Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-63-2017.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/63/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. Q., nar. XX. L. XXXX, bytom Q., Ul. Y. M. XXXX/XX, o 258,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 28. novembra 2016 č. k. 3C/202/2015-49 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 17. apríla 2012 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12) a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 322,89 eur na zakúpenie tovaru. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 14,53 eur v počte splátok 20. Zaplatením sumy 32,29 eur došlo k čiastočnému zániku záväzku splnením. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti a označil ju za platne uzavretú. Zaoberal sa aj vecnou aktívnou legitimáciou žalobkyne, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. O postúpení súd prvej inštancie nemal pochybnosti, na základe predloženého listinného dôkazu, zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ nie je vylúčené právo veriteľa postúpiť pohľadávku vzniknutú zo spotrebiteľského úveru a právna predchodkyňa žalobkyne svoje právo na postúpenie pohľadávky využila (pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom
- písomnou zmluvou). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžadoval súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie posudzoval otázku, či si veriteľ (postupca) splnil povinnosť uloženú zákonom, a to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Právne účinky na základe postúpenej pohľadávky nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje formu ani obsah uvedeného oznámenia. Žalobkyňa však nepredložila žiaden dôkaz, že nastali účinky oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Pokiaľ nebolo preukázané, že žalovaná ako dlžníčka sa preukázateľne nedozvedela, kto sa stal po postúpení pohľadávky jej novým veriteľom, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrela zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. V posudzovanej veci žalobkyňa preukázala zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky na žalobkyňu, avšak
nedokázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky. Pre tento nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dôvodnosť samotného nároku uplatňovaného žalobou, súd prvej inštancie potom už neskúmal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu), v zmysle ktorého žalovanej v konaní úspešnej vznikol nárok na náhradu trov konania. Preto bolo rozhodnuté tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uznesením zo dňa 29. júna 2016 č. k. 3C/202/2015-36 súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o sumu 19,66 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 19. októbra 2012 do zaplatenia.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 27. novembra 2015 právna predchodkyňa žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s.) postúpila pohľadávku voči žalovanej s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobkyňu (postupníka). Uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky žalobkyňa v konaní predložila. Za nezrozumiteľné žalobkyňa označila konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dokázala zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky, ale nepreukázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, teda nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu. Preukázaním postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobkyňu je súčasne preukázaná aj vecná aktívna legitimácia žalobkyne v konaní. Doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej nemá vplyv na vecnú aktívnu legitimáciu. Nepreukázanie oznámenia o postúpení pohľadávky by mohla mať v zmysle § 526 O. z. vplyv len na to, voči komu dlžník splní svoj záväzok. Žalovaná však neuhradila dlžnú sumu postupcovi ani postupníkovi. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/53/2012, ktorý v odôvodnení uviedol, že čo sa týka nepreukázania naplnenia ustanovenia § 526 O. z., nemá uvedené ustanovenie za následok, že by na postupníka zo zmluvy o postúpení neprešla pohľadávka voči žalovanej. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Obo 48/2009, bola irelevantnou námietka, že postúpenie prihlásenej pohľadávky nebolo úpadcovi oznámené a že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Zákon síce ukladá pôvodnému veriteľovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, avšak kým postupca túto informačnú povinnosť nesplnil, dlžník môže svoj dlh plniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. V prejednávanej veci rozhodujúcou skutočnosťou, aby postupník sa stal veriteľom úpadcu, bolo včasné prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní, čo sa stalo. Žalobkyňa v konaní preukázala postúpenie pohľadávky voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávky a preto nemožno prijať záver, že nie je v konaní vecne aktívne legitimovaným subjektom. Pre úplnosť žalobkyňa mala zaslať aj oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej spolu s podacím hárkom. S poukazom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie (nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd pri vydaní rozsudku riadil, a teda žalobkyňa nevie náležite skutkovo a právne argumentovať za účelom využitia opravného prostriedku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné považovať za zmätočné a žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaný nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad prednostne aplikovať ustanovenia O. z..
8. Ustanovenie § 526 O. z. reaguje na uzavretie dohody o postúpení pohľadávky tak, že postupca má voči dlžníkovi oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú mal voči nemu, postúpil inému. Ide o jednostranný adresný právny úkon postupcu. Z oznamovacej povinnosti vyplýva, že postupca môže uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávky aj bez vedomosti dlžníka. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva, je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky potom je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 11/2012). Postupca nemusí dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, keďže pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to bezvýznamné (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 333/2012). Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Preukázaním má zákon namysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi (do notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi, teda pôvodnému veriteľovi). Nesplnenie notifikačnej povinnosti zákon osobitne nesankcionuje. Z nesplnenia tejto povinnosti vyvodzuje dôsledky pre konanie dlžníka, ktorý má možnosť plniť dlh (a tým spôsobiť jeho zánik) pôvodnému veriteľovi, a to až do doby oznámenia tejto skutočnosti, alebo preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom. Zmena na strane oprávneného subjektu nastáva obyčajnou zmluvou medzi veriteľom (postupcom) na strane jednej a novým subjektom (postupníkom) na strane druhej, bez toho, aby bol potrebný súhlas dlžníka. Vedomosť dlžníka o zmene na strane veriteľa má význam len potiaľ, že ovplyvňuje možnosť privodiť zánik záväzku jeho splnením i pôvodnému veriteľovi, nemá však vplyv na postavenie nového veriteľa ako aktívne legitimovaného v spore o plnenie predmetného záväzku voči dlžníkovi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1980/08).
9. Súd prvej inštancie síce správne vychádzal z právnych následkov zmluvy o postúpení pohľadávky, spočívajúcich v tom, že namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa však nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na obsah práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Ak súd prvej inštancie konštatoval preukázanie platného postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobkyňu (predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej žalobkyňou a jej právnou predchodkyňou), právne následky postúpenia pohľadávky nastali a tým došlo i k preukázaniu vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní.
10. Odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti záveru súdu prvej inštancie (keď napriek preukázaniu platného postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobkyňa nepreukázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky) bola dôvodná. Zo záveru súdu prvej inštancie nevyplýva absencia konkrétnej zákonom stanovenej podmienky, brániacej nadobudnutiu pohľadávky žalobkyňou. Pre založenie aktívnej legitimácie postupníka (žalobkyne) v zásade postačuje i relevantné oznámenie postupcu dlžníka o postúpení pohľadávky, avšak v danom prípade bola preukázaná vecná aktívna legitimácia samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky (ktorej platnosť bola súdom prvej inštancie konštatovaná).
11. Nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 O. z. (oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi), nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Ak žalobkyňa preukázala platné postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, jednostranný právny úkon veriteľa oznamujúci dlžníkovi postúpenie pohľadávky, bol bez právneho významu na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní (t. j. že je nositeľom práv a povinností veriteľa zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou).
12. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa platnej právnej úpravy (najmä ustanovení O. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), aj vzhľadom na jeho predchádzajúce konštatovanie o platnom postúpení pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky a na preukázanú splatnosť dlhu (uplynutím splatnosti poslednej mesačnej splátky spotrebiteľského úveru).
15. Svoj právny záver týkajúci sa uplatňovaného nároku zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
16. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Pri označovaní predmetu konania bude potrebné prihliadať na čiastočné zastavenie konania.
17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.