Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/386/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. (do 16. 02. 2018 - Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto (do 26. 05. 2017 - Karadžičova 8, 821 08 Bratislava), IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, P.O.Box 205, proti žalovanej K. I., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. W. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 734,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/25/2017-54 zo dňa 30. 08. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výroku, ktorým žalobu čo do sumy 464,90 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 30. 08. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 270 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 12. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobu čo do sumy 464,90 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu (A., a. s., S.), sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 734,90 Eur z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty A., a. s., zo dňa 03. 01. 2011, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, s dohodnutým úrokom 23,76 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300 Eur s povinnosťou platiť mesačnú splátku vo výške 10 Eur. Ďalej uviedol, že po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením vznikol žalovanej dlh vo výške debetného zostatku na kartovom účte, nakoľko žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy a pred odstúpením na vymáhanie v zmysle výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30. 11. 2016 predstavoval jej dlh sumu 734,90 Eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním, ako aj splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená, ako aj dátum splatnosti danej splátky.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že medzi sporovými stranami bola dňa 03. 01. 2011 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty X. G., ktorú vydal právny predchodca žalobcu - A., a. s., S.. Z prehľadu úverového účtu žalovanej vyplýva, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 290 Eur, ktoré sa zaviazala splácať v štandardných mesačných splátkach po 10 Eur mesačne bez uvedenia lehoty, neuvedenia RPMN, s úrokovou sadzbou 1,98 % p. m./23,76 % p. a. s tým, že splácanie bolo dojednané poštovou poukážkou. 1. 4. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. c), d), § 24 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 03. 01. 2011 prvoinštančný súd konštatoval, že ,,zmluva zo dňa 03. 01. 2011 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i), k) o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t. j. výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie výšky úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. V zmluve je totiž uvedená štandardná mesačná splátka 10 Eur bez uvedenia termínu splatnosti. Z týchto údajov obsiahnutých v zmluve však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé splátky. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátka a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písmeno i), k), a to výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za reálnu, avšak úver posúdil podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 psím. b) s odkazom na § 9 ods. 2 písm. i), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 290 Eur a žalovaná uhradila žalobcovi 20 Eur, súd priznal žalobcovi plnenie, ktoré je rozdielom medzi poskytnutou sumou 290 Eur a zaplatením čiastky 20 Eur, čo činí 270 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i), k) a § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol, kedy súd zamietol uplatnený nárok žalobcu vo výške 464,90 Eur s príslušenstvom. Zároveň súd zo sumy 270 Eur priznal žalobcovi voči žalovanej aj úrok z omeškania 8 % ročne od 16. 12. 2016 do zaplatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnenia úrokov vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 464,90 Eur s prísl. zamietol.“ (Prvoinštančný súd mal na mysli zrejme úrok z omeškania - poznámka odvolacieho súdu)“. 1. 5. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a aplikujúc zásadu úspechu v spore konštatoval, že žalovaná síce mala v spore prevažujúci úspech, avšak žiadne trovy konania si neuplatnila a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšnej časti (čo do sumy 464,90 Eur s príslušenstvom) zamietnutá (II. výrok) a závislý výrok o nároku na náhradu trovách konania (III. výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil a jeho žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovel a priznal mu plnú náhradu trov konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že predmetný revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia doby trvania zmluvy, ako aj termínu konečnej splatnosti úveru, ako aj z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky. Argumentoval, že predmetný úver, je osobitným typom spotrebiteľského úveru - revolvingový úver, ktorý veriteľ dopĺňa, a preto úverový vzťah môže fungovať na neurčitú dobu, v dôsledku čoho nie je možné z objektívnych dôvodov určiť termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je typický pre splátkové úvery uzavreté na dobu určitú. Zároveň poukázal na článok X. bod 60 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle ktorých sa úverová zmluva uzatvára na dobu neurčitú, čím je splnená zákonná povinnosť uvedenia doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej konštatoval, že právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny a je v rozpore s článkom 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a je v rozpore aj s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/2015, Home Credit Slovakia, a. s. c/a I. S., ktorým sú slovenské súdy viazané. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať, iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a v zmysle uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, a preto v zmysle Smernice nie je daná povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Zdôraznil, že pokiaľ zo Smernice 2008/48/ES takáto povinnosť nevyplýva, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje a navyše smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti, ako je RPMN, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov, prípadne požadované záruky a poistenia, tak, ako to upravuje článok 10 ods. 2 Smernice, teda náležitosti zmluvy o úvere, pre ktorých neuvedenie môže vzniknúť pochybnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ tak rozhodol, že ustanovenie § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES ako záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky za predpokladu, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jednotlivé zložky, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle predmetnej Smernice.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku (čo do sumy 464,90 Eur s príslušenstvom) zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozhodnutie je v odvolaním napadnutej časti vecne správne, a že prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo ustálil správne a aj právne ju posúdil správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 03. 01. 2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty na dobu neurčitú, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu a viesť k nej účet. Žalovaná mala schválený úverový rámec ku dňu vystavenia výpisu vo výške 300 Eur. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že v nej bola uvedená iba priemerná hodnota

úrokovej miery pre kreditné karty vo výške 20,93 % ročne. Štandardná mesačná splátka vo výške 10 Eur mala byť splatná 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby čo do sumy 464,90 Eur s prísl. na zistení, že žalobcom uplatnený nárok vyplývajúci zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, ktorá zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, je s poukazom na zákonné ustanovenia citované súdom prvej inštancie potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

8. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením sporu zo strany súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 03. 01. 2011. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že predmetný úver je revolvingovým úverom, s tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah funguje na dobu neurčitú, a preto nemožno určiť termín konečnej splatnosti úveru, pričom v zmysle článku X. bod 60 obchodných podmienok je podľa názoru žalobcu doba trvania úveru neurčitá, je irelevantná, pretože predmetná zmluva nespĺňa zákonné atribúty a náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Predmetný úver bol stanovený výškou 300 Eur, so splátkou 10 Eur a podľa článku IV. bod 5 bola určená aj splatnosť prvej splátky, a preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že nebolo možné určiť termín konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy. Možno súhlasiť s argumentom žalobcu, že právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nerozloženie úverových splátok na jej jednotlivé zložky s poukazom na článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, ako aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15, je nesprávny a s týmto konštatovaním súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí.

9. Žalobca v odvolaní poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“.

10. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho právneho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo Smernice priamo voči štátu, ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

11. Uvedený právny záver Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach. Napr. konkrétne konštatoval: „Smernica nemôže sama osebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84). „Ako súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48) samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92)“.

12. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, kde je konštatované: „Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

14. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nesplnenie čo len jednej z náležitostí zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, a preto ani vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluva spĺňala všetky náležitosti stanovené zákonnými ustanoveniami. Na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy sa preto vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa.

15. V súdenej veci ide o spotrebiteľský zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a v konečnom dôsledku na možnosť dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.

16. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

17. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

18. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

19. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

21. Právny predchodca žalobcu tento návrh žalovanej v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka podpisom jej návrhu - žiadosti dňa 3. 01. 2011 prijal, pričom v obsahu návrhu - žiadosti žalovanej neurobil nijaké zmeny alebo doplnenia. Uvedeným mechanizmom návrhu žalovanej na uzatvorenie zmluvy a jeho prijatím zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy.

22. Na tomto mieste odvolací súd musí uviesť, že platnému uzatvoreniu zmluvy nepochybne nebráni ani skutočnosť, že takáto zmluva, ktorá je podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Absenciu týchto náležitostí zákon nestíha absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 uvedeného zákona). Posúdením vyššie uvedených skutočností, zistených súdom prvej inštancie, podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka dospel odvolací súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu - A., a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná dala právnemu predchodcovi žalobcu návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka), v ktorom navrhla výšku úverového rámca, výšku a termín splátky.

23. Odvolací súd však musel ďalej prihliadnuť aj na zistenú skutočnosť, že zmluvné strany viazali účinnosť uzatvorenej zmluvy o úvere na splnenie odkladacej podmienky. V časti IV. Vyhlásenie klienta žiadosti - zmluvy sa dojednali, že účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. Vznik práv a povinností zmluvných strán, teda právne účinky zmluvy o úvere, napríklad právo žalovanej ako dlžníka požadovať poskytnutie úveru, právo právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa na splatenie čerpaného úveru spolu s úrokmi podľa podmienok zmluvy a podobne, strany zmluvy viazali podľa § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka na splnenia odkladacej podmienky, ktorou je vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. Usúdzujúc podľa spojky „a“ použitej v dojednaní podmienky, účinnosť zmluvy o úvere mala nastať za kumulatívneho splnenia oboch uvedených skutočností, teda vydaním potvrdzujúceho listu a doručením PIN kódu žalovanej. V spore bolo preukázané, že žalovaná dostala od právneho predchodcu žalobcu kreditnú kartu a túto aj používala, teda možno usúdiť, že PIN kód karty jej bol doručený. Druhá z uvedených skutočností - vydanie potvrdzujúceho listu však v spore preukázaná nebola a nevyplýva nepriamo ani z iných v spore preukázaných skutočností.

24. Odvolací súd preto nad rámec vyššie uvedeného konštatuje, že aj keď žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila platnú zmluvu o úvere, jej účinnosť bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorej splnenie nebolo v tomto spore preukázané.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu čo do sumy 464,90 Eur s prísl. zamietol (II výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 270 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 12. 2016 do zaplatenia (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

27. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 by mala (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .