Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-120-2017.pdf
PDF · 88.59 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X.. N. XX, Z., o zaplatenie sumy 5.418,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti istiny 20,00 €.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.879,28 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 3.119,12 € od 10.5.2017 do 19.6.2017 a zo sumy 3.099,12 € od 20.6.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 46%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2017 domáhal zaplatenia sumy 5.418,38 € a úrok vo výške 8% ročne zo sumy 3.119,12 € od 10.5.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že dňa 27.3.2012 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu a poskytol jej peňažné prostriedky. Úverová zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch, čím porušila svoju povinnosť zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu dňu 9.5.2017 vo výške 5.418,38 € pozostávala z istiny 3.119,12 €, riadneho úroku 12,45 € a úroku z omeškania vo výške 2.286,81 € v súlade s výstupom z bankového systému žalobcu. Žalovaná od podania žaloby nezaplatila žiadnu čiastku. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.119,12 € od 10.5.2017 do zaplatenia.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Nerozporovala žiadne tvrdenia uvedené v žalobe a v prílohách. Na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila.
3. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
4. Pred prvým pojednávaním podaním doručeným súdu dňa 18.4.2017 vzal žalobu späť v časti istiny 20,- €, ktorú žalovaná zaplatila tak, ako je uvedené v I. ods. výroku rozsudku.
5. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu zlúčením so žalobcom dňa 24.5.2017. Súd uznesením zo dňa 29.1.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.
7. Dňa 27.3.2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaná Zmluva o spotrebnom úvere č. XXX XXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver 4.300,- €, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v 60. splátkach po 103,75 € mesačne vždy 15. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 15.4.201 a posledná 15.3.2017. Úroková sadzba bola dohodnutá 15,64% ročne, RPMN bola 18,47%, priemerná RPMN bola 21,06%., poplatok za vedenie účtu a správu 2,20 € mesačne Celkové náklady spotrebiteľa 6.400,- €, poplatok za poskytnutie úveru 43,- €. Prílohou zmluvy bol prehľad poplatkov a amortizačná tabuľka obsahujúca rozpis splátok.
8. Z prehľadu splátok a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.4.2018 a z prehľadu výpočtu uplatnených úrokov a úrokov z omeškania pripojených z žalobe súd zistil, že dňa 26.5.2014 bol úver zosplatnený. Žalovaná zaplatila do predčasného zosplatnenia úveru sumu 2.472,84 €, posledná úhrada bola dňa 26.4.2014 vo výške 20,- €. Žalobca započítal splátky na istinu 1.180,88 €, úrok 1.279,30 €, úrok z omeškania 12,66 €. Neuhradená istina zostala ku dňu zosplatnenia bola 3.119,12 € (4.300 € - 1.279,30 €). Po podaní žaloby zaplatila žalovaná len splátku vo výške 20,- €, a v tejto časti súd konanie zastavil.
9. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od omeškanej splátok splatných od dňa 17.12.2013 do 10.5.2017 vo výške 2.286,81 € s úrokovou sadzbou 24,39 % čo vyplýva z prehľadu výpočtu úrokov pripojeného k žalobe od 10.5.2017 si uplatnil úrok z omeškania 8% ročne z istiny 3.119,12 € do zaplatenia.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 17.12.2013 bola vo výške 0,25% do 10.6.2014 a od 10.5.2017 bola 0,00%. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
11. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
12. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
13. Súd dospel k záveru, že uplatnený je čiastočne dôvodný a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.119,12 € (poskytnutá suma úveru 4.300,- € - uhradené splátky istiny žalovanou do dňa zosplatnenia vo výške 1.180,88 €) a zmluvného úroku vo výške 12,45 € (15,64% dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy - žalovaná bola povinná tento splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia a znížené o zaplatené úroky 1.279,30 €). Úver bol ku dňu 26.5.2014 zosplatnený, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca má nárok i na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslených žalobcom v prílohe žaloby t.j. od splátky splatnej 17.12.2013 do zosplatnenia 26.5.2014. Avšak súd priznal úrok z omeškania v súlade s citovaným nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,25 % z omeškaných splátok a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 24,39% ročne, čo vyplýva z prepočtu úrokov z omeškania pripojeného k žalobe, kde jednoznačne žalobca špecifikoval uplatnený nárok výškou úrokovej sadzby a počtom dní omeškania. Za obdobie od 17.12.2013 do 26.5.2014 vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,03 € a od 27.5.2014 do 9.5.2017 vo výške 752,18 € spolu 758,21 €. Súd od takto určeného úroku z omeškania odpočítal zaplatenú časť splátok započítanú žalobcom na úrok z omeškania vo výške 10,50 € (4,02 € dňa 18.2.2014, 1,36 € dňa 4.3.2014 a 5,12 € dňa 17.4.2014). Ďalej súd viazaný žalobou priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne od 10.5.2017 do 19.6.2017 a zo sumy 3.099,12 € (po odpočítaní zaplatenej splátky 20,- €) od 20.6.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, žaloba bola zastavená v časti istiny 20,00 €, pričom zastavenie konania čiastočným späťvzatím zavinila žalovaná zaplatením tejto sumy po podaní žaloby a žalobca má v tejto časti nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol vo zvyšku žaloby čiastočne úspešný, teda žalobca mal úspech v 73% a žalovaná 27% (v časti zamietnutia žaloby v uplatnenom úroku z omeškania), pretože súd pri rozhodovaní musí zohľadniť celkový uplatnený nárok žalobcom. Žalobca mal celkový úspech v konaní 46% (73-27) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
16. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
17. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).