Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/404/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX/XXX, Č., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 5227/2010, o vymoženie 470,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.03.2017, č. k. 12Er/2122/2010-13 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.11.2009, sp. zn. SR 19532/09. Oprávnený v zákonnej lehote predložil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a tieto skutočnosti sú súdu známe. Zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na uvedené citoval § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 25.11.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 9050312, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej zmluvy bolo v bode 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy dohodnuté formou blankozmenky, ktorú si veriteľ vyhradil v prípade omeškania dlžníka s plnením splátok dlhu. Oprávnený zmenku vyplnil dňa 17.09.2009 na sumu 970,60 eur. Súd z predloženej úverovej zmluvy ustálil záver, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „z. č. 258/2001 Z.z.“). Súd prvej inštancie preskúmal Dohodu o vyplnení zmenky (bod 17 Všeobecných podmienok) a Rozhodcovskú zmluvu (bod 18 Všeobecných podmienok) a zistil, že neboli osobitne dojednané a obe majú charakter formulárovej zmluvy. Dlžník,

ktorému boli tieto Dohody predložené, nemal reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah. Okrem uvedeného súd poukázal na znenie § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a zistil, že veriteľ vyplnil zmenku, ktorá bola podkladom exekučného titulu, v rozpore s uvedeným ustanovením, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd citoval § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. . Nakoľko povinný neplnil svoje splátky riadne a včas, uplatnil oprávnený svoje nároky zo zmluvy o úvere v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná vo všeobecných podmienok poskytnutia úveru pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Tento súd rozhodol rozsudkom. Oprávnený mal za to, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak by medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo - právny vzťah. Ako ďalej súd uviedol, zmluva o úvere má v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Bol názoru, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Dojednaná rozhodcovská doložka má charakter nevýhradnej rozhodcovskej doložky, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011. Oprávnený odmietol argumenty súdu, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, nakoľko rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je uzatváraná vždy. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (viď zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a i.). Oprávnený považoval rozhodcovskú doložku za zmluvu v zmluve, t.j. že rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené bol oprávnený názoru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti a spôsobilosti exekučného titulu. V závere odvolania vyjadril oprávnený názor, že úplné zastavenie exekúcie by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a zistené, že povinný nemá postavenie podnikateľa a rozhodcovská doložka je neplatná. V ďalšom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 19532/09 zo dňa 20.11.2009, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka k Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 25.11.2008 medzi Pohotovosť, s.r.o. a povinným. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol v predmetnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

8. K odvolacej námietky oprávneného ohľadom právnej povahy zmluvy o úvere, sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) z.č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

11. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu vo výške zodpovedajúcej predmetnému zákonu, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a predmetnú zmluvu o úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľné podmienky považoval Dohodu o vyplnení zmenky a Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola

uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, pričom obe sa nachádzali vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

14. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .