Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-286-2017.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/286/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča , člena senátu JUDr. Jána Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, D. , o vymoženie pohľadávky vo výške 200,- eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/868/2016-11 zo dňa 12. 5. 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/868/2016-11 zo dňa 12. mája 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekučné konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekučného konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 2 písm. a),§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že výzvou č.k. 15Er/868/2016-7 zo dňa 30.3.2017 doručenou oprávnenému dňa 5.4.2017 vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 eura. Podaním doručeným súdu dňa 6.4.2017 oprávnený vyjadril nesúhlas so zaplatením súdneho poplatku, pričom dôvodil, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov od 1.2.2017 je oprávnený oslobodený od platenia súdnych poplatkov a teda považuje výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za bezpredmetnú. Súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na to, že predmetom oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) sú pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, pričom ide o tzv. súdne pohľadávky, ktorých správu a vymáhanie uskutočňuje justičná pokladnica, súd mal za to, že v tomto prípade sa nejedná o vecné oslobodenie v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže predmet tohto konania nemožno subsumovať pod toto ustanovenie. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) nemožno konštatovať ani osobné oslobodenie oprávneného od súdnych poplatkov, nakoľko v súlade s prechodným ustanovením § 18g citovaného zákona sa za žiadosť o udelenie poverenia vyberá poplatok podľa predpisov účinných do 31.1.2017. K osobe oprávneného je treba poznamenať, že tento je akciovou spoločnosťou - obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, teda za účelom vytvárania zisku. Súd zároveň poznamenáva, že pre posúdenie, či je oslobodenie oprávneného odôvodnené, je irelevantné, kto je zakladateľom alebo jediným akcionárom oprávneného. Je výrazom práva štátu podnikať tak,
ako to má zaručené akýkoľvek iný subjekt spĺňajúci zákonné podmienky k výkonu podnikateľskej činnosti. V rozpore s ústavne zaručeným princípom rovnosti pred zákonom by však bolo to, ak by jeden podnikateľský subjekt bol zvýhodňovaný oproti iným podnikateľským subjektom. Keďže nie je daný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku a oprávnený nezaplatil predmetný súdny poplatok ani na osobitnú výzvu súdu, pričom bol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia poučený o následkoch nezaplatenia, súd konanie zastavil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nemohol postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko v dobe, keď by súdu patrilo rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, nejde o štádium exekúcie, ale exekučného konania.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napadol uznesenie v celom rozsahu. Oprávnený uviedol, že v zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. V zmysle ustanovenia § 88b ods. 2 zákona 372/1991 Zb. o priestupkoch, vlastníctvo pohľadávky štátu, ktorá vznikla nezaplatením splatnej pokuty uloženej v konaní o priestupku môže jej správca odplatne postúpiť zmluvou postúpení pohľadávky štátu právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu, táto osoba nemôže túto pohľadávku ďalej postúpiť. Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky štátu, ak by vymáhanie pohľadávky vlastnými prostriedkami bolo neúčinné a neefektívne. Oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s. je subjektom verejnej správy je zapísaná v štatistickom registri organizácii sektora verejnej správy, ktorý vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky a ktorého jediným a 100% akcionárom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V zmysle rozpočtových pravidiel rozpočet verejnej správy v Slovenskej republike tvoria rozpočty subjektov verejnej správy, ktoré sú zapísané v štatistickom registri organizácie sektora verejnej správy, ktorý vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky v súlade s metodikou ESA 95. Sektor verejnej správy tvorí ústredná správa, územná samospráva a fondy sociálneho a zdravotného poistenia. Ústrednú správu tvoria štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, Fond národného majetku SR, Slovenský pozemkový fond, verejné vysoké školy, Slovenská konsolidačná, a.s., ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané v štatistickom registri organizácie sektora verejnej správy. Navyše v tomto konaní je pohľadávka naďalej vymáhaná v prospech Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nakoľko v tomto prípade sa jedná o konsolidáciu v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, a teda táto pohľadávka štátu je vymáhaná v mene Slovenskej konsolidačnej, a.s., na jej účet, avšak v prospech správcu, ktorým je v tomto prípade práve Ministerstvo Vnútra Slovenskej republiky. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že Okresný súd Komárno v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch zastavil exekučné konanie. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 9.11.2016 domáhal proti povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 200,- eur a trov exekúcie. K návrhu pripojil Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne z 24.6.2014, ktorý je v danej veci exekučným titulom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom Okresnému súdu Komárno dňa 22.11.2016. Následne súd prvej inštancie po výzve k úhrade poplatku za vydanie poverenia vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa položky č. 13 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je poplatok vo výške 16,50 eura.
12. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
13. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Dohovor zaručuje právo na prístup k súdu každému, avšak súčasne nezaručuje aj právo na bezplatné súdne konanie. Ústavná zásada vyjadrená v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona sa premietla do úvodného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. V tomto ustanovení sa definujú „poplatkové úkony“, ktorými sú úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch. Za poplatkový úkon sa vyberá súdny poplatok. Ustanovenie § 4 zákona o súdnych poplatkoch však upravuje aj to, aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto ustanovení preto zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Jedná sa o dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov a to vecné a osobné. Oba druhy vyplývajú priamo zo zákona a súd o ich priznaní nevydáva rozhodnutie. Pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov na rozdiel od osobného oslobodenia nie je právne významný subjekt poplatkovej povinnosti, ale vecné vymedzenie súdneho konania. Postúpenie pohľadávky v tomto prípade nemá vplyv na jej obsah.
14. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch upravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov vo veci výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. Podľa názoru odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvej inštancie sa predmetné ustanovenie aplikuje aj v danej právnej veci. Odvolací súd má ďalej za to (aplikujúc rozširujúci výklad v prospech poplatníka), že od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, teda nielen tzv. súdnych pohľadávok (zo súdnych a notárskych poplatkov).
15. V prebiehajúcej exekučnej veci sa vymáha plnenie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne . V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukázal na vecné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch a na postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na to, že v tomto prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého je od súdnych poplatkov oslobodené konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, napadnuté uznesenie sa odvolaciemu súdu javí ako nesprávne. Na oslobodenie od súdnych poplatkov nemá vplyv ani postúpenie pohľadávky, nakoľko ako odvolací súd už vyššie poukázal, pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov na rozdiel od osobného oslobodenia nie je právne významný subjekt poplatkovej povinnosti, ale vecné vymedzenie súdneho konania. Keďže sa v tomto prípade jedná o exekučné konanie na vymoženie pohľadávky - sankcie za priestupok vymáhanej štátom, postúpenie pohľadávky na oprávneného nemá vplyv na obsah postupovanej pohľadávky a charakter konania ako takého.
16. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.