Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: 1.) AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné č.: 57279667, 2.) Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36234176, obaja zastúpení Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: V. P., X.. XX.XX.XXXX, Y. P. XX, L., o zaplatenie 1.992,61 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.04.2016, sa žalobca v 1. rade domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť istinu 1.992,61 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania, titulom nesplateného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Home Credit Slovakia, a.s., (žalobca v 2. rade) ako veriteľ, uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 21.01.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,00 Eur žalovanému, a ten sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 60,51 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.12.2015 vyzval k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca v 1. rade nadobudol uvedenú pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa 14.12.2015, čím voči žalovanému eviduje dlh pozostávajúci z istiny vo výške 126,35 Eur, úroku vo výške 135,25 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.684,21 Eur, upomienky I. vo výške 5,00 Eur, upomienky II. vo výške 24,00 Eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 5,80 Eur a upomienky II. vo výške 12,00 Eur, celkovo 1.992,61 Eur.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v 2. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy použil nekalé obchodné praktiky, čím žalovaného uviedol do omylu. Predmetná úverová zmluva je predtlačený, formulárový, typový právny úkon, ktorý nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Žalovaný zmluvu uzavrel so splnomocneným zástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorého meno nie je v zmluve uvedené a nie je ani k žalobe pripojené plnomocenstvo osoby, ktorá konala pri podpisovaní zmluvy v čase uzavretia zmluvy, pričom podľa obchodného registra SR za túto spoločnosť konajú a podpisujú dvaja členovia spoločenstva spoločne. V spornej zmluve navyše absentuje rozdelenie

mesačnej splátky na istinu a úrok, čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN nie je vyčíslená správne, pretože nezahŕňa celkové náklady úveru. V zmluve taktiež chýba údaj konečnej splatnosti ako aj označenie, že ide o spotrebiteľský úver. Veriteľ neinformoval žalovaného o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou. Splácanie úveru a odmena neboli dojednané určite a zrozumiteľne. Žalovaný nemal vôľu uzavrieť takúto zmluvu. Samotná zmluva ako aj informácie o úvere sú nečitateľné.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Dňa 21.01.2015 právny predchodca žalobcu v 1. rade - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvorila so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.000,00 Eur, pričom žalovaný mal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 60,51 Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na 2.834,88 Eur. V zmluve bolo uvedené, že RPMN je 20,20 %, priemerná RPMN je 18,66 %. Ročná úroková sadzba bola dojednaná na 18,41 %. Súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný splatil celkovo sumu 363,06 Eur. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj dojednanie o prípadnom preplatku, ktorý veriteľ dlžníkovi vráti na základe jeho písomnej žiadosti. Za vrátenie preplatku môže byť dlžníkovi naúčtovaný poplatok vo výške 2,82 Eur. Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností) musí dlžník veriteľovi celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). V takom prípade prirastá neuhradený úrok (na ktorý veriteľovi vznikol nárok do doby zosplatnenia) a neuhradené úhrady za poistenie k poskytnutej istine. Pohľadávky zo Zmluvy je veriteľ oprávnený postúpiť tretím osobám. V tom prípade veriteľ môže na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok. Súčasťou Zmluvy bolo taktiež aj dojednanie o dôsledkoch nesplácania úveru podľa Hlavy 1 úverových podmienok.

6. Žalovaný zároveň s predmetnou úverovou zmluvou uzavrel aj Zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne žiada spoločnosť (Home Credit Slovakia, a.s.), aby mu v prípade zaslaní platobnej karty zaslala návrh zmluvy o platobných službách, a súhlasí s tým, že tento návrh môže byť akceptovaný aktiváciou karty. RPMN revolvingového úveru je vo výške 38,81 % pri výške kreditného limitu 500,00 Eur, ročná úroková sadzba 26,28 % p. a. a priemerná hodnota RPMN 24,28 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je 590,73 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s ktorými sa žalovaná oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať.

7. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad (č. l. 53) vyplýva, že žalovaný uhradil 6. splátok, pričom posledná z nich je datovaná k 27.07.2015. Úver bol zosplatnený dňa 14.12.2015. Celkový dlh žalovaného je pri úhradách 363,06 Eur vo výške 2.019,35 Eur.

8. Dňa 14.12.2015 Zmluvou o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX postúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému o výške 1.992,61 Eur na žalobcu ako postupníka.

9. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. listom zo dňa 14.12.2015 vyzvala žalovaného na splatenie celého úveru vo výške 1.992,61 Eur a to najneskôr v lehote 15 dní. Dňa 09.03.2016 advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky a zároveň ho vyzvala na zaplatenie dlhu.

10. Podľa Hlavy 1, § 1 Úverových zmluvných podmienok sa jedná o zmluvné podmienky v zmysle § 273 Obchodného zákonníka.

11. Podľa Hlavy 8, § 5 Úverových zmluvných podmienok, v súlade s ustanovením § 262 odseku 1 Obchodného zákonníka sa v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy dohodli, že záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ sa tiež spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

12. Podľa Hlavy 11, § 1 Úverových zmluvných podmienok, ak sa dlžník omešká s úhradou splátky, veriteľ má právo vyúčtovať a dlžník je povinný uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5,00 Eur v prípade prvej upomienky a 12,00 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.

13. Podľa Hlavy 13., § 5 Úverových zmluvných podmienok, dlžník nie je oprávnený bez písomného súhlasu veriteľa postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči veriteľovi tretím osobám. (...) Veriteľ je oprávnený pohľadávky zo zmluvy a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky veriteľa postúpiť tretím osobám.

14. Podľa Hlavy 13., § 7 Úverových zmluvných podmienok, zmluva, úverové podmienky, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj ustanoveniami Obchodného zákonníka.

15. Uznesením zo dňa 26.05.2017, č. k. 50C/64/2016 - 161 súd pripustil vstup žalobcu v 2. rade do konania.

16. Žalobca v 1. rade v priebehu konania pred súdom na podanej žalobe zotrval a k námietke aktívnej legitimácie poukázal, že spoločnosť Home Credit, a.s. (veriteľ a žalobca v 2. rade) oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu v 1. rade. Dlžník nie je oprávnený domáhať sa predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že zmluva je neplatná z dôvodu, že ju nepodpísal, veriteľ a splnomocnená osoba neboli identifikovaní na tejto zmluve, tak osoba, ktorá uzavrela zmluvu so žalovaným bola v čase podpisu zmluvy zamestnancom veriteľa, a to v čase od 02.01.2015 do 23.03.2015, kde v popise jej práce bolo uzatváranie zmlúv. Ak žalovaný tvrdí, že zmluva bola uzatvorená telefonicky, to nie je pravdou a nekorešponduje to so skutočnosťou. Zmluva bola uzatvorená v hypermarkete TESCO na Zlatých pieskoch, kde ma spoločnosť svoje stánky, z čoho dedukovať, že aktivitu vyvinul žalovaný, ktorý tento stánok navštívil. V predmete zmluvy išlo o hotovostný úver, ktorý bol prevedený na účet žalovaného uvedeného v zmluve. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť, ktorou je odplata, veriteľ postupoval v súlade so zákonom, pretože odplata bola do zákona zakomponovaná až od 01.04.2015 v § 9 ods. 2 písm. j) zák. 129/2010 Z. z. Pokiaľ ide o absenciu rozdelenia špecifiku istina a ostatné náklady žalobca má za to, že zo zákona mu nevyplýva povinnosť v mesačných splátkach špecifikovať istinu, úroky a ďalšie náklady. Vyplýva to priamo z § 9 ods. 2 zákona, pričom amortizačnú tabuľku si môže žalovaný vyžiadať od veriteľa. Pokiaľ ide o výpočet odmeny, konkrétne RPNM, z priemernej výšky RPMN v spotrebiteľských úveroch vyplýva, že priemerná výška činila v období uzatvorenia zmluvy 18,66 %. Nejedná sa o dvojnásobok, tak ako to určuje nariadenie. Pokaľ ide o úrokovú sadzbu, podľa tabuliek je zrejmé, že pre žalovaného je pri úvere stanovená suma 12,46 %. Žalobca sa dohodol so žalovaným na sume 18,41 %. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nesprávne vypočítal RPMN, tak v tomto smere nespresnil, neurčil, prečo je RPMN nesprávne vypočítaná. Žalobca vypočítal RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona. Pokiaľ žalovaný poukazuje na termín konečnej splatnosti, že žalobca ho neurčil, tak žalobca odkazuje na rozsudok súdneho dvora C42-15 a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Z tohto dôvodu žalobca má za to, že nie je podstatné či je určený presný dátum konečnej splatnosti. Priemerný spotrebiteľ si vie vypočítať konečnú splatnosť, ak má správne zadané dáta. Ako vyplýva zo zmluvy pod bodom 39 je určené termín splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru do 15teho dňa v poslednom mesiaci. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky vo výške 60,51 Eur, pričom takáto formulácia spĺňa náležitosti vyžadované zákonom, a to uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z vyššie uvedenej Smernice vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy. Povinnosť vydať túto tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka a zároveň v prípade amortizácie istiny. Zmluva tak obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere. Čo sa týka nepodpísania zmluvy dodávateľom tak, na to, aby bola úverová zmluva platná, nemusí byť podpísaná štatutárnym orgánom právnickej osoby. Za právnickú osobu môžu zmluvu uzatvoriť aj iné osoby, napríklad prokurista, splnomocnený zástupca, zamestnanec. V danom prípade podpísal za veriteľa predmetnú úverovú zmluvu jeho zamestnanec, ktorého pracovnou náplňou bolo aj uzatváranie úverových zmlúv. Je tak nepochybné, že za veriteľa predmetnú zmluvu uzatvorila na to oprávnená a splnomocnená osoba. Tvrdenie žalovaného o absencii povinných náležitostí zmluvy ako označenie zmluvy, predmet zmluvy, rozdelenie mesačnej splátky, nesprávne vyčíslenie RPMN a údaj o konečnej splatnosti úveru je zmätočné a nezrozumiteľné. Druh spotrebiteľského úveru je explicitne uvedený v bode 27 zmluvy, kde je uvedené „Druh úveru - bezúčelový

úver“. Samotný predmet úverovej zmluvy nepochybne vyplýva z obsahu zmluvy. Keďže sa zmluva stala platnou a účinnou dňa 21.01.2015, pričom povinnosť uvedenia odplaty podľa osobitných predpisov je účinná od 01.04.2015 je zrejmé, že náležitosť odplata podľa osobitných predpisov v čase uzatvorenia zmluvy nebola obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto jej absencia nemôže mať za následok sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K údajnej spornosti výšky pohľadávky žalobca má za to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur, pričom žalovaný uhradil iba 363,06 Eur. Je zrejmé, že žalobca v 1. rade si žalobou uplatnil aj príslušenstvo. Strany sa taktiež dohodli na službe odložené splátky. Žalovaný však žalobcu v 2. rade (ako veriteľa) nepožiadal o odloženie splátok a ani si riadne a včas neplnil svoje záväzky, keď bol v omeškaní s plnením jednotlivých splátok. Z predloženého výpisu čerpania vyplýva, že dlžník uhradil 5. a 6. splátku po lehote splatnosti, pričom ďalšie splátky už neuhradil vôbec. 5. splátka bola splatná dňa 15.06.2015, pričom dlžník ju uhradil dňa 16.06.2015 a 6. splátka bola splatná dňa 15.07.2015, pričom dlžník ju uhradil dňa 27.07.2015. Neboli tak splnené zmluvné podmienky na odloženie splátok.

17. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že výška žalovanej pohľadávky je sporná. Išlo o poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur, pričom žalobca v 1. rade doložil dôkaz o úhrade 363,06 Eur,. Žalobný návrh ale znie na 1.992,61 Eur s príslušenstvom,. Rozdiel poskytnutého úveru mínus uhradené splátky vykazuje sumu 1.636,94 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 48 splátok, pričom nebol v zmluve uvedený končený dátum splatnosti a to deň, mesiac a rok, tak ako vyplýva zo zákona. Ďalej sa žalobca v 2. rade v zmluve dohodol so žalovaným v bode 43 na službe odložené splátky z čoho vyplýva, že dátum splatnosti nie je presné určený, pričom pri odložených splátkach by sa doba splatnosti úveru posunula. Čo sa týka dohodnutej splátky a to v jednej sume ako je v bode 30 zmluvy celková výška mesačnej splátky 60,51 Eur, tak z uvedeného ustanovenia nie je možné vypočítať koľko sa započítava na úhradu úveru a na úhradu úrokov. Táto suma sa tak započítava na úhradu úveru. Ďalej žalovaný poukázal na zmluvu o postúpení, ktorá mu nebola doručená, tak ako mu nebolo doručené ani oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súdnom spise nie je vykázané doručenie o postúpení pohľadávky, ani o oznámení, že pohľadávka má byť postúpená, ani o mimoriadnej splatnosti úveru. Postupník (žalobca v 1. rade) tiež nepreukázal skutočnosť, či je oprávnený spravovať úver v súlade zo zákonom o bankách a o NBS. Zmluva bola uzatvorená na 48 splátok, čiže malo by ísť o 4 kalendárne roky a v zmluve bola dohodnutá možnosť odkladu splátok, pričom žalovaný má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ak žalobca v 1. rade žiadal zaplatiť mimoriadnu splatnosť a zaplatenie celého dlhu, žiadal splátky pripadajúce aj na roky 2016,2017,2018, pričom splátky za uvedené roky ešte neboli splatné, čiže žiada bezdôvodné obohatenie a nedôvodný nárok. Čo sa týka výšky úroku, úrok ako odplata nie je vyrátaný v zmluve je iba určený percentom a pri vypočítaní tohto úroku buď mesačne alebo ročne je potrebné ho vypočítať zo zostatku celkového úveru, mínus úhrady. Zosplatnenie úveru je v rozpore so zákonom, pretože dodávateľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, avšak vtedy to dohodnuté nebolo. Toto právo si mohol veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ďalej zmluva neobsahuje konečný dátum splatnosti. V bode 39 je ako termín konečnej splatnosti uvedené číslicou 48 mesiacov po poskytnutí úveru. Zmluva nie je rozdelená na časť splátky úveru a časť úrokov a časť iných poplatkov, čiže nie je osvedčené ako sa úver amortizoval, tzn. že suma ktorú žiadal zaplatiť aj v žalobe vo výške 1.992,61 Eur je sporná a ďalej zmluva obsahuje neprijateľný poplatok za upomienky vo výške 5,00 Eur za ďalšiu upomienku 12,00 Eur a zmluvnú pokutu za neuhradenie splátky 17,00 Eur. Dohoda o zrážkach so mzdy, ktorú žalovaný nemal možnosť odmietnuť, sa považuje za neprijateľnú podmienku. Ďalej je neprijateľné, aby dodávateľ žiadal od spotrebiteľa súhlas, tak ako je uvedené na prvej strane zmluvy, súhlasy a vyhlásenia o osobných údajoch pre iné spoločnosti, pričom poistenie nebolo dohodnuté, avšak spotrebiteľ mal udeliť súhlas so spracovaním osobných údajov za účelom posúdenia schopnosti splácať úver do registra združenia SOLUS. Ďalej tam je nejaká spoločnosť NBCB finančná skupina PPF, pričom žalovaný s týmito skutočnosťami nebol oboznámený. Čo sa týka obchodných podmienok tak tieto neboli podpísané zmluvnými stranami. S poukazom na smernicu 93/13/EHS žalovaný nie je týmito podmienkami viazaný, pretože v uvedených úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. sú uvedené neprijateľné podmienky. Žalovaný sám prezentoval, že finančnú hotovosť potreboval na úhradu spojenú s matkinou chorobou, na dopravu, nájomné, elektrinu, plyn. Následne v septembri prišiel o prácu, takže bol bez finančných prostriedkov. O poskytnutí pôžičky sa dozvedel z TV, telefonicky sa aj informoval a TESCO na Zlatých Pieskoch aj skutočne navštívil. V TESCU sa s ním rozprávala zamestnankyňa TESCO finančné služby, ktorej povedal, že má záujem si požičať 2.000,00 Eur, kedy ona túto sumu nahodila do systému, avšak nepovedala za akých podmienok bude splácať túto sumu,

neuviedla žiadne úroky, len podpísal žiadosť a ona mu povedala, že sa mu ozvú. Medzi stranami nebola uvedená skutočnosť na akú dobu túto finančnú sumu žalovaný požičia. Považoval to za informatívne informácie. Po troch dňoch sa mu ozvali a povedali mu, že neprešiel, tak to považoval za vybavené. Avšak o jeden týždeň mu zavolali z Home Credit Slovakia, a.s. a povedali mu, že prešiel. Dohodli sa, že žalovaný sa dostaví. Keď sa tam žalovaný dostavil, mal už pripravenú zmluvu, kde boli uvedené údaje. Zmluvu mu predkladala nejaká mladá slečna, z tejto zmluvy sa len dozvedel, že sumu 2.000,00 Eur bude splácať 48 mesiacov a výška splátky bude 60,51 Eur. Táto slečna mu len ukázala na zmluve, kde má čo podpísať, iné skutočnosti mu k zmluve neukázala. Zmluva bola vybavená a podpísaná za cca 4 minúty. K zmluve boli priložené aj úverové podmienky, hotovostný a revolvingový úver. Na otázku súdu, či žalovaný vie čo je to revolving súdu uvádza, že ani dnes to nevie. Žalovaný nemal v úmysle si dojednať revolvingový úver, nikto mu to nevysvetlil, nemal na výber, iba podpísal zmluvu tak ako mu bola predložená. Pokiaľ ide o úhrady, žalovaný mesačne splátky platil pravidelne prvých 6 mesiacov, a keďže si v zmluve prečítal, že si pripláca aj poplatok za službu, že môže požiadať o odloženie splátky, tak sa v Home Credit Slovakia, a.s. telefonicky informoval, či je možné odložiť splátky. Telefonicky žalovanému povedali, že sa k tomu vyjadria ale nevyjadrili sa k tomu a žalovaný prestal splátky platiť. Keďže sa žalovanému neozvali, tak cca po 2 mesiacoch im opätovne telefonoval ale znova mu povedali, že to preverujú. Viackrát sa telefonicky kontaktoval so žalobcom ale ten ho ignoroval, až žalovaný obdržal výzvu na splatenie celého úveru v decembri 2015, kde bola uvedená dlžná suma 1.992,00 Eur. Žalovaný tak opäť volal, chcel sa s nimi dohodnúť ale povedali, že túto pohľadávku už niekomu dali.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

37. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

39. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

40. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3 <http://www.epi.sk/zz/2007-250/ znenie-20110101>.

41. Podľa § 4 ods. 8 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

42. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

43. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcov proti žalovanému vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom v 2. rade ako dodávateľom a žalovaným ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, resp. konkrétny typ zmluvy za predpokladu, že zmluvné strany sú dodávateľ a spotrebiteľ. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka (Hlava 1, § 1 a Hlava 8, § 5 Úverových zmluvných podmienok), súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa.

44. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 3MCdo 12/2014 a 3MCdo 14/2014.

45. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným bola v písomnej forme uzavretá Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky žalobcu v 2. rade bez podpisu účastníkov záväzkového vzťahu, na základe ktorej žalobca v 2. rade poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000,00 Eur. Ďalej je nepochybné, že žalovaný svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnil. Žalobca v 1. rade svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, na základe ktorej od žalobcu v 2. rade nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.992,61 Eur.

46. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ustanovenia bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú

prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.

47. Nakoľko sa teda jedná o spotrebiteľský spor založený na formulárovej Zmluve o úvere, súd ex offo podrobil uvedenú zmluvu, Úverové podmienky ako i ostatné dojednania v nich prieskumu neprijateľných podmienok, resp. ich existencie s čím zároveň v danom prípade súvisí aj prieskum vecnej legitimácie.

48. V rámci tohto prieskumu súd ako prvú vyhodnotil neprijateľnú zmluvnú podmienku zakotvenú v úverových podmienkach žalobcu v 2. rade v Hlave 13, § 5 (záverečné ustanovenia): „Dohodli sme sa, že nie ste oprávnený bez nášho písomného súhlasu postúpiť akúkoľvek pohľadávku voči nám tretím osobám. ... My sme oprávnení pohľadávky zo zmluvy a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich naše pohľadávky postúpiť tretím osobám.“

49. Všeobecné obchodné podmienky nemôže spotrebiteľ zmeniť a sú vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ich modifikácie. Postúpením pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa dochádza nepochybne k zhoršeniu jeho postavenia, nakoľko je rozdiel domáhať sa svojich nárokov voči akciovej spoločnosti s dlhodobou tradíciou na trhu (deň zápisu 27.10.1999) so sídlom v Slovenskej republike so zapísaným základným imaním 18.820.998,00 Eur a domáhať sa svojich práv voči „bezmennej“ (A B 1 B.V., A B 2 B.V.) spoločnosti so sídlom v Holandskom kráľovstve, vzniknutej dňa 10.09.2012 s emitovaným kapitálom 18.000,00 Eur. Uvedená podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko od spotrebiteľa pre postúpenie pohľadávky vyžaduje písomný súhlas dodávateľa, no od dodávateľa pre postúpenie pohľadávky súhlas spotrebiteľa nevyžaduje.

50. Uvedená zmluvná podmienka je navyše neprijateľná aj pre rozpor s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia. V prípade, že spotrebiteľ si mal byť vedomý v zmysle úverových podmienok, že pohľadávku môže postúpiť iba so súhlasom dodávateľa, tak aj dodávateľ bol spôsobilý postúpiť svoju pohľadávku iba so súhlasom spotrebiteľa.

51. Postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku bez súhlasu spotrebiteľa. Slovenskými súdmi už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Postúpenie pohľadávky na (častokrát) skrachovaný subjekt (obdobne aj na „neznámy“ zahraničný subjekt) je nekalou obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci ustálil napríklad Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011 alebo aj Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 23Co/66/2015 a Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 01.10.2014 sp. zn. 3Co/95/2014. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

52. Na záver súd ešte považuje za potrebné dodať, že právnym následkom § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka je ako neplatnosť klauzuly v spotrebiteľskej zmluve, tak aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol uskutočnený bez súhlasu spotrebiteľa.

53. Súd pre doplnenie dáva zároveň na vedomie skutočnosť, že Oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 19) odkazovalo na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2012, ktorým mala byť pohľadávka postúpená Obchodenej spoločnosti AB 1 B. V. s reg. č. 34186049), kým žalobca v 1. rade v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 (reg. č. obchodnej spoločnosti 56007043). Z uvedeného nie je zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca v 1. rade. Žalobcom v 1. rade tak nebolo preukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré by bez ďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Samotná predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je pritom zo dňa 14.12.2015 (č. l. 95) a postupník má reg. č. 56007043. Samotné priloženie podacieho hárku navyše

neznamená skutočné doručenie tejto listiny v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podací hárok len preukazuje odoslanie tejto zásielky a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovaného. Žalobca v 1. rade tak nepreukázal, že sa predmetné Oznámenie skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného.

54. Súd po podrobnom prieskume zistil aj ďalšie sporné skutočnosti. Listina Oznámenie o postúpení pohľadávky nebola vyhotovená pôvodným veriteľom (žalobcom v 2. rade), ale jeho zástupcom Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. Plnú moc udelenú žalobcom v 2. rade svojmu zástupcovi (Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o.), považuje súd podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, a to z dôvodu, že záujmy zástupcu (splnomocnenca) sú v rozpore so záujmami zastúpeného (splnomocniteľa). Uvedený záver vyplýva z tej skutočnosti, že v rovnaký deň bola zástupcovi (splnomocnencovi), Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., udelená plná moc žalobcom v 2. rade (splnomocniteľ, č. l. 17) ako i žalobcom v 1. rade (č. l. 16), ktorého zastupovala aj v tomto konaní, a to až do splynutia s terajším žalobcom v 1. rade (AB 2 B.V., splnomocniteľ). Záujmy zástupcu sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpených, ktorí medzi sebou mali uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Pokiaľ by tomu tak bolo, ten istý zástupca mal zastupovať tak postupníka ako aj postupcu, z čoho vyplýva záver o kolízii záujmov zástupcu, ktorý nemôže hájiť záujmy tak postupcu (ktorý pohľadávku odplatne prevádza) ako aj postupníka (ktorý pohľadávku odplatne nadobúda), a ktorých záujmy sú odlišné.

55. Nakoľko listina Oznámenie o postúpení pohľadávky bola vyhotovená zástupcom žalobcu v 2. rade na základe plnej moci, ktorá je pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a obsahuje nesprávne údaje o dni uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok a o registračnom čísle postupníka a nebolo preukázané jej dôjdenie do dispozície žalovaného (predloženie podacieho hárku bez priloženej doručenky uvedené nepreukazuje), uvedená listina nepreukazuje nadobudnutie pohľadávky uplatňovanej žalobcom v 1. rade v tomto konaní. Ide o kolíziu záujmov, kedy zástupca koná za obe strany ako tzv. sluha dvoch pánov. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4ECdo/12/2013 mal za to, že právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto robený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení, zmluvy o postúpení...) tak, že má vopred vytypovaného zástupcu druhej zmluvnej strany, následné úkony, ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.

56. V naznačenom smere je potrebné poukázať aj na priložené výpisy z obchodného registra žalobcu v 1. rade (pôvodný AB 1 B.V. - č. l. 7 a terajší AB 2 B.V. - č. l. 92), z ktorých vyplýva, že členovia predstavenstva sú osoby riaditeľ Paulus Aloysius de Reijke a riaditeľ Marcel Marinus van Santen. Z výpisu je zrejmé, že riaditelia majú právomoci konať spoločne (s ostatnými členmi predstavenstva, pozri stanovy). Zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l. 95) však za pôvodného žalobcu v 1. rade (AB 1 B.V.) podpísali riaditeľ W.J. Meyberg a riaditeľ M.M. van Santen. Z predloženého výpisu z obchodného registra ale nevyplýva, že by osoba W.J. Meyberg bola riaditeľom tejto spoločnosti. Predmetné stanovy súdu navyše ani neboli predložené.

57. Nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2015 bola podpísaná dvoma riaditeľmi, pričom jeden z nich podľa výpisu z obchodného registra riaditeľom (členom predstavenstva) nie je a zároveň odkazovala na ďalšiu listinu s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“, ktorá súdu tiež predložená nebola, uvedená Zmluva o postúpení pohľadávky nepreukazuje platné uzatvorenie podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

58. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či

žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje.

59. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní.

60. Vzhľadom na uvedené, žalobca v 1. rade nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, čo znamená nedôvodnosť žaloby v tejto časti a bez ďalšieho jej zamietnutie.

61. Keďže uznesením (bod 14 rozsudku) bol pripustený do konania žalobca v 2. rade, ktorý ako veriteľ predmetnú zmluvu so žalovaným uzavrel, súd skúmal, nakoľko postúpenie pohľadávky je neplatné, či má žalobca v 2. rade legitímny nárok v tomto konaní, pričom zistil, že tomu tak nie je. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v 2. rade žalovaného, po tom čo ten bol v omeškaní (posledná splátka žalovaného je zo dňa 27.07.2015), vyzval k splateniu celého úveru a to výzvou zo dňa 14.12.2015. V ten istý deň zároveň túto už zosplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade však nepreukázal skutočné doručenie tejto listiny v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné priloženie podacieho hárku navyše neznamená skutočné doručenie listiny v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podací hárok len preukazuje odoslanie tejto zásielky a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovaného. Žalobca v 2. rade tak nepreukázal, že sa predmetná výzva (zosplatnenie) skutočne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Ak bol teda žalovaný v omeškaní od 27.07.2015 a dňa 14.12.2015 bol úver bez predchádzajúcej výzvy na úhradu zosplatnený, žalobca v 2. rade postupoval v príkrom rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Ide o notifikačnú povinnosť dodávateľa (veriteľa). Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Prvá podmienka ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať dodávateľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhá podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť na výkon tohto práva. Povinnosť upozorniť spotrebiteľa je povinný dodávateľ vykonať po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a na druhej strane so splnením zákonnej 15 dňovej lehoty pred vykonaním tohto svojho práva (vyhlásenie predčasnej splatnosti). Nesplnenie týchto podmienok má za následok nevyvolanie zamýšľaných právnych účinkov a dodávateľ tak založí protiprávny stav, proti ktorému svedčí súdna ochrana spotrebiteľa, resp. stav, ktorý nemožno v prospech dodávateľa tolerovať. Žalobcovia súdu nepredložili výzvu, ktorou by preukázali kvalifikované vyzvanie žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky a to ešte pred vyhlásením splatnosti úveru. Ak teda žalobca v 2. rade síce splnil prvú podmienku (zákonnom vyžadované minimálne 3 mesačné omeškanie žalovaného), avšak druhú podmienku (výzva minimálne 15 dní pred zosplatnením) nesplnil - žalovaného vôbec nevyzval, nie je oprávnený a ani nemá nárok na priznanie tejto pohľadávky voči žalovanému.

62. Súdu taktiež neunikli ani dojednania v úverovej zmluve a úverových podmienkach ohľadom poplatkov za upomienky. Tieto zmluvné podmienky v zmluve a v Hlave 11 úverových podmienok, podľa ktorých je dlžník povinný platiť poplatky za upomienku vo výške 5,00 Eur a za každú vystavenú upomienku 12,00 Eur, sú neprijateľné. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 9Co/350/2012, zo dňa 22.05.2015 uviedol, že vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca, resp. jeho právny predchodca zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Podobne Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 24Co/587/2015 zo dňa 18.05.2016 mal za to, že je neprijateľné, aby žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku za upomienku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti zaplatil. Pokiaľ aj veriteľ má s takouto upomienkou náklady, ide o jeho vlastné administratívne náklady, ktoré majú byť kryté dojednanou odplatou len vo výške preukázaných nákladov a nie paušálnou sumou.

63. Uvedené poplatky, na uhradenie ktorých navyše žalobca v 2. rade použil úhrady žalovaného, nemajú ani rozumný ekonomický základ, ktorý by bol opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Tieto sporné poplatky nesledujú skutočný záujem spotrebiteľa - dlžníka. Poplatky za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že veriteľ mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo a profesionálne. Upomienka má iba informatívny charakter a musí byť veriteľom dobromyseľne uplatňovaná, jej účelom je informovať spotrebiteľa o omeškaní so zaplatením splátky. V konečnom dôsledku tak táto zmluvná podmienka predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože tomu je účtovaný poplatok, resp. poplatky bez toho, aby mu veriteľ poskytoval skutočné protiplnenie.

64. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca v 2. rade neplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu v 1. rade, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Na druhej strane žalobca v 2. rade pri vyhlasovaní splatnosti úveru postupoval svojvoľne a v rozpore so zákonom, čo vo výsledku dáva nemožnosť si túto pohľadávku od žalovaného v tomto konaní úspešne uplatňovať.

65. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

66. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V Bratislave dňa 02.05.2018

JUDr. Ivana Dančová

sudkyňa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.