Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2022 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

W. O.,

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. T., J. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 10.01.2022 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa per analogiam sa výrok napadnutého rozsudku dopĺňa na konci tak, že sa vypúšťa bodka a nahrádza sa čiarkou a za čiarku sa vkladá nasledovný text: „pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“.

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. O. podľa oslobodený spod obžaloby (prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. zo dňa 24.08.2021) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od 11.05.2021 do 18.05.2021 v rôznych miestnostiach v rodinnom dome v D. T., ul. J. XXX/XX, okres R., opakovanie v intervale minimálne jedenkrát denne sa vyhrážal svojej dcére D. O. a to tak, že za ňou prišiel a povedal jej „ja ťa zabijem“, čím u poškodenej D. O. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a obavu, že bude pokračovať v tomto konaní a že svoje vyhrážky naplní, pričom k fyzickému zraneniu poškodenej D. O. nedošlo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že súd prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v ustanovení a tieto vyhodnotil nesprávne, resp. značne jednostranne v prospech obžalovaného. K tomu dodal, že voľná úvaha súdu nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Má taktiež za to, že v prípade zásady „in dubio pro reo“ sa nemôže jednať o pochybnosti, ktoré vzniknú na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu. Spáchanie stíhaného skutku preukazujú dôkazy spočívajúce vo výpovediach poškodenej D. O., svedkov J. O. a nepriamo aj H. X., a aj čiastočne znalecký psychiatrický posudok na obžalovaného, najmä jeho psychologická časť. Naopak výpoveď obžalovaného hodnotí ako nevierohodnú. V prípade svedkov N.

T. a H. T. uviedol, že z ich výpovedí vyplýva úplne zjavná výrazná náklonnosť voči obžalovanému a voči poškodenej naopak ich výrazná nevraživosť. Súd prvého stupňa sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými skutočnosťami svedčiacimi v neprospech obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval konečného návrhu tak, ako bol tento uvedený v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora, · obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a preto navrhol odvolanie prokurátora podľa zamietnuť ako nedôvodné, · obžalovaný uviedol, že trvá na tom, čo uviedol na súde prvého stupňa, teda cíti sa nevinný, nakoľko skutok nespáchal, nemal dôvod ho spáchať; dodal, že nikdy v živote sa nikomu nevyhrážal, nemá to v povahe, dcéru 30 rokov živil, je manipulatívna, nevie sa vmestiť do kože, pričom počas nahradenia väzby jej hradil náklady, platil jej komfort v dome, bola v ňom sama, začala mu ale rozpredávať veci, najmä jeho poľovnícke trofeje, alebo aj kávovar, a preto jej aj zrušil trvalý pobyt.

Na verejnom zasadnutí bol oboznámený (prečítaním) list svedka J. O. zo dňa 07.04.2022, v ktorom tento uviedol okrem iného aj to, že obžalovaný sa nikdy voči nemu ani voči poškodenej nevyhrážal. Práve naopak sa snažil byť nápomocný. S odstupom času musí povedať, že konanie a obvinenie obžalovaného zo strany poškodenej bolo účelové a vymyslené. Táto často konala a koná manipulatívne. Obžalovaný nemá povahu, že by chcel niekomu ublížiť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora síce nie je dôvodné, avšak z jeho podnetu je potrebné doplniť výrok napadnutého rozsudku o slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu podľa

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to jednostranne v prospech obžalovaného, v čom videl pochybenia v zmysle Prokurátor ďalej navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z dôvodov podľa , , avšak z dôvodov jeho odvolania nevyplýva, že by vôbec navrhoval po vrátení veci súdu prvého stupňa niektoré dôkazy opakovať či vykonať ďalšie dôkazy, resp. ktoré ustanovenie malo byť napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa porušené.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na to, že podľa súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral. pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o „mieru“ dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, a ani „váhu“ jednotlivých dôkazov. Naviac v prípade, ak by aj skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, môže len upozorniť súd prvého stupňa na to, v ktorých smeroch má konanie doplniť, alebo čím je potrebné sa znovu zaoberať, ale nesmie udeľovať záväzné pokyny k spôsobu hodnotenia dôkazov.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný -

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na

takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Vo všeobecnosti platí, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. inom vzťahu. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ustanovenia t.j. podľa vnútorného presvedčenia, rozhodol, ktorú skupinu dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.

Zo spáchania stíhaného skutku obžalovaného priamo usvedčovala len poškodená D. O., ktorej výpoveď vyhodnotil súd prvého stupňa ako nevierohodnú. Odvolací súd naviac jej tvrdenia považoval až za zjavne prehnané (a nespĺňajúce predpoklady pre výpoveď svedka uvedené v predchádzajúcom odseku). Ostatní svedkovia boli „svedkami nepriamymi“ (neboli očitými svedkami alebo sa o ňom dozvedeli až následne, z počutia), ktorí výpoveď poškodenej v dostatočnej miere, prípadne vôbec nepodporovali.

Obžalovaný už od počiatku trestného stíhania popieral, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím. Uviedol, že boli vtedy spolu asi trikrát na nákupoch, čo potvrdili svedkovia N. T. a H. T.. Z vykonaného dokazovania vyplynula taktiež aj možná motivácia konania poškodenej, keď obžalovaný vypovedal, že v tom čase spolu vychádzali dobre, a to až do momentu, kým jej povedal, že musí zmeniť svoj život a nájsť si zamestnanie. Následne na to podala poškodená na neho trestné oznámenie. Ďalej z tohto dokazovania vyplynulo aj to, že poškodenej sa nechce veľmi pracovať, pričom má povahu si aj vymýšľať.

Podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní netvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti bez tých najmenších pochybností usvedčovali. Aj odvolací súd považoval výpoveď poškodenej za nevierohodnú. Naviac na vyslovenie viny obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu nepostačovali ani ostatné vykonané dôkazy, na ktoré vo svojom odvolaní poukazoval prokurátor. Tieto boli len dôkazmi nepriamymi, teda „z druhej ruky“. Pokiaľ ide o závery znaleckého psychiatrického posudku na obžalovaného, „podkladom“ pre jeho vypracovanie (obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorý bol predložený znalkyni) bola aj takto vyhodnotená nevierohodná výpoveď poškodenej.

Napokon sa odvolací súd na tomto mieste musí ohradiť voči tvrdeniu prokurátora, ktorý v podstate v odvolaní uviedol, že voľné hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa je prejavom jeho ľubovôle. To, že prokurátor hodnotí vykonané dôkazy inak ako to urobil súd prvého stupňa (zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatňuje vo všetkých štádiách trestného konania a vzťahuje sa nielen na súd, ale aj na orgány činné v trestnom konaní, t.j. každý z nich hodnotí dôkazy samostatne), ktorý ich vyhodnotil podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s vyššie uvedenou zásadou trestného konania ( ), nemôže byť prejavom ľubovôle tohto súdu. Ako to vyplýva z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, voľné uváženie dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých týchto dôkazov.

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne, logicky a aj presvedčivo odôvodnil.

Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného ( ). Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé

rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne aj z pohľadu takejto zásady, pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného.

Preto vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by mali viesť k vysloveniu jeho nesprávnosti, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd zároveň na podklade odvolania prokurátora zistil, že súd prvého stupňa neuviedol vo výroku napadnutého rozsudku slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu podľa

Podľa vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením tohto dôvodu.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z pohľadu ustanovenia ide síce o dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (pre chybu v napadnutom výroku rozsudku), avšak odvolací súd mal za to, že túto chybu môže napraviť sám bez zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa Tr. per. per analogiam, teda doplniť inak správny, ale neúplný výrok napadnutého rozsudku na konci tak, že sa vypustí bodka a nahradí sa čiarkou a za čiarku sa vloží text „pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd jednak doplnil neúplný výrok napadnutého rozsudku podľa per analogiam, ako aj podľa odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.