Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak, obchodné meno: JUDr. Václav Jaroščiak R E A L I T A, s miestom podnikania M. Rázusa 1240/14, 010 01 Žilina, IČO: 10 955 500, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, právne zastúpenému: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/73/2014-94 zo dňa 14. júna 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 2.391,01 Eur z dohody o prevzatí plnenia uzatvorenej s úpadcom dňa 26.11.2013, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/1/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín <., IČO: 31 636 292, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-20 a výroku III., ktorým rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 2.391,01 Eur z dohody o prevzatí plnenia uzatvorenej s úpadcom dňa 26.11.2013, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/1/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín <., IČO: 31 636 292, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-20. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 167,74 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je veriteľom voči úpadcovi MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, titulom úhrady záväzkov dlžníka voči jeho veriteľom vo výške 2.391,01 Eur, s poradím prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania, ktorá v konkurze vedenom u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 28K/1/2013 je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-20. Zároveň si uplatnil

nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie zistený nasledovný skutkový stav. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28R/1/2013-832 zo dňa 12.03.2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi MIGAREAL, s.r.o., začal voči nemu zároveň konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Jozef Sedliak. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.03.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 19.03.2014. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 2 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému ako správcovi dňa 02.05.2014 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 05.05.2014) t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel všetky pohľadávky žalobcu, prihlásené súhrnnou prihláškou pohľadávok, dňa 30.05.2014, a to čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Popretie prihlásenej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní zdôvodnil tým, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka, nepreukázaný vznik regresného nároku a z rovnakého dôvodu bola popretá aj vymáhateľnosť. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 10.06.2014. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 26.11.2013 dohodu označenú ako „Dohoda o pristúpení k dlhu“, na základe ktorej sa žalobca zaviazal že uhradí za úpadcu jeho záväzky, ktoré má voči Q. poisťovni v celkovej výške 1.702,21 Eur a V. zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 688,80 Eur najneskôr do 08.12.2013. Úpadca sa zaviazal následne žalobcovi nahradiť v plnej výške poskytnuté plnenia. Žalobca úhradou dňa 27.11.2013 vo výške 1.702,21 Eur v prospech Sociálnej poisťovne a dňa 06.12.2013 vo výške 688,80 Eur v prospech V. zdravotnej poisťovne, a.s., svoju zmluvnú povinnosť splnil. Právnu vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ZoKR, § 23 odsek 1 ZoKR, § 24 odsek 1 ZoKR, § 28 odsek 1, 2, 3 ZoKR, § 29 odsek 1, 6 ZoKR, § 32 odsek 1, 2, 6, 9, 15, 19 ZoKR, § 120 ods. 2, 4 ZoKR, § 534 Obč. zák. a § 853 odsek 1 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v rámci podanej žaloby namietal účinnosť popretia pohľadávky s poukazom na § 32 odsek 6 ZoKR, nakoľko žalovaný ako správca žalobcovi ako veriteľovi neoznámil dôvody popretia, tak ako boli uvedené v zozname pohľadávok. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ZoKR správca popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a oznámi veriteľovi, pričom obsah oznámenia, t. zn. aj uvedenie dôvodov popretia zákon ďalej neobsahuje. V zmysle uvedeného potom postup správcu, kedy len oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie pohľadávok bol správny. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku v časti právneho dôvodu, výšku, poradia a vymáhateľnosti zhodne z dôvodu, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka a nebol preukázaný vznik regresného nároku. V rámci svojho vyjadrenia dôvody popretia ďalej špecifikoval tak, že žalobcovi nevznikol žiaden regresný nárok pristúpením k dlhu, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu prevzatiu dlhu, ale k vzniku solidárneho spoludĺžníctva, stal sa solidárnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak nejaký nárok na plnenie mu týmto nevzniká. K dôvodom popretia, ktorými je súd v rámci rozhodovania o popretej pohľadávke limitovaný, súd prvej inštancie uzavrel, že dôvod v časti, v ktorej žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že nemal preukázané zaplatenie prihlásenej pohľadávky za dlžníka žalobcom je nedôvodný. Konateľ a spoločník úpadcu, D.., pri svojom výsluchu výslovne uviedol, že žalobca za dlžníka uhradil záväzok dlžníka voči Q. poisťovni a V. zdravotnej poisťovni, ktoré boli predmetom dohody označenej ako „Dohoda o pristúpení k dlhu“. Uvedeným dôkazom spolu s predloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi úhradu, mal prvoinštančný súd jednoznačne preukázané, že k úhrade dlhu za úpadcu zo strany žalobcu v uplatnenej výške skutočne došlo. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že nebol preukázaný vznik regresného nároku, ktorý následne konkretizoval tým, že tvrdil, že žalobca sa stal solidárnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak nejaký nárok na plnenie mu týmto nevzniká. Súd prvej inštancie konštatoval, že preukázaním poskytnutia plnenia v súlade s uzatvorenou zmluvou a podmienkami uvedenými v zmluve, za úpadcu zo strany žalobcu, mal zároveň preukázaný aj medzi účastníkmi v zmluve dohodnutý, vznik regresného nároku (úpadca sa v zmluve výslovne zaviazal žalobcovi, že žalobcom poskytnuté plnenie, po jeho vyplatení tretím subjektom, vo vyplatenej výške vráti) a tým aj ďalšie dôvody, pre ktoré žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel, považoval za nedôvodné. Dohoda v zmysle § 534 Obč. zák. nemá za následok zmenu v subjektoch pôvodného záväzkového vzťahu, pretože tu nejde o prevzatie dlhu ale len o prevzatie plnenia. Rovnako na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. nedochádza k zámene osoby dlžníka ani na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 2 a 533 Obč. zák., nedochádza ani k zmene počtu dlžníkov. Dohodu o prevzatí plnenia podľa § 534 uzatvára dlžník a tretia osoba, ktorou sa táto tretia osoba zaväzuje dlžníkovi, že s veriteľom dlžníka bude konať tak, že veriteľ nebude od dlžníka požadovať ani vymáhať žiadne plnenie.

Pri tejto dohode sa nevyžaduje dokonca ani súčinnosť veriteľa, pretože veriteľ z tejto dohody nezískava žiadne práva, t. zn. že veriteľ môže naďalej vyžadovať splnenie dlhu od dlžníka, vzhľadom k tomu, že k preberateľovi plnenia nie je v žiadnom právnom vzťahu. Dohoda strán určuje, aký bude právny vzťah medzi dlžníkom a preberateľom plnenia, keď preberateľ plnenia za dlžníka plnenie poskytne. V prípade nedostatku takéhoto dojednania, rozhoduje o obsahu tohto právneho vzťahu kauza zmluvy, ktorá je potom rozhodujúca či má preberateľ plnenia právo na postih proti dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že veritelia úpadcu súhlasili s plnením namiesto úpadcu žalobcom, toto plnenie ako plnenie na dlhy úpadcu riadne prevzali, pričom medzi žalobcom a úpadcom bolo dohodnuté vrátenie poskytnutého plnenia, ktoré potvrdil pri svojom výsluchu aj konateľ úpadcu D.. C., ktorý výslovne uviedol, že so žalobcom sa dohodli na tom, že žalobca zaplatí za úpadcu jeho záväzky, ktoré mu následne úpadca uhradí a takáto dohoda medzi úpadcom a žalobcom je aj súčasťou dohody o prevzatí plnenia a to v článku III. V zmysle uvedeného článku jednoznačne vyplýva dohoda medzi žalobcom a úpadcom, že splnením dlhu žalobcom vzniká úpadcovi záväzok voči žalobcovi v sume zodpovedajúcej sume zaplatenej veriteľom. Zo strany žalobcu nedošlo k prevzatiu dlhu, ale k prevzatiu plnenia v zmysle § 534 Obč. zák., avšak táto slovná nepresnosť označenia dohody, pričom jej obsah a teda aj vôľa jej účastníkov je jednoznačná, nemôže mať na vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov žiaden vplyv. K argumentu o vzniku solidarity, súd prvej inštancie uviedol, že v uvedom prípade nedošlo k vzniku solidárneho spoludĺžníctva, ako to uvádza žalovaný, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nedochádza k zmene v osobách dlžníka ani v zmene v obsahu záväzku. K simulácii právneho úkonu, súd prvej inštancie uviedol, že tento dôvod žalovaný prvý krát uviedol v záverečnej reči, nebol ako dôvod popretia v rámci lehoty na popieranie pohľadávok uvedený, preto naň nie je možné prihliadať, pričom na úplnosť uviedol, že tento dôvod v konaní, keby súd aj naň prihliadal, nebol v konaní nijak preukázaný. K popretému poradiu súd prvej inštancie uviedol, že poradie pohľadávok bolo popreté z rovnakých dôvodov a teda, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka v poradí prednostných pohľadávok. K tejto časti popretia poradia poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uhradil za úpadcu na základe dohody o pristúpení k plneniu, pohľadávky z reštrukturalizačného plánu pod číslom 60, 61, 62, 65 a 66. V tejto časti zhodne so žalovaným mal za to, že z vykonaného dokazovania poradie prihlásenej pohľadávky nevyplýva, nie je zrejmé, aký súvis mal predmetný úkon s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie t. zn. uskutočnenie úkonu v súlade s § 120 ods. 4 ZoKR, preto o poradí popretej pohľadávky ako celku rozhodol tak, že určil, že prihlásená pohľadávka má charakter tzv. inej pohľadávky a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol o horšom poradí uspokojenia ako bolo uvedené v prihláške, čo je v súlade s § 32 ods. 15 ZoKR, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške. Žalovaný poprel z rovnakých dôvodov aj vykonateľnosť, pričom konkrétny dôvod, pre ktoré by pohľadávky žalobcu neboli nevykonateľné neuviedol, iba zopakoval dôvody skôr uvedené, tieto v konaní preukázané neboli, čím súd prvej inštancie nemal preukázanú ani dôvodnosť tejto časti popretia. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy a to oboznámenie a pripojenie účtovníctva úpadcu, nakoľko mal za to, že z dôkazov už vykonaných je skutkový stav pre rozhodnutie vo veci dostatočne zistený, vykonanie predmetného dôkazu by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a akýkoľvek jeho výsledok by nijak podstatne neprispel k zmene skutkového stavu. Pre rozhodnutie o predmetnej veci nie je podstatné či a ako úpadca účtoval o predmetných pohľadávkach. Žalobca sa v konaní domáhal určenia popretej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-20. Súd prvej inštancie v rámci určovacieho výroku určil, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky, avšak určil jej uspokojenie v inom poradí. Avšak právny dôvod, pre ktorý bola pohľadávka popretá bol popretý nedôvodne, rovnako aj nedôvodne bola popretá jej výška aj vymáhateľnosť. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že žalobca mal neúspech iba v nepatrenej časti, a preto rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote za účinnosti a platnosti odvolanie žalovaný proti výrokom I. a III. a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil pohľadávku žalobcu za pravú. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobcovi priznal veriteľské práva bez ohľadu na to, že zo žalobcom priložených dokladov

k prihláške pohľadávky a ani z dokazovania nevyplynulo, že by mu tieto práva prislúchali v rozsahu určenom v napadnutom rozsudku. V konaní nebolo preukázané, že reálne nastala právna skutočnosť, ktorá mala zakladať vznik regresnej pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, pretože nebolo preukázané, že by žalobca plnil dlh za úpadcu. Naopak z obsahu priložených platobných dokladov jednoznačne vyplýva, že predmetný dlh uhradil úpadca. Žalobcom priložené čestné prehlásenie zo dňa 06.12.2013 ani svedecká výpoveď konateľa úpadcu nie sú dostačujúcimi na preukázanie žalobcovho nároku, pretože nemajú objektívnu dôkaznú hodnotu. Mal za to, že rovnako ako správca aj veriteľ by mal byť v tomto druhu konania limitovaný prihláškou a jej prílohami. V opačnom prípade by došlo k porušeniu rovnosti strán sporu a preto nemožno jeho argumentáciu pred súdom prvej inštancie v ktorom namietal simuláciu právneho úkonu považovať za „kvázi novotu“ oproti pôvodnému popierajúcemu prejavu. Dohodu zo dňa 26.11.2003 považoval žalovaný za zastretú, majúcu za úlohu plniť význam obídenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Mal za to, že dohoda nebola urobená s vážnou vôľou, pričom skutočná vôľa úpadcu a najmä žalobcu spočívala v inom, pobočnom úmysle s vidinou podružného následku ako v riadnom pristúpení dlhu úpadcovi. Inštitút pristúpenia k dlhu bol v tomto prípade prospechársky zneužitý za účelom zbavenia sa potencionálnych problémových veriteľov úpadcu, ktorí boli nahradení žalobcom. Takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k zdeformovaniu celého konania a portfólia skutočných veriteľov úpadcu. Uvedený právny úkon možno považovať za odporovateľný, uzatvorený v záujme ukrátenia ostatných veriteľov a zvýhodnenia žalobcu.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

8. Žalobca podal odvolanie za účinnosti CSP. Táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§470 ods. 1 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995. 9. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe výrokom I. v časti vyhovel a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému. Svoje rozhodnutie

podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v napadnutej časti v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . Odvolanie proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol podané nebolo, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.

11. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd jeho tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávne určil pohľadávku žalobcu za pravú na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, že v konaní nebolo preukázané plnenie žalobcu za úpadcu, naopak bolo preukázané, že úpadca plnil dlh sám a žalobcovi nevznikol regresný nárok na plnenie. V ďalšom žalovaný považoval za nesprávny, porušujúci právo rovnosti strán sporu, názor súdu prvej inštancie, že žalovaným v priebehu konania namietanú simuláciu právneho úkonu je potrebné považovať za „kvázi novotu“ ktorou sa nemožno zaoberať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že nebola uvedená v pôvodnom popieracom prejave správcu. Uvedené odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné.

12. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vykonaným dokazovaním dospel k správnemu právnemu záveru, keď mal za dostatočne preukázané plnenie predmetnej pohľadávky žalobcu za úpadcu v zmysle uzatvorenej dohody zo dňa 26.11.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom, listinným dôkazom „Čestným prehlásením“ žalobcu zo dňa 06.12.2013 ako aj výsluchom konateľa úpadcu D.. F. C., X. a žalobcu. Žalovaný tvrdenia, ktorými rozporoval nárok žalobcu ponechal len v rovine tvrdení pričom tieto neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z obsahu predmetnej dohody z čl. III. bod 2 vyplýva že splnením dlhu žalobcom za úpadcu tomuto vzniká povinnosť zaplatiť uhradenú sumu žalobcovi. Takto uzatvorená dohoda nie je v rozpore so zákonom, čo súd prvej inštancie vo svojich záveroch vyhodnotil správne. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Vychádzajúc zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016 zverejneného v Stanoviskách a rozhodnutiach vo veciach obchodnoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 7/2017 odvolací súd uzvrel, že konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

14. Žalovaný nepoprel uvedenú pohľadávku z dôvodu simulácie resp. zastretia predmetného právneho úkonu. Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu

s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. V rozhodovanej veci správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu len z dôvodu, že z predložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom dlžníka a nebol preukázaný regresný nárok žalobcu. Táto argumentácia správcu sa v priebehu súdneho konania ukázala ako neopodstatnená. Popierací prejav správcu pritom vymedzil predmet súdneho konania o určenie popretých pohľadávok vychádzajúc z ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, podľa ktorého, ten kto popiera pohľadávku, musí jej popretie odôvodniť. Uvedené znamená, že v popieracom prejave musia byť uvedené všetky právne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd boli povinné prihliadať na skutočnosti uvádzané sporovými stranami len vo vzťahu k predmetu konania. Z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný ani oprávnený preskúmavať v priebehu konania žalovaným namietanú simuláciu resp. zastretie právneho úkonu. Takýto postup súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti strán.

15. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania.

16. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .