Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcu R. U.D., K..XX.XX.XXXX, O. F. X. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 zast. Advokátskou kanceláriou De minimis, s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 535,06 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 535,06 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej uplatnenej výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu 32,00 Eur súdneho poplatku za toto konanie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 535,06 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného uzavretím zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonné náležitosti, neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a taktiež náležitosť týkajúcu sa výšky, počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Samotnú zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o zabezpečení splátok úveru považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi vychádzajúc z toho, že zmluva o zabezpečení splátok úveru bola nevyhnutnou podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto zmluvu musel žalobca popri zmluve o úvere uzavrieť, kde následne odplata na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru mala byť premietnutá do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, a preto RPMN uvedená v zmluve o úvere nie je správna. Žalobca poukázal na to, že v zmluve o doplnkovej službe absentuje dojednanie o odmene, počte týždenných splátok, ktoré sa mali vykonávať na základe predmetnej zmluvy ako aj údaj o výške splátok a nie je ani vyplnený bod I. tlačiva predmetnej zmluvy, teda z uzavretej zmluvy nie je zrejmé, akú celkovú odmenu má zaplatiť dlžník poskytovateľovi, v akej výške bude splácať túto odmenu, v akých splátkach a kedy má zaplatiť poslednú splátku. Zmluva o doplnkovej službe teda predstavuje vypuklý prípad neurčitosti právneho úkonu, ktorú Občiansky zákonník sankcionuje v § 37 ods.1 neplatnosťou takéhoto úkonu. Keďže obchodný zástupca žalovaného poskytnutie úveru podmienil uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol

skutočnú RPMN, žalobca považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný právny úkon, kde dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy je povinnosť pre žalobcu vrátiť len poskytnuté finančné prostriedky. Keďže žalobcovi bola poskytnutá celková čiastka 780,00 Eur a žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 1.315,06 Eur, uplatnil si žalobca bezdôvodné obohatenie vo výške 535,06 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, poplatok za garantovanú službu je prijateľný a platný, kde protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v samotnej zmluve o úvere. Zmluvu o doplnkovej službe žalobca uzavrel dobrovoľne na vlastnú žiadosť po tom, ako strany uzavreli zmluvu o úvere. Zmluvu o doplnkovej službe žalobca nemusel uzatvoriť. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, pričom predmet plnenia je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Ide o nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu v preberaní peňažných súm od žalobcu určených na úhradu splátok spotrebiteľského úveru a zabezpečovať použitie súm na úhradu úveru v mene žalobcu. Ako protiplnenie za nadštandardnú doplnkovú službu sa žalobca v zmluve o doplnkovej službe zaviazal zaplatiť žalovanému celkovú odmenu za doplnkovú službu, ktorá cena bola určená dohodou strán a podľa žalovaného je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Táto služba je orientovaná predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bežný účet v banke a títo zákazníci nemajú často záujem platiť poplatky za vklad na účet žalovaného vyberané bankami, ani cestovať k najbližším pobočkám bánk, aby splácali splátky úveru, preto sa rozhodli uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe. Žalovaný tiež poukázal na nedostatky v žalobnom petite, keďže v prípade žalobcom tvrdenej neplatnosti zmlúv sa môže žalobca domáhať svojho prípadného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia len proti plneniu protistrany, ktoré plnenie vynaložila druhá strana právneho úkonu v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy, keďže plnenia oboch strán sú vzájomne podmienené s poukazom na vrátenie plnenia, ktoré vynaložil žalovaný titulom doplnkovej služby spočívajúce vo faktickom plnení obchodného zástupcu pri preberaní peňažných súm, ktoré plnenie už nie je možné vrátiť, žalovanému by sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie vo veci, na ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie, nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.07.2014, zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 08.07.2014, kartou splátok, predžalobnou výzvou zo dňa 26.01.2017, vyjadreniami žalovaného zo dňa 10.03.2017 a 16.05.2017, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.04.2017 spolu s prílohami, výsluchom svedka J. S. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 08.07.2014, na základe ktorej skutočnosti žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 780,00 Eur, kde celkové náklady predstavovali súčet úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 %, teda v sume 54,97 Eur, spolu s poplatkom za garantovanú službu vo výške 78,39 Eur, RPMN bola vo výške 31,91 %, celkové náklady predstavovali 913,36 Eur, priemerná hodnota RPMN predstavovala 49,67 %. Bolo dohodnuté plnenie v 60-tich týždenných splátkach vo výške po 15,23 Eur a výška poslednej splátky bola stanovená na 14,79 Eur, úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Toho istého dňa žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej zmluvy žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe hore uvedenej zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi za odmenu bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však nevyplýva, aké sumy sa zaviazal žalobca zaplatiť žalovanému za poskytnutie služby, ani za kých podmienok, pretože v zmluve nie je vyplnený bod I. - práva a povinnosti zmluvných strán. Z tohto bodu len vyplýva, že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Poskytovateľ - žalovaný zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov. V zmysle bodu II zmluvy zmluva o zabezpečení splátok úveru je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého

splátky sú predmetom služby podľa odseku 1.1. V zmysle článku IV bodu 4.3 zákazník týmto vyhlasuje, že je plne spôsobilý plniť svoje záväzky z tejto zmluvy a že táto zmluva sa uzatvára na jeho žiadosť. Obidve zmluvy - zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru bola obidvoma stranami podpísaná dňa 08.07.2014 na samostatných listinách.

5. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným majú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.

6. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

10. Podľa § 52a) ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv, zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a v zmysle písm. b) ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 13. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia je podstatné posúdenie jeho nároku vo dvoch rovinách, a to v prvej rovine, či úver poskytnutý žalobcovi žalovaným je možné vyhodnotiť ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a druhá rovina je posúdenie toho, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi za preukázania situácie, že žalobca popri zmluve o spotrebiteľskom úvere musel uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru a potom náklady súvisiace so zmluvou o zabezpečení splátok úveru by bolo potrebné započítať do RPMN a celkových nákladov poskytnutého spotrebiteľského úveru a v danej súvislosti vyhodnotiť, či celková odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver je primeraná alebo či sa prieči dobrým mravom.

17. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonné náležitosti s poukazom hlavne na neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd je toho názoru, že predmetnú náležitosť zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje, obsahuje dobu trvania zmluvy 60 týždňov a zo zmluvných dojednaní jednoznačne je možné zistiť aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorú náležitosť nemožno hodnotiť ako uvedenie konkrétneho dátumu, kedy má byť uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, keďže zo zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere priemerný spotrebiteľ môže z týchto zmluvných dojednaní vydedukovať termín konečnej splatnosti, keďže v zmluve je uvedené, že zmluva sa uzatvára na 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z týchto zmluvných dojednaní možno zistiť termín splatnosti prvej splátky 7. deň po uzavretí zmluvy a termín splatnosti poslednej splátky, ktorý je termínom konečnej splatnosti, 7. deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy. Takýto výklad tejto zákonnej náležitosti zmluvy je taktiež v súlade s výkladom smernice 2008/48, ktorú dal Súdny dvor v konaní C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti S. O..

18. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobcom, ktorú namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na hore citované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na písm. i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z. z. Takto teda nová právna úprava reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci O..

19. Pokiaľ ide o ďalšie zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti, pri absencii ktorých v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere teda má písomnú formu, obsahuje druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Čo sa týka správneho uvedenia RPMN, či tento údaj bol uvedený správne v prospech, či v neprospech spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru, k tomu sa súd vyjadrí nižšie.

20. Žalobca tvrdil, že popri zmluve o spotrebiteľskom úvere musel uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok na úvere ako doplnkovú službu, a preto dohodnutá odmena za doplnkovú službu spočívajúcu v hotovostnom výbere splátok na úvere zo strany obchodného zástupcu žalovaného priamo v bydlisku žalobcu by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a mala by sa teda premietnuť aj do výšky RPMN a v danej súvislosti by sa celkovo navýšila odplata pri poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného do miery, ktorá je rozporná s dobrými mravmi. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru žalobca nemusel uzavrieť, táto zmluva nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obidve zmluvy sú uvedené na osobitných listinách, ktoré obe strany sporu podpísali. Odplata za hotovostný výber splátok úveru je primeraná náročnosti vykonávaných úkonov zo strany obchodného zástupcu žalovaného, a preto táto odplata sa nemôže započítať do celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľským úverom a prípadne aj do RPMN.

21. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru sú uzavreté na osobitných listinách a osobitne tieto právne úkony sú podpísané stranami sporu, i keď toho istého dňa. Nie je zrejmé, ktorá zmluva bola uzavretá skôr majúc na mysli okamih uzavretia zmluvy. Ako to bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti. V zmluve o zabezpečení splátok úveru je uvedené, že na základe tejto zmluvy žalovaný sa zaväzuje poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (článok I zmluvy) a ďalej je v zmluve uvedené (článok II zmluvy), že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby. Z týchto zmluvných dojednaní je možné vyvodiť, že existuje určitá forma závislosti týchto zmlúv, keďže zmluva o zabezpečení splátok na úvere má význam len v súvislosti s platnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôjde k zániku platnosti aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru všetko v súlade s ustanovením § 52a) ods. 2 Obč. zákonníka.

22. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru je iná, ako to bolo v iných obdobných prípadoch, pretože tu vlastne nie je uvedená ani výška odmeny za dohodnuté služby, teda nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody o odmene za služby.

23. Vypočutý svedok J. S., obchodný zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný poskytol žalobcovi na základe jeho žiadostí viacej úverov a pri tomto úvere si žalobca dohodol konkrétnu výšku poskytovaného úveru s jeho nadriadeným Zoltánom Farkašom a on sa dostavil k žalobcovi domov, v jeho domácnosti vypĺňali úverovú zmluvu, táto nebola vopred pripravená, a pri jej vypĺňaní vychádzali z tabuliek, ktoré mal každý obchodný zástupca k dispozícii. Pokiaľ ide o zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, on žalobcovi vysvetlil, že má možnosť voľby, teda že buď bude splácať splátky úveru prostredníctvom banky alebo on bude chodiť do jeho domácnosti pre každú mesačnú splátku, pričom žalobca súhlasil s druhou možnosťou. Svedok ďalej uviedol, že on nevie, prečo nie je vyplnený bod I. predmetnej zmluvy a podľa jeho názoru takýto úver by mu nemohol jeho nadriadený schváliť. Svedok tiež uviedol, že mal zisk z vyberania týchto mesačných splátok úverov v domácnostiach klientov a to konkrétne 5,25 % z každej vybranej splátky. Za uzavretie novej úverovej zmluvy 20,00 Eur u nových klientov a 8,00 Eur u starých klientov.

24. Z výpovede svedka podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ žalobca chcel dostať úver, musel zároveň uzavrieť aj zmluvu o doplnkovej službe, teda o hotovostnom výbere splátok, kde bez uzavretia tejto zmluvy by úver nedostal. Taktiež z obsahu žaloby vyplýva že žalovaný to žiadnym spôsobom nevyvrátil, že obchodný zástupca nedával žalobcovi pred podpisom zmlúv na výber nejaké iné formy uzavretia zmlúv, bola len možnosť uzavrieť zmluvu o úvere spolu so zmluvou o doplnkovej službe, kedy bude

obchodný zástupca chodiť priamo k dlžníkovi po výber splátok na úvere. Tieto skutočnosti spolu so zmluvnými dojednaniami zmluvy o zabezpečení splátok úveru v bode I a II zmluvy, v ktorých je uvedená priama súvislosť zmluvy o úvere so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, keďže zmluva o zabezpečení splátok úveru priamo nadväzuje na zmluvu o úvere, pretože sa ňou zabezpečuje hotovostný výber splátok úveru a vznik týchto zmlúv a zánik týchto zmlúv je vzájomne previazaný, spôsobujú, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru žalobca musel uzavrieť, keď chcel dostať úver za podmienok, ktoré mu predložil žalovaný na vopred pripravenej formulárovej zmluve o úvere. Na základe toho teda v zmysle § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. odmena za doplnkovú službu sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, keďže do týchto celkových nákladov sa započítajú náklady za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. Do celkových nákladov teda sa mala započítať aj suma, ktorá mala byť uvedená v zmluve o zabezpečení splátok úveru, ale zrejme nedopatrením tam uvedená nie je. Táto suma je však započítaná v celkovej sume, ktorú mal zákazník

- žalobca vrátiť žalovanému, teda suma 1.315,06 Eur a túto sumu žalobca aj zaplatil. O túto sumu by sa zvýšila suma uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako celkové náklady, čo by malo následne vplyv na vyššie percento pri položke RPMN, keďže ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. je tvorená celkovými nákladmi spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom, vyjadrená ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Takto v zmluve je uvedený údaj RPMN nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, čoho následkom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. V tejto súvislosti súd podotýka, že nebolo preukázané tak, ako je to uvedené v článku IV bod 4.3 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, že by táto zmluva bola uzavretá na žiadosť spotrebiteľa - žalobcu, žalobca túto skutočnosť nepotvrdil, práve naopak z výsluchu svedka vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy mu nebola daná možnosť výberu len to, že musí uzavrieť aj zmluvu o doplnkovej službe. Nebolo teda preukázané, že by zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá na žiadosť žalobcu ako spotrebiteľa.

26. Všetky tieto skutočnosti možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý popri poskytovaní úveru naväzuje na tento úver uzavretie ďalšej doplnkovej služby, o ktorú spotrebiteľ nemá ani záujem, pričom doplnková služba je poskytovaná za odmenu, ktorá neprimeraným spôsobom predražuje poskytnutie úveru pre spotrebiteľa, v konkrétnej súvislosti pri poskytnutí úveru vo výške 780,00 Eur je síce uvedená v zmluve o úvere prijateľná úroková sadzba 11,45 % vyčíslená sumou 54,97 Eur, avšak na tieto úroky sa nabaľujú ďalšie poplatky, a to poplatok za garantovanú službu vo výške 78,39 Eur, a zároveň za poskytnutie tohto úveru sa nabaľuje poplatok za hotovostný výber splátok úveru, ktorého výška však v zmluve omylom nebola uvedená, ale s touto sa počítalo, keďže celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť Providentu bola 913,36 Eur, v skutočnosti ako to vyplýva z karty klienta však žalobca zaplatil sumu 1.315,06 Eur. Takéto praktiky žalovaného jednoznačne možno charakterizovať ako rozporné so zákonom a tiež s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka, ktoré skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu oboch zmlúv, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

27. Rozpornosť oboch zmlúv s dobrými mravmi s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu zvýrazňuje aj zmluvné ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti dohody o poplatku za garantovanú službu, ktorý bol dohodnutý pevnou sumou vo výške 78,39 Eur. Za tento poplatok v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok zmluvy sa žalovaný zaväzuje zabezpečiť telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách Providentu a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka, možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť získať kartu splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy a záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka. Vo svojej podstate ide o iluzórne poskytované služby, ktoré zákazník nemusí ani vôbec využiť, avšak hneď pri uzavretí zmluvy musí zaplatiť vysokú sumu poplatku za poskytnutie tejto služby, pričom jediné faktické plnenie je poskytnutie karty splátok žalobcovi, ktorá služba však by mala byť v rámci réžie podnikateľských aktivít žalovaného, ktorý poskytuje úver a má spravovať a evidovať pohyby na úverovom účte, kde za poskytnutú službu - úver má protiplnenie dohodnuté úroky. Takže v skutočnosti síce v zmluve sú uvedené relatívne nízke úroky 11,45 %, avšak v skutočnosti sú úroky vyššie, keďže

spotrebiteľ je povinný zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu, za fiktívne protiplnenie žalovaného, a teda ide o praktiky žalovaného, ktoré obchádzajú zákon, keďže sa snažia vytvoriť dojem v zmluve o úvere, že ide o primerané úroky. Tieto skutočnosti ešte znásobuje samotná odplata za doplnkovú službu - hotovostný výber splátok vo výške viac ako polovice poskytnutého úveru za rok (60 týždňov) a takto záverom možno konštatovať, že pri poskytnutí úveru vo výške 780,00 Eur zaplatí navyše za rok

- 60 týždňov žalobca 54,97 Eur úroky, 78,39 Eur poplatok za garantovanú službu, ako aj odmenu za hotovostný výber splátok, spolu sumu vo výške 913,36 Eur, čo je absolútne neprimerané protiplnenie na jeden rok za poskytnutie finančných prostriedkov.

28. Všetky hore uvedené skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, keďže na základe týchto právnych úkonov by žalovanému prináležalo neprimerané protiplnenie za poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi, ktoré odporuje dobrým mravom a tieto právne úkony - obe zmluvy sú neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona od uzavretia samotných právnych úkonov.

29. Na základe absolútnej neplatnosti právneho úkonu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré bezdôvodné obohatenie je povinný vydať. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobcovi bola poskytnutá celková čiastka úveru 780,00 Eur a žalovanému uhradil celkovo 1.315,06 Eur, kde ako dôkaz predložil kartu splátok. Z karty splátok teda jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 780,00 Eur, kde na základe oboch neplatných zmlúv plnil žalovanému sumu 1.315,06 Eur pravidelnými splátkami po 21,92 Eur v počte 59 a poslednou splátkou vo výške 21,78 Eur a takto došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 535,06 Eur, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobcovi a na túto povinnosť súd žalovaného zaviazal.

30. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 vyplýva, že pre začiatok subjektívnej doby je rozhodujúca vedomosť oprávneného o všetkých skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver tvrdený žalobcom v žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde nie je pritom významné, že oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť v tomto konkrétnom prípade, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti a je neplatná.

31. Žalovaný v konaní taktiež vzniesol námietku opomenutia synalagmatickej reštitúcie s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia v prípade neplatnosti zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa názoru žalovaného žalobca sa môže domáhať svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia len proti plneniu protistrany, ktoré protistrana poskytla žalobcovi, keďže ide o vzájomne podmienené nároky. Keďže vrátenie plnenia z doplnkovej služby by nebolo možné, žalovanému by sa mala poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada za plnenie doplnkovej služby poskytnuté žalobcovi spočívajúce vo faktickom plnení obchodného zástupcu pri preberaní peňažných súm, ktoré plnenie už nie je možné vrátiť, žalovanému by sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v tejto súvislosti žalovaný vôbec žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétnu výšku prípadných nákladov, ktoré ako protiplnenie by mal zaplatiť žalobca za to, že v súvislosti s doplnkovou službou boli vynaložené žalovaným nejaké konkrétne náklady a výdavky. Malo by ísť o náklady v súvislosti s faktickým plnením obchodného zástupcu pri preberaní peňažných súm od žalobcu - dohodnutých splátok na úvere a splátok odmeny za doplnkovú službu v mieste bydliska žalobcu. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 567 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Samotný zákon teda predpokladá, že v prípade, ak nebolo dohodnuté niečo iné v dohode účastníkov zmluvy, miesto plnenia je sídlo dlžníka, čo vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia, pričom na základe zmluvy o zabezpečení splátok na úvere si žalovaný necháva ešte zaplatiť za to, čo vyplýva priamo zo zákona, že miesto plnenia zo zmluvy o úvere a zmluvy o doplnkovej službe je v bydlisku dlžníka a takto by išlo o plnenie na strane žalovaného získané v rozpore so zákonom a na takéto plnenie - odmenu za to, čo vyplýva priamo zo zákona žalovaný by nemal nárok, keďže v tejto súvislosti aj takéto prípadne získané plnenie by musel vydať ako bezdôvodné obohatenie. Nie je teda daný ani právny základ takéhoto nároku žalovaného, jeho prípadný nárok nie je ani dostatočným spôsobom špecifikovaný tak, aby ho bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu, kde v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na základe zmluvy o zabezpečení splátok na úvere bola dohodnutá týždenná splátka vo výške 15,23 Eur a bola dohodnutá aj odmena

v neuvedenej výške, ktorá bola zahrnutá do celkových nákladov, pričom svedok - obchodný zástupca na pojednávaní uviedol, že on ako odmenu za hotovostný výber splátok dostával 5,25 % z výberu finančných prostriedkov. Takže aj v tejto súvislosti nie je súdu jasné, aká by bola prípadná výška tohto plnenia, ktoré by mal uhradiť žalobca proti povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sa takéto protiplnenie v prospech žalovaného súdu javí len ako iluzórny nárok žalovaného proti nároku žalobcu s cieľom zneprehľadniť a skomplikovať vymáhanie nároku žalobcu voči žalovanému na základe neplatne uzavretých zmlúv. Prípadné protiplnenie žalovaného - nárok na jeho vydanie by odporovalo základnej zásade spravodlivosti s poukazom na to, že nárok žalobcu vyplýva z neplatných právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi a nárok žalovaného by mal teda vyplývať z takýchto istých právnych úkonov, ktoré zo strany žalovaného boli uzavreté na základe nekalej obchodnej praktiky a v rozpore s dobrým mravmi.

32. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenia aj úrokov z omeškania z priznanej sumy v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní, je žalobca oprávnený požadovať úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pričom žalobca, ktorý mal úspech v konaní, má právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

34. Keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, teda v tomto prípade je to suma 32,00 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.