Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/120/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. L. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, T. a otca H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, R. T., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá J. L. R., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú J. L. v sume 50,- eur mesačne, splatnú vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. L. každý týždeň v kalendárnom roku a to v stredu od 16,30 hod. do 18,00 hod. a v sobotu od 15,30 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.

IV. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa bude detské ihrisko na U. ul. v T..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala úpravy práv a povinností k maloletej J. L. R., nar. XX.XX.XXXX. Svojim návrhom žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otcovi navrhla uložiť povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne. Zároveň s návrhom vo veci samej podala neodkladné opatrenie, ktorým žiadala o predbežné zverenie maloletej J. L. R., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti ako i uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v sume 50,- eur mesačne.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletej sa jej vyhráža a taktiež sa bojí o svoj a dcérin život. Maloletá sa narodila z partnerského zväzku bez uzavretia manželstva. So svojim partnerom H. S. bývali spolu v podnájme v T., ale po smrti partnerovej matky sa jej partner presťahoval do R. T.. Do júna 2017 bývala spolu s dcérou u svojej starej matky, avšak na naliehanie svojho partnera sa presťahovala k nemu. Po dvoch mesiacoch spoločného bývania jej partner začal nadávať, vyhrážať sa a ponižovať. Z obavy o svoj a dcérin život navštívila krízové centrum C. R. T., kde si podala žiadosť o ubytovanie a požiadala o pomoc. V súčasnej dobe opäť býva u svojej starej matky, kde má pre maloletú vytvorené vyhovujúce podmienky pre jej vývoj. Otec maloletej má zverené do osobnej starostlivosti 3 deti vo veku 6,7 a 17 rokov, o ktoré sa predtým starala jeho matka. Dve z detí sú jeho sestry, ktorá je t.č. vo výkone trestu a jedno dieťa je jeho netere, ktorá je drogovo závislá. Matka ďalej uviedla, že v domácnosti vo R. T. nie sú vyhovujúce podmienky pre výchovu maloletej, z dôvodu že sa tam zdržujú rôzni neprispôsobiví

ľudia. T.č. je matka na rodičovskej dovolenke, poberá príspevok vo výške 213,20 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, nevlastní žiadny majetok.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za roky 2017, 2018, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za roky 2017, 2018, uznesením Okresného súdu T. O. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, správou z ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, úradným záznamom z ÚPSVaR č. XXXX/XXXXXX (Č..A.. XX-XX), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

4. Uznesením Okresného súdu T. O. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, súd uložil otcovi maloletej povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú J. L. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 50,- mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky zamietol.

5. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017 súd zistil, že matka od 05/2017 do 10/2017 poberala priemerný rodičovský príspevok vo výške 211,53 eur.

6. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2017 súd zistil, že matka od 04/2017 do 12/2017 poberala priemerný prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur.

7. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018 súd zistil, že matka od 01/2018 do 04/2018 poberala priemerný rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur.

8. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018 súd zistil, že matka od 01/2018 do 04/2018 poberala priemerný prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur.

9. Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že pracovníci vykonali šetrenie sociálnych pomerov na adrese Č. XX, T.. Na uvedenej adrese býva matka aj so svojou starou matkou pani Č.. Byt je trojizbový a je v osobnom vlastníctve pani R. Č.. Celý byt je na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni. Matka maloletej uviedla, že všetky náklady na bývanie hradí pani R. Č., ktoré pozostávajú: 170,- eur nájomné, 16,- eur elektrina, 22,- eur poplatok za TV. Matka poberá rodičovský príspevok a detské prídavky, čo je cca 233,- eur a 50,- eur jej prispieva otec maloletej. Maloletú J. L. navštevuje otec v stredu a v sobotu na cca 1-2 hodiny až do incidentu zo dňa 17.04.2018. Maloletá J. L. R. má v mieste bydliska matky vytvorené podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin, neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom starostlivosti.

10. Z úradného záznamu č. XXXX/XXXXXX (Č..A.. XX -XX) súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa na ÚPSVaR dostavila matka maloletej, ktorá prišla oznámiť skutočnosti o incidente zo dňa XX.XX.XXXX, kedy matka maloletej išla nakúpiť spolu so J. do Tesca, kde ich stretol bývalý partner matky, H. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej povedal, že si chce zobrať maloletú k sebe domov. Matka maloletej s tým nesúhlasila, nakoľko bývalý partner býva spolu so sestrou a so 14 ľuďmi v 2-izbovom dome vo R. T., kde nie sú vhodné podmienky pre maloletú a navyše otec maloletej nebol nikdy s maloletou sám, nikdy ju nekŕmil, ani ju nedával spať. Následne sa otec maloletej nahneval, začal veľmi kričať a vulgárne nadávať a zobudil maloletú, ktorá vtedy spala v kočíku a následne sa veľmi rozplakala. Od tohto incidentu matka maloletej nevyhľadáva otca maloletej a ani otec maloletú nevidel. Pred incidentom sa stretával otec s maloletou za prítomnosti matky a to vždy v stredu a v sobotu cca 2 hodiny. Vyživovaciu povinnosť si otec aj naďalej plní. Ďalej do záznamu matka uviedla, že otec maloletej vedie neusporiadaný život, po práci ide vždy na pivo a v decembri 2017 mu dokonca zobrali vodičský preukaz kvôli jazdy pod vplyvom alkoholu.

11. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá, pričom na styku otca s maloletou sa nevedia dohodnúť. Otec na ňu vyvíja nátlak, aby mu dala maloletú aj na noc, s čím ona zásadne nesúhlasí, pretože maloletá má 1 rok a je na ňu mimoriadne naviazaná. Otec maloletej býva vo R. T., v dome s neprispôsobivými ľuďmi. Úpravu styku navrhla každú druhú sobotu od 13:30 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky. Ďalej navrhla maloletú zveriť do jej starostlivosti a výšku výživného 50,- eur mesačne. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok 236,- eur, z čoho platí starej matke 50,- eur na domácnosť. K jej ďalším pravidelným výdavkom patrí mlieko 60,- eur, plienky 30,- eur a okrem toho má len bežné výdavky na stravu a oblečenie. Otec maloletej jej platí pravidelne 50,- eur,

pričom keď ho požiada, aby maloletej niečo kúpil, tak to zakúpi. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Matka navrhla ako miesto odovzdania a prevzatia detské ihrisko na U. K.. za Q..

12. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že so zverením maloletej matke ako aj s výživným 50,- eur súhlasí, ale s maloletou by sa chcel stretávať častejšie. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že nemá vytvorené vhodné podmienky, do jeho starostlivosti boli zverené 3 deti svojej sestry, ktorá je vo výkone trestu. Do jeho domácnosti pravidelne na kontrolu chodí sociálka. Býva v 4-izbovom rodinnom dome spolu so sestrou, jej mužom, ich jedným dieťaťom a 3 deťmi ďalšej sestry. Pracuje ako pomocný skladník, pričom jeho netto príjem predstavuje sumu 635,- eur mesačne. Účty má zablokované kvôli matke a svojim dlhom. K pravidelným mesačným výdavkom patrí: 109,- eur elektrina, 15,- eur voda, 217,- eur úver, 60,- eur Quatro, 20,- eur TV, 15,- eur wifi, 50,- eur výživné. Sestra s mužom mu prispieva 150,- eur na domácnosť, 340,- eur dostáva od sociálky na deti a sestra posiela z výkonu 17,- eur. Matka maloletej je na dcéru chorobne naviazaná, keďže 7 rokov sa snažili o dieťa. Otec navrhol styk s maloletou 2 krát týždenne a to v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. a cez víkend každú sobotu od 12:30 hod. do 18:00 hod. a to bez prítomnosti matky. Otec vlastní 1/8 rodinného domu vo R. T., inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

13. Kolízna opatrovníčka súhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a výškou výživného. Ďalej uviedla, že žiadala o prešetrenie pomerov v mieste bydliska otca, avšak správa do dnešného dňa neprišla. Styk otca s maloletou navrhla v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a v sobotu od 15:30 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že miestom odovzdania a prevzatia bude miesto bydliska matky.

14. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

28. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd maloletú J. L. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

29. Pri určení výšky výživného, súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Prihliadnuc na vyššie uvedené ako i s ohľadom na to, že s navrhovanou výškou výživného súhlasili všetci účastníci konania, súd upravil výživné na maloletú J. L. v sume 50,- eur mesačne. Súd zároveň zohľadnil aj to, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec výživného, zakupuje maloletej napríklad ošatenie, hračky a pod.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, rodičia maloletej J. L. R. nie sú manželia. Po opustení spoločnej domácnosti matka maloletej prevzala celkovú starostlivosť o dcéru. V súčasnej dobe býva u svojej starej matky, kde má pre maloletú vytvorené vyhovujúce podmienky pre jej vývoj. Matka maloletej je t. č. na rodičovskej dovolenke s maloletou, jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo

výške 236,- eur a 50,- eur jej prispieva otec maloletej, z čoho platí starej matke 50,- eur na domácnosť. K jej ďalším pravidelným výdavkom patrí mlieko 60,- eur, plienky 30,- eur a okrem toho má len bežné výdavky na stravu a oblečenie. Matka maloletej nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec býva v 4-izbovom rodinnom dome spolu so sestrou, jej mužom, ich jedným dieťaťom a 3 deťmi ďalšej sestry. Pracuje ako pomocný skladník, pričom jeho netto príjem predstavuje sumu 635,- eur mesačne. K jeho pravidelným mesačným výdavkom patrí: 109,- eur elektrina, 15,- eur voda, 217,- eur úver, 60,- eur Quatro, 20,- eur TV, 15,- eur wifi, 50,- eur výživné. Sestra s mužom mu prispievajú 150,- eur na domácnosť, 340,- eur dostáva na deti a sestra mu posiela z výkonu 17,- eur. Vlastní 1/8 rodinného domu vo R. T., inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

31. Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Úprava styku na vopred vymedzené termíny, nie je práve najvhodnejším riešením pre zachovanie citových väzieb a kontaktu rodiča s dieťaťom, avšak vytvára maloletej pravidelný režim a stabilitu, ktorú maloletá potrebuje v súčasnej situácii najviac. Takéto riešenie je v záujme maloletého dieťaťa a poskytuje dostatočný priestor na zachovanie pevných väzieb otca s dcérou v intenzite akú súd stanovil vo výroku tohto rozhodnutia. Rozsah styku je upravený podľa návrhu otca, pričom čas stretnutí bol prispôsobený režimu dieťaťa. Súdu neboli známe bytové pomery otca a takisto zo strany matky boli vznesené obavy týkajúce sa vhodnosti prostredia v ktorom otec žije, keďže jeho sestra je drogovo závislá, táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola.

32. Sporným bodom pri styku otca s dieťaťom bola prítomnosť matky na stretnutí. Tu súd vzal na zreteľ veľmi nízky vek dieťaťa (1 rok) a jeho mimoriadnu viazanosť na matku. Pre dieťa je však veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič v tomto prípade otec na kontakt s dieťaťom. Do budúcna však určite možno uvažovať o rozšírení styku otca s dcérou, a to aj bez prítomnosti matky. Z vyššie uvedených dôvodov, súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko takáto úprava styku je v súčasnej dobe v záujme maloletého dieťaťa, na ktorý súd prihliada prvorado.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.