Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/25/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. M., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: M. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, adresa B., W. Z. XXXX/XX a otca: L. M., nar. XX.X.XXXX, adresa B., E. F. M. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/167/2017-23 zo dňa 4.12.2017 - v časti výroku, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým X. m e n í tak, že:

„Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska matky a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každú stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá. Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený čas v mieste bydliska matky, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, a otec je p o v i n n ý v určenom čase odovzdať maloletého v materskej škole.“

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že maloletého X. ponecháva v starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky a upravil styk otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od nedele od 09.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený čas v mieste bydliska maloletého, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, a otec je povinný maloletého po realizácii styku v určenom čase odovzdať v materskej škole maloletého.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z potvrdenia OO PZ Piešťany zo dňa 4.9.2017, správy procesného opatrovníka zo dňa 21.11.2017 a z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/141/2017, pod ktorou spisovou značkou prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko vzťahy medzi rodičmi maloletého X. sú vážne narušené, čo má negatívny dopad aj na maloletého. Mal za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého X. od mája 2017 vykonáva matka v prenajatom byte kam sa aj s maloletým odsťahovali. V domácnosti matky má maloletý vytvorené vhodné podmienky, pričom neboli zistené akékoľvek nedostatky v jej starostlivosti o maloletého. Na základe uvedených skutočností zohľadňujúc stanovisko procesného opatrovníka ponechal súd maloletého v starostlivosti matky, keď mal za to, že takáto úprava je aj v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov, ktorá reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti matky o maloletého, na ktorom za daných okolností v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvod nič meniť. Ohľadom návrhu matky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 80,- Eur mesačne uzavrel, že neodkladným opatrením súd ukladá platenie výživného len v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Pritom mal vyjadrením procesného opatrovníka za osvedčené, že matka je v súčasnosti zamestnaná ako vedúca predajne obuvi H. v F. s čistým mesačným príjmom v sume 630,- Eur vrátane daňového bonusu, ktorý na maloletého poberá. Otec sa v rámci šetrenia procesným opatrovníkom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že je ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne, ktorou sumou otec aj v zmysle návrhu matky v súčasnosti na maloletého prispieva. S takouto výškou výživného sa súd stotožnil, keďže prevyšuje úpravu vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP, čo je 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom nie je v záujme maloletého určiť otcovi vyživovaciu povinnosť v menšom rozsahu, než v akej ju sám aktuálne plní. Mal za to, že takto bude výživa maloletého zo strany otca zabezpečená nielen v nevyhnutnej miere.

4. V časti navrhovanej úpravy styku otca s maloletým X., ktorý matka v návrhu navrhovala upraviť každý párny týždeň od piatku 17.00 hod do nedele 17.00 hod. s tým, že si otec maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po styku ho v stanovenom čase v mieste jej bydliska vráti, súd prvej inštancie uviedol, že v rámci šetrenia pomerov procesným opatrovníkom matka uviedla, že súhlasí s tým, aby mal otec maloletého aj každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod, kedy si maloletého prevezme zo škôlky, ktorú navštevuje a vo štvrtok o 8.00 hod. ho do škôlky vráti. Otec potom navrhol upraviť styk s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu od 15.00 hod. do štvrtka 08.00 hod., s tým, že ho v stredu vyberie z materskej školy a vo štvrtok ho tam zase odvedie a každú nedeľu od 09.00 hod do pondelka 08.00 hod. s tým, že si maloletého v nedeľu prevezme v mieste bydliska matky a v pondelok ho odovzdá v materskej škole. Vzhľadom na návrhy účastníkov považoval potom súd za primeranú okolnostiam daného prípadu zohľadňujúc stanovisko procesného opatrovníka, dočasnú úpravu styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od nedele od 09.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého a po realizácii styku ho odvedie do materskej školy o 08.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod., kedy si maloletého prevezme v určenom čase v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje a po realizácii styku ho v určenom čase v materskej škole odovzdá. Súd mal za to, že zvolená úprava styku otca s maloletým poskytuje otcovi dostatočné možnosti realizovať styk s maloletým, upravený rozsah styku je primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, keď takáto úprava zabezpečí na jednej strane stabilizáciu výchovného prostredia maloletého u matky, pričom na druhej strane zohľadní právo otca na styk s maloletým. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej sp. zn. 9P/141/2017 bude vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci v súlade s najlepším záujmom maloletého.

5. Proti tomuto uzneseniu výslovne len proti časti jeho výroku, ktorým súd dočasne upravil styk otca s maloletým, podal odvolanie otec, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým X. každý týždeň v mesiaci od nedele od 09.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každý týždeň v mesiaci od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom

čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá. Uviedol, že od rozchodu s matkou maloletého v máji 2017 sa snažil byť so synom čo najviac. V čase odchodu z domácnosti mal maloletý tri roky a na otca je doteraz naviazaný. Až doteraz sa otec stýkal so synom podľa dohody s matkou, avšak v poslednom čase došlo medzi nimi k viacerým nezhodám ohľadom starostlivosti o dieťa. Matka mu syna niekoľkokrát odmietla odovzdať aj napriek predchádzajúcej dohode. Otec žije v súčasnosti sám, má možnosť aj záujem venovať sa synovi čo najviac a v čo najväčšej miere. Od doby kedy s ním matka opustila spoločnú domácnosť, v ktorej s otcom spoločne žili od r. 2010, nakoľko si našla novú známosť, otec mal možnosť sa so synom stýkať častejšie, a to každý týždeň až do decembra 2017, odkedy mu matka v styku so synom bezdôvodne bráni. Otec sa domnieva, že obmedzenie styku so synom ako o ňom rozhodol súd, nebude pre maloletého prínosom, keď vlastne žije s matkou a cudzím mužom v jednej domácnosti. Navrhované stretnutia otca so synom aspoň dvakrát v týždni, na čas do rozhodnutia vo veci sp. zn. 9P/141/2017 sú primerané, nebudú matku ani syna nijakým spôsobom nadmerne zaťažovať a obťažovať a takto upravený styk aspoň z časti zabezpečí udržanie väzieb medzi otcom a synom.

6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, trvá na svojom návrhu, súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolací súd žiada, aby toto rozhodnutie ponechal v plnom rozsahu. Ako dôvody pre ktoré s úpravou styku navrhovanou otcom nesúhlasí odkázala na tie, ktoré už uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že otec má na maloletého zlý vplyv, neustále ho učí vulgarizmy, a to hlavne na svoju matku, čo ovplyvňuje jeho charakterové vlastnosti a učí ho agresivite.

7. Otec sa k vyjadreniu matky viac nevyjadril.

8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca ani k vyjadreniu matky sa písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa § 388 CSP, a to pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletým.

10. Nakoľko odvolanie otca smeruje iba proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletým, je neodkladné opatrenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/167/2017-23 zo dňa 4.12.2017 v časti rozhodnutia o ponechaní maloletého v starostlivosti matky a v časti určenia vyživovacej povinnosti otca právoplatné, a to dňom 30.1.2018.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na to, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie iba v časti o úprave styku otca s maloletým, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenie matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým v určenom rozsahu.

12. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

14. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

15. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

16. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. V zmysle § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

25. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.

26. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

27. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

28. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo

veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

29. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý X., ktorý má 3,5 - roka, pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov, navštevuje materskú školu v B. a aktuálne býva so svojou matkou. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do mája 2017, kedy matka aj s maloletým spoločnú domácnosť opustila. Momentálne matka žije so svojím priateľom v 3-izbovom byte, kde podľa šetrenia procesného opatrovníka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Otec sa s maloletým stretáva, do decembra 2017 sa s ním stretával každý týždeň po dohode s matkou, neskôr mu matka mala začať v styku s maloletým bezdôvodne brániť. Z vyjadrení matky ako aj otca vyplýva, že medzi mini dochádza k vážnym nezhodám. Matka ako dôvody opustenia otca uvádzala vo svojom návrhu jeho agresívne a vulgárne správanie sa k nej, keď pre útok otca voči nej dňa 4.9.2017 podala voči nemu trestné oznámenie. Mala za to, že otec pre maloletého nie je dobrým vzorom, pretože ho učí vulgarizmy, a to aj na svoju matku, a agresivite.

30. Pretože vzťah medzi rodičmi je konfliktný, pričom na styku otca s maloletým sa rodičia viac nevedia dohodnúť, je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných pomerov.

31. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala styk otca s maloletým upraviť každý párny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec žiadal tento styk upraviť každý týždeň v stredu s tým, že si maloletého prevezme v materskej škole kde ho odovzdá vo štvrtok a potom v nedeľu od 9.00 hod. kedy si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky do pondelka rána kedy maloletého zavezie do škôlky. Procesný opatrovník maloletého vzhľadom na vyjadrenia rodičov navrhol styk otca s maloletým upraviť každý párny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. kedy si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý týždeň v stredu, kedy si otec maloletého prevezme v materskej škole, kde ho nasledujúci deň vo štvrtok odovzdá. Súd napadnutým rozhodnutím dočasne upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od nedele 9.00 hod. kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste jeho bydliska do pondelka do 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v materskej škole a potom každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. kedy si maloletého vyzdvihne v materskej škole do štvrtka 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v materskej škole.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že v záujme zachovania pravidelného styku otca s maloletým, za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi, je v nevyhnutnom rozsahu, do rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (sp. zn. 9P/141/2017) dôvodné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom jednak počas pracovného týždňa, a to vždy stredu od 15.00 hod. kedy si otec maloletého prevezme v materskej škole do nasledujúceho štvrtka 8.00 hod. kedy otec maloletého v materskej škole odovzdá a potom tiež v jeden zo sviatočných dní, a to každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 09.00 hod. kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. kedy otec maloletého odovzdá v materskej škole. Takýmto čiastočným rozšírením styku na každú stredu oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bude zohľadnený záujem otca stretávať sa so synom v čo najširšej miere, ako aj právo matky tráviť spoločne s maloletým synom aspoň každú nepárnu nedeľu, ktorá je nielen voľným dňom, ale aj dňom, ktorý sa považuje za sviatok, keď maloleté dieťa má právo tráviť takýto sviatočný deň nielen s otcom (ktorý požadoval byť s dieťaťom každú nedeľu) ale aj so svojou matkou.

33. Z doteraz osvedčených skutočností potom nevyplynuli konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývala potreba styk otca s maloletým dieťaťom výrazne obmedziť, alebo skutočnosti, že by otec bol agresívny aj na maloletého, či sa o neho nedokázal osobne celodenne postarať. Rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom a rodičom je nevyhnutné pre jeho plnohodnotný vývoj. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec dieťa učí agresivite a vulgárnemu správaniu, tu dáva odvolací súd rodičom do pozornosti, že ak by v konaní vo veci samej (prípadne kedykoľvek neskôr) bolo preukázané, že ktorýkoľvek rodič zneužíva svoje rodičovské kompetencie, alebo na dieťa nepriaznivo výchovne pôsobí, môže byť takéto preukázané správanie rodiča dôvodom pre obmedzenie jeho styku s maloletým dieťaťom, prípadne pre celkový zákaz styku, ako aj pre uloženie rodičovi výchovného opatrenia (§ 37 Zákona o rodine, resp. § 12 a nasl. zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele), prípadne dôvodom pre obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv a povinností. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava styku otca s maloletým v budúcnosti, bude potom výsledkom dokazovania vo veci samej pod sp. zn. 9P/141/2017.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, s použitím ust. § 388 zmenil tak, že dočasne upravil styk otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska matky a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každú stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený čas v mieste bydliska matky, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, a otec je povinný v určenom čase odovzdať maloletého v jeho materskej škole.

35. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 CSP.

36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .