Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/13/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu Lievre, s. r. o., IČO: 47 166 096, so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o., IČO: 36 862 746, so sídlom Bratislava, Bajkalská 21/A, proti žalovanej U. M., nar. XX. X. XXXX, bytom V. V., O. XXX/X, zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Romanom Hošovským, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mikulášska 1/a, o zaplatenie 64.752,41 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/180/2010-195 zo dňa 3. 10. 2017, takto

rozhodol:

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného žalobcu BAMF, s. r. o., IČO: 45 279 845, so sídlom Kráľová pri Senci 271, spoločnosťou Lievre, s. r. o., IČO: 47 166 096, so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6. II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. III. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 3.846,15 € cestou Slovenskej pošty, a. s.. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 64.752,41 € predstavujúcej podiel na výnose z nájomného za prenájom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28. 09. 2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal aby súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaná uhradila dlžnú sumu v priebehu konania. Zároveň požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. Na základe uvedeného, zohľadňujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so svojim žalobným návrhom, okresný súd konanie zastavil a v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), keď konštatoval zavinenie žalovanej na zastavení konania (dlžnú sumu uhradila po podaní žaloby na súd) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná s odôvodnením, že na to, aby súd mohol zaviazať žalovanú k náhrade trov zastaveného konania žalobcovi, musia byť splnené dve podmienky. Musí ísť o žalobu, ktorá bola podaná dôvodne a dôvodom jej späťvzatia musí byť správanie žalovanej. Ani jedna z týchto podmienok však v konaní splnená nebola. Ako už totiž na to žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 8 .2017, pôvodná žalobkyňa podala

žalobu dňa 29. 7. 2010 o zaplatenie 64.754,41 € bezdôvodne, keď nepožadovala skutočný výnos zo spoločnej nehnuteľnosti, ale požadovala náhradu škody podľa výšky fiktívneho nájomného, za ktoré by sa jednotlivé byty a nebytové priestory dali údajne prenajať, s tým, že nerešpektovala náklady, ktoré žalovaná na nehnuteľnosť vynaložila. Ďalej uviedla, že žalobkyňa v podanej žalobe požadovala zaplatiť výnos zo spoločnej nehnuteľnosti vo výške 64.752,41 € za obdobie od 1. 8. 2008 do 31. 7. 2010 tvrdiac, že od žalovanej žiadne plnenie neobdržala, hoci vo vyjadrení o čiastočnom späťvzatí žaloby z 14. 8. 2017 už uznáva, že sumu 29.350 € titulom podielu na výnosoch za čas od 16. 5. 2006 do 31. 12. 2009 žalovaná zložila do súdnej úschovy a ona túto sumu prevzala 29. 3. 2010, teda pred podaním žaloby. Okrem toho žalovaná vtedy ešte pôvodnej žalobkyni poukázala dňa 12. 1. 2011 sumu 13.177,44 € titulom vyúčtovania podielu na výnosoch za rok 2010. Ani s touto platbou však nebola v omeškaní, pretože analogicky s použitím § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. finančné vyúčtovanie sa má vykonať za celý predchádzajúci rok do 31. 5. nasledujúceho roku (preto požiadavka o zaplatenie výnosu za čas do 31. 7. 2010 je nesprávna). Žalovaná sa z ospravedlniteľných dôvodov omeškala len s jedinou platbou vo výške 3.247,14 € za rok 2008, ktorú zaslala bývalej žalobkyni 3. 2. 2012, čo však predstavuje len 5 % z požadovanej sumy 64.752,41 €. Uvedené rešpektuje aj žalobca, keď svoju žalobu berie v celom rozsahu späť, hoci aj podľa plnenia žalovanej titulom výnosov za požadovaný čas od 1. 8. 2008 do 31. 7. 2010 predchodkyňa žalobcu obdržala od žalovanej podstatne menej, ako podanou žalobou požadovala. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdiť, keď obidve žalovanou formulované podmienky na to, aby bola zaviazaná nahradiť trovy konania žalobcovi, boli splnené. Dôvodnosť podanej žaloby potvrdzuje totiž sama žalovaná, ktorá neuhradila, okrem iného, platbu vo výške 3.247,14 € za rok 2008 a táto bola z jej strany uhradená až dodatočne. Z tohto dôvodu došlo k splneniu žalovaného nároku v dôsledku správania sa žalovanej a jej argumentáciu o tom, že pôvodná žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 64.752,41 € a následne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, je nutné na účely rozhodovania o trovách konania považovať za irelevantnú.

5. Žalovaná v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu na podanom odvolaní zotrvala.

6. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 65095/B zistil, že s účinnosťou ku dňu 6. 3. 2018 došlo k zániku spoločnosti BAMF, s. r. o., IČO: 45 279 845, so sídlom Kráľová pri Senci 271, v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Lievre, s. r. o., IČO: 47 166 096, so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6. Spoločnosť Lievre, s. r. o., sa stala univerzálnym právnym nástupcom BAMF, s. r. o., ktorá ex lege vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu.

7. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak civilný sporový poriadok neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 . V zmysle Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 64 súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 je potrebné pokračovať v konaní s týmto právnym nástupcom žalobcu. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa §63 alebo §64.

8. V preskúmavanej veci je zrejmé, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia, teda došlo k univerzálnej sukcesii, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť BAMF, s. r. o. vystupuje ako strana konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd rozhodol tak, že z dôvodu zániku pôvodného žalobcu BAMF, s. r. o. pokračuje v konaní s jeho právnym nástupcom Lievre s. r. o..

9. Následne krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie žalovanej prejednal, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) odvolaním napadnutý výrok uznesenia

okresného súdu o trovách konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti (zastavujúci výrok a výroky o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

10. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že pôvodná žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 29. 7. 2010 domáhala voči žalovanej zaplatenia 64.752,41 € s príslušenstvom s odôvodnením, že je v podiele 12/30 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, v ktorých sa nachádza 14 bytov a 3 nebytové priestory. Z nich je 12 bytov a 3 nebytové priestory predmetom zmlúv z tretími osobami, ktoré tieto priestory užívajú a platia dohodnuté nájomné na účet žalovanej, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 18/30. V období od 1. 8. 2008 do 31. 7. 2010 bol od jednotlivých nájomníkov a po odpočítaní vynaložených výdavkov dosiahnutý výnos z predmetnej nehnuteľnosti v celkovej sume 161.881,02 € a tento bol vyplatený na účet žalovanej. Nakoľko žalovaná odmietla žalobkyni podiel na výnose (12/30 z 161.881,02 €) uhradiť, podala pôvodná žalobkyňa predmetnú žalobu. Uznesením č. k. 14C/180/2010-95 zo dňa 28. 3. 2013 okresný súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpila spoločnosť BAMF, s. r. o. (ďalej aj „žalobca“). Písomným podaním zo dňa 14. 8. 2017 zobral žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny 64.752,41 € a 9 % úroku z omeškania zo sumy 64.311,24 € od 1. 8. 2010 do zaplatenia späť a predmetom konania zostal kapitalizovaný úrok z omeškania vyčíslený na sumu 441,17 €. Z predmetného čiastočného späťvzatia pritom vyplýva, že žalovaná dňa 3. 2. 2012 uhradila sumu 3.247,14 € predstavujúcu výnos z nájomného za obdobie od 1. 8. 2008 do 31. 12. 2008. Sumu 29.350 € uhradila žalovaná zložením do súdnej úschovy, s tým, že Okresný súd v Banskej Bystrici uvedenú sumu prevzal do súdnej úschovy uznesením č. k. 14U/5/2009-21 z 4. 2. 2010 (t. j. pred podaním žaloby). Dňa 12. 1. 2011 uhradila žalovaná sumu 13.177,44 € za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 7. 2010. V nadväznosti na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby doručila žalovaná okresnému súdu dňa 21. 8. 2017 vyjadrenie, ktoré je obsahovo takmer totožné s podaním odvolaním, a v ktorom zdôraznila najmä, že zo žalovanej sumy vo výške 64.752,41 € sumu 29.350 € žalovaná zložila do súdnej úschovy a pôvodná žalobkyňa túto sumu prevzala 29. 3. 2010, teda ešte pred podaním žaloby; dňa 12. 1. 2011 pôvodnej žalobkyni poukázala sumu 13.177,44 €, s ktorou však v čase podania žaloby nebola v omeškaní; z ospravedlniteľných dôvodov omeškala len s jedinou platbou vo výške 3.247,14 € za rok 2008, ktorú zaslala bývalej žalobkyni 3. 2. 2012, čo však predstavuje len 5 % z požadovanej sumy; a napriek tomu, že súčet súm, ktoré žalovaná pôvodnej žalobkyni uhradila je podstatne menší ako pôvodne žalovaná suma 64.752,41 € (ide o sumu 45.774,58 € - poznámka odvolacieho súdu) žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v rozsahu celej žalovanej istiny. Zároveň s predmetným vyjadrením žalovaná uhradila kapitalizované úroky z omeškania v sume 441,17 €, ktoré ešte zostali predmetom konania, na čo žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby aj vo zvyšnej časti.

11. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok prostredníctvom prevádzkovateľa systému a rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanej plný nárok na ich náhradu vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná uhradením žalovanej sumy až po podaní žaloby zastavenie konania zavinila. V predmetnom uznesení sa však vôbec nevysporiadal s vyššie uvedenou argumentáciou žalovanej, ktorej podstata tkvie v tom, že zo žalovanej istiny 64.752,41 € žalovaná pôvodnej žalobkyni sumu 29.350 € uhradila ešte pred začatím konania, so zaplatením sumy 13.177,44 € v čase podania žaloby nebola v omeškaní, omeškala sa len so zaplatením sumy 3.247,14 € a napriek tomu, že žalovaná istina bola až 64.752,41 € a súčet súm, ktoré žalovaná podľa tvrdenia žalobcu uhradila, je len 45.774,58 € (29.350 € + 13.177,44 € + 3.247,14 €), žalobca zobral podanú žalobu dňa 14. 8. 2017 späť v celom rozsahu. V napadnutom uznesení okresný súd neuviedol ani len, že by žalovaná nejaké vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby podala. Tým okresný súd postupoval v rozpore s § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, z ktorých vyplýva, že súd je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, okrem iného, aj ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ďalej jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Pokiaľ však okresný súd v odôvodnení výroku o trovách konania nie len, že neuviedol, že žalovaná vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby podala, ale sa ani ňou naformulovanými tvrdeniami, ktoré spochybňujú okresným súdom následne vyslovený záver o tom, že žalovaná uhradila žalovanú sumu až po podaní žaloby, nijakým spôsobom nezaoberal, napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania je nutné označiť za nepreskúmateľný. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán sporu „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe

akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to-ktoré rozhodnutie súdu vydané. 12. Vzhľadom na uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania podľa § 389 písm. b/ zrušiť a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie. 13. V odvolaním nenapadnutej časti (zastavujúci výrok a výroky o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. 14. Po vrátení veci okresný súd preskúma tvrdenia žalovanej prezentované tak vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ako aj v podanom odvolaní, zohľadní kto a v akom rozsahu zastavenie konania zavinil a následne rozhodne o trovách konania v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .