zápise, t.j. v predmetnej veci výmena antuky, čistenie asfaltu, čistenie chodníka, čistenie skladu a čistenie odtokov. V prípade, ak sa zistí zvýšený rozsah poškodenia, poistený bol povinný vyzvať poisťovňu na doobhliadku a preukázať rozsah poškodenia. Žalobca tvrdil, že postupoval v súlade s pokynmi poisťovne, ako aj to, že bola vykonaná doobhliadka po tom, čo sa zistili ďalšie poškodenia, ktoré sa pri prvej ohliadke nepredpokladali, a že likvidátor poisťovne odsúhlasil ďalšiu rozsiahlejšiu opravu. Toto svoje tvrdenie však žalobca súdu nepreukázal žiadnym dôkazom. Likvidátor poistnej udalosti potvrdil, že žiadna doobhliadka, a následné schválenie opravy vo forme výmeny tenisových kurtov sa neuskutočnilo. Preto do poistného plnenia možno zarátať len poškodenie uvedené v zápise. Súd však uvádza, že i v prípade, ak by žalobca preukázal uskutočnenie doobhliadky jeho povinnosťou bolo nielen tvrdiť rozsah vykonaných prác, ale za situácie, že rozsah a účelnosť vykonaných prác žalovaný popieral, túto skutočnosť i preukázať. Teda preukázať účelnosť vynaložených nákladov, a tým dôvodnosť rozsahu opravy spočívajúcej vo výmene tenisových antukových kurtov v dôsledku ich zaplavenia a preniknutia bahna do podložia kurtov, ktoré si vyžiadalo okrem výmeny antuky - vrchnej vrstvy aj výmenu tohto podložia - spodnej vrstvy. V tomto smere súd poukazuje na odborné vyjadrenie B.. C. Č., z ktorého vyplýva, že atmosférickými zrážkami sa do podložia nemôže dostať blato cez dostatočne uvalcovanú vrchnú vrstvu antukového kurtu. Uvedené je zrejmé i z vyjadrenia obch. spol. G. V., E..A..O.. (čl. 456 spisu), v zmysle ktorého blato prenikne len do škvary, či recyklátu a tzv. bahno s nánosom je súčasťou odberu v hornom kryte antuky, a rovnako aj z vyjadrenia obch. spol. D., E.. E. A..O.. (čl. 458), z ktorého je zrejmé, že sa nestretol v podobných prípadoch, aby došlo k upchatiu podkladových vrstiev, keďže antuka tvorí kompaktný pevný celok a cez vrstvu antuky prejde len čistá voda bez ílov. Zároveň i znalec B.. T. v znaleckom posudku konštatoval, že podľa predloženej fotodokumentácie z realizácie prác nie je dostatočne preukázané, aby boli znečistené jednotlivé vrstvy bahnom (čl. 481). Súd preto nemal za preukázané, že zaplavením kurtov došlo k poškodeniu všetkých vrstiev kurtov až na zhutnený terén v dôsledku prenikania bahna do podložia tenisových kurtov, a teda, že na odstránenie škody bola nevyhnutná ich následná výmena vrátane výmeny podložia. S poukazom na uvedené preto zamietol i návrh na doplnenie dokazovania navrhnutý žalovaným na pojednávaní dňa 6.9.2017 o výsluch svedkov. V tomto smere žalobcom predložené cenové ponuky troch firiem, v zmysle ktorých je priemerná cena za vytvorenie diela (výstavbu nových antukových tenisových kurtov) cca 104.000,- eur sú bez právneho významu, keďže týmito nemožno preukázať účelnosť vynaložených nákladov v predmetnej veci.
2.7.5. Preto ako účelne vynaložené náklady na odstránenie škody v dôsledku poistnej udalosti možno uznať len náklady na výmenu antuky, teda vrchnej vrstvy tenisových kurtov spolu s čistením asfaltu, chodníka, skladu a odtokov. Súd pri určení výšky pritom vychádzal zo znaleckých posudkov oboch znalcov, ktorí určili cenu za novú vrchnú vrstvu antukových kurtov v sume 21.333,20 eur (znalec B.. M. vo výške 21.544,70 eur a B.. T. vo výške 21.121,70 eur). Zároveň je treba pripočítať k tejto sume náklady za práce na čistenie. Vzhľadom k tomu, že tieto neboli súčasťou znaleckých posudkov súd vychádzal z rozpočtu likvidátora, ktorý tieto práce ohodnotil na sumu 418,98 eur. Účelne vynaložené náklady na odstránenie škody predstavujú 21.752,17 eur a v tomto rozsahu je žalobný návrh dôvodným.
2.7.6. Splatnosť poistného plnenia je upravená v ustanovení § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V predmetnej veci je potrebné za ukončenie vyšetrenia považovať stanovisko poisťovne zo dňa 9.7.2010, ktorým oznámil svoje stanovisko k poistnej udalosti. Lehota 15 dní tak uplynula dňa 24.7.2010 a od nasledujúceho dňa je tak žalovaný v omeškaní so splnením svojej povinnosti a je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške 9 % ročne. Súd úroky z omeškania priznal žalobcovi zo sumy 21.752,17 eur (t.j. v časti, v ktorej považoval žalobu za dôvodnú) od 25.7.2010 do zaplatenia Návrh žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
2.8. Výrok o náhrade trov odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku s tým, že zásada úspechu sa neposudzuje za každé štádium konania osobitne (konanie pred súdom prvej inštancie, odvolacie konanie i konanie po vrátení veci), ale podľa úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že každá zo strán mala čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku, proti jeho výrokom pod bodmi I. a III. podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.1. Zotrváva na svojej obrane vo vzťahu k neopodstatnenosti uplatňovaného nároku zo strany žalobcu z dôvodu, že poškodené tenisové kurty neboli predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Výkladové pravidlo contra proferentem stanovuje, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Termín Nafukovacia tenisová hala uvedený v bode 1. Zoznamu poisteného nehnuteľného majetku, osobitne aj v spojení s nehnuteľným majetkom uvedeným pod bodom 7. tohto zoznamu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, nie je výrazom, ktorý by pripúšťal rôzny výklad. Pojem Nafukovacia tenisová hala nemožno interpretovať tak, že sa tým rozumie aj nehnuteľnosť (tenisové kurty) nachádzajúca sa pod touto nafukovacou tenisovou halou. Skutočnosť, že nafukovacia hala je hnuteľnou vecou, pričom jej súčasť ani príslušenstvo nemôžu v žiadnom prípade tvoriť antukové tenisové kurty, potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.3.2013 sp. zn. 1Cob/28/2012. Nafukovacia tenisová hala je hnuteľná, prenosná vec, a teda nehnuteľnosť nachádzajúca sa pod ňou môže byť rôzna, ale zároveň v prípade jej zloženia, nemusí byť žiadna. V bode 7. Zoznamu poisteného nehnuteľného majetku sú ako samostatná vec uvedené tenisové kurty s umelým povrchom, a teda je zrejmé, že tenisové kurty, ako aj nafukovacia tenisová hala sú dve rôzne veci. Predmet poistenia, t.j. to, aké veci majú byť predmetom poistenia vymedzuje poistený, a teda je nepochybné, že termín nafukovacia tenisová hala použil ako prvý právny predchodca žalobcu. Návrh poistnej zmluvy spracovaný žalovanou z hľadiska predmetu poistenia len reflektoval na špecifikované požiadavky (konkrétne požiadavka na poistenie nafukovacej tenisovej haly) právneho predchodcu žalobcu. Pri výklade vôle je potrebné vždy vziať na zreteľ aj na konanie účastníkov po podpise zmluvy, pričom ešte pred podaním žaloby došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k uzatvoreniu Dodatku k poistnej zmluve, predmetom ktorého bolo poistenie antukového tenisového kurtu postaveného v r. 2010. Tým tvrdenie pôvodného žalobcu, že má za to, že na základe poistnej zmluvy je poistený celý areál, je v priamom rozpore s jeho ďalším konaním. Poukazuje opakovane na závery z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 19.3.2013 sp. zn. 1Cob/28/2012, podľa ktorých súd prvej inštancie nepostupoval, hoci právnym názorom bol viazaný.
3.2. Žalovaný sa nestotožňuje ani s ustálením výšky nároku žalobcu s odkazom na obsah znaleckých posudkov B.. G. M. č. 36/2014 zo dňa 15.4.2014 a B.. C. T. č. 20/2014 zo dňa 2.10.2014, ku ktorým súd prvej inštancie pripočítal náklady za práce na čistenie v sume 418,98 eur vychádzajúc z rozpočtu likvidátora. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a rozsahom vykonanej opravy, nepreukázal rozsah vykonanej opravy, nepreukázal pretečenie bahna cez zhutnenú vrstvu antuky do podložia a následne jej vyplavovanie údajne jej kapilárnou vzlínavosťou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cez antuku nepretečie bahno, čo bolo potvrdené aj predloženými listinnými dôkazmi - potvrdeniami českých firiem. Žalobca nepreukázal, že by škodovou udalosťou došlo k poškodeniu všetkých vrstiev tenisových dvorcov, až na zhutnený terén. Suma 21.544,23 eur bez DPH, ktorú určil znalec B.. G. M. nezodpovedá účelne vynaloženým nákladom na odstránenie škody v dôsledku poistnej udalosti, t.j. nákladov na výmeny antuky, teda vrchnej vrstvy tenisových kurtov, ale zodpovedá hodnote novej vrchnej vrstvu antukového kurtu. Suma 21.121,70 eur bez DPH, ktorú určil znalec B.. C. T. nezodpovedá účelne vynaloženým nákladom na odstránenie škody v dôsledku poistnej udalosti, t. j. nákladov na výmeny antuky, teda vrchnej vrstvy tenisových kurtov, ale
zodpovedá hodnote novej vrchnej vrstve antukového kurtu. Výšku účelne vynaložených nákladov na opravu stanovil súdom ustanovený znalec B.. C. T. vo znaleckom posudku č. 20/2014 zo dňa 2.10.2014 keď uviedol, že ak sa nedoložia nové skutočnosti ohľadom povolenia poisťovne na výmenu celého podložia sú účelne vynaložené náklady vo výške 10.459,82 eur bez DPH. To, čo uviedol vo vzťahu k vynaloženým nákladom na opravu v znaleckom posudku B.. G. M. č. 36/2014 zo dňa 15.4.2014 je bez právneho významu, pretože samotný znalec sa počas jeho výsluchu vyjadril, že neskúmal nejaké fyzikálno-hydrogeologické pomery podložia, nepoznal som skutkový stav pred poškodením, nebol som pri realizácii opravy, takže práce ktoré vykalkuloval boli iba z výpovede žalobcu a fotodokumentácie, ktorá mu bola predložená. K otázke vzlínavosti vody cez antuku, prípadne priesaku cez antuku, príp. podkladné vrstvy, by sa mal podľa neho mal vyjadriť odborník. Znalec sa nevedel odborne vyjadriť, či je rozdiel v cene opráv antukových kurtov, v prípade, ak by boli zaplavené len vodou a v prípade, ak by boli zaplavené aj ílom a bahnom. Znalec sa nevedel vyjadriť ani k funkcii antuky ako filtra, ktorý môže zabrániť presiaknutiu ílu do podložia. Znalec nebol schopný objektívne posúdiť, či bolo potrebné vykonať aj výmenu podkladových štrkových vrstiev a z uvedeného dôvodu bol ustanovený znalec B.. C. T., ktorý kvantifikoval výšku účelne vynaložených nákladov na opravu tenisových kurtov v sume eur. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázanie povolenia poisťovne na výmenu celého podložia, resp. odsúhlasenia žalovanej na vykonanie rozsiahlejšej opravy, ustálil aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Preto, ak by bol daný základ nároku žalobcu, výška účelne vynaložených nákladov na opravu predstavuje na základe vykonaného znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní maximálne sumu 10.459,82 eur.
3.3. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie v časti nepriznania náhrady trov konania žalovanej. Podľa nej súd prvej inštancie vychádza v rozhodnutí o náhrade trov konania z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepochybné, že žalovaná mala vo veci výrazne väčší úspech ako žalobca. Žalobca si uplatňoval v súdnom konaní sumu 68.759.27 eur s 9 % úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného tak úspech žalobcu predstavuje v časti istiny 31,64 % (21.752,17 eur / 68.759,27 eur) a úspech žalovanej 68,36 %. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 36,72 % (68,36 - 31,64). Aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v tomto konaní neprichádza do úvahy, pretože čiastkové úspechy žalobcu a žalovanej nie sú rovnaké. Pri posudzovaní úspech a neúspechu bolo treba okrem istiny brať do úvahy i uplatňované úroky z omeškania. Ak by súd bol takto postupoval, bol by zistil, že úspech žalobcu predstavuje istinu 21.752,17 eur a 9 % ročne z tejto sumy od 25.7.2011 do 4.10.2017, t.j. sumu 33.895,24 eur (21.752,17 + 12.143,07). čo predstavuje (33.895,24 eur/113.620,45 eur) 29,83 % a úspech žalovanej 70,17 %. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 40.34 % (70,17 - 29,83).
3.4. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania aj konania pred súdom prvej inštancie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie.
4. Proti rozsudku, proti výrokom I. a III. Podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že :
4.1. Súd prvej inštancie pri posudzovaní účelne vynaložených nákladov na odstránenie škody v dôsledku poistnej udalosti vychádzal z obsahu odborného vyjadrenia B.. C. Č., z ktorého by malo vyplynúť, že atmosférickými zrážkami sa do podložia nemôže dostať blato cez dostatočne uvalcovanú vrchnú vrstvu antukového kurtu. Toto však k v predmetnom odbornom vyjadrení spochybňuje samotný znalec, keď na str. 9 odborného vyjadrenia uvádza: „Presnejší mechanizmus prechodu vody prípadne blata cez vrstvy pôvodného antukového kurtu z roku 2005, resp. konkrétneho zloženia antukových kurtov je možné len pokusom, buď v laboratórnych podmienkach alebo pokusom priamo na mieste simulovaním podmienok, za ktorých došlo k zablateniu tenisových kurtov, na konkrétnej konštrukcii tenisového kurtu, aká bola zhotovená v čase škody. Takýto pokus je realizačne a finančne náročný. Môže ho vykonať a podať posudok alebo odborné vyjadrenie znalec alebo znalecká organizácia, zrejme v odvetví stavebné materiály alebo stavebné konštrukcie, s príslušným technickým vybavením a meracím zariadením a skúsenosťami. Ja nie som znalcom v týchto odvetviach, a ani nemám technické vybavenie na vykonanie
takéhoto pokusu.“ Okresný súd Bardejov sa napriek tomu pri posudzovaní skutkových javov riadil vyjadrením o nemožnosti priesaku vody/blata do spodnej vrstvy antukových dvorcov, ktoré (vyjadrenie) však podlá toho istého znalca nie je absolútne a na vykonanie pokusu o (ne)možnosti priesaku vody/ blata, ako samotný znalec uvádza, nie je on oprávnený a ani schopný a odborne spôsobilý. Súd si teda ustálil skutkový stav, ktorý z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynul (dospel k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní).
4.2. Neúčelnosť vynaložených nákladov založil Okresný súd Bardejov na vyjadrení spol. G. V., E..A..O.. (čl. 456 spisu), v zmysle ktorého „blato prenikne len do škvary, či recyklátu a tzv. bahno s nánosom je súčasťou odberu v hornom kryte antuky“. E-mail, na ktorého obsahu súd zakladá neúčelnosť nákladov, však bol preukázateľne vyhotovený výhradne na základe fotografií a praxe, ktorá však nemusí a ani nezohľadňuje realitu, ktorá môže byť a je odlišná, predovšetkým s ohľadom na charakter záplav. V konečnom dôsledku aj listina č.1. 456 súdneho spisu hneď v úvodnej časti uvádza: „Záleží na typu povodne“. Preto aj miera prenikania blata a následný zásah je priamo úmerný práve od typu povodne. Súd prvej inštancie preto prihliadal na vyjadrenie spoločnosti, ktorá ohliadku na mieste nevykonala a ktorá vo všeobecnosti podmienila rozsah opráv typom povodne. Takéto všeobecné tvrdenie preto nemôže a nie je spôsobilé v konkrétnom prípade poskytnúť dostatočný skutkový základ (dokázať) pre vyslovenie záveru, že v prípade zaplavenia kurtov právneho predchodcu Žalobcu bola nevyhnutná len oprava vrchnej vrstvy kurtov.
4.3. Prvoinštančný súd neúčelnosť vynaložených nákladov založil aj na vyjadrení obch. spol. D., E.. E. A..O.., z ktorého je zrejmé, že sa nestretol v podobných prípadoch, aby došlo k upchatiu podkladových vrstiev, keďže antuka tvorí kompaktný pevný celok a cez vrstvu antuky prejde len čistá voda bez ílov. Aj v tomto prípade žalobca namieta, že sa jedná o všeobecné tvrdenie, kde D., E.. E. A..O.. nevykonala miestne zistenie a vychádzala výhradne zo svojej praxe, a podľa žalobcu jej tvrdením sa nevylúčila možnosť upchatia podkladových vrstiev. Aj v tomto prípade prihliadal súd na všeobecné konštatácie, nezohľadňujúce skutočné individuálne podmienky na mieste samom.
4.4. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd odkazuje i na to, že znalec B.. T. v znaleckom posudku konštatoval, že podľa predloženej fotodokumentácie z realizácie prác nie je dostatočne preukázané, aby boli znečistené jednotlivé vrstvy bahnom. Súd však pritom opomenul vyjadrenie samotného znalca, ktorý na č.l. 482 spisu uvádza „Tiež príčinná súvislosť s pretečením bahna cez zhutnenú vrstvu antuky do podložia a následné vyplavovanie údajne kapilárnou vzlínavosťou je potrebné posúdiť znalcom v odbore stavebné materiály“. Znalec B.. C. T. je znalcom v odbore stavebníctvo. Aj tento znalec v jeho posudku uviedol, že nevie uvedené skutočnosti posúdiť, nakoľko na to nie je spôsobilým a na posúdenie uvedených skutkových dejov, a preto má súd, resp. sporové strany vykonať posúdenie prostredníctvom znalca z odlišného odboru. Napriek uvedenej zrejmej výhrade znalca voči posudzovaniu javov mimo jeho odbor, súd aj v tomto prípade pri posudzovaní účelnosti vynaložených nákladov na opravu vychádzal z konštatácie, ktorá je limitovaná na to nespôsobilým subjektom, ako to aj tento znalec sám uvádza.
4.5. Žalobca namieta, že napriek tomu, že sa súd v odôvodnení rozsudku, zaoberal inými znaleckými posudkami resp. vyjadrenia, opomenul časť (chronologicky prvého) znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, Ing. G. M.. Ten na základe otázok, ktoré boli položené sporovými stranami jednoznačne v závere znaleckého posudku (č.l. 366 súdneho spisu) konštatoval, že „Výška účelne vynaložených nákladov činí 61.378,41 eur bez DPH, resp. 73 040,31 eur s DPH.“ Tento znalec sa v znaleckom posudku riadne vysporiadal aj s príčinami vzniku poistnej udalosti a nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške 73.040,31 eur s DPH, keď uviedol: „Tenisové kurty v čase škodovej udalosti neboli oddrenážované, nebola urobená drenáž pod antukovým krytom, ktorou by prebytočná voda a íly odtekali. Takže aj po odstránení nánosov a po oprave tenisového krytu pri následnom daždivom počasí dochádzalo k spätnému vyplavovaniu bahenných častíc na povrch antukových kurtov, čím dochádzalo k znefunkčneniu a k znehodnoteniu antukového povrchu“. Z posudku je úplne zrejmé, že svojim obsahom predstavuje výslovne opačné tvrdenie, ako bolo obsiahnuté v chronologicky neskôr vyhotovených posudkoch, resp. odbornom vyjadrení ďalších znalcov. Súd sa však s uvedenou rozdielnosťou vôbec nevysporiadal, resp. nezdôvodnil, prečo závery znaleckého posudku B.. G. M. nezohľadnil, zatiaľ čo (hoci nevýhradné) závery ostatných znaleckých posudkov bez všetkého prijal a na nich založil výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby.
4.6. Súd prvej inštancie okrem znaleckého posudku B.. G. M. mal k dispozícii aj ďalší dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenia žalobcu o tom, že k prieniku bahna skutočne došlo. Týmto dôkazným prostriedkom je listina označená ako „Stanovisko pre komunálnu poisťovňu na opravu tenisových kurtov“ zo dňa 24.6.2010 (ďalej aj len ako „Stanovisko“), ktoré bolo doručené aj žalovanému dňa 30.6.2010, pričom odosielateľom uvedenej listiny je obchodná spoločnosť E., E..A..O.., ktorá v stanovisku uvádza, že spoločnosť vykonala opravu tenisových dvorcov, ktoré boli zaplavené ílovou zeminou pri búrke. Pri odstránení tohto ílu z antukových kurtov dochádzalo k opätovnému zanášaniu antuky ílom, ktorý bol dôsledkom nových dažďov kapilárnou vzlínavosťou znovu vyplavovaný na povrch tenisových dvorcov. Stanovisko uvedenej spoločnosti je vyhotovené preukázateľne subjektom, ktorý sa na mieste poistnej udalosti osobne nachádzal, na rozdiel od spoločností D., E.. E. A..O.. a G. V., E..A..O.., preto nie je všeobecným tvrdením, ale konkrétnou svedeckou výpoveďou viažucou sa ku konkrétnym skutkovým dejom, je posúdením reality spoločnosťou, ktorá so stavebnými materiálmi pracuje v praxi, a preto je rovnako odborne spôsobilá popísať udalosti spojené s poistnou udalosťou; obzvlášť v prípadoch, keď sa všetci znalci pri nimi produkovaných podaniach dištancovali od uvedenej problematiky s ohľadom na odlišnú znaleckú disciplínu.
4.7. Žalobca poukazuje aj na konanie resp. úkony žalovaného po tom, ako došlo k škodovej udalosti. Právny predchodca žalobcu žalovanému, okrem iného, adresoval aj tri cenové ponuky, v ktorých je zahrnutá aj oprava spodnej vrstvy antukových tenisových kurtov. Žalovaný voči žiadnej z cenových ponúk nikdy nenamietal a aj s ohľadom na túto skutočnosť právny predchodca Žalobcu vykonal opravu v rozsahu a spôsobom, o ktorom bol žalovaný informovaný. Žalovaný až s odstupom takmer jedného roka začal namietať, že predmetné antukové tenisové kurty nie sú predmetom poistenia. Napriek tomu, že v tomto čase začal žalovaný namietať objekt poistenia, ešte ani v tomto čase nenamietol, že by sa malo jednať pri oprave spodnej vrstvy antukových kurtov o práce, ktoré by boli vykonané nehospodárne. V tomto smere žalobca zdôrazňuje, že Žalovaný je v rámci hospodárskeho priestoru Slovenskej republiky podnikateľským subjektom so špecifickým postavením, ktoré na neho kladie špecifické požiadavky, ktorými okrem iného je potreba konania s osobitou mierou odbornej starostlivosti, ktorá sa prejavuje aj v aktívnom prístupe pri riešení poistných udalostí. Pasívny prístup žalovaného, ktorým je v zásade prenášaná zodpovednosť za riešenie poistnej udalosti na poisteného, nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky priestor, a to predovšetkým s ohľadom na ust. § 24 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov resp. zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v období vzniku a riešenia poistnej udalosti (ďalej aj len ako „ZoP“ alebo „Zákon“). Zákon totiž v ust. § 39 ods. 1 upravuje povinnosť žalovaného konať vo vzťahu ku klientovi nasledovne: „Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní a) vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká, b) vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, c) poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou“. Ak teda žalovaný nenamietal rozsah prác, bol právny predchodca žalobcu oprávnený vykonať práce na antukovom tenisovom kurte ako celku v oprávnenom očakávaní, že ak by takéto jeho konanie resp. rozsah vykonávaných opráv presahovali poistné plnenie, bol by Žalovaným informovaný o skutočnostiach a rizikách spojených s prekročením rozsahu poistného plnenia. Ak k takému konaniu zo strany Žalovaného nedošlo, nemôže sa v súčasnosti úspešne brániť voči vykonanému rozsahu prác.
4.8. Žalobca namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Vyčíta súdu prvej inštancie, že sa v zásade nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že nikto z okruhu osôb tvoreného B.. C. T., spoločnosťami D., E.. E. A..O.., G. V., E..A..O.. a B.. C. Č.Ý. neriešil otázku zaplavenia antukových tenisových kurtov ťažkými ílmi, ale výhradne sa zamerali len na extrémne množstvo vody s bežným bahnom, že sa nevyporiadal s obsahom stanoviska E., E..A..O.., ani s rozsahom a tvrdeniami znalca B.. G. M., ako ani s pasivitou žalovaného, ktorá je na ujmu žalobcu, a to napriek tomu, že svojim obsahom zakladajú nepochybný skutkový stav v prospech žalobcu a svojim obsahom tiež odporujú listinám, na ktorých prvoinštančný súd založil (podľa neho jednoznačný) záver o neúčelnosti vynaložených prostriedkov; čo sa v spojitosti s právom sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúcim z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v spojení s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva javí ako porušenie povinnosti súdu.
4.9. Podľa žalobcu súd nesprávne posúdil prípustnosť rozsahu poistného plnenia s ohľadom na „zápis z obhliadky škodovej udalosti“, z ktorého má byť „zrejmé, že do poistného plnenia bude poisťovňou
zahrnuté iba poškodenie uvedené v zápise, t.j. v predmetnej veci výmena antuky, čistenie asfaltu, čistenie chodníka, čistenie skladu a čistenie odtokov“. Uvedené tvrdenie súdu sa ale nezakladá na pravde, nakoľko v zápise z ohliadky škodovej udalosti nie je uvedené „výmena antuky“ alebo výhradne „antuka“ a k uvedenému je doplnený údaj „36 x 36 m“. Takto prvoinštančným súdom upravený zápis zo škodovej udalosti by prima facie nemusel byť v zásade kľúčovou vadou. Zápis z ohliadky vykonal žalovaný, resp. ním poverená osoba a je preto podľa názoru Žalobcu potrebné podrobne skúmať, čo v zápise zo škodovej udalosti skutočne uvedené je a čo sa má pod takým záznamom (označením) rozumieť, pričom pokiaľ nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o výklade, nastupuje aplikácia princípu „contra proferentem“. Žalovaný prostredníctvom ním určenej osoby zaznačil do zápisu z ohliadky výhradne „antuka“. To, že objektívne sporové strany a aj tretie osoby rozumeli pod pojmom „antuka“ nie antuku ako stavebný materiál, ale antukové tenisové kurty, dokladá
- obsah znaleckého posudku B.. G. M., ktorý, pri plnom vedomí obsahu zápisu z ohliadky, na č.l. 358 súdneho spisu neposudzoval hodnotu novej „antuky“, ale hodnotu „tenisových kurtov“, ktoré nie sú tvorené len vrchnou antukovou vrstvou, ale aj ďalšími komponentmi, ďalej
- otázky kladené samotným žalovaným, ktoré sa nikdy nevzťahovali k „antuke“, ale k antukovým tenisovým kurtom ako takým a v zásade
- všetky podania samotného žalovaného, ktoré nepojednávajú o „antuke“, ale o antukových tenisových kurtoch. Z konania sporových strán vrátane žalovaného, ako aj z prejavov vôle tretích osôb je teda nepochybné, že pod pojmom „antuka“ sa na ťarchu žalovaného má rozumieť antukový tenisový kurt (ako celok). Na uvedenom základe sa teda v zápise z poistnej udalosti de iure nachádzajú antukové tenisové kurty ako stavebno-technický celok pozostávajúci z viacerých materiálových vrstiev. Z uvedeného je preto nepochybné, že vykonanie nevyhnutných opráv sa musí nutne vzťahovať nie len na vrchnú vrstvu, ale aj na spodnú vrstvu tak, ako to vykonal právny predchodca žalobcu. V tomto odkazuje aj na obsah Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. I.ÚS 242/2007-29, v ktorom je obsiahnutý princíp výkladu vôle zmluvných strán nie len pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri výklade ďalších prejavov vôle zmluvných strán pri realizácii samotnej zmluvy, ktorou v prípade vzniku poistnej udalosti a pri riešení uspokojovania nárokov z nej je vyhotovenie zápisu z poistnej udalosti.
4.10. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v ním napádanom rozsahu zmenil a rozhodol vo veci tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie (t.j. žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 47.007,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 25.7.2011 do zaplatenia) a žalobcovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia, alebo aby rozsudok v napádanom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil uvedené odvolanie ako vecne nesprávne, informácie v ňom obsiahnuté sú buď nesprávne interpretované, alebo účelovo vytrhnuté z kontextu prejednávaného prípadu. Žalovaný poukazuje na to, že :
5.1. Žalobca podal vo veci odvolanie z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou súdom prvej inštancie priznaného nároku na plnenie. V prvom rade je však potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a rozsahom vykonanej opravy, nepreukázal rozsah vykonanej opravy, nepreukázal pretečenie bahna cez zhutnenú vrstvu antuky do podložia a následne jej vyplavovanie údajne jej kapilárnou vzlínavosťou, pričom ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, cez antuku bahno nepretečie. Žalobca nepreukázal, že by škodovou udalosťou došlo k poškodeniu všetkých vrstiev tenisových dvorcov, až na zhutnený terén. Dôkazné bremeno k žalobcom tvrdeným skutočnostiam je nepochybne na žalobcovi. Na toto treba prihliadať aj pri hodnotení námietok žalobcu, že súd sa pri posudzovaní skutkových javov riadil údajne nesprávnymi vyjadreniami o nemožnosti priesaku vody/blata do spodnej vrstvy antukových dvorcov (vyjadrenie B.. C. Č., vyjadrenie obchodnej spoločnosti G. V., E..A..O.., vyjadrenie obchodnej spoločnosti D., E.. E. A..O.., znalecký posudok B.. T.). Žalovaná považuje vyjadrenia vyššie uvedených subjektov za absolútne postačujúce na vyvrátenie žalobcovho tvrdenia.
5.2. Kalkulované vynaložené náklady na opravu v znaleckom posudku B.. G. M. č. 36/2014 zo dňa 15.4.2014 označil žalovaný za bez právneho významu, keďže samotný znalec sa počas jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 5.9.2014 vyjadril, že neskúmal nejaké fyzikálno-hydrogeologické pomery podložia, nepoznal skutkový stav pred poškodením, nebol pri realizácii opravy, takže práce ktoré vykalkuloval boli iba z výpovede žalobcu a fotodokumentácie, ktorá mu bola predložená. K otázke
vzlínavosti vody cez antuku, prípadne priesaku cez antuku, príp. podkladné vrstvy, by sa podľa neho mal vyjadriť odborník, pretože ona sa za takého odborníka nepovažuje. Znalec sa nevedel odborne vyjadriť, či je rozdiel v cene opráv antukových kurtov, v prípade, ak by boli zaplavené len vodou a v prípade, ak by boli zaplavené aj ílom a bahnom. Znalec sa nevedel vyjadriť ani k funkcii antuky ako filtra, ktorý môže zabrániť presiaknutiu ílu do podložia. Znalec nebol schopný objektívne posúdiť, či bolo potrebné vykonať aj výmenu podkladových štrkových vrstiev a z uvedeného dôvodu bol ustanovený znalec B.. C. T., ktorý kvantifikoval výšku účelne vynaložených nákladov na opravu tenisových kurtov v sume 10.459,82 eur.
5.3. Vyjadrenie obchodnej spoločnosti E., E..A..O.., ktorá mala vykonať opravy tenisových kurtov, a ktorá zároveň fakturovala údajne vykonané práce je bez právneho významu, a to najmä z dôvodu, že:
- žalobca realizáciu týchto prác žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal (vystavená faktúra nie je dokladom preukazujúcim realizáciu práce)
- v prípade, ak by aj žalobca preukázal realizáciu prác podľa predchádzajúce odrážky, mal v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať účelnosť a dôvodnosť týchto prác
- žalobca odvodzuje výšku žalobou uplatneného nároku práve od faktúry vystavenej obchodnou spoločnosťou E., E..A..O.., a v tejto súvislosti sa javí byť vyjadrenie tejto spoločnosti ako účelové a bez akejkoľvek vecnej a objektívnej výpovednej hodnoty (iné vyjadrenie tejto spoločnosti by logicky bolo v rozpore s jej záujmami, ako subjektom označeným ako oprávnený (dodávateľ) na peňažné plnenie z vystavenej faktúry od objednávateľa).
5.4. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa zaslania troch cenových ponúk (v ktorých je zahrnutá oprava aj spodnej vrstvy antukových tenisových kurtov) a toho, že žalovaný do času kedy začal spochybňovať predmet poistenia, nenamietal, že by sa malo jednať o práce, ktoré by boli vykonané nehospodárne, žalovaný poukazuje na ním podané odvolanie proti rozsudku, v ktorom rozporuje základ nároku žalobcu, t.j. že tenisové kurty postihnuté škodovou udalosťou neboli objektom poistnej zmluvy a na tomto tvrdení zotrváva. Nemožno dať na ťarchu žalovanej, že na základe hlásenia o poistnej udalosti zo strany právneho predchodcu žalobcu, príslušná osoba bez zbytočného odkladu vykonala obhliadku majetku právneho predchodcu žalobcu. Predmetom vykonanej obhliadky bola len vrchná časť tenisových kurtov, a teda žalovaná nebola prizvaná na žiadnu doobhliadku k údajnému priesaku vody a blata do spodnej vrstvy antukových dvorcov. Následne v ďalšom príslušnom časovom slede bolo žalovanou ustálené, že hlásenie o poistnej udalosti právneho predchodcu žalobcu je vo vzťahu k uzatvorenej poistnej zmluve a vymedzenému predmetu poistenia bez právneho významu. Právna konštrukcia žalobcu, že ak žalovaná nenamietala rozsah prác, bol právny predchodca oprávnený vykonať práce na antukovom tenisovom kurte ako celku, a ak k takému konaniu zo strany žalovanej nedošlo, nemôže sa v súčasnosti brániť voči vykonávanému rozsahu prác, je absurdná a nielen že nemá, ale ani nemôže mať oporu v akejkoľvek všeobecne záväznej právnej norme.
5.5. Žalovaný žalobcom uvádzanú skutočnosť, že súd sa nezaoberal otázkou zaplavenia tenisových kurtov ílami označil za bez právneho významu, keďže žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal a ani len nenavrhol vykonanie dokazovania na preukázanie tohto tvrdeniam.
5.6. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia náležíte vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou žalobcu. V súlade s judikatúrou ESĽP nie je nutné v odôvodnení zdôvodňovať každý argument účastníka konania, ale je potrebné sa vysporiadať s požiadavkou, aby sa súd vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Aplikácia princípu „contra proferentem“ vo vzťahu k zápisu o obhliadke škodovej udalosti je nedôvodná. „Contra proferentem (lat. tiež contra stipulatorem, ang. against the offeror alebo against the party who proffers) je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy.“ „Ide o staré rímske príslovie, v zmysle ktorého formulovaním zmlúv s jasným a určitým obsahom možno predchádzať vzniku sporov medzi zmluvnými stranami.“ Je nesporné, že zápis o obhliadke škodovej udalosti nemá nič spoločné s princípom zmluvnej interpretácie a s formulovaním zmluvy. Výkladom termínu antuka - ad absurdum, tak ako ho prezentuje žalobca, je v rozpore akoukoľvek právnou istotou, čím by dochádzalo zo strany žalobcu k porušeniu princípu právneho štátu.
5.7. Odvolanie žalobcu označil z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodné a navrhol ho „zamietnuť“.
6. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného žalobca uvádza, že :
6.1. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku, ešte pre aplikáciou výkladového pravidla contra proferentem, vysporiadal s výkladom v poistnej zmluve uvedených výrazov. Zo skutkového zistenia súdu je absolútne zrejmé, že úmyslom pôvodného žalobcu bolo jednoznačne poistiť celý športový areál a to vrátane antukových tenisových kurtov a že tento úmysel pôvodného žalobcu bol žalovanému známy. Žalovaný rovnako po ohlásení poistnej udalosti vykonával šetrenie vo vzťahu k poskytnutiu poistnej náhrady, počas ktorého žiadnym spôsobom nespochybňoval, že antukové tenisové kurty nie sú predmetom poistenia. Skutkové a právne zistenia súdu v tomto smere považuje žalobca za správne, nakoľko boli potvrdené viacerými svedectvami. Z vyššie uvedeného skutkového zistenia súdu a z dokazovania jednoznačne vyplýva, že použitie pojmu „nafukovacia tenisová hala“ bolo so žalovaným pred podpisom poistnej zmluvy adekvátne konzultované. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o úmysle pôvodného žalovaného poistiť celý športový areál. Súd prvej inštancie správne a zodpovedajúco skutkovým zisteniam uzavrel, že v predmetnej veci je daný základ nároku žalobcu, pretože v pojme „nafukovacia tenisová hala“ boli zahrnuté i antukové tenisové kurty.
6.2. Dopoistenie ďalšieho kurtu, ktoré bolo predmetom dodatku k poistnej zmluve, ako prejav vôle pôvodného žalobcu nemožno v žiadnom prípade podriadiť výkladu Žalovaného, že ide o priamy rozpor k jeho presvedčeniu, že poistná zmluva kryla celý športový areál. Išlo o dodatok k poistnej zmluve, ktorého predmetom bol kurt postavený po podpise poistnej zmluvy (r. 2010). Tento právny úkon pôvodného žalobcu je konaním, ktorým chcel pôvodný žalobca dozabezpečiť aj zvyšný majetok práve z dôvodu, aby bol rozširujúci sa športový areál kontinuálne v maximálnom rozsahu poistený. Rozsah dodatku k poistnej zmluve výlučne na novo postavený tenisový kurt svedčí, v priamom rozpore s tvrdením žalovaného, v prospech dobrej viery pôvodného žalobcu, že celý športový areál s výnimkou novo postaveného kurtu je predmetom poistnej zmluvy, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že ak by mal pôvodný žalobca sebamenšie podozrenie, že poistná zmluva nie je dostatočne jasná, resp. že poistná zmluva nepokrýva celý športový areál vrátane všetkých už existujúcich tenisových kurtov, toto podozrenie pôvodného žalovaného by sa adekvátne odzrkadlilo v znení dodatku, resp. jeho rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že uzatvorením dodatku pôvodný žalobca pripustil, že antukové kurty neboli predmetom pôvodnej poistnej zmluvy, je výslovne zavádzajúce.
6.3. Podľa žalobcu nedôvodnou je argumentácia žalovaného odkazujúca na právny názor odvolacieho súdu v jeho prvom rozhodnutí zo dňa 19.3.2013. Uvedené bolo prekonané následným uznesením Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 2Cob/23/2016 zo dňa 12.1.2017 Nie je možné, aby bol okresný súd viazaný dvoma rozličnými závermi súdu vyššej inštancie, z toho dôvodu je potrebné aplikovať novšie, resp. mladšie rozhodnutie, a to i v prípade jeho odklonu od staršieho rozhodnutia, nakoľko toto vychádza z novších poznatkov a z detailnejšieho skutkového zistenia. Vo veci výšky nároku žalobcu v plnom rozsahu poukazuje na svoje odvolanie, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom obsahuje i vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného.
7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že :
7.1. Žalovaný zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách, a zároveň v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch a argumentoch uvedených v ním podanom odvolaní. Má za to, že nie je preukázané, že by tenisové kurty boli predmetom poistnej zmluvy. Výkladové pravidlo contra proferentem stanovuje, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Pojem „nafukovacia tenisová hala“ nie je výrazom, ktorý by pripúšťal rôzny výklad. Predmet poistenia, t.j. to, aké veci majú byť predmetom poistenia vymedzuje poistený, a teda je nepochybné, že termín nafukovacia tenisová hala použil ako prvý právny predchodca žalobcu. Návrh poistnej zmluvy spracovaný žalovanou z hľadiska predmetu poistenia len reflektoval na špecifikované požiadavky (konkrétne požiadavka na poistenie nafukovacej tenisovej haly) právneho predchodcu žalobcu. Pri výklade vôle je potrebné vždy vziať na zreteľ aj na konania účastníkov po podpise zmluvy, pričom ešte pred podaním žaloby došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k uzatvoreniu Dodatku k poistnej zmluve, predmetom ktorého bolo poistenie antukového tenisového kurtu postaveného v r. 2010. Tým tvrdenie pôvodného
žalobcu, že má za to, že na základe poistnej zmluvy je poistený celý areál, je v priamom rozpore s jeho ďalším konaním.
7.2. Opätovne tak, ako v jeho odvolaní zdôrazňuje, že žalobca:
- neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a rozsahom vykonanej opravy
- nepreukázal rozsah vykonanej opravy, pričom žalovaná rozsah fakturovanej opravy rozporovala.
- nepreukázal pretečenie bahna cez zhutnenú vrstvu antuky do podložia a následne jej vyplavovanie údajne jej kapilárnou vzlínavosťou, pričom žalovaná toto tvrdenie žalobcu rozporovala, najmä z toho dôvodu, že cez antuku nepretečie bahno, čo bolo potvrdené aj predloženými listinnými dôkazmi - potvrdeniami českých firiem.
- nepreukázal, že by škodovou udalosťou došlo k poškodeniu všetkých vrstiev tenisových dvorcov, až na zhutnený terén a žalovaná takéto tvrdenie žalobcu rozporovala.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané obomi sporovými stranami v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody oboch sporových strán neodôvodňujú zrušenie či zmenu nimi napadnutých výrokov rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné sporovými stranami označené dôkazy (žiaden z odvolateľov nenamieta nerealizáciu ním navrhovaného dôkazu), z nich vyvodil správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP) a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, pričom len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
9. Tak, ako je uvedené vyššie, obaja odvolatelia v podaných odvolaniach tvrdia, že nimi uplatnené námietky by mali byť naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), resp. podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) .
10. Predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy o poistení majetku a zodpovednosti za škodu uzavretej medzi účastníkmi v súlade s § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka. - 11. Pri námietkach odvolateľov proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie možno konštatovať, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods.1, 2 CSP súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy účastníkov v konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu podľa odvolacieho súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie otázky základu nároku i výšky uplatneného nároku.
12. Pre zodpovedanie otázky, či antukové tenisové kurty boli predmetom poistenia, odvolací súd zotrváva na svojom názore vyjadrenom v rozhodnutí č.k. 2Cob/23/2016-701 z 12.1.2017. Nič na ňom nemenia ani v nasledujúcom konaní na súde prvej inštancie sporovými stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. Ak žalovaný sa domáha aplikácie právneho názoru zo skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci, na tieto jeho námietky dal súd prvej inštancie odpoveď, na ktorej nemení nič ani obsah uplatnených opravných prostriedkov. Opätovne sa žiada odvolacím súdom zdôrazniť, že pre zodpovedanie otázky čo je predmetom poistenia má zásadný význam obsah a znenie samotnej poistnej zmluvy. Pojmy uvedené v tejto poistnej zmluve sa musia vykladať podľa platných poistných podmienok, len v prípade, že pochybnosti nemožno odstrániť uvedeným spôsobom je treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Má sa pritom vziať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. (do pozornosti opäť treba dať rôzne rozhodnutia i z českej judikatúry - napr. Najvyšší súd ČR 30Cdo/3221/2006, ale i 28Cdo/864/2008, 2Cdon 386/96, či iné). Súd prvej inštancie správne zdôraznil i to, čo v predmetnej veci vypovedali svedkovia B.. O. a G.. L.. Svedok B.. Ľ. O. pritom sprostredkoval uzavretie predmetnej poistnej zmluvy jej účastníkmi. Menovaný ako sprostredkovateľ podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia pracoval ako živnostník pre spoločnosť W., E..A..O.., so sídlom v F.O.. V spise je zmluva o sprostredkovaní poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z.z., s odkazom i na aplikáciu ustanovení Obch. zák. o mandátnej zmluve podľa § 566 až § 576 Obchodného zákonníka uzavretá spoločnosťou W., E..A..O.. so žalovaným a jej dodatky. Uvedená spoločnosť sa zaviazala žalovanému, že bude v jeho mene a na jeho účet vykonávať v oblasti sprostredkovania poistenia okrem iného aj uzatváranie poistnej zmluvy. Za tým účelom žalovaná poisťovňa dala sprostredkovateľovi plnú moc na jeho konanie, v mene poisťovne, a na zastupovanie poisťovne. Obsah výpovedí uvedených svedkov v spojení s tvrdeniami sporových strán súd prvej inštancie správne, zodpovedajúco pravidlám logiky, hodnotil pri samotnom popise kontraktačného procesu týkajúceho sa uzavretia poistnej zmluvy. Odvolací súd opäť ako v predchádzajúcom rozhodnutí uvádza, že nie je relevantným len samotný podnet zo strany žalobcu na uzavretie poistnej zmluvy, ale i to, kto po vzájomnej komunikácii účastníkov, či žalobcu so subjektom konajúcim v mene poisťovne (na základe vyššie uvedenej zmluvy o sprostredkovaní) vypracoval návrh na uzavretie poistnej zmluvy, a teda kto ako prvý označil ako predmet poistenia „nafukovacia tenisová hala“. Pre to, aby vznikli účinky návrhu na uzavretie zmluvy zákon vyžaduje (§ 43a Obč. zák.), aby návrh vyjadroval prejav vôle navrhovateľa smerujúci k uzatvorenie zmluvy pre navrhovateľa záväzný, bol adresovaný určitej osobe, bol dostatočne určitý, t.j. obsahoval všetky časti navrhovanej zmluvy vyžadovanej zákonom pre jej vznik. Ak chýba návrhu niektorá z týchto náležitosti, nemá prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy účinky jeho návrhu, ale je len výzvou na podanie návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva v tomto prípade je uzavretá až na základe návrhu podaného osobou, ktorej výzva bola adresovaná. Vo veci nie pochybnosť o tom, že obsah poistnej zmluvy je pojatý do listín, ktoré ako „tlačiva“ pre uzatváranie poistných zmlúv používa žalovaná poisťovňa (č.l. 16 - 22 spisu). Svedok B.. O. vo svojej výpovedi uviedol nielen to, že podľa poistnej zmluvy boli spolu s nafukovacou halou poistené i antukové tenisové kurty, ale z pohľadu vyššie zdôrazňovaného významu vypracovania návrhu poistnej zmluvy s termínom „nafukovacia tenisová hala“ uviedol i to, že zmluvu konzultoval so
zástupcom poisťovne, a „..... zástupca Komunálnej poisťovne mi pripravil poistnú zmluvu na podpis“, .... G.. L. pripravila poistnú zmluvu pre poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane dodatkov, príslušných dokladov, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Túto zmluvu poštou poslala mne, ja som túto zmluvu osobne odovzdal na prerokovanie a podpis tenisovému klubu WLP“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.12.2011- č.l. 174 - 178 spisu). Svedkyňa G.. L. vypovedala, že sa podieľala na príprave poistnej zmluvy prostredníctvom p. O., ja som „ju aj pripravila a vypísala a pokiaľ ide o predmet poistenia, tak ten je obsiahnutý v prílohách tejto zmluvy.“ (zápisnica o pojednávaní z 3.2.2013 - č.l. 214 - 215). Zaradenie tohto predmetu poistenia do zoznamu nehnuteľného majetku odôvodnila len odkazom na radu od neidentifikovaného poradcu, pretože v „metodike“ to nemajú. Ani po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu neboli realizované dôkazy, ktoré by vyvrátili dovtedajšie zistenie, že návrh poistnej zmluvy, aj s termínom „nafukovacia tenisová hala“, obsiahnutý v zozname poisteného „nehnuteľného“ majetku, v kontraktačnom procese majúcom náležitosti vyššie uvedeného postupu podľa § 43a Obč. zák. vypracovala žalovaná poisťovňa.
13. Ak sprostredkovateľ poistenia s oprávneniami vyplývajúcimi z obsahu zmluvy uvedenej v predchádzajúcom bode týchto dôvodov rozhodnutia uviedol vo svedeckej výpovedí, že predmetom poistenia boli aj antukové tenisové kurty pod nafukovacou halou, privodiť záver o nepoistení tohto majetku by nezodpovedalo vyššie uvedeným pravidlám výkladu právnych úkonov. Ak návrh predmetnej poistnej zmluvy pripravila poisťovňa, a z dokazovania nevyplynul osobitný záväzkový vzťah žalobcu a spoločnosti W., E..A..O.., nemožno za dôvodnú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaného, že nie je daný základ uplatňovaného nároku. Žalovaná poisťovňa bez akýchkoľvek pochybností po ohlásení poistnej udalosti robila najskôr šetrenie i vo vzťahu ku poskytnutiu výšky poistnej náhrady. Nespochybňovala na začiatku svojho šetrenia, že antukové tenisové kurzy pod nafukovacou halou nie sú predmetom poistenia podľa uzavretej poistnej zmluvy. Aj v predmetnom konaní po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu (s vedomím vtedy vyjadreného názoru odvolacieho súdu) samotný žalovaný sa najskôr v ďalšom priebehu konania sústredil na to, aby produkoval skutočnosti a dôkazy na výšku poistného plnenia (podanie z 10.7.2013 - č.l. 291 - 292). Až následne sa opäť zameral i na produkovanie skutočností i dôkazov relevantných pre záver o základe uplatneného nároku.
14. Preto niet pochybnosti o správnosti záveru súdu prvej inštancie, že antukové tenisové kurty boli poistené predmetnou zmluvou. Ak žalovaný namieta neskôr urobený dodatok, ktorý sa týkal novovybudovaného antukového tenisového kurtu, nevyplýva z neho samotného spochybnenie vyššie uvedeného záveru o poistení kurtov pod nafukovacou halou. Argumentácia žalobcu o uzatváraní dodatku k poistnej zmluve, ako prejavu vôle pôvodného žalobcu „dozabezpečiť“ aj zvyšný majetok práve z dôvodu, aby bol rozširujúci sa športový areál kontinuálne v maximálnom rozsahu poistený“ je logická, pochopiteľná a nemožno ju podľa odvolacieho súdu naozaj podriadiť výkladu žalovaného, že ide o priamy rozpor k jeho presvedčeniu, že poistná zmluva kryla celý športový areál.
15. V ďalšom bolo pre súd dôležitým zodpovedanie otázky o výške poistného plnenia. Predmetom poistenia boli podľa zmluvy „výrobné budovy, haly“, a to na poistnú sumu 186.628,44 eur, ako aj „hnuteľné veci“ poistené na poistnú sumu 3.319,36 eur. Taktiež zo zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán, že sa jedná o poistenie na „novú hodnotu“ a na „súbor majetku“. Na tomto sa nezmenilo nič ani v nasledujúcom priebehu konania.
16. V konaní o žalobách žiadajúcich prisúdenie poistného plnenia z poistenia majetku je potrebné vychádzať z právnej úpravy upravujúcej oblasť tzv. neživotného poistenia (najmä § 788 a nasl. OZ), všeobecných poistných podmienok príslušného poistiteľa (poisťovateľa), zároveň tiež zo všeobecných právnych zásad súkromného práva, ktoré sa na danú právnu oblasť vzťahujú, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Pre všeobecné poistné podmienky v oblasti neživotného poistenia platí, že všetky druhy majetkového poistenia majú svoje všeobecné (osobitné) poistné podmienky a zároveň každá poisťovňa má pre majetkové poistenie svoje vlastné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistných zmlúv. Už vyššie je uvedené, že otázku, čo je predmetom poistenia a proti akému riziku je vec poistená, treba preto posudzovať podľa obsahu poistnej zmluvy. To isté v zásada platí aj pre výšku poistného plnenia. Všeobecné poistné podmienky (ďalej tiež len „VPP“) obsahujú, spravidla hneď v úvode, definície základných pojmov použitej poistnej terminológie, akými sú poistná suma, poistná hodnota, či poistné obdobie. Ďalej upravujú najmä spôsob výpočtu poistného, ako aj poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti. Poistenie majetku je jedným zo základných druhov poistenia a v rámci tohto poistenia možno poistiť majetok pre prípad
jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (§ 790 písm. a) Občianskeho zákonníka). Ide len o základný výpočet druhov poistenia podľa následkov vyvolaných poistnou udalosťou. V praxi sa vyvinuli osobitné druhy poistenia na krytie určitých druhov vecí, na krytie určitých rizík, včítane poistenia proti atmosférickým zrážkam a povodniam. Všetky tieto druhy majetkového poistenia majú svoje osobitné poistné podmienky, a spravidla každá poisťovňa, pokiaľ dojednáva majetkové poistenie má svoje osobitné podmienky. Tieto poistné podmienky sú súčasťou poistných zmlúv (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť, len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno od nich odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (§ 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Aj v takom prípade musí byť dohoda o iných poistných podmienkach, ktoré sú v prospech poisteného, zachytená v poistnej zmluve.
17. Tak, ako v poradí vo svojom druhom rozhodnutí, odvolací súd aj teraz zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vzťah plnenia poisťovateľa na základe poistnej zmluvy, a plnenia zo zodpovednosti za škody, v poistení majetku platí tzv. odškodňovacia zásada, na základe ktorej poškodený (poistený) nesmie nikdy dostať viac, než koľko činní jeho majetková ujma vzniknutá mu poistnou udalosťou. Zákon umožňuje dojednať poistenie s dohodnutou poistnou sumou tvoriacou hornú hranicu plnenia poisťovateľa. Najvyššia možná škoda má význam najmä v rámci poistenia majetku. Pri poistení majetku má poistený majetok určitú hodnotu, ktorá sa nazýva „poistná hodnota“. Poistnou hodnotou je hodnota poistenej veci, ktorá je podľa poistných podmienok alebo dojednania v poistnej zmluve, podkladom pre zistenie výšky škody a poistného plnenia poisťovateľa. Poistnú hodnotu pre jednotlivé druhy poistenia a určité veci, ktoré majú byť poistené, určujú poistné podmienky. Poistnou hodnotou sa obyčajne rozumie hodnota majetku vyjadrená v peniazoch v okamihu, keď nastane poistná udalosť. Najvyššia možná škoda sa spravidla rovná poistnej hodnote. Poistné podmienky ustanovujú, ako má byť pri jednotlivých druhoch poistenia majetku určená výška plnenia poisťovateľa, ak došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, a nie o náhradu škody, v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, o zodpovednosti za škodu. Preto pre určenie výšky plnenia poisťovateľa platia jedine ustanovenia poistných podmienok, a nemožno použiť, ani podporne, všeobecné ustanovenia o určovaní výšky náhrady škody.
18. Podľa článku 2 ods. 3 VPP veci je možné poistiť „jednotlivo podľa osobných príloh k poistnej zmluve ako výber majetku“, alebo „agregovanou poistnou sumou ako súbor majetku“. Agregovaná poistná suma zodpovedá súčtu poistných súm jednotlivých vecí tvoriacich súbor.
19. Podľa Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou „ďalej len ZČVPP“, sa poistenie týka budov, stavieb vrátane stavebných súčastí, hnuteľných vecí, bytov, budov vo výstavbe, stavebného materiálu (článok 2 ZČVPP).
20. Podľa článku 3 ZČVPP poistenie sa vzťahuje na veci alebo súbor vecí bližšie určených v poistnej zmluve, ktorých hodnota je zohľadnená v poistnej sume.
21. V článku 8 ZČVPP je uvedený výklad niektorých pojmov. Okrem definície poistnej udalosti obsahuje aj text, podľa ktorého poistnou sumou je suma dojednaná v poistnej zmluve, a je hornou hranicou plnenia poisťovne za jednu alebo všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom období a tiež to, že východiskovou hodnotou (novou hodnotou), je hodnota vyjadrená v Sk (v súčasnosti eur) k rozhodnému dátumu, ktorá zodpovedá cene znovuzriadenia alebo znovuobstarania novej veci, prípadne poslednej známej cene novej veci na trhu v Slovenskej republike.
22. Podľa článku 10 bod 2 písm. a) VPP ak bola poistená vec poškodená, zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia „na novú hodnotu“, hodnotu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie, alebo znovunadobudnutie novej veci, alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov.
23. Podľa článku 1 VPP poistná suma je suma dohodnutá v poistnej zmluve a je hornou hranicou plnenia poisťovne za jednu alebo všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom období.
24. Výška poistnej sumy v prípade poistnej udalosti je upravená v uvedenom článku 1 VPP (výška poistnej sumy nemôže byť vyššia než poistná hodnota), a pritom treba mať na zreteli aj zásadu, že výška
plnenia poisťovne nesmie prekročiť hodnotu novonadobudnutej novej veci ( článok 10 ods. 2 písm. a) VPP).
25. Odvolací súd je toho názoru, že vyššie citované články VPP a ZČVPP upravujú pre predmetnú vec relevantným spôsobom pravidlá poskytnutia poistného plnenia súvisiace s aplikáciou tzv. odškodňovacej zásady, podľa ktorej poistený v prípade poistnej udalosti nesmie dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma. Poistenie veci maximálne do výšky jej hodnoty v čase vzniku poistenia a odškodňovacia zásada sú spojené nádoby, kedy aplikácia jednej zásady pri vzniku poistenia (dojednávaní výšky poistnej sumy s ohľadom na poistnú hodnotu veci) podmieňuje aplikáciu druhej zásady (plnenie možno poskytnúť iba do výšky skutočne spôsobenej škody). Konkrétne plnenie poisťovne závisí od rozsahu škody spôsobenej na poistenej veci. Ak je rozsah škody menší ako poistná suma, poistiteľ poskytne plnenie v celom rozsahu škody. Ak je rozsah zistenej škody vyšší ako dohodnutá poistná suma, poisťovňa plní len do výšky tejto sumy. Poistná suma teda predstavuje len maximálny rozsah plnenia poistiteľa a nemá povahu paušálne určenej výšky plnenia. Takúto povahu by mala poistná suma len vtedy, ak by to bolo takto výslovne dohodnuté (napr. presne určené plnenie poisťovne v prípade straty, poškodenia alebo odcudzenia určitej konkrétne určenej veci).
26. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu na základe skutkových zistení popísaných v dôvodoch svojho rozhodnutia, zodpovedajúco uvedeným pravidlám poskytnutia poistného plnenia, rozhodol o výške poistného plnenia zodpovedajúco obstaraniu novej vrchnej vrstvy antukových kurtov i nákladov, ktoré súviseli s prácami za čistenie.
27. Odvolacie námietky žalobcu domáhajúce sa plnenia nad prisúdenú sumu sú zjavne nedôvodné a nezodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Žalobca namieta tak, ako je už uvedené vyššie to, že súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrení obchodných spoločnosti G. V., E..A..O.., D., E..A..O.., ale najmä, že vychádzal z odborného vyjadrenia B.. Č.. V tejto súvislosti je už vyššie zdôrazňovaná aktivita procesných strán a jej význam pri zhromažďovaní skutočností a dôkazov o tvrdeniach sporových strán. Odvolací súd k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že už po podaní znaleckého posudku B.. M., samotný žalobca uviedol, že v čase škodovej udalosti neboli antukové tenisové kury oddrenážované z dôvodu, že v čase, keď sa tieto kurty stavali sa realizoval na ich výstavbu starý technologický postup. V nadväznosti na to, obaja znalci v konaní podávajúci posudok, pri hodnotení súpisov výkonov dodávateľom plnenia (spoločnosťou E.) urobili záver o tom, že vykalkulované položky na zriadenie drenážneho systému, ktorý kurty predtým nemali, nemožno uznať do nákladov opravy. Toto treba osobitne zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, ktorý odkazuje na závery znaleckého posudku B.. M., ktorý práve túto skutočnosť vo svojom znaleckom posudku zdôraznil.
28. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku pred súdom prvej inštancie nespochybnil správnosť odborného vyjadrenia B.. Č., ani vyjadrení spoločnosti G. V., E..A..O.., či spoločnosti D., E..A..O... Ak odvolateľ v rámci podaného odvolania poukazuje na to, že sa nebrala do úvahy skutočnosť vyplývajúca z vyjadrenia spoločnosti E., E..A..O.., tak k tejto námietke odvolací súd poukazuje na obsah tohto vyjadrenia označenej spoločnosti, z ktorej okrem popisu „pri odstránení ílu z antukových dvorcov dochádzalo k opätovnému zanášaniu antuky ílom, ktorý bol dôsledkom nových dažďov, kapilárnou vzlínavosťou znovu vyplavovaný na povrch tenisových kurtov“, obsahuje aj skutočnosť vyplývajúcu z jeho zmluvného vzťahu s predchodcom žalobcu - pôvodným žalobcom, podľa ktorého na základe požiadavky investora realizoval aj výmenu drenážnych vrstiev. Obsah vyjadrenia spoločnosti E., E..A..O.. nie je takej relevancie, aby spochybnil obsah dôkazov, na ktoré súd prvej inštancie kládol akcent pri závere o tom, že z poistnej zmluvy vyplynul nárok len na plnenie súvisiace s vrchnou vrstvou antukových kurtov. V ostatnom v tomto smere treba odkázať na správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a na ich správne právne posúdenie. Žalobca, tak ako je uvedené vyššie, v rámci ním využitých prostriedkov procesného útoku relevantným spôsobom nespochybnil obsah dôkazov -odborného vyjadrenia B.. Č., vyjadrení obchodných spoločností G. V., E..A..O.., D., E..A..O... Odvolacie námietky žalobcu, že tieto dôkazné prostriedky nedávajú reálny základ pre zistenie skutkového stavu sú preto zjavne bezvýznamné. Súd prvej inštancie tieto dôkazné prostriedky posúdil aj vo vzájomnej súvislosti na ďalšie tvrdenia strán i na realizované dôkazy. Žalobca neinicioval pred súdom prvej inštancie návrh na prípadné znalecké dokazovanie na otázky, ktoré by mali zodpovedať znalci z iného odboru, než znalci, ktorí znalecké posudky podávali. Pri absencii takéhoto návrhu súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vychádzal z obsahu vyššie uvedených dôkazov.
29. Aj odvolacia námietka žalovaného proti výške plnenia nie je opodstatnenou. Súd prvej inštancie pri riešení uvedenej otázky vychádzal z pravidiel daných vyššie citovanými článkami VVP i ZČVPP. Ak dospel na základe zistení z realizovaného dokazovania o potrebe výmeny vrchnej vrstvy tenisových kurtov a pre ten účel mal k dispozícii údaj vyplývajúci zo znaleckých posudkov, takto určená výška plnenia zodpovedala pravidlám pre určenie výšky poistného plnenia. Každopádne však výška poistného plnenia nad sumu aká bola priznaná súdom prvej inštancie by nezodpovedala vyššie uvedenej odškodňovacej zásade a poistné plnenie, ktoré by mala poisťovňa plniť nemôže v podstate viesť k úhrade nákladov na zhodnotenie poistenej veci. Ak antukové tenisové kurty boli pôvodne postavené aj podľa samotného dodávateľa plnenia pre investora starým technologickým spôsobom bez oddrenážovania, výstavbu nových kurtov aj s týmito novými technologickými postupmi nemožno riešiť plnením, ktoré by mala po poistnej udalosti realizovať poisťovňa nad rámec skutočnej ujmy na pôvodnej veci, ktorá bola poistená. Obsah vykonaného dokazovania neumožňoval súdu prvej inštancie privodiť iný stav o výške plnenia, než to aj v skutočnosti súd prvej inštancie urobil.
30. Právnym základom súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú tak právne závery, ktoré súd prvej inštancie vyvodil subsumovaním zisteného skutkového základu pod označené právne normy. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia označené právne normy správne aplikoval, správne ich interpretoval na zistený skutkový stav. Odvolacie námietky oboch strán v konaní voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sú preto nedôvodné.
31. Za nedôvodnú treba označiť aj námietku týkajúcu sa údajného nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totižto dal v dôvodoch rozhodnutia odpovede na základné otázky, ktoré bolo potrebné vo veci posúdiť a na základe nich aj rozhodnúť.
32. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania možno v podstate vyhodnotiť z hľadiska pomeru úspechu za také, ktoré by mohlo privodiť aj záver o tom, že čiastočne by mohla byť žalovanému priznaná náhrada trov konania. Pre vec je však dôležitým aj to, že žalovaná poisťovňa odmietala v priebehu konania základ nároku, aj keď tak, ako to vyplynulo z dokazovania, realizovala pôvodne úkony súvisiace takým s vybavením ohlásenia poistnej udalosti, ktoré by malo viesť k plneniu poisťovne. Žalobca správne poukazuje na povinnosti poisťovne pri šetrení poistnej udalosti, i na skutočnosti, ktoré vyplývajú z dodržania lehôt na šetrenie poistnej udalosti a na poskytnutie plnenia poistenému. Poisťovňa aj v priebehu tohto súdneho konania namietala základ nároku, čo sa preukázalo ako nedôvodnou obranou žalovanej strany. Aj keď teda žalobca mal len čiastočný úspech v konaní, je odvolací súd toho názoru, že pri aplikácii ust. § 257 CSP, žalovanému, ktorý mal väčší pomerný úspech v konaní, sú dané dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania. Vyššie uvedené skutočnosti šetrenia poistnej udalosti i postup žalovanej strany v konaní odvolací súd vyhodnotil za skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá odôvodňuje využitie moderačného a absolučného práva súdu na nepriznanie náhrady trov žalovanému, ktorá by mu inak podľa výsledku konania mala patriť.
33. V odvolacom konaní ani žalobca ani žalovaný úspech nemali, preto pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP sporovým stranám odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
34. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 a pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).