Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Q. S. F., nar. XX.XX.XXXX, v obci T. Q., okres T. I., provincia A. Y., Q. X. H., štátna príslušnosť Q. X. H., národnosť Q., bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu T. Q., E. T. I., F. A. Y., Q. X. H., toho času Ú. F. N. F. I. X., W. XX, X., zastúpený Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, týka sa Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 02.02.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava ČAS: MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017 týkajúce sa žalobcu: Q. S. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Q. X. H., bez cestovného dokladu a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 02.02.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017 a náhrady trov konania. S podanou žalobou nesúhlasil v celom rozsahu, nakoľko žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že o udelenie azylu žiada z náboženských dôvodov, pretože v krajine pôvodu sa XX.XX.XXXX zúčastnil demonštrácie proti zahraničnému investorovi z Taiwanu, ktorý v provincii A. Y. vypustil do mora chemikálie, ktoré spôsobili úhyn rýb, pričom táto provincia čelí veľkej chudobe a hladu. Demonštráciu organizovala kresťanská organizácia M. N., pričom počas demonštrácie účastníkov rozháňala polícia a bol ňou aj vypočúvaný. Po demonštrácii bolo katolíkom sťažované prejavovať vieru a počas svätých omší takzvaní chuligáni hádzali do okien kostolov kamene. Žalovaný prijal záver, že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť inými skutočnosťami, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle napriek tomu, že v konaní získal vlastné dôkazy a informácie o tom, že v provincii A. Y. v I. polroku 2017 skutočne došlo k potlačeniu pokojných demonštrácií políciou a osobami, ktoré si vietnamská polícia údajne najala za účelom potlačenia demonštrantov. Išlo o potlačenie skupiny katolíckych veriacich, vrátane žien a detí, ktoré protestovali proti spôsobu akým vláda pristupovala k nehode úniku toxického odpadu, pričom medzinárodná organizácia Amnesty International v súčasnosti vedie kampaň za prešetrenie policajného násilia voči približne 700 demonštrantom, ktorí sa pokúsili zažalovať znečisťujúcu taiwanskú oceliarsku spoločnosť. Bolo v konaní preukázané, že vietnamská vláda potláča pokojné kresťanské demonštrácie a upiera občanom právo na pokojné zhromažďovania a slobodu prejavu. Zo skutočností uvedených žalobcom jednoznačne vyplýva, že svoju žiadosť o azyl opiera opodstatnene o prenasledovanie z

náboženských dôvodov a preto jej zamietnutie ako zjavne neopodstatnenej je nedôvodné. Skutočnosti ním uvádzané nasvedčujú záveru, že opustil krajinu z dôvodu podľa § 8, a to z dôvodu prenasledovania z náboženských dôvodov.

2. Poukazoval aj na to, že správny orgán v konaní o žiadosti žalobcu, respektíve výsluchu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8, resp. § 13 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie, bolo po tom, čo dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c zákona o azyle. Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje o veci samej, ale sa ním iba rieši otázka, či podaná žiadosť spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite. Niet pochýb, že v prejednávanej veci žalobca uviedol dôvody odôvodňujúce riadne posúdenie jeho žiadosti o azyl vo veci samej. Poukazoval na právny názor kasačného súdu vyslovený v skutkovo obdobnej veci rozsudku sp. zn. 1Sžak/2/2017 z 28.03.2017.

3. Žalovaný rozhodnutím ČAS:MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017 podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ respektíve „ZoA“) zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že cudzinec dňa 23.10.2017 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR (ďalej „SR“) z nasledovných dôvodov: „O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiadam z náboženských dôvodov“. Dňa 02.11.2017 s ním bol vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého opísal svoju cestu z krajiny pôvodu až na územie Slovenskej republiky, pričom počas pohovoru uviedol, že vojenskú službu nikdy nevykonával, ukončil 6-ročnú školskú dochádzku, pretože rodičia nemali financie, oficiálne nebol nikde zamestnaný a príležitostne pracoval na stavbách. Podľa jeho slov je život vo Vietname komplikovaný, pretože je problém nájsť si tam prácu a finančné sa zabezpečiť, z toho dôvodu sa dobrovoľne 14.02.2017 zúčastnil demonštrácie proti zahraničnému investorovi z Taiwanu, ktorý v provincii A. Y. vypustil do mora chemikálie, pričom provincia čelí veľkej chudobe a hladu. Demonštráciu organizovala kresťanská organizácia M. N., pričom jej členom nikdy nebol, avšak túto demonštráciu rozháňali príslušníci polície, niekoľkých demonštrantov zadržali a vypočúvali. Taktiež bol políciou vypočutý a po vypočutí ihneď prepustený, nič sa mu nestalo. Po demonštrácii bolo podľa jeho slov katolíkom sťažované prejavovať svoju vieru a to tým spôsobom, že im počas svätých omší takzvaní chuligáni hádzali do okien kostolov kamene a obťažovali ich hlukom, čo rušilo dôstojný priebeh omší. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inej organizácie, nikdy nebol trestne stíhaný a žiadnym vážnym problémom zo strany štátu a jeho bezpečnostných zložiek nečelil. Vo Vietname sa mu žilo dobre, žiadne vážne problémy tam nikdy nemal. V súvislosti s jeho vierou sa mu nikdy nič vážne v krajine pôvodu nestalo. Poukázal na skutočnosť, že žiadateľ neodišiel z krajiny pôvodu za účelom vyhľadania medzinárodnej ochrany, ale kvôli lepším životným podmienkam. Vo Vietname sa mu žilo dobre, nemal žiadne iné vážne problémy. Túto opustil dobrovoľne a jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, pretože by chcel žiť v krajine, kde je demokracia a lepšia životná úroveň.

5. V zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 kapitoly II., odsek B, písmeno f) v prípade, že osoba opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca, môže ho viesť k tomu túžba po zmene alebo po dobrodružstve alebo iné osobné dôvody. Žalovaný dospel k záveru, že uvedené sa týka aj menovaného, keďže jeho dôvody opustenia krajiny sú osobného, respektíve ekonomického charakteru a nespĺňajú charakteristické znaky definície dôvodov prenasledovania v zmysle ustanovení zákona o azyle, t. j. nenapĺňajú jej obsah.

6. Migračný úrad dospel k záveru, že uvedené sa týka aj menovaného, keďže jeho dôvody, pre ktoré opustil krajinu pôvodu, sú osobného, respektíve ekonomického charakteru, nespĺňajú charakteristické znaky definície dôvodov prenasledovania v zmysle ustanovení zákon o azyle, t. j. nenapĺňajú jej obsah. Ako dôvod žiadosti uviedol náboženské dôvody a počas vstupného pohovoru v súvislosti s vierou uviedol, že nemal v krajine pôvodu nikdy žiadne problémy. Za jediný problém považoval to, že im takzvaní miestni chuligáni sťažovali priebeh svätých omší tým, že im hádzali kamene do okien. Ak by bol skutočne prenasledovaný, odišiel by z krajiny pôvodu už skôr alebo by hľadal prvé možné bezpečné útočisko pred jeho problémami hneď po odchode z krajiny pôvodu. To sa však nestalo počas jeho pobytu na Ukrajine a ani na Slovensku. Ako sa vyjadril, ak by na území SR nebol príslušníkmi polície chytený, nikdy by

tu o azyl nežiadal. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko, lebo je tam lepšia životná úroveň, kde si chcel pravdepodobne zlegalizovať pobyt žiadosťou o udelenie azylu.

7. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná ochrana života a sloboda ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Ženevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov stanovujúci si vlastné podmienky na udeľovanie pobytov, napríklad za účelom práce, či z iných osobných dôvodov. Poskytnutie azylu, ako medzinárodnej ochrany, prichádza do úvahy iba v prípade, ak by iný druh ochrany bol vylúčený, respektíve neúčinný. Dôvody žiadosti o azyl tak, ako ich opísal, nesvedčia o opodstatnenosti jeho strachu žiť v krajine pôvodu, ani o žiadnej diskriminačnej činnosti závažného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe. Na základe jeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Preto jeho žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

8. Nad rámec posúdenia správny orgán uviedol, že vykonal analýzu bezpečnostnej a politickej situácie vo Vietname. Podľa dostupných správ v I. polroku 2017 v provincii A. Y. došlo k potlačeniu pokojných demonštrácií políciou a osobami, ktoré si vietnamská polícia údajne najala za účelom potlačenia demonštrantov. Išlo o potlačenie skupiny katolíckych veriacich, vrátane žien a detí, ktorí protestovali proti spôsobu, akým vláda pristupovala k nehode úniku toxického odpadu. Medzinárodná organizácia Amnesty International v súčasnosti vedie kampaň, ktorou žiada od vietnamskej vlády, aby vyšetrila nedávne policajné násilie voči približne 700 demonštrantov, ktorí sa pokúšali zažalovať znečisťujúcu taiwanskú oceliarsku spoločnosť.

9. Doplnil, že z dostupných informácií vyplýva, že vo Vietname nie sú známe vážne bezpečnostné incidenty v oblasti, v ktorej sa menovaný narodil a žil. Celková bezpečnostná situácia je dobrá a Vietnam sa radí k relatívne bezpečným krajinám. Sloboda náboženstva a vierovyznania je zaručená ústavou, ktorá rovnako zabezpečuje slobodu vnútorného pohybu, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu, ale vláda uložila určité obmedzenia pohybu niektorým osobám, najmä tým, ktoré boli odsúdené za ohrozovanie národnej bezpečnosti alebo súvisiace obvinenia alebo tých, ktorí otvorene kritizovali vládu. Vo všeobecnosti vláda spolupracuje s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a ďalším osobám, ktorých sa to týka.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.02.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že u žalobcu nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo prenasledovania za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z roku 1967 a rovnako neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukázali skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do Vietnamu vystavený vážnemu bezpráviu v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Ako dôvod žiadosti uviedol náboženský dôvod, pričom vo vstupnom pohovore uviedol, že z krajiny pôvodu sa dostal bez problémov letecky z M. do O. a požiadal o azyl dňa 23.10.2017 po tom, čo bol zadržaný pri nelegálnom prechode ukrajinsko-slovenskej hranice.

11. Pokiaľ sa týka dôvodov uvedených v správnej žalobe poukazoval na to, že všetky žalobcom uvádzané skutočnosti boli komplexne a objektívne posúdené a vyhodnotené, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát odôvodnil, a to po rozbore situácie v krajine pôvodu, ako aj po zhodnotení subjektívnych dôvodov žiadosti žalobcu, prečo sa v jeho prípade nejedná o perzekúciu z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951. V podanej správnej žalobe sa neuvádzajú také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Bol toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však v prvostupňovom konaní zistil, že žalobca odôvodňoval svoju žiadosť inými skutočnosťami ako tými, ktoré sú uvedené

v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a tak nebol splnený primárny predpoklad na udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania alebo vážne bezprávie tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor.

12. Doplnil, že opätovne preskúmal žiadosť menovaného a keďže tento odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami, ako uvedenými v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b ZoA, dospel k záveru, že je potrebné ju zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by v prípade jeho návratu do krajiny preukázali, že by bol vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) ZoA. Nepriaznivé sociálne a ekonomické podmienky v krajine jeho pôvodu nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v SR. Poznamenal, že menovaný nebol členom, ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia, nebol perzekvovaný štátnou mocou, nebol väznený, ani trestne stíhaný, opustil krajinu s cieľom dostať sa do Nemecka, nakoľko, ako sám povedal, vo Vietname je problematické si nájsť prácu a byť finančne zabezpečený.

13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.03.2018 súd zistil, že tento zotrval na dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe. Mal za to, že v jeho veci neboli splnené predpoklady na postup podľa § 12 zákona o azyle, pričom žalovaný po vykonanom dokazovaní v konečnom dôsledku vyhodnotil tieto dôvody ako nepreukázané a o žiadosti rozhodol v skrátenej lehote od začatia konania, čo neposkytuje dostatočný právny základ pre opodstatnenosť výroku o zamietnutí žiadosti. Navyše sám správny orgán v konaní o jeho žiadosti, respektíve z jeho výsluchu, identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8, respektíve § 13 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a mal sa teda nimi zaoberať a vykonať dokazovanie a bolo potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13, respektíve o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c. Niet pochýb, že v prejednávanej veci žalobca uviedol dôvody odôvodňujúce riadne posúdenie jeho žiadosti o azyl vo veci samej. O udelenie azylu žiadal z náboženských dôvodov, pričom preukázal konkrétne problémy, ktorým čelil v krajine pôvodu ako katolík. Z informácii rovnako vyplýva, že bola preukázaná skutočnosť obsiahnutá v jeho tvrdeniach o násilnom potlačení demonštrácie. Doplnil, že Vietnamu síce hlása slobodu vierovyznania, kresťanské menšiny však čelia dlhodobému útlaku a kresťania tvoria vo Vietname asi 10 % populácie a komunistická vláda ich vníma ako hrozbu, pričom poukazoval na internetový odkaz, ako aj anonymizované rozhodnutie Migračného úradu v obdobnej veci. Žalobca sa i na základe daného obáva prenasledovania a ponižujúceho a neľudského zaobchádzania zo strany štátu a preto v jeho veci boli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu, respektíve minimálne doplnkovej ochrany na území SR.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe (doplnenie) zo dňa 03.04.2018 uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení a zotrval aj na tom, že žalobca odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b ZoA, pričom riadne odôvodnil, z akého dôvodu zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 ZoA), a to po zhodnotení subjektívnych dôvodov jeho žiadosti, ako aj rozbore situácie v krajine pôvodu. Právna zástupkyňa neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe a navrhol túto zamietnuť.

15. Podľa § 8 písm. a), b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

16. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

17. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

18. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákon a o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

19. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

21. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017, ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne opodstatnenú s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a, § 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia,

resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal žalovanému dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované žalobcom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, § 10, § 13a, § 13b zákona o azyle.

31. Z konania vyplynulo, že žalobca jednoznačne dňa 23.10.2017, kedy požiadal o udelenie azylu na území SR uviedol, že o tento žiada z náboženských dôvodov. Rovnako vo svojej výpovedi (02.11.2017) počas vstupného pohovoru ich doplnil s poukazom nato, že v krajine pôvodu sa dňa 14.02.2017 zúčastnil demonštrácie proti zahraničnému investorovi z Taiwanu, pričom túto demonštráciu organizovala kresťanská organizácia M. N.. Počas demonštrácie účastníkov rozháňala polícia a bol ňou aj vypočúvaný a po demonštrácii bolo katolíkom sťažované prejavovať vieru a počas svätých omší takzvaní chuligáni hádzali do okien kostolov kamene.

32. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia preskúmavaného rozhodnutia súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej právnym posúdením veci je aj analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku.

33. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný sa zaoberal aj tou časťou výpovede žalobcu, v ktorej tento poukázal na skutočnosti, z ktorých vyvodzoval svoju obavu o návrat do krajiny pôvodu z náboženských dôvodov. Žalobca sa podrobne zaoberal skutkovými zisteniami o demonštrácii, ktorú uviedol žalobca počas svojho vstupného pohovoru. Za účelom preverenia dôvodov žiadosti vykonal v tejto súvislosti aj dokazovanie zadovážením informácií o danej demonštrácii, ako aj o krajine pôvodu žalobcu.

34. Z daného vyplýva, že skutočnosti uvádzané žalobcom v priebehu správneho konania vyhodnotil samotný správny orgán ako také, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov podľa § 8 a týmito sa žalovaný zaoberal a na jeho objektivizáciu vykonal aj dokazovanie.

35. Z výpovede žalobcu už bolo možné dospieť k záveru, že ním uvádzané skutočnosti by mohli nasvedčovať možným obavám z prenasledovania z niektorého z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, konkrétne z náboženských dôvodov.

36. Takisto kasačný súd už prv vo svojej judikatúre (napr. rozsudok pod sp. zn 10Sža/12/2016 zo dňa 29.06.2016) poukázal na to, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Pokiaľ v priebehu konania o žiadosti uvedie skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, že sa jedná o azylovo relevantné skutočnosti, je povinnosťou správneho orgánu viesť pohovor týmto smerom. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 ZoA, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.

37. Dôvodmi pre udelenie medzinárodnej ochrany môžu byť také skutočnosti, ktoré vyjdú najavo v priebehu konania, a to predovšetkým z vlastnej žiadosti a tiež z výpovedí žiadateľa. Nie je preto podstatné, či sú žiadateľom formálne označené ako dôvody, pre ktoré žiada o medzinárodnú ochranu, pretože od neho nemožno očakávať takú znalosť azylového práva, aby bol schopný svoje tvrdenia kvalifikovať z hľadiska možných dôvodov pre udelenie niektorej z foriem medzinárodnej ochrany, ale podstatné je, či v priebehu správneho konania skutočnosti relevantné z hľadiska možného udelenia niektorej z foriem medzinárodnej ochrany vôbec tvrdí.

38. K vydaniu rozhodnutia podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je možné pristúpiť v prípadoch, ak žiadateľ o azyl neuvádza zjavne nič, čo by sa dalo skúmať ako opodstatnená obava z prenasledovania alebo ako hrozba vážneho bezprávia. V predmetnom prípade však žalobca uviedol jednak dôvody, ktorými sa aj žalovaný podrobnejšie zaoberal a na účel ich posúdenia vykonal

dokazovanie a jednak uviedol také skutočnosti, ktoré nemožno bez analýzy posúdiť z pohľadu § 8 zákona o azyle ako irelevantné, avšak žalovaný sa týmito nezaoberal. Treba zdôrazniť, že podľa § 12 ods. 1 písm. a) ZoA možno rozhodnúť v prípade, ak zo žiadosti o udelenie azylu je už bez hlbšej analýzy zjavné, že niet ďalej čo skúmať.

39. Za daných okolností, keď správny orgán v konaní z Vyhlásenia žalobcu, resp. jeho výsluchu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie, bolo po tom, čo dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ZoA neopomínajúc analyzovať prípadné obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov.

40. S poukazom na opodstatnenosť uvedených žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 220 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-145-14/2017-Ž zo dňa 14.12.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia a najmä doplniť dokazovanie smerom naznačeným správnym súdom a z takto zisteného skutkového stavu veci vyvodiť správne úvahy, ktoré je povinný aj náležite odôvodniť.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.