Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/244/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa a. s. so sídlom Bajkalská 30 Bratislava, proti žalovaným : v 1. rade F. Š.K. Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX/XX Q., v 2. rade T. O. Z.. XX.XX.XXXX, B. F.D. R. XXXX/XX Z. F. Z. V., v 3. rade E. O. Z.. XX.XX.XXXX, B. F. R. XXXX/XX Z. F. Z. V., žalovaní v 1. až 3. rade právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 3 950, 45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v l. až 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 3 950,45 eur s 3 % úrokom z omeškania ročne od 15.09.2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatným žalovaným, v splátkach po 100 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou.

II. V časti o zaplatenie 4,7% úroku ročne zo sumy 3 657,28 eur od 15.09.2016 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % , ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovi žalovaní.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23.03.2018 č. k. 9Csp/244/2017

- 62 sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe podanej 14.09.2017 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie 3. 950, 45 eur, ktorá suma predstavuje neuhradené splátky úveru. Uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporené č. XXXXXXX X XX so žalovanými v 1. až 3. rade uzavrel dňa 09.07.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere číslo XXXXXXX a zmluvu o stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. rade a dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 9. 958, 18 eur. Dňa 17.08.2004 bola vyplatená suma 7 966, 54 eur a 18.02.2005 suma vo výške 1 875, 46 eur, celkovo poskytol sumu 9 958, 18 eur, a to v zmysle čl. II. zmluvy o úvere časti mimoriadny medziúver, sa poplatok za mimoriadny medziúver vo výške 99, 58 eur a poplatok za vydanie biankozmenky vo výške 16, 60 eur zaúčtovali pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru tak, že celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročili odo dňa ich vyplatenia ( čl. II. zmluvy o úvere, časť mimoriadny medziúver bod 6 ). Suma poskytnutého mimoriadneho

medziúveru tak bola základom pre výpočet úrokov z mimoriadneho medziúveru. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 64, 66 eur, započítaná na dohodnuté 7, 79 % ročné úroky mimoriadneho medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady po 39, 83 eur ( čl. II. zmluvy o úvere, časť mimoriadny medziúver, bol 1. ) do nasporenia 35 % cieľovej sumy. Na konte medziúveru bol dlh 10 012, 47 eur, nasporené bolo 3 692, 46 eur a tak pohľadávka žalobcu predstavuje rozdiel medzi dlhom a nasporenou sumou. Stavebný úver sa úročil 4, 7% ročne, splátky mesačne činili 99, 58 eur. Žalovaní v 2. a 3. rade prevzali ručenie za záväzok žalovanej v 1. rade. Dlžník E. Š. I. XX.XX.XXXX. Dňa 14.09.2016 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. V písomných vyjadreniach ( čl. 81, 84, 99 ) poukázal na to, že poplatok za spracovanie úveru predstavuje odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle § 499 Obchodného zákonníka a nie sú ani súčasťou žalovanej sumy, nakoľko bola odplata vo výške 99, 58 eur a 16, 60 eur uhradená 17.08.2004 a nárok a vrátenie je premlčaný. Predmetom procesného nároku nie sú ani akékoľvek poplatky, teda za vedenie účtu, za upomienky 1 a 2, za predžalobnú upomienku, individuálne riešenie omeškaných splátok, získanie informácie z CRO, za uzatvorenie zmluvy a rovnako akýkoľvek nárok na ich vrátenie je premlčaný. Podal sťažnosť proti uzneseniu o zrušení platobného rozkazu, keď mal za to, že odpor podala len žalovaná v 3. rade a keďže ide o samostatných procesných spoločníkov, voči žalovaným v 1. a 2. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice z 30.10.2017 č. k. 9Csp/244/2017 - 37 podala žalovaná v 3. rade odpor v zákonnej lehote. Platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk žalovanému v 2. rade. Súd uznesením 23.03.2018 č. k. 9Csp/244/2017 - 62 platobný rozkaz zrušil z dôvodu podľa § 267 ods. 3 pre podaný odpor, avšak dôvod na zrušenie platobného rozkazu je daný i preto, že sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému v 2. rade a aj z dôvodu, že vo veci sa ani nemalo rozhodovať v skrátenom konaní, pretože na žalovaných sa hľadí ako na spotrebiteľov a v danom zmluvnom vzťahu sú slabšou stranou a preto požívajú ochranu v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov, Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd preto zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o zrušení platobného rozkazu podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú a v tejto časti výroku rozsudku nie je prípustné odvolanie.

3. Žalovaná v 3. rade v odpore ( čl. 49 ) poukázala na nezákonnosť poplatku za mimoriadny medziúver 99, 58 eur a za vydanie biankozmenky 16, 60 eur a aj na ďalšie poplatky požadované žalobcom, ktoré tak tvoria sumu vyše 900 eur a považuje ich za neprijateľné podmienky a preto neplatné. Žalovaní aktuálne vyplatili 12 210, 98 eur bez započítania štátnej prémie a nasporených úrokov. Nakoľko došlo k zosplatneniu istiny a teda k ukončeniu splátkového režim úveru, žalobca má nárok len na úrok z omeškania, nie na zmluvný úrok vo výške 4, 7% ročne zo sumy 3 657, 28 eur. Vzniesla súčasne námietku premlčania, nakoľko podľa výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že dlžník bol v omeškaní so splátkou dlhšie ako tri mesiace už dňa 12.01.2013 a od tohto dátumu si mohol veriteľ uplatniť svoje právo po prvý krát. Žalovaní ďalej v písomnom vyjadrení ( čl. 122 ) poukázali na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah spravujúci sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žiadali žalobu zamietnuť.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán, ktoré svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

5. Predmetom konania je zaplatenie 3. 950, 45 eur neuhradený úver poskytnutý na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere pozostávajúci z nezaplatenej istiny 3 657, 28 eur a úrokov za úver 293, 17 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

7. Žalobca uzavrel zmluvu mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( čl. 4 ) dňa 09.07.2004 so žalovanými, v 1. rade ako dlžníkom a žalovanými v 2. a 3. rade ako ručiteľmi, na základe ktorej podľa čl. I. bod 1. zmluvy žalobca poskytol mimoriadny medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 9 958, 17 eur ( 300. 000 Sk ), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslo XXXXXXX X XX vo výške cca 6 472, 81 eur ( 195. 000 Sk ) a podľa čl. II. zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať na účet

zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 39, 83 eur ( 1. 200 Sk ) pri úrokovej sadzbe 2 % ročne. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7, 79 % ročne, poplatky za spracovanie medziúveru 99, 58 eur ( 3 000 Sk ), a v prípade vydania biankozmenky je poplatok 16, 59 eur a za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru 9, 95 eur. Do nasporenia 35 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať mesačné vklady 39, 83 eur ( 1.200 Sk ) na účet zmluvy o stavebnom sporení a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami 64, 66 eur ( 1. 948 Sk ). Stavebný úver sa žalovaní zaviazali uhradiť v plnej výške vrátane úrokov 4, 70 % ročne pravidelnými mesačnými platbami 99, 58 eur ( 3000 Sk ). V bode VI. ods. 3 je dohodnuté, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Listom zo dňa 14.09.2016 ( čl. 13 ) žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 14.09.2016 z dôvodu, že žalovaní sú v omeškaní s platením splátok úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z výpisu z účtu konta medziúveru ( čl. 16 ) možno zistiť, že dlžná suma ku dňu pridelenia činila 10 012, 47 eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia ( čl. 19 ) vyplýva, že nasporená suma ku dňu 31.03.2011 bola 3 692, 46 eur. Z výpisu z účtu stavebného úveru ( čl. 21 ) možno zistiť, že celková dlžná suma ku dňu 14.09.2016 činí 3 950, 45 eur t. j. nezaplatené úroky 293, 17 eur do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a dlžná istina 3 657, 28 eur.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, preto súd skúmal, či bol nárok žalobcu uplatnený včas. Premlčacia doba je v danom prípade trojročná a začína plynúť dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaní úver riadne nesplácali, preto žalobca využil svoje právo v zmysle čl. VI. bod 3 zmluvy o úvere a dňom 14.09.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie bolo riadne doručené žalovaným v 1. a 3. rade, žalovanému v 2. uložením na pošte. Od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončí 14.09.2019, žalobu žalobca podal 14.09.2017, teda nárok si uplatnil včas. Žalovaní sa premlčania nedovolali. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že premlčacia doba začala plynúť 12.01.2013, kedy sa žalovaní dostali s plnením splátok do omeškania dlhšie ako tri mesiace, nakoľko nesplácanie splátok spôsobuje omeškanie dlžníka s plnením a plynie lehota omeškania plnenia splátok. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa celý zostatok dlhu stane splatný naraz a od toho okamihu začína plynúť trojročná premlčacia doba.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „ Zákon „ ) stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").

15. Podľa § 8 ods. 3 Zákona po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

16. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru, výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú ( § 10 ods. 1), a iných zdrojov.

17. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Bolo preukázané, že žalovaní so žalobcom uzavreli predmetnú zmluvu za tým účelom, aby finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, použili na financovanie svojich bytových potrieb. Právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Na daný právny vzťah sa síce nevzťahujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, napriek tomu sa právny vzťah posudzuje prednostne podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanej v 1. rade a zosnulému E. Š. poskytol finančné prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení, ktoré sa žalovaní zaviazali splatiť dohodnutým spôsobom. Žalovaní v 2. a 3 rade prevzali za záväzok žalovanej v 1. rade ako dlžníčky ručenie. Žalovaná v 3. rade však poukázala na to, že bolo uhradených aktuálne 12 210, 98 eur a nekalou obchodnou praktikou žalobcu došlo k tomu, že splátkami žalobca ponižoval najprv len úroky, v dôsledku čoho sa istina vôbec neponižovala. Táto obrana žalovaných neobstojí. V danom prípade ide o špecifický úver, pretože stavebný úver žalobca poskytuje až po nasporení určitej finančnej čiastky v stavebnom sporení a ak finančné prostriedky boli poskytnuté sporiteľovi pred nasporením určitej sumy, t. j. pred vznikom nároku na stavebný úver, finančné prostriedky mu vyplatí z tzv. medziúveru. Vytvorí sa samostatný účet medziúveru, na ktorý žalovaní splácali úroky z poskytnutej sumy stavebného úveru do splnenia nároku na stavebný úver a samostatný účet stavebného sporenia, na ktorý sa poukazujú vklady, v prospech tohto účtu sporenia sa pripísali kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia. Poukazovaním platieb a štátnej prémie na účet stavebného sporenia žalovaní ponížili nesplatenú časť medziúveru ku dňu pridelenia cieľovej sumy t. j. ku dňu 31.03.2011. Žalovaní sa zaviazali po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver vrátane úroku vo výške 4, 7 % splátkami vo výške 99, 58 eur a jednotlivé splátky stavebného úveru viedli k amortizácii stavebného úveru. K zosplatneniu stavebného úveru pristúpil žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a v zmysle čl. VI. bod 3 zmluvy o úvere. Žalobca preukázal výšku uplatnenej pohľadávky výpisom z účtu stavebného ( čl. 21 ), z ktorého možno presne zistiť, z akých nárokov uplatnená suma pozostáva. Stav na účte je smerodajný ku dňu odstúpenia od zmluvy t. j. k 14.09.2016. Žalovaná v 3. rade namietala, že žalobca sa domáha neprimeraných opakovaných poplatkov, pričom je celkom zrejmé, že žalobca sa v žalobe domáha zaplatenia nesplatenej čiastky istiny 3 657, 28 eur a úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 293, 17 eur, spolu 3 950, 45 eur, teda nedomáha sa platenia poplatkov a iných platieb, preto obrana žalovaných neobstojí.

21. V časti zaplatenia úroku z úveru 4, 7 % ročne zo sumy istiny 3 657, 28 eur od 15.09.2016, t. j. po zosplatnení úveru súd žalobu zamietol, nakoľko je toho právneho názoru, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru patria žalobcovi už len úroky z omeškania. dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.4. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút,

ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 15.09.2016, nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť celú sumu požičaného a nesplateného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stanovom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ( viď i rozsudok KS TN 6Co587/2015 z 28.09.2015, R 59/1998, 4Obo 143/1998 ).

22. Podľa § 546 Obchodného zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

23. Žalovaní v 2. a 3. rade podpísali dňa 09.07.2004 ručiteľský záväzok, keď prehlásili v čl. III., že, v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, že voči veriteľovi na seba preberajú povinnosť vyplývajúcu z ručenia. Žalovaní v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení ( čl. 122 ) poukázali tiež na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že od zmluvy neodstúpil a zmluva je naďalej platná, tak je pochybná pasívna legitimácia žalovaných ako ručiteľov, pretože počas platnosti zmluvy by mal za ňu zodpovedať len dlžník. V tejto súvislosti je treba uviesť, že ručiteľský záväzok je akcesorický vo vzťahu k hlavnému záväzku, avšak zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.07.2004 v článku III. bod 1 vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade sa zaviazali voči žalobcovi povinnosťami vyplývajúcimi im z ručenia. Súd dospel k tomu právnemu záveru, že žalovaným v 2. a 3. rade nezanikla voči žalobcovi povinnosť plniť, vzhľadom na dojednané podmienky zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaní v 2. a 3. rade nie sú však solidárne zodpovední spolu so žalovanou v 1. rade, ich povinnosť plniť prichádza až v prípade, že nebudú plniť hlavní dlžníci resp. dlžník so spoludlžníkom. Súd preto aj žalovaných v 2. a 3. rade zaviazal na plnenie zostatku dlhu.

24. S plnením sa žalovaní dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ako požadoval žalobca 3 % ročne z dlžnej sumy od 15.09.2016 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ku dnu 14.09.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku nesplateného úveru, preto od 15.09.2016 boli s plnením v omeškaní, až do zaplatenia.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania voči žalovaným, ktorí neboli úspešní. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. V zamietajúcej časti nepriznaného úroku z úveru vo výške 4, 7 % ročne od 15.09.2016 do zaplatenia nepredstavuje neúspech žalobcu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený plnenia domáhať návrhom na exekúciu podľa osobitného zákona.