Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-166-2017.pdf
PDF · 118.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/166/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: Ing. Z. Z.a, narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v Košiciach - Krásna nad Hornádom, V. Č.. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Gibom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanému: N. H., narodenému X. A. XXXX, bývajúcemu v Košiciach - Krásna nad Hornádom, E. Č..XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31. januára 2017 č.k. 36C/182/2014-183 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 31. januára 2017 č.k. 36C/182/2014-183 zamietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. značkou 20C/212/2001. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 4. mája 2010 č. k. 20C/212/2001-574 súd zamietol žalobu v časti primeraného morálneho zadosťučinenia týkajúceho sa ospravedlnenia v miestnom rozhlase, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 € a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 5.048,19 €. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. júna 2011 č. k. 3Co/243/2010-631. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 22. augusta 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. júna 2013 sp. zn. 1Cdo/23/2012 odmietol dovolanie (P.. Z. Z.) proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Označenie účastníkov (iba v tomto odseku odôvodnenia) zodpovedá ich označeniu, resp. ich procesnému postaveniu v pôvodnom súdnom konaní.
2. Po citácii § 470 ods. 1,2 CSP, § 397 CSP, § 400 CSP, § 403 CSP, § 408 CSP, § 414 CSP súd uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa, alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je ale prípustná iba z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 397 CSP. Ak návrh na obnovu konania účastníka nespĺňa žiadny z týchto dôvodov, treba ho považovať za neprípustný.
3. Z podania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha pripustenia obnovy konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) CSP - žalovaný (správne malo byť - žalobca - poznámka odvolacieho súdu) tvrdil, že existuje jedno rozhodnutie a 2 dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré
môžu pre žalovaného (správne malo byť - žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
4. Pri posudzovaní dôvodov prípustnosti obnovy konania mal súd za to, že nestačí iba označenie zákonného dôvodu obnovy konania, ale je potrebné predložiť súdu dôkazy, alebo aspoň tvrdenia o týchto dôkazoch, ktorými sa má dôvodnosť návrhu na obnovu konania preukázať.
5. Zo žalobcom predloženého nálezu Ústavného súdu SR (I. ÚS 33/2012), je zrejmé, že tento nález nemá žiadnu spojitosť s konaním, v ktorom navrhol žalobca obnovu konania, a týka sa iných účastníkov v inom konaní. Zároveň je celkom zrejmé, že povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nevyplýva z predmetného nálezu, ale z ústavného princípu - práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a taktiež z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pričom Ústavný súd SR týmto nálezom v konkrétnom prípade (súd znovu poznamenal, že nie v konaní napadnutom návrhom na obnovu konania) iba skonštatoval, že okrem iného, právo účastníka v tamojšom konaní, na spravodlivý proces a súdnu ochranu bolo porušené a zároveň zrušil rozsudok súdu (Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/400/2010), ktorým bolo (toto) právo porušené. Vo svetle týchto skutočností, nemôže byť žalovaným (správne žalobcom - poznámka odvolacieho súdu) predložený nález Ústavného súdu SR (I. ÚS 33/2012) rozhodnutím, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Jednak preto, že aj v pôvodnom žalovaným (správne žalobcom - poznámka odvolacieho súdu) napádanom konaní mal súd jednoznačne povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s Ústavou SR a ust. §157 ods. 2 O.s.p. (bez ohľadu na možné nálezy Ústavného súdu SR, ktorý v iných konaniach mohol vysloviť, že ten ktorý súd porušil práva tamojších účastníkov), a jednak preto, že iba subjektívny názor neúspešného účastníka v konaní, že súd (prvostupňový, odvolací aj dovolací) svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, nemôže byť akokoľvek relevantný (pokiaľ napríklad takéto stanovisko nezaujme aj Ústavný súd SR v konaní o ústavnej sťažnosti takéhoto účastníka).
6. Žalobcove návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré (údajne) nemohol použiť v pôvodnom konaní neobstoja ako spôsobilé dôvody privodiť obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o doklady z farského úradu, žalobca (síce) tvrdil, že v pôvodnom konaní mu ich nechcel vydať vtedajší správca farnosti, ale predmetné tvrdenie žalobcu zároveň preukazuje, že tieto doklady museli existovať už v čase pôvodného konania, kedy mohol navrhnúť (ako účastník), vykonanie týchto dôkazov súdu, pričom súd ich mohol vyžiadať od toho kto ich vtedy držal, ak by to prispelo k objasneniu veci. Pokiaľ ide o zobratie odtlačkov DNA (z formulácie žalobcu nie je zrejmé či požaduje odobratie odtlačkov prstov, alebo analýzu vzoriek DNA), tu žalobca tvrdil, že tento dôkaz sa nemohol vykonať, lebo žalobca nebol sporovou stranou, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno. Tento názor žalobcu je mylný, lebo žalobcovi nič nebránilo navrhnúť vykonanie tohto dôkazu v rámci obrany v konaní.
7. Po posúdení podania žalobcu, ako aj jeho tvrdení, a preskúmaní ním označených dôkazov dospel súd k záveru, že neboli dané dôvody pre pripustenie obnovy konania podľa § 397 CSP, a preto žalobu na obnovu konania proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/212/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/243/2010 zamietol.
8. Súd poznamenal, že žalobcova argumentácia, v ktorej polemizoval so závermi uvedenými v právoplatných rozhodnutiach prvostupňového a odvolacieho súdu, ako aj so závermi znaleckého dokazovania, ktorým sa súdy v konečnom dôsledku riadili, ako aj tvrdenia žalobcu o jeho zlej majetkovej situácii v dôsledku žalovaným iniciovaného exekučného konania, nemali žiadny súvis s jeho žalobou na obnovu konania (a ani nezakladali žiadny zo zákonných dôvodov na pripustenie obnovy konania), a preto sa nimi v tomto rozhodnutí nezaoberal.
9. S poukazom na znenie § 408 CSP sa konajúci súd tiež nezaoberal novými dôvodmi žalobcu, ktoré doplnil svojim podaním doručeným súdu dňa 27.januára 2017. Rozsudky vydané v napadnutom súdnom konaní nadobudli právoplatnosť dňa 22. augusta 2011, preto bolo možné dôvody žaloby dopĺňať, respektíve meniť iba do dňa 22. augusta 2014.
10. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol úspešný v konaní, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/212/2001. Uviedol, že v žalobe na obnovu konania a v ďalších podaniach označil nové dôkazy, ktoré nemohol uplatniť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Predložil súdu Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2012 I. ÚS 33/2012, čestné prehlásenie obyvateľov Mestskej časti Košice-Krásna, jej dvoch starostov, farskú listinu (faktúru a údaje o rozpočte), fotografie z internetu o umiestnení kostola a farskej tabule. O týchto údajoch sa dozvedel až po ich vydaní novým správcom farnosti pánom E.. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. januára 2017 žalobca poukázal na ďalšie skutočnosti a predložil dôkazy známe žalobcovi z iných súdnych konaní, ktoré sú vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29C/162/2014 - rozsudok zo dňa 6. júna 2016 č.k. 29C/162/2014-80 a trestné konanie vedené na Okresnom súde Košice II sp. zn. 3T/12/2015, v ktorom Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 25. apríla 2016 č.k. 3T/12/2015-384 rozhodol, že (žalovaný N. H.) je vinný zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona. Uvedený rozsudok v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. novembra 2016 sp. zn. 6To/76/2016 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. novembra 2016. Označil súdne konania o nezaplatenie (celej) kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. januára 2008 zo strany kupujúceho Krásna pri Jazere, spol. s.r.o., v ktorej je žalovaný „dodnes“ spoločníkom a konateľom a ktoré sú vedené pod sp. zn. 25C/200/2014, 17C/188/2014, 42C/629/2015, 25C/310/2015, 29C/418/2015, 37C/302/2015. 41C/763/2015. Z uvedených súdnych konaní sa žalobca „domnieva“, že dlhoročné konanie žalovaného za PSÚ Košice - Krásna bolo jeho vopred premysleným a vedomým konaním, častokrát bez vedomia orgánov PSÚ a riadneho odsúhlasenia týmito orgánmi. Žalobca predložil aj listinný dôkaz, ktorý našli po úmrtí U. H. (jeho pozostalí), a to list z 30. novembra 2013, ktorý dostatočne preukazuje jeho nadradený a urážlivý spôsob komunikácie s obyvateľmi mestskej časti Košice-Krásna. Poukázal aj na to, že k zásahu do osobnostných práv žalovaného malo dôjsť dňa 20. decembra 1998 a žalobu podal až dňa 14. marca 2001. Pri podaní žaloby vyčíslil výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- Sk (3.319,40 €). Až dňa 26. apríla 2010, teda po uplynutí viac ako 11 rokov od údajného zásahu, žalobca opätovne rozšíril žalobu a zvýšil ním požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy až na sumu 15.000 €, (ktorá predstavuje 4,5 násobok pôvodne uplatňovanej náhrady), ktorú mu súd rozsudkom č.k. 20C/212/2001-574 priznal. Uviedol, že je zarážajúce, neakceptovateľné a žalobca to považuje za absurdné, že on bol súdnymi rozhodnutiami postihnutý náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 €, a to za zásah, ktorý nielenže nevykonal, jeho vykonanie totiž nepreukázal žiadny priamy dôkaz. Zdôraznil, že žalobca bol trikrát starostom Mestskej časti Košice-Krásna, nemal žiadny iný súdny spor ani trestné konanie vedené proti nemu. Viaceré v plagiáte uvedené skutočnosti, boli všeobecne známe a pravdivé. Na druhej strane, viaceré skutočnosti vedel (asi) iba samotný žalovaný, a jeho najbližšie okolie. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že rozsudok okresného súdu aj krajského súdu neboli dostatočne odôvodnené. Opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 33/2012. Žalobca poukázal aj na základné princípy CSP a mal za to, že ním tvrdené skutočnosti a navrhnuté dôkazy preukazujú, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. apríla 2017 na odvolanie žalobcu uviedol, že nesúhlasí s uvedenými tvrdeniami žalobcu v odvolaní, a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a riadne odôvodnené. K návrhu na obnovu konania a k predloženým dôkazom uviedol, že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2012 sp. zn. I.ÚS 33/2012, resp. jeho právna veta nedotvára žiadnu medzeru v práve, ktorá by odôvodňovala nesprávnosť niektorého zo súdnych rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní. Uvedený nález len potvrdzuje povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Naviac žalobcom predložený nález sa netýka strán tohto konania.
13. K čestným prehláseniam obyvateľov a starostov Mestskej časti Košice-Krásna, ktoré žalobca predložil s podanou žalobou na obnovu konania, ktorých obsahom majú byť vyjadrenia týchto osôb, k skutočnostiam týkajúcim sa pôvodne vedeného súdneho konania uviedol, že mohli byť žalobcom predložené už v pôvodnom konaní, lebo nejde o vyjadrenia osôb, ktoré by boli v čase konania neznáme. Nečinnosť žalobcu v pôvodnom konaní, jeho pasivita vo vzťahu k navrhovaným dôkazom, vykonanie ktorých mohlo byť zabezpečené konajúcim súdom, nezakladajú v žiadnom prípade dôvod na obnovu konania.
14. K farským listinám poznamenal, že žalobca mal vedomosť o existencii údajov a informácií, ktoré sú obsahom predmetných listín už v čase pôvodného konania. Žalobca už v pôvodnom konaní mal navrhnúť
výsluch svedka, pána K., ktorý podľa tvrdenia samotného žalobcu mal už v čase pôvodného konania vedomosť o skutočnostiach uvedených žalobcom až v teraz v predkladaných listinách. K predloženým fotografiám „zachytávajúcich“ umiestnenie kostola a tabúľ poznamenal, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby počas pôvodného konania predložil ním samotným vyhotovené fotografie, zobrazujúce umiestnenie kostola a farských tabúľ. K iným skutočnostiam uvádzaným žalobcom „zobratie odtlačkov DNA“ poznamenal, že návrh žalobcu je nezrozumiteľný lebo nevedno, či smeruje k zaisteniu odtlačkov prstov alebo k vypracovaniu analýzy DNA vzoriek. Žalobca neodôvodnil, prečo k vykonaniu tohto dôkazu nemohlo dôjsť už počas pôvodného konania. Pokiaľ ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré označil žalobca v podaní zo dňa 24. januára 2017, žalovaný sa stotožnil s argumentáciu súdu, že na tieto dôkazy nemohol súd prihliadnuť, lebo dôvody podanej žaloby mohol žalobca dopĺňať len do 22. augusta 2014, t.j. do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí vydaných v pôvodnom súdnom konaní. Žalovaný si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11. mája 2017.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2018 o 13.20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. apríla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP.
19. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak : a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
20. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 400 CSP).
21. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
22. Podľa § 403 ods.2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
23. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak : a/ bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b/ nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť alebo c/ ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c/ až e/.
24. Podľa § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
25. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (§ 408 CSP).
26. Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný (§ 411 ods. 1 CSP).
27. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
28. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Žalobcom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Žalobca v podstatnej miere v odvolaní uplatňuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v žalobe na obnovu konania a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal.
30. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza toto:
31. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžili a slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
32. Objektívnom podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt : a/ subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, b/ objektívnej lehoty, ktorý začiatok je stanovený právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že neskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napadaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 404 CSP).
33. Podľa citovaného § 397 písm. a/ CSP dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, (v zmysle judikatúry), do vyhlásenia rozsudku.
34. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to sú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že riadne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavujú neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchýlne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.a/ CSP.
35. Oproti pôvodnej úprave v Občiansko-súdnom poriadku (§ 228 ods.1 písm.a/ OSP), zákonodarca spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania.
36. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané.
37. K § 397 písm.b/ CSP odvolací súd uvádza, že na rozdiel od dôvodu obnovy podľa § 397 písm.a/ CSP, ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.b/ CSP.
38. Ako už bolo vyššie konštatované, v oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemá žiaden podiel viny na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.
39. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.
40. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm.b/ CSP) ide vtedy, ak účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosť použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v civilnom sporovom konaní alebo nemožnosť označiť či predlžiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy stranou sporu voči súdu (viď. R 19/1975).
41. Ustanovenie § 397 písm.b/ CSP sa vzťahuje na prípady, (ako už bolo vyššie uvedené), v ktorých strana sporu tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použila (dôkazy označila a navrhla ich vykonanie), ale nemohli byť súdom vykonané, pretože tomu bránila nejaká objektívna prekážka.
42. V zmysle vyššie uvedeného je z pohľadu odvolacieho súdu plne opodstatnená argumentácia súdu prvej inštancie, akcentujúca to, že žalobca už v pôvodnom konaní vedel o listinách z Farského úradu sv. Cyrila a Metóda Košice - Krásna. Ak mu ich predchádzajúci správca farnosti odmietol vydať, mohol navrhnúť súdu, aby ich od príslušnej farnosti vyžiadal, alebo navrhnúť vypočuť ako svedka predchádzajúceho správcu farnosti.
43. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného vo vyjadrení, že čestné vyjadrenia obyvateľov Mestskej časti Košice-Krásna, ku skutočnostiam týkajúcim sa pôvodne vedeného súdneho konania, neboli a nie sú vyjadreniami osôb, ktoré by boli v čase pôvodného konania neznáme.
44. Nič nebránilo žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) navrhnúť vykonanie dokazovania výsluchom svedkov (označených občanov), nehovoriac o tom, že rovnaké čestné vyjadrenia s identickým textom, mohli byť predložené už počas pôvodného konania.
45. Rovnaký osud zdieľajú aj fotografie o situovaní kostola a farských tabúľ. Aj tieto fotografie mohli byť predložené v pôvodnom konaní.
46. S argumentáciou súdu prvej inštancie - ohľadom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Len s prihliadnutím na dobovú judikatúru najvyšších súdnych autorít, odvolací súd poznamenáva, že právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom SR, Ministerstvom a pod.) než súdom, ktorý prejednával vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania (viď R - NS SR z 21.8.1997, sp. zn. 2Cdo/185/96).
47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu aj ohľadom „zobratia odtlačku DNA“, lebo žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) mohol navrhnúť vykonanie aj tohto dokazovania (aj) v rámci svojej obrany.
48. Pre úplnosť odvolací súd pritakáva súdu prvej inštancie, že správne postupoval, keď neprihliadol na „nové dôkazy“, uvedené v podaní žalobcu z 24. januára 2017.
49. Tak, ako je možné rozšíriť rozsah žaloby na obnovu konania len do uplynutia subjektívnej, resp. objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania § 407 CSP), je možnosť strany meniť dôvody, pre ktoré napáda právoplatné rozhodnutie súdu, obmedzená na čas trvania lehoty na podanie žaloby (§ 408 CSP).
50. Rozsudky v pôvodnom konaní nadobudli právoplatnosť dňa 22.8.2011, a tak žalobca mohol dôvody žaloby rozšíriť, resp. meniť len do 22.8.2014.
51. Na dôvody uplatnené v podaní z 24.1.2017 (ktoré bolo doručené súdu 27.1.2017), nemohol súd prvej inštancie brať zreteľ, lebo boli uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty.
52. K časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie treba dodať, že v danom prípade ide o žalobu na obnovu konania, ktorou bol napadnutý aj rozsudok odvolacieho súdu vydaný v sporovom konaní. Ide teda o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania, spočíva predovšetkým na stranách sporu. Ide o zásadu, ktorá sa označuje ako „vigilantibus iura“ (každý nech si stráži svoje právo), z ktorého okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu od ich súčinnosti.
53. Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ strana sporu zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukazovať (viď. R 72/1954).
54. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1, 2 CSP.
56. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).