Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/109/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, proti žalovanému: S. N., nar. X. O. XXXX, H., I. XXXX/XX, o 275,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 12. decembra 2016 č. k. 3C/166/2015-45 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 275,53 eur od 22. júla 2012 do 20. septembra 2012, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že zmluva o pôžičke zo dňa 26. novembra 2011, uzavretá medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s.) je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 404 eur na zakúpenie spotrebného tovaru, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť úver desiatimi mesačnými splátkami vo výške 41,57 eur. Svoj záväzok čiastočne splnil vo výške 133,14 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti a je platná. S poukazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou, súd prvej inštancie skúmal splnenie povinností postupcu uložených mu zákonom (bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky) a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi (či bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky). Súd prvej inštancie poukázal tiež na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené (právo môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky). Na súde možno pritom žalovať iba splatnú pohľadávku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre žalovaného, označeného v konaní na základe zmluvy o úvere ako dlžníka, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky (jeho povinnosti sa zo záväzkového vzťahu nemenia), ale je pre neho dôležité mať vedomosť, kto je jeho veriteľom. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník dozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu (a ten je povinný plnenie prijať). Žalobkyňa preukázala zmluvou postúpenie pohľadávky na žalobkyňu, ale nedokázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, teda nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Z toho dôvodu

súd prvej inštancie žalobu zamietol. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie splatnosti uplatňovanej pohľadávky. Podľa tvrdenia žalobkyne dohoda o práve veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, medzi stranami nebola. Tá je však predpokladom, aby veriteľ mohol uplatniť právo požadovať zaplatenie celého dlhu jednorazovo. Veriteľ žalovanému vyhlásil splatnosť celej pohľadávky 23. júna 2012, bez práva požadovať splatenie všetkých nesplatených splátok naraz a preto jeho právny úkon nemohol vyvolať účinok voči žalovanému v podobe straty výhody splátok. V zmysle zmluvy o pôžičke bolo plnenie dohodnuté v splátkach, v ktorej však nebola uvedená splatnosť splátky. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania s plnením splátok úveru, pokiaľ v zmluve nebol uvedený deň splatnosti splátky, ktorá skutočnosť bola obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Súd prvej inštancie neakceptoval VOP za súčasť predmetnej zmluvy, ktorá mu bola predložená ako formulárová zmluva, ktorej obsah nemohol ovplyvniť (okrem hlavného predmetu plnenia). VOP predstavujú dokument podnikateľa, do ktorého sa premietajú podmienky opakovane používané pri kontraktácii, s cieľom urýchliť a skvalitniť tento proces. Ide o ustálené pravidlá a predpokladá sa, že strany ich poznajú z podnikateľskej činnosti. Žalovaný však pri uzatváraní zmluvy o úvere nevystupoval ako podnikateľ, iné podmienky uvedené v § 273 ods. 1 nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, keďže sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami musia tak vyjadriť súhlas, aby boli záväzné pre obe strany. Súčasne musia byť pripojené k zmluve. Právny úkon daný veriteľom do predmetnej zmluvy, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať ObZ, je podľa § 39 O. z. právnym úkonom absolútne neplatným, odporujúcim zákonom. Úmysel žalovaného nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa bude ich vzťah spravovať aj VOP a ObZ. Žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s VOP, avšak nedá sa predpokladať, že by mu boli VOP známe, keďže nejde o subjekt podnikajúci v danej oblasti. Žalobkyňa nepreukázala, že VOP boli pripojené k zmluve o pôžičke, a preto nebolo preukázané, že sa stali súčasťou zmluvy. Čas plnenia bol preto ponechaný na vôli dlžníka a veriteľ ho mohol dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím na jeho návrh o určenie času plnenia žalovaným. Nebola tak preukázaná splatnosť celého úveru ani splatnosť jednotlivých splátok. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu), podľa ktorého žalovanému v konaní plne úspešnému vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe, súčasne vzala žalobu čiastočne späť o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 275,53 eur od 22. júla 2012 do 20. septembra 2012, z dôvodu zmeny termínu splatnosti úveru. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému na adresu uvedenú v zmluve. Žalovaný doručenie oznámenia nerozporoval. Na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie v spore je i podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Obo 210/01 postačujúce oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky (a tým na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie). V konaní bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa síce dokázala zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky na ňu, ale nedokázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, je preto nepreskúmateľný. Prípadné nesplnenie notifikačnej povinnosti postupu podľa § 526 ods. 1 O. z., nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Žalobkyňa poukázala na príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právnych úkonov (a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov). Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu sú ústavne neakceptovateľné. Jeho úloha pri hľadaní riešenia v súdenej právnej veci nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neplatnosti zmluvy, ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom súdneho konania. Tá má byť založená i na zohľadnení a aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov v prospech platnosti a nie neplatnosti právnych úkonov. Žalobkyňa svoju vecnú aktívnu legitimáciu riadne preukázala. Nesprávnym je aj zistenie súdu prvej inštancie o tom, že úver sa nestal splatným. Súdu prvej inštancie bolo oznámené, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo, a preto splatnosť úveru nastala prirodzeným spôsobom dňom konečnej splatnosti úveru, t. j. dňom splatnosti poslednej úverovej splátky s poukazom na článok 6 bod 1, 2, 4 VOP, nastalej dňa 20. septembra 2012. Termín konečnej splatnosti bol uvedený aj v základných ustanoveniach úverovej zmluvy.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaný nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad prednostne aplikovať ustanovenia O. z..

8. Ustanovenie § 526 O. z. reaguje na uzavretie dohody o postúpení pohľadávky tak, že postupca má voči dlžníkovi oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú mal voči nemu, postúpil inému. Ide o jednostranný adresný právny úkon postupcu. Z oznamovacej povinnosti vyplýva, že postupca môže uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávky aj bez vedomosti dlžníka. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva, je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky potom je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 11/2012). Postupca nemusí dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, keďže pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to bezvýznamné (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 333/2012). Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Preukázaním má zákon namysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi (do notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami slnenia postupcovi, teda pôvodnému veriteľa). Nesplnenie notifikačnej povinnosti zákon osobitne nesankcionuje. Z nesplnenia tejto povinnosti vyvodzuje dôsledky pre konanie dlžníka, ktorý má možnosť plniť dlh (a tým spôsobiť jeho zánik) pôvodnému veriteľovi, a to až do doby oznámenia tejto skutočnosti, alebo preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom. Zmena na strane oprávneného subjektu nastáva obyčajnou zmluvou medzi veriteľom (postupcom) na strane jednej a novým subjektom (postupníkom) na strane druhej, bez toho, aby bol potrebný súhlas dlžníka. Vedomosť dlžníka o zmene na strane veriteľa má význam len potiaľ, že ovplyvňuje možnosť privodiť zánik záväzku jeho splnením i pôvodnému veriteľovi, nemá však vplyv na postavenie nového veriteľa ako aktívne legitimovaného v spore o plnenie predmetného záväzku voči dlžníkovi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1980/08).

9. Súd prvej inštancie síce správne vychádzal z právnych následkov zmluvy o postúpení pohľadávky, spočívajúcich v tom, že namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa však nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na obsah práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Ak súd prvej inštancie konštatoval preukázanie platného postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobkyňu (predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej žalobkyňou a jej právnou predchodkyňou), právne následky postúpenia pohľadávky nastali. Tým došlo i k preukázaniu vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní.

10. Odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti záveru súdu prvej inštancie, že napriek preukázaniu platného postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobkyňa nepreukázala, že sa stala platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, bola dôvodná. Zo záveru súdu prvej inštancie nevyplýva absencia konkrétnej zákonom stanovenej podmienky, brániacej nadobudnutiu pohľadávky žalobkyňou. Pre založenie aktívnej legitimácie postupníka (žalobkyne) v zásade postačuje i relevantné oznámenie postupcu dlžníka o postúpení pohľadávky, avšak v danom prípade bola preukázaná vecná aktívna legitimácia samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky (ktorej platnosť bola súdom prvej inštancie konštatovaná).

11. Nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 O. z. (oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi), nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Ak žalobkyňa preukázala platné postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, jednostranný právny úkon veriteľa oznamujúci dlžníkovi postúpenie pohľadávky, bol bez právneho významu na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní (t. j. že je nositeľom práv a povinností veriteľa zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným).

12. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).

13. Žalobkyňa dôvodne namietala i nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní splatnosti vymáhanej pohľadávky. Ustanovenie § 565 O. z. týkajúce sa zosplatnenia celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, nebolo pre posudzovanú vec právne relevantné, vzhľadom na už nastalú splatnosť všetkých dohodnutých mesačných splátok v počte 10, pričom posledná z nich sa stala splatnou dňa 20. septembra 2012. Nebol preto dôvod zaoberať sa jednostranným právnym úkonom veriteľa smerujúcim k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu.

14. Nadbytočnými boli aj právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa splatnosti dohodnutých mesačných splátok. V konaní nebolo sporné, že vrátenie pôžičky bolo dohodnuté na základe zmluvného konsenzu (prejavu vôle obidvoch zmluvných strán), formou mesačných splátok, v počte 10. Uplynutím obdobia mesiaca poslednej mesačnej splátky, nastala splatnosť i poslednej 10. mesačnej splátky. Záver súdu prvej inštancie, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka, tak nezodpovedal dohodnutým zmluvným prejavom vôle veriteľa a dlžníka v predmetnej zmluve.

15. Žalovaný v konaní dohodnutú splatnosť mesačných splátok nenamietal a v čl. 6 VOP bol tento údaj zreteľne a jednoznačne uvedený (20. deň príslušného kalendárneho mesiaca). Termín konečnej splatnosti dlhu bol pritom zmluvnými stranami dohodnutý priamo v predmetnej zmluve (september 2012).

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie následne už neobsahovalo argumentáciu vo vzťahu k dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobkyňou voči žalovanému.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ odvolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa platnej právnej úpravy (najmä ustanovení O. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), už vzhľadom na jeho predchádzajúce konštatovanie o platnom postúpení pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky a tiež na preukázanú splatnosť dlhu (uplynutím splatnosti poslednej mesačnej splátky spotrebiteľského úveru).

19. Svoj právny záver týkajúci sa uplatňovaného nároku zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

20. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

21. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

22. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 bol by nesúhlas žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu prvej inštancie v časti (úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 275,53 eur od 22. júla 2012 do 20. septembra 2012) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

23. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.