Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/100/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: METALURGIA TS plus, s.r.o., Továrenská 4069/44, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 348 961, zast. JUDr. Marek Kúkelčík, advokát, Starosaská 6, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: G-SNV, s.r.o., Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, IČO: 36 592 323, zast. JUDr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 6.334,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/57/2016-75 z 5.5.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu; žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby v sume 373,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení prevádzkovateľovi systému a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/57/2016-26 zo dňa 25.5.2016.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 13.4.2016 podal žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.334,00 eur s prísl.

3. Dňa 29.4.2016 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodením.

4. Dňa 5.4.2017 žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko žalovaný uhradil pohľadávku v plnom rozsahu.

5. Žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil, a preto súd prvej inštancie citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 konanie zastavil.

6. Keďže mal súd za to, že žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania (uhradil žalovanú pohľadávku po podaní žaloby), priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému (§ 256 ods. 1 . Zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby krátený o 6,70 eur (§ 11 ods. 3, 4, 6, 10, 11 a

12 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a zrušil uznesenie z 25.5.2016, ktorým uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor v sume 380,00 eur (§ 18f zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

7. Proti tomuto uzneseniu (výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo alebo aby zrušil uznesenie v napadnutom výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom na rozhodnutie, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.a/, b/, d/, e/, f/ g/ a h/ CSP.

8. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nezákonné a nespravodlivé a odôvodnenie je nepresvedčivé. Má za to, že skutočnosti uvedené v jeho podaniach z 27.3.2017 a 27.4.2017 súd v napadnutom uznesení nesprávne vyhodnotil a so žiadnou námietkou žalovaného sa nejako v uznesení nevysporiadal. Navyše z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec dostatočne právne posúdil. Podľa názoru žalovaného súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ust. § 191 CSP.

9. Žalovaný má za to, že v tejto veci nie je možná aplikácia § 256 ods. 1 CSP. Po zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobcom vzhľadom na úplnú úhradu istiny žalovaným bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 2 t.j., že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobca nemal plný úspech vo veci, lebo vo veci meritórne rozhodnuté nebolo, konanie sa len zastavilo. Totiž úroky z omeškania neboli žalovaným uhradené, napriek tomu žalobca aj v tejto časti zobral žalobu späť a na úrokoch z omeškania netrval, pričom išlo o 1.382,91 eur. Žalobca bol teda jednoznačne neúspešný v sume 1.382,91 eur. Navyše v konaní nebolo sporné, že istina 6.334,00 eur bola z veľkej časti žalovaným nie zaplatená, ale pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, a to v sume 2.592,00 eur (20.1.2017) a 1.296,00 eur (31.1.2017), t.j. spolu 3.888,00 eur.

10. Táto okolnosť, keď väčšia časť (3.888,00 eur) žalovanej istiny (6.334,00 eur) zanikla zápočtom a nie zaplatením spolu s okolnosťou o neúspechu žalobcu v úrokoch z omeškania 1.382,91 eur, na ktorých zaplatení žalobca netrval, aj keď zaplatené neboli, ale žalobu v tejto časti úrokov z omeškania 1.382,91 eur zobral žalobca späť a skutočnosť, že len suma 2.446,00 eur ako menšia časť žalovanej istiny bola žalovaným zaplatená, spôsobuje potrebu posúdenia tejto veci tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže buď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 alebo potreby posúdenia tejto veci tak, že úspech žalobcu je v tomto konaní len veľmi čiastočný, a preto žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

11. Žalovaný zdôraznil, že výška žalovaných úrokov z omeškania tvorila sumu porovnateľnú s výškou žalovanej istiny, čiže úspech žalobcu bol len veľmi čiastočný, a preto, by mal odvolací súd aplikovať § 255 ods. 2 resp. posúdiť vec podľa § 257 CSP, keďže existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že prevažná časť žalovanej istiny bola uspokojená len zápočtom a nie úhradou a žalobca netrval na zaplatení úrokov z omeškania, ktorých výška je porovnateľná s výškou žalovanej istiny.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správe rozhodol, keď priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, pretože nie je najmenších pochýb o tom, kto zavinil celé konanie. Žalovaný od počiatku sporu iba naťahoval čas do poslednej možnej miery a postupne uhrádzal svoj dlh (či už formou zápočtu alebo priamou platbou na účet žalobcu).

13. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný aby predišiel začatiu pojednávania vo veci a znížil tak svoje náklady v prebiehajúcom spore, uhradil poslednú časť splatného dlhu na účet žalobcu v deň pojednávania 28.3.2017, pričom zaslal ospravedlnenie z pojednávania z titulu úhrady dlhu a toto doručil súdu a protistrane mailom večer deň pred vytýčeným pojednávaním. Súd pozná právo, a preto toto zrejmé konanie žalovaného posúdil tak, ako uviedol vo svojom zdôvodnení podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Ustálená prax a judikatúra je v tomto jednotná, keď hovorí, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (žalobcu a žalovaného). Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca (napr. v prípade vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného).

14. K slovným hračkám právneho zástupcu žalovaného, že súd mal priznať náhradu trov žalobcovi len pomerne, pretože nesporný nárok bol uhradený zápočtom a nie bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, alebo náhradu trov vôbec nepriznať, pretože žalobca nemal právo domáhať sa svojej už viac ako rok splatnej pohľadávky na súde, keďže žalovaný si ju od počiatku chcel započítať, žalobca uviedol, že žalobný návrh bol pri podaní žaloby dôvodný a nesporný v plnej výške, že žalovaný v priebehu konania (t.j. po podaní žaloby) uhradil istinu v plnej výške a dňa 19.1.2017 uhradil aj väčšiu časť úrokov z omeškania v sume 1.107,41 eur, pričom zvyšnú časť úrokov z omeškania žalobca vzhľadom na dispozičnú zásadu v konaní už nežiadal uhradiť, no nejednalo sa o žalovanú istinu, ktorá bola uhradená v 100% výške žalovanej sumy a z nej rátanú hodnotu právneho úkonu, ale len o príslušenstvo pohľadávky.

15. Žalobca po zániku záväzku splnením zo strany žalovaného po začatí sporu, stiahol žalobu v plnom rozsahu späť, pretože bol konaní úspešný v plnom rozsahu.

16. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že je rozdiel medzi zaplatením a započítaním dlhu, žalobca poukázal na ust. § 559 až 587 Občianskeho zákonníka, z ktorých je viac ako zrejmé, že záväzky (dlhy) môžu zaniknúť viacerými spôsobmi (splnením dlhu - § 559 až 569 t.j. zaplatenie v hotovosti alebo bezhotovostný bankový prevod; započítanie dlhu - § 580 až 584).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. S odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

22. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný po podaní žaloby o zaplatenie 6.334,00 eur s prísl. do 28.3.2017 splnil svoj záväzok, pričom žalobca nesplatenú časť úrokov už nežiadal.

23. V dôsledku toho žalobca vzal žalobu späť a v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

24. Skutočnosť, že žalobca netrval na zaplatení časti úrokov a že k zániku pohľadávky došlo aj započítaním, nemá na správnosť rozhodnutia o náhrade trov právny význam.

25. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).