Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa M. U., bytom U., N. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. T. F., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2017, č.k. 1Pc/16/2017-54, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2P/2/2013-60 zo dňa 05.08.2013, s účinnosťou od 02.08.2017. Návrh odôvodnil tým, že oprávnená podľa priloženého Rozhodnutia riaditeľa školy zo dňa 03.07.2017 prerušila štúdium na Strednej odbornej škole v U. na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Podľa jeho názoru je oprávnená od doby prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zrušená. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na žiadosť matky oprávnenej bolo prerušené štúdium oprávnenej na Strednej odbornej škole v U. ako žiačky II. ročníka učebného odboru čašník, servírka zo zdravotných dôvodov. Prerušenie štúdia začalo od 02.08.2017 a bude trvať do 31.08.2018. Po uplynutí času prerušenia štúdia môže oprávnená pokračovať v štúdiu od 01.09.2018 na základe písomnej žiadosti. Z lekárskej správy MUDr. L., ošetrujúcej lekárky oprávnenej, mal súd za preukázané, že v súčasnosti nie je zdravotný stav maloletej dobrý, teda súd zistil, že v súčasnosti oprávnená nemá schopnosť sama sa živiť bez pomoci svojich rodičov. Súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania o výsluch ošetrujúcej lekárky oprávnenej zamietol, nakoľko skutočnosti o zdravotnom stave oprávnenej vyplývajú zo správy ošetrujúcej lekárky. Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti prvému výroku. Uviedol, že je toho názoru, že oprávnená nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Oprávnená je od doby prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú preto splnené

všetky podmienky na to, aby bola vyživovacia povinnosť voči nej rozsudkom súdu zrušená. Zdôraznil, že existujú tu dôvodné pochybnosti o úmysle oprávnenej pripravovať sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Tieto pochybnosti vyplývajú nielen z opakovaných prerušení, resp. zanechaní štúdia, ale aj z dosahovaného prospechu a tiež z celkovej dochádzky oprávnenej do školy počas celého štúdia, čo vyplýva z obsahu katalógového listu žiaka strednej školy. Oprávená nemá žiadne také vážne zdravotné obmedzenie, ktoré by spôsobovalo jej úplnú neschopnosť živiť sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Zdravotné problémy, ktoré sa snaží preukázať, nie sú takého rázu a charakteru, aby spôsobili jej úplné vyradenie zo zárobkového procesu. Je toho názoru, že je bez akýchkoľvek problémov schopná zamestnať sa vo výrobnej sfére. Oprávnená v súvislosti s proklamovanými zdravotnými problémami nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku. V tejto súvislosti poukázal na to, že MUDr. L. nie je oprávnená posudzovať a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale toto oprávnenie je v kompetencii posudkového lekára P.. Je nesporné, že oprávnená sa v súčasnosti nepripravuje na výkon budúceho povolania a neschopnosť sama sa živiť by mohla podľa konkrétnych okolností prípadu preukázať napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku. Oprávnenou predložené lekárske potvrdenie nepreukazuje jej neschopnosť sa samostatne živiť a taktiež nepreukázala žiadnym spôsobom nemožnosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Vzhľadom na to, že oprávnená má prerušené štúdium, uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej trvala do dňa 02.08.2017, kedy dobrovoľne a bez relevantných dôvodov prerušila štúdium na strednej škole. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že zruší jeho vyživovaciu povinnosť, a to s účinnosťou od dňa 02.08.2017.

3. K podanému odvolaniu sa oprávnená písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, v prvom výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa a tiež v závislom výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 7. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť je upravená len v zákone o rodine.

8. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti.

10. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje.

Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samé sa živiť - môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť (elasticita).

11. Odvolacia námietka navrhovateľa upozorňujúca na to, že oprávnená (jeho dcéra) je od doby prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená, nemôže na základe vyššie uvedeného obstáť, nakoľko oprávnená preukázateľne nenadobudla schopnosť sama sa živiť v dôsledku zdravotných problémov. 12. Ďalšia odvolacia námietka navrhovateľa sa vzťahovala k tomu, že jestvujú dôvodné pochybnosti o úmysle oprávnenej pripravovať sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Tu odvolací súd uvádza, že tieto „dôvodné pochybnosti“ neboli zo strany navrhovateľa nijakým spôsobom v konaní preukázané, pričom v prospech tohto tvrdenia navrhovateľa v konaní neboli predložené nijaké dôkazy. Skutočnosť, že oprávnená je obmedzovaná zdravotnými ťažkosťami, bola v konaní podložená i lekárskou správou, ktorá nebola vecne navrhovateľom spochybnená.

13. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní týkajúce sa toho, že oprávnená nemá žiadne také vážne zdravotné obmedzenie, ktoré by spôsobovalo jej úplnú neschopnosť živiť sa, sa podľa odvolacieho súdu nezakladajú na pravde. Z lekárskej správy MUDr. L. je zrejmé, že pokles pracovného potenciálu u oprávnenej je viac ako 90 %, jej prognóza so zreteľom na vyliečenie je zlá, z čoho treba nepochybne vyvodiť, že oprávnenej bránia samostatne sa živiť a tiež študovať vážne zdravotné ťažkosti.

14. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní poukazujúca na to, že MUDr. L. nie je oprávnená posudzovať a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je podľa odvolacieho súdu bezpredmetná, nakoľko oprávnená kvôli zdravotným problémom nie je schopná samostatne uspokojovať svoje potreby, čoho dôsledkom je prijatie záveru, že oprávnená nie je schopná sama sa živiť. Ak by aj nastala situácia, že oprávnenej by nebol priznaný invalidný dôchodok, avšak oprávnenej zdravotný stav jej nedovoľuje živiť sa samostatne, neznemená táto skutočnosť zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

15. V odvolaní navrhovateľom tvrdené, že oprávnenou predložené lekárske potvrdenie nepreukazuje jej neschopnosť samostatne sa živiť a tiež oprávnená nepreukázala žiadnym spôsobom nemožnosť zaobstarať si primerané zamestnanie, je podľa mienky odvolacieho súdu v rozpore s predloženou lekárskou správou. Tá preukázateľne v závere vyjadruje pokles pracovného potenciálu o viac ako 90 %, prognóza quad sanationem, ergo prognóza so zreteľom na vyliečenie pacienta nie je dobrá.

16. Vzhľadom na to, že uvedené odvolacie námietky navrhovateľa neboli dôvodné a po preskúmaní obsahu spisového materiálu (§ 65 nezistil žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti, vo výroku prvom, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh a v závislom výroku (druhom) o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.