Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/596/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Realitní kancelář Reality IQ a.s., so sídlom 28. října 1584/281, 709 00 Hulváky, Ostrava, Česká republika, IČO: 29318238, proti povinnému: S.. D. Y., V..: XX.XX.XXXX, B. P. P. XXXX/XA, XXX XX P. - T. R., o vymoženie 60.764,87 CZK s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.03.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 60.764,87 CZK s prísl. na základe cudzích exekučných titulov

- rozsudok a uznesenie Okresního soudu v Ostravě, sp.zn. 23 EVC 2/2015, zo dňa 15.11.2016 a 05.12.2016.

2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. 7. Podľa § 61 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 10. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. 11. Podľa § 86 ods. 2 ZRK, správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona 12. Podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

13. Účastníkom exekučného konania je ten, koho označí oprávnený (vymáhajúci veriteľ) ako povinného (dlžníka) bez ohľadu na to, či je táto osoba skutočným dlžníkom alebo nie je. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Oprávnený a povinný musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania a procesnú spôsobilosť podľa § 61 CSP. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Ak nie je osoba označená v návrhu alebo exekučnom titule za dlžníka v právnom pomere s vymáhajúcim veriteľom, nie je teda ani v exekučnom konaní pasívne legitimovaná.

14. Spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje v ustanovení § 61 tak, že túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo. Od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania a takýto nedostatok má v každom prípade za následok zastavenie konania (§ 161 ods. 1,2 . Podľa § 44 ods. 1 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. K správe majetku podliehajúceho konkurzu (resp. k správe konkurznej podstaty) teda patrí aj povinnosť správcu uplatňovať na súde majetkové práva podliehajúce konkurzu a vymáhať ich.

15. Z konštrukcie zákona o konkurze a vyrovnaní najmä právnej úpravy konkurznej podstaty je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len v potenciálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor), alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej úpravy a najmä zo samotnej zákonom ustanovenej povinnosti správcu konkurznej podstaty zúčastňovať sa namiesto úpadcu konaní uvedených v § 47 ods. 5 potom vyplýva, že tak ako sa môže konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr. prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť (napr. takým spôsobom, ako v predmetnej exekučnej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti správcovi konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu, tu vznikne pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty zmenšuje). Správca konkurznej podstaty v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je časť vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu ale súčasne taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu

konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate. /z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Cdo 35/2009 zo dňa 25. 02. 2010/.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak je v konaní začatom po vyhlásení konkurzu správcovi konkurznej podstaty uložená povinnosť niečo uhradiť, nejedná sa o pohľadávku voči správcovi (ktorú by bolo možné uspokojiť exekúciou na majetok správcu), ale ide o pohľadávku voči úpadcovi (pohľadávku proti podstate), ktorá má byť jej veriteľovi uhradená v rámci konkurzu.

17. Exekučný súd poznamenáva, že pri rozhodovaní vzal do úvahy aj ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, avšak v danom prípade má za to, že konanie, v ktorom bol vydaný predmetný exekučný titul, nie je konaním súvisiacim s konkurzom. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu, príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). /z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011/.

18. Súd má za to, že subjekt označený v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný nie je v predmetnom exekučnom konaní pasívne legitimovaný (nakoľko mu predloženým exekučným titulom nebola uložená žiadna povinnosť) a teda nemá spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, preto v súlade s citovaným ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

20. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil právo na náhradu trov za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a náhradu trov za právne zastúpenie (vrátane DPH) vo výške 143,60 Eur. Keďže k zastaveniu exekučného konania došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a navyše sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.