Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Czech a.s., so sídlom Klimentská 1216/46, Praha, IČ: 61 860 069, zastúpený JUDr. Jaroslav Poláček, advokát so sídlom nám. Republiky 53, Pardubice proti žalovanému G. D., L. XX.XX.XXXX, J. Ž. XXXX/XC, D. I., o zaplatenie 27.277,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2016 žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k úhrade sumy 27.277,- Kč s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 21.10.2016 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je dedičom po poručiteľovi V. D., X.. XX.XX.XXXX, ktorý dňa 02.10.2013 uzavrel so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, celková výška úveru pritom predstavovala sumu 36.672,- Kč. Poručiteľ sa zaviazal splácať predmetný úver podľa splátkového kalendára, ku dňu úmrtia dĺžil žalobcovi na nominálnej výške úveru 19.100,- Kč, na neuhradených penalizačných faktúrach zmluvnú pokutu v sume 5.217,- Kč a neuhradené PF vo výške 422,- Kč, na zmluvnej pokute 2.960,50 Kč, na súdnom poplatku 1.100,- Kč a na zmenkovom úroku 168,56 Kč. Celková pohľadávka žalobcu ku dňu úmrtia poručiteľa predstavovala sumu 28.546,- Kč, tento si predmetnú pohľadávku vo výške 28.546,- Kč prihlásil do dedičského konania vedenom na Okresnom súde v Břeclave pod sp. zn. 41D/244/2016 v ktorom bola táto znížená na žalovanú sumu. 2. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu: i/ zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 (akceptovaná dňa 4.10.2013) spolu so všeobecnými podmienkami; ii/ oznámenie o schválení úveru SRÚ XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013; iii/ splátkový kalendár k zmluve o revolvingovom úvere; iv/ kartu klienta; v/ výpis z účtu zo dňa 9.10.2013; vi/ prehľad platieb; vii/ penalizačné faktúry č. 915056893, 915067960, 915069466; viii/ výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.08.2016; ix/ vyjadrenie notára k spisovej značke 41 D 244/2016 zo dňa 26.7.2016. 3. Vec súd prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý už pred nariadením pojednávania indikoval že sa tohto z dôvodu hospodárnosti konania nezúčastní pričom má za to, že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pohľadávku previedol na sestru, o čom súdu predložil dôkazy: i/ darovaciu zmluvu zo dňa 8.8.2016 uzatvorenú medzi žalovaným a W.. Y., narodenou 25.5.1964 predmetom ktorej je darovanie pozemku v k.ú. Diváky zapísanom na LV č. 225 a ii/ dohodu o vyporiadaní rodinných vzťahov v súvislosti s darovaním nehnuteľností zo dňa 8.8.2016, na základe ktorej sa W.. Y.Á. žalovanému zaviazala, že zaplatí všetky dlhy špecifikované v uznesení Okresného súdu v Břeclavi č.j. 41 D 244/2016 zo dňa 26.7.2016. Taktiež navrhol vypočuť svoju sestru, W.. Y.. Súd dôkazy v súlade so zásadou hospodárnosti konania nepripustil, pretože dôkaz označený ako i/ žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom konania a dôkaz označený ako ii/ je v s poukazom na § 1888 ods. 1 a § 1889 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len „český OZ“)

a absenciu súhlasu žalobcu vo vzťahu k právnemu vzťahu vzniknutému medzi stranami irelevantný. Z tých istých dôvodov súd nepripustil ani výsluch sestry žalovaného, ktorá sa mala zaviazať za neho splatiť dlh voči žalobcovi. Pretože kontrahenti (oba české subjekty) zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100754337 túto uzavreli podľa českého práva, súd na vec na základe úniového práva aplikoval české (hmotné) rozhodné právo pričom vec prejednal v súlade so slovenským procesným právom, t.j. zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 4. Podľa § 581 českého prvá veta, ak nie je osoba v plnom rozsahu svojprávna, je neplatné právne konanie, na ktoré nie je spôsobilá. 5. Podľa § 580 ods. 1 českého OZ, neplatné je právne konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom, takisto ako právne konanie, ktoré odporuje zákonu, ak to zmysel a účel zákona vyžaduje. 6. Podľa § 15 ods. českého OZ, svojprávnosť je spôsobilosť nadobúdať právnym konaním práva a zaväzovať sa k povinnostiam (právne konať). 7. Podľa § 2991 ods. 1 českého OZ, bezdôvodne sa obohatí zvlášť ten, kto získa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, protiprávnym užitím cudzej hodnoty alebo tým, čo mal podľa práva plniť sám. 8. Podľa § 2993 ods. 1 českého OZ, ak plnila strana bez toho aby bol záväzok platný, má právo na vrátenie toho, čo plnila. Ak plnili obe strany, môže každá zo strán požadovať, aby jej druhá strana vydala, čo získala; právo druhej strany namietnuť vzájomné plnenie tým nie je dotknuté. To platí aj v prípade, ak bol záväzok zrušený. 9. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

10. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a to z dôvodu, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno tak ako predpokladá § 132 CSP. Súd totiž s poukazom na § 185 môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná - celkom výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu a to v spotrebiteľských sporoch, kedy je za účelom ochrany spotrebiteľa ako strany slabšej v spore kladený zvýšený dôraz na ochranu jej práv a oprávnených záujmov. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov, pričom v praxi môžu vyhodnotené dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. 14. Uvedený výklad sa týka aj žalobcu v spore, na ktorom podľa českého ako na veriteľovi uplatňujúceho si plnenie leží dôkazné bremeno. Tento na jednej strane žiada vydať plnenie na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013, na druhej strane dôkazmi ktoré predložil sám platnosť tejto zmluvy spochybnil takým závažným spôsobom, že súd žalobe nemohol vyhovieť. V karte klienta k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 je totiž na strane 2 k právnemu predchodcovi žalovaného jasne uvedené, že tento bol v roku 2010 súdom zbavený svojprávnosti - táto informácia je v karte klienta (právneho predchodcu žalovaného) uvedená opakovane. S poukazom na citované ustanovenia českého právny predchodca žalovaného, ak bol tento súdne zbavený svojprávnosti v roku 2010, nemohol platne uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere v roku 2013 a teda na oboch stranách vzniklo plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Právny dôvod na plnenie totiž neexistoval - zmluva uzatvorená osobou ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva ex lege a pôsobí ex tunc voči každému, súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutého plnenia, ktoré, ako súd zistil zo zmluvy revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

02.10.2013 a z karty klienta predstavuje sumu 11.000,- Kč, právnemu predchodcovi žalovaného podľa dôkazov založených v súdnom spise (najmä periodický výpis z účtu zo dňa 9.10.2013) a ani podľa tvrdení žalobcu nebol v skutočnosti poskytnutý revolving, ale len úver v tejto výške. Ako súd ďalej zistil z karty klienta, právny predchodca žalovaného zaplatil žalobcovi z titulu uzavretej zmluvy sumu 17.572, - Kč, t.j. o 7.572,- Kč viac než mu bolo poskytnuté zo strany žalobcu. S poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 by teda bol oprávneným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia právny predchodca žalovaného, a nie žalobca. 15. Súd okrem toho považuje za potrebné podotknúť, že i v prípade že by právny predchodca žalovaného disponoval spôsobilosťou na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100754337 zo dňa 02.10.2013, táto by bola s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v časti dohodnutej odmeny za poskytnutý úver neplatná a to i bez toho, aby sa táto skúmala v intenciách špeciálnych ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa. Dohodnutý úrok z úveru vo výške 115,95 % ročne je na prvý pohľad v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže takýto nárok žalobcu požívať právnu ochranu, resp. zmluva by bola v tejto časti neplatná s poukazom na § 580 ods. 1 českého OZ. Z tabuľky karty klienta je pritom zjavné, že právny predchodca mal okrem tohto zjavne neprimeraného úroku hradiť aj iné poplatky spojené s úverom, pretože za poskytnutý úver 11.000,- Kč mal okrem už zaplatenej čiastky 17.572,- Kč uhradiť ďalších 19.100,- Kč pričom celkovo zaplatená čiastka mala predstavovať sumu 40.489,- Kč (!), čo pri poskytnutom úvere 11.000,- Kč predstavuje takmer 4 násobok požičanej sumy (!). Takáto odplata za poskytnutie úveru je absolútne neakceptovateľná a v demokratickej a slušnej spoločnosti nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. 16. Pretože súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 na základe ktorej si žalobca uplatňoval svoj nárok je absolútne neplatná, pričom právny predchodca žalovaného žalobcovi už (takmer dvojnásobne) vrátil poskytnuté plnenie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na absolútnu neplatnosť zmluvy pritom nemá žiaden vplyv, že (neexistujúca) pohľadávka z nej bola predmetom dedičského konania (v tomto prípade dedičského konania sp. zn. 41D 244/2016-64 zo dňa 26.7.2016 vedená pred Okresným súdom Břeclav). Žalobca sa evidentne ocitol v dôkaznej núdzi a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, následkom čoho súd vyhodnotil celkové vyznenie procesného útoku žalobcu ako perfídne s následkom straty sporu. 17. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 18. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.