Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-169-2016.pdf
PDF · 107.67 KB
No categories available
22Cb/169/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Mgr. Tomáš Kališka, Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu REVO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011, proti žalovanému: IWIN SERVICES spol. s r.o., so sídlom Budovateľská 1285, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 743 631, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom Ulica 1.mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie sumy 10.130,04 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 163,52 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,39 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 29.7.2016, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 1.8.2016, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 526,33 eura, sumu 9.603,71 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.2.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/43/2015-111 zo dňa 28.9.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu REVO, s.r.o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011 (ďalej len úpadca), pričom za správcu majetku úpadcu ustanovil Mgr. Tomáša Kališku, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 5.10.2015, v čiastke OV 190/2015 a účinným sa stalo dňa 6.10.2015. Žalobca dňa 25.11.2015 vyhotovil v súlade s ustanovením § 76 a násl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, do ktorého okrem iného zahrnul aj peňažnú pohľadávku úpadcu voči žalovanému. Súpis všeobecnej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku zo dňa 2.12.2015 v čiastke OV 231/2015. Dňa 8.1.2016 bolo v Obchodnom vestníku v čiastke OV 4/2016 zverejnené preradenie tejto súpisovej položky majetku úpadcu zo všeobecnej podstaty do oddelenej podstaty veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. Dňa 22.2.2016 bol žalobcovi doručený záväzný pokyn oddeleného veriteľa Všeobecná úverová banka a.s. na speňaženie pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok, a to najmä formou predžalobných výziev, vymáhaním v súdnom alebo inom obdobnom konaní, prípadne v exekučnom konaní. Predmetná peňažná pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 9.603,71 eura vznikla na základe dodania stavebného materiálu, ktoré si žalovaný ako objednávateľ objednal u úpadcu ako dodávateľa. Úpadca uvedený stavebný materiál riadne a včas
dodal. Úpadca vyhotovil dňa 13.8.2012 faktúru č. 1200034, ktorou fakturoval žalovanému vyššie uvedenú dodávku stavebného materiálu spolu vo výške 12.048,87 eura bez DPH, t.j. 14.458,64 eura s 20 % DPH. Splatnosť faktúry nastala 28.8.2012. Žalovaný predmetnú faktúru za dodávku stavebného materiálu vo výške 14.458,64 eura s DPH čiastočne uhradil, a to dňa 22.10.2012 úhradou vo výške 854,93 eura a dňa 4.2.2013 úhradou vo výške 4.000 eur. Neuhradenou tak zostala časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 9.603,71 eura. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.3.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu neuhradenej časti pohľadávky, pričom žalovaný túto výzvu prevzal dňa 6.4.2016. Dňa 11.4.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného na uvedenú predžalobnú výzvu, v ktorej žalovaný uviedol, že žalovaná pohľadávka vo výške 9.603,71 eura zanikla vzájomným zápočtom zo dňa 20.8.2012. Žalovaný však uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom do dnešného dňa nepreukázal, a to aj napriek tomu, že v predžalobnej výzve zo dňa 21.3.2016 žalobca vyzval žalovaného na doručenie podkladov preukazujúcich zánik vymáhanej pohľadávky. Napriek nepredloženiu akéhokoľvek dokladu preukazujúceho vzájomný zápočet zo dňa 20.8.2012, ktorým mala podľa žalovaného zaniknúť vymáhaná pohľadávka úpadcu, žalobca dňa 18.7.2016, za účelom predídenia súdnemu sporu, opätovne vyzval žalovaného na preukázanie vzájomného zápočtu. Do dnešného dňa však nedošlo zo strany žalovaného k preukázaniu zániku pohľadávky úpadcu podľa tvrdení žalovaného, rovnako ani k úhrade pohľadávky. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok tým, že v lehote splatnosti neuhradil pohľadávku úpadcu, dostal sa do omeškania, a to ku dňu 29.8.2012. Vzhľadom na uvedené má žalobca popri nároku na zaplatenie pohľadávky aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to od 29.8.2012 do 22.10.2012 zo sumy 14.458,64 eura, t.j. 187,17 eura, od 23.10.2012 do 4.2.2013 zo sumy 13.603,71 eura, t.j. 339,16 eura a od 5.2.2013 do zaplatenia zo sumy 9.603,71 eura. V zmysle ustanovenia §369c ods. 1 Obchodného zákonníka, si žalobca popri nároku na zaplatenie pohľadávky a úrokov z omeškania uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 20.9.2016 platobný rozkaz, č. k. 22Cb/169/2016-11, ktorý bol uznesením zo dňa 15.12.2016, č. k. 22Cb/169/2016-27 v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zrušený, keďže žalovaný voči nemu podal včas odpor s vecným odôvodnením.
4. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 8.11.2016 žalovaný, okrem iného uviedol, že ich spoločnosť uhradila predmetnú faktúru č. 1200034 vyhotovenú dňa 13.8.2012 za dodávku stavebného materiálu vo výške 14.458,64 eura s DPH čiastočne dňa 20.8.2012, a to vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov, následne dňa 22.10.2012 úhradou vo výške 854,93 eura a dňa 4.2.2013 úhradou vo výške 4.000 eur. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný ďalej uviedol, že dňa 11.4.2016 bola žalobcovi na základe jeho výzvy doručená ich odpoveď na predžalobnú výzvu, v ktorej uviedli, že žalovaná pohľadávka vo výške 9.603,71 eura zanikla vzájomným zápočtom dňa 20.8.2012. Žalobca dňa 18.7.2016 opätovne vyzval ich spoločnosť na preukázanie ich vzájomného zápočtu. Následne ich spoločnosť fotokópiu uvedeného zápočtu zo dňa 20.8.2012 odoslala poštou „Doručenka Doporučene Do vlastných rúk“ ako podklady preukazujúce zánik vymáhanej pohľadávky odoslaním kópie zápočtu zo dňa 20.8.2012 na adresu Mgr. Tomáš Kališka, správca majetku úpadcu REVO s.r.o. v konkurze, Žriedlová 11, 040 01 Košice, ktorý odoslal dňa 28.7.2016. Uvedená zásielka však bola zo strany žalobcu neprevzatá v odbernej lehote a vrátená odosielateľovi dňa 24.8.2016. Z uvedeného dôvodu ich spoločnosť opätovne odoslala kópiu zápočtu zo dňa 20.8.2012 ako podklad preukazujúci zánik vymáhanej pohľadávky na adresu: Mgr. Tomáš Kališka, správca úpadcu REVO, s.r.o., v konkurze, Žriedlová 3, 040 01 Košice, ktorý bol žalobcom prevzatý dňa 30.8.2016.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2017 k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že s obsahu odporu žalovaného, ako aj listín priložených k odporu žalovaného vyplýva, že dôvodom zániku vymáhanej pohľadávky je podľa žalovaného vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov úpadcu a žalovaného. Z priloženej listiny označenej ako „Oznámenie o započítaní pohľadávok“ zo dňa 20.8.2012 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného voči pohľadávke úpadcu. Z obsahu uvedenej listiny rovnako ďalej vyplýva, že toto oznámenie žalovaný predložil, alebo zaslal úpadcovi, aby vo svojom účtovníctve vykonal započítací úkon, prípadne oznámil žalovanému svoje námietky k jednostrannému započítaniu. V súlade s § 358 a násl. Obchodného zákonníka v spojení s § 580 Občianskeho zákonníka je jedným z hmotnoprávnych predpokladov započítania existencia kompenzačného úkonu vo forme jednostranného adresovaného právneho úkonu. Započítanie možno vykonať aj proti vôli druhej strany, no podmienkou započítania je, aby započítací
prejav bol druhej strane oznámený alebo doručený (napr. NS SR sp.zn. 4Obdo/32/2007, NS SR 2MCdo/18/2007, NS SR 4MObdo/3/2012). Žalobca ďalej uviedol, že pokladá za potrebné zdôrazniť, že v súlade s § 54 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú možnosti započítania v konkurznom konaní limitované. Napriek skutočnosti, že oznámenie žalovaného o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012 obsahuje zrejme podpis konateľa - úpadcu, nie je zrejmé, kedy tento jednostranný úkon bol úpadcovi doručený. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalobcu potrebné v tomto konaní zo strany žalovaného preukázať, že oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok bolo úpadcovi doručené ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko v opačnom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle ktorých by si mohol žalovaný svoje pohľadávky voči úpadcovi započítať. Túto možnosť vylučuje ustanovenie § 54 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
6. Štatutárny zástupca žalovaného Ladislav Paľko na pojednávaní konanom dňa 30.4.2018 uviedol, že zároveň s oznámením o započítaní pohľadávok bola urobená interná dohoda medzi sporovými stranami, že vzhľadom na to, že nebude dodržaná splatnosť faktúry, že bude súhlasiť s neskoršou platbou alebo úhradou, resp. bolo dané súhlasné stanovisko spoločnosti REVO s.r.o. s neskoršou úhradou.
7. Na pojednávaní konanom dňa 30.4.2018 súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Ladislava Paľka, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. 1200034, predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 21.3.2016 spolu s fotokópiou doručenky, predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky - odpovede zo dňa 7.4.2016, predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky - výzvy na preukázanie zápočtu zo dňa 18.7.2016, dokladu o výške úrokových sadzieb ECB, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012, predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky - odpovede zo dňa 7.4.2016, predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky - výzvy na preukázanie zápočtu - odpovede zo dňa 27.7.2016, fotokópie poštovej doručenky, fotokópie poštovnej doručenky, výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného, vyjadrenia k odporu žalovaného zo dňa 9.1.2017, výpisu z účtu žalovaného, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 4.2.2013 a zistil tento skutkový stav:
8. Na základe objednávky žalovaného dodala spoločnosť REVO, s.r.o. žalovanému tovar - stavebný materiál. Kúpnu cenu za dodaný stavebný materiál vyúčtovala spoločnosť REVO, s.r.o. žalovanému faktúrou č.1200034 sumou 14.458,64 eura s DPH. Splatnosť tejto faktúry nastala dňa 28.8.2012. Záväzok žalovaného zaplatiť faktúrou č. 1200034 vyúčtovanú kúpnu cenu vo výške 14.458,64 eura už v celom rozsahu zanikol, a to jednak započítaním vzájomných pohľadávok spoločnosti REVO, s.r.o. a žalovaného a jednak zaplatením. Pokiaľ ide o započítanie vzájomných pohľadávok spoločnosti REVO, s.r.o. a žalovaného, tak to zrealizoval žalovaný jednostranne, jednostranným prejavom vôle - Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012. Vzájomné, k započítaniu uplatnené pohľadávky, v danom prípade zanikli vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, a to ku dňu 28.8.2012, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. keď sa stala splatnou posledná pohľadávka uplatnená na započítanie - pohľadávka vyplývajúca z faktúry č.1200034. Pohľadávka spoločnosti REVO, s.r.o. voči žalovanému vyplývajúca z faktúry č.1200034 tak čiastočne zanikla v rozsahu 9.603,71 eura. Zvyšok tejto pohľadávky zanikol zaplatením, keďže žalovaný v prospech spoločnosti REVO, s.r.o. zrealizoval dve úhrady, a to dňa 22.10.2012 vo výške 854,93 eura a dňa 4.2.2013 vo výške 4.000 eur. Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012 bolo spoločnosti REVO, s.r.o. oznámené a aj doručené, keďže zástupca tejto spoločnosti predmetné oznámenie v jeho spodnej časti vlastnoručne podpísal a k podpisu pripojil otlačok pečiatky spoločnosti REVO, s.r.o. Stalo sa tak pred vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti REVO, s.r.o. Keďže žalovaný zrealizoval svoje dve úhrady až po lehote splatnosti faktúry č.1200034, dostal sa do omeškania s úhradou časti svojho záväzku, a preto žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie 8,75% ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 4.854,93 eura za obdobie od 29.8.2012 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 62,84 eura a zo sumy 4.000 eur za obdobie od 22.10.2012 do 3.2.20103, čo predstavuje sumu 100,68 eura.
9. Uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/43/2015-111 zo dňa 28.9.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu REVO, s.r.o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011 pričom za správcu majetku úpadcu ustanovil Mgr. Tomáša Kališku, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 5.10.2015, v čiastke OV 190/2015 a účinným sa stalo dňa 6.10.2015.
10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
11. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 12. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
13. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
14. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
15. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
20. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 21. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 22. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 23. Podľa § 516 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. 24. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
25. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. 26. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. 27. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 28. Podľa § 54 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. 29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/43/2015-111 zo dňa 28.9.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu REVO, s.r.o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 36 575 011 pričom za správcu majetku úpadcu ustanovil Mgr. Tomáša Kališku, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 5.10.2015, v čiastke OV 190/2015 a účinným sa stalo dňa 6.10.2015.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že na základe objednávky žalovaného dodala spoločnosť REVO, s.r.o. žalovanému tovar - stavebný materiál. Kúpnu cenu za dodaný stavebný materiál vyúčtovala spoločnosť REVO, s.r.o. žalovanému faktúrou č.1200034 sumou 14.458,64 eura s DPH, splatnou dňa 28.8.2012. Záväzok žalovaného zaplatiť faktúrou č. 1200034 vyúčtovanú kúpnu cenu vo výške 14.458,64 eura už v celom rozsahu zanikol, a to jednak započítaním vzájomných pohľadávok spoločnosti REVO, s.r.o. a žalovaného a jednak zaplatením. Započítanie vzájomných pohľadávok spoločnosti REVO, s.r.o. a žalovaného zrealizoval žalovaný jednostranne, jednostranným prejavom vôle - Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012. Vzájomné k započítaniu uplatnené pohľadávky zanikli vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, a to ku dňu 28.8.2012, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. keď sa stala splatnou posledná pohľadávka uplatnená na započítanie - pohľadávka vyplývajúca z faktúry č.1200034. Pohľadávka spoločnosti REVO, s.r.o. voči žalovanému vyplývajúca z faktúry č.1200034 tak čiastočne zanikla v rozsahu 9.603,71 eura. Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012 došlo k účinnému jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok, nakoľko toto oznámenie bolo spoločnosti REVO, s.r.o. oznámené a aj doručené, keďže zástupca tejto spoločnosti predmetné oznámenie v jeho spodnej časti vlastnoručne podpísal a k podpisu pripojil otlačok pečiatky spoločnosti REVO s.r.o. Nebolo preukázané, že sa tak nestalo dňa 20.8.2012, ako je predmetné Oznámenie o započítaní pohľadávok datované. Naopak štatutárny zástupca žalovaného Ladislav Paľko v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.4.2018 uviedol, že to oznámenie o započítaní pohľadávok, ktoré je datované 20.8.2012, bolo dňa 20.8.2012 aj vyhotovené a aj podpísané obidvoma stranami, teda zástupcami obidvoch strán. Pre rozhodnutie súdu bolo rozhodujúce, že nepochybne sa to stalo ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti REVO, s.r.o. Potvrdzuje to napríklad to, že podľa odtlačku použitej pečiatky spoločnosti REVO, s.r.o., táto spoločnosť má sídlo na ul. Komenského 27, 040 01 Košice. Dňa 20.8.2012 mala spoločnosť REVO, s.r.o. skutočne sídlo na adrese ul. Komenského 27, 040 01 Košice. Mala tam totiž sídlo v období od 6.10.2010 do 14.8.2013 (v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti REVO, s.r.o.). Korešponduje to aj s tým, že v predmetnom Oznámení o započítaní pohľadávok zo dňa 20.8.2012, je uvedené, že z pohľadávky firmy REVO, s.r.o., faktúra č. 1200034 ostáva uhradiť 4.854,39 eura, čo žalovaný následne aj presne zrealizoval (v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti REVO, s.r.o.), keď dňa 22.10.2012 uhradil spoločnosti REVO, s.r.o. sumu 854,93 eura a dňa 4.2.2013 sumu 4.000 eur.
31. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že žaloba žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 9.603,71 eura je nedôvodná, keďže si tak žalobca voči žalovanému uplatnil zaniknutú, už neexistujúcu pohľadávku, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa nedostal do omeškania s úhradou sumy 9.603,71 eura, keďže táto časť záväzku žalovaného zanikla ku dňu jeho splatnosti.
32. Zvyšok pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č.1200034 zanikol zaplatením, keďže žalovaný v prospech spoločnosti REVO, s.r.o. zrealizoval dve úhrady, a to dňa 22.10.2012 vo výške 854,93 eura a dňa 4.2.2013 vo výške 4.000 eur. Keďže žalovaný zrealizoval svoje úhrady až po lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s úhradou časti svojho záväzku, a to zo sumou 4.854,93 eura od 29.8.2012 do 21.10.2012
a zo sumou 4.000 eur od 22.10.2012 do 3.2.2013. Žalobcovi preto voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie 8,75% ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 4.854,93 eura od 29.8.2012 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 62,84 eura a zo sumy 4.000 eur od 22.10.2012 do 3.2.20103, čo predstavuje sumu 100,68 eura. Žalobcovi teda voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v celkovej výške 163,52 eura. Súd preto v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinným do 31.1.2013) zaviazal žalovaného na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 163,52 eura. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi žalovaným a spoločnosťou REVO, s.r.o. bola uzatvorená dohoda o zmene splatnosti faktúry č.1200034, alebo že by medzi nimi bola platne uzatvorená dohoda, ktorou by sa spoločnosť REVO, s.r.o. vzdala svojich nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania a tak jej zanikol nárok na úroky z omeškania za obdobie, v ktorom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku.
33. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania či už v kapitalizovanej alebo nekapitalizovanej forme, ako aj v časti týkajúcej sa uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, súd žalobu žalobcu tiež ako nedôvodnú zamietol, keďže žaloba v časti týkajúcej sa uplatnenej pohľadávky (pohľadávky vo výške 9.603,71eura) bola nedôvodná, žalovaný sa ani nedostal do omeškania s úhradou svojho záväzku vo výške 9.603,71 eura a žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania vo vzťahu k pohľadávke 9.603,71 eura a ani na náhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky. 34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,39 %. 38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).