Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1149-2013.pdf
PDF · 66.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1149/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: C.. L. U., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX, O. V. M. XXXX/X, XXX XX V. V., Š. D. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 269,55 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad Košice, so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 5951/2013, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 10. 04. 2013 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 269,55 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučných titulov
- výkazov nedoplatkov DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., č. k. 1204074572 zo dňa 09. 04. 2012 a 1205763972 zo dňa 22. 04. 2012. Poverením číslo: 5601 * 097369 zo dňa 23. 04. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 15. 02. 2018 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení do 31. 10. 2013) z dôvodu, že povinný zomrel nemajetný.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Súd z uznesenia vydaného notárom JUDr. Danielou Vozárovou, ktorý bol poverený funkciou súdneho komisára, sp. zn. 24D/420/2017, Dnot 155/2017 zo dňa 20. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 2018, mal preukázané, že povinný dňa 24. 08. 2016 zomrel. Na základe zistenej nemajetnosti povinného súd dedičské konanie v zmysle § 187 ods. 1 CMP zastavil.
5. Povinný v priebehu konania zomrel, čím došlo k strate spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku
postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
6. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
7. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 6,64 eura. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.