Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/23/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členiek senátu JUDr. Marianny Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, ul. 1. mája 4053/24, Poprad, proti povinnému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX P., o vymoženie 924,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 7Er/219/2014-14 zo dňa 11.04.2017, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. D. C. pod sp. zn. EX 840/2014, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. D. C. trovy exekúcie vo výške 44,63 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 21.11.2016 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonal opakované zistenie majetkových pomerov povinného a zistil nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Súdny exekútor dodal, že daných okolnosti nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v exekúcii pokračoval a exekučné konanie hradil z vlastných zdrojov. Exekučný súd bol toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemu si overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, avšak odvodové povinnosti si neplní, je vlastníkom 27-ročneho motorového vozidla, ktoré je blokované v prospech ďalších 15 exekučných konaní, nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti na celom území SR, je dlžníkom zdravotnej poisťovne Dôvera vo výške 3.824,24 eur, nie je evidovaný ako záložca v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v žiadnom z 20 peňažných ústavov neboli zistené aktívne účty povinného a napokon ani osobným šetrením exekútor nezistil žiadny postihnuteľný majetok povinného. Na základe takto zisteného stavu súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uplatnených trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a to odmenu za vykonanie exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 7,44 eur, spolu s DPH celkovo trovy exekúcie vo výške 44,63 eur.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. a 256 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a ani s náhradou trov konania súdnemu

exekútorovi. Namietal, že súd prvej inštancie neumožnil oprávnenému v uvedenom exekučnom konaní, aby sa vyjadril k podanému podnetu súdneho exekútora, a to či oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodov ktoré uviedol súdny exekútor. Oprávnený eviduje úhradu zo dňa 16.03.2017 od povinného v sume 225,32 eur realizovanú poštovým poukazom na účet oprávneného, ktorou uhradil pohľadávku vymáhanú v inom exekučnom konaní. Ďalej eviduje aj úhradu od povinného zo dňa 18.01.2016 v sume 436,28 eur realizovanú poštovým poukazom na účet oprávneného, ktorou uhradil pohľadávky vymáhané v iných exekučných konaniach. Podobne úhradu vo výške 84,10 eur realizovanú poštovým poukazom na účet oprávneného, ktorou uhradil pohľadávku vymáhanú prostredníctvom mandatára. Dodal, že povinný je evidovaný ako aktívna samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň je aj povinné nemocenský a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovou osobou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý považoval skutočnosti uvádzané oprávneným v odvolaní za absolútne irelevantné, pretože skutočnosť, že oprávnený obdŕžal platbu realizovanú poštovým poukazom neznamená, že povinný vlastní majetok, ktorý by mohol exekučne postihnúť. Skutočnosť, že povinný je samostatné zárobkovo činnou osobou nemá význam pre posúdenie jeho nemajetnosti. Dal do pozornosti, že voči povinnému vedie celkovo 16 exekučných konaní, kde je oprávnený Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, z ktorých 10 bolo právoplatné zastavených pre nemajetnosť povinného a oprávnený sa v týchto veciach neodvolával. Cieľom odvolania je vyhnúť sa plateniu trov exekúcie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodne.

7. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 924,31 spolu s trovami exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného dňa 03.04.2014 a podklade právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, Bratislava, pobočka Poprad č. 700-3011089113-GC04/13 zo dňa 19.06.2013 a 700-3010307714-GC04/14 ako exekučných titulov. Na základe žiadosti súdnej exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703*049943 zo dňa 14.04.2014 na vymoženie uloženej povinnosti 924,31 eur a trov exekúcie voči povinnému. Dňa 21.11.2016 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 44,63 eur.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pre naplnenie tohto dôvodu na zastavenie exekúcie je teda potrebné mať preukázaný rozsah majetku povinného a porovnať ho so sumou trov exekúcie. Účelom tohto ustanovenia bolo docieliť, aby vykonávanou exekúciou sa uspokojila pohľadávka oprávneného, nielen trovy súdneho exekútora. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie, pričom nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.

11. Výkon rozhodnutia, aj vykonanie exekúcie sú súčasťou súdnej ochrany. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 90/2008 zo dňa 30.09.2008, z ktorého vyplýva, že „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“ (napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

12. V danom prípade z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný nevlastní žiaden postihnuteľný majetok. Z odvolacích námietok oprávneného je však dôvodná námietka, že súdny exekútor a súd prvej inštancie zrejme nevyužili všetky možnosti na zistenie majetku povinného, pokiaľ povinný podľa tvrdení oprávneného vykonával v iných exekučných konaniach úhrady v prospech oprávneného (225,32 eur zo dňa 16.03.2017, 436,28 eur zo dňa 18.01.2016, 84,10 eur bez určenia dátumu úhrady), čo môže svedčiť o možnej majetnosti povinného. Závery o týchto skutočnostiach z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú a tieto skutočnosti naznačujú, že záver súdu prvej inštancie o tom, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorým by mohli byť uhradené trovy exekúcie, je nesprávny.

13. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť

14. Oprávnený nemal možnosť sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie vyjadriť, nakoľko súd mu podnet exekútora nezaslal, čím došlo aj k vade podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Uvedené nedostatky napadnutého uznesenia sú dôvodom pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p) a vrátenie veci súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 1 C.s.p).

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležitým spôsobom vyrovnať sa s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie a s jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).