Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/216/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu J.. Ľ. D., U. T. X., N. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, proti žalovanému MESTU KOŠICE, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, o zaplatenie 6.045,88 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01. 02. 2017 č.k. 18C/149/2016-52 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.045,84 eura s 5,25 % úrokom z omeškania od 03. 05. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 80 %.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.045,84 eura a úroky z omeškania z príslušnej sumy 251,91 eura vo výške 5,25 % ročne za každý jednotlivý mesiac počnúc od 07. 06. 2014, končiac dátumom 07. 05. 2016 v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky konanie zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Uvedeným rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere 578 m2, zapísanej na LV č. XXXXX X. Ú. X. - M., ktorý žalovaný užíva ako verejné priestranstvo - verejnú zeleň. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2016, v ktorom sú pozemky, ktoré by boli predmetom ohodnotenia, a ktoré sú predmetom sporu sa nachádzajú v lokalite Borovicový háj, územným plánom definované ako verejná zeleň. Všeobecná hodnota sporného pozemku je v sume 44.211,22 eura a všeobecná hodnota nájmu bola určená v sume 5,234 eur/m2 ročne. Žalovaný spochybňoval výšku peňažného plnenia žiadaného z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedala čo do rozsahu hodnoty nájomného len všeobecným podmienkam. Námietku však uplatnil až na pojednávaní dňa 01. 02. 2017. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnou vecnou argumentáciou, neuviedol žiadne fakty, ktoré by umožňovali posúdiť opodstatnenosť jeho námietok, nevyjadril sa ani k predpokladanej sume bezdôvodného obohatenia, nepoukázal na obdobné prípady, či znalecké posudky ktoré by nasvedčovali dôvodnosti jeho úsudku, neuviedol žiadne prekážky, ktoré by mu bránili, aby do konania po viac ako 8 mesiacoch nepredložil znalecký posudok, ani nepreukázal, že taký znalecký posudok bol ním zadaný na vypracovanie.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súde k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd bol toho názoru, že aj keď na strane žalovaného existuje dôvod na užívanie verejného priestranstva z titulu zabezpečovania potrieb obyvateľov, neprestavuje to právny titul, podľa ktorého by vznikal oprávnene a súčasne povinnosť žalobcu strpieť takéto oprávnenie užívania bez náhrady. Akékoľvek obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle užívania veci vlastníka a jeho povinnosti strpieť toho užívanie je možné len za náhradu, ako to vyplýva z ustanovení § 128 Obč. zák. a článku 20 Ústavy SR. Výška nájomného za užívanie sporného pozemku bola určená na základe znaleckého posudku. Podľa znaleckého posudku nájomné v rozhodnom období zodpovedá mesačne sume 251,91 eura. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní bol nesporný základ nároku žalobcu spočívajúci v práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď neboli spochybňované skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, že žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobcu užíva ako verejnú zeleň, z ktorých dôvodov je žalobca obmedzovaný v užívaní svojho vlastníctva. Žalovaný užíva nehnuteľnosti žalovaného bez právneho dôvodu, keďže medzi sporovými stranami neexistuje zmluva a nebol tvrdený ani zistený iný právny dôvod užívania nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná na súde 06. 05. 2016 a žalovanému bola doručená 30. 05. 2016. Z uvedeného mal súd za nepochybné, že o nárokoch žalobcu uplatnených v súdnom konaní mal žalovaný vedomosť viac rokov a vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu súdneho konania takmer rok. Žalovaný na pojednávaní dňa 01. 02. 2017 sa voči nároku čo do výšky pohľadávky bránené len všeobecnými tvrdeniami nespôsobilými spochybniť správnosť žalobcom predloženého znaleckého posudku. Ako dôkaz žalovaný navrhol znalecký posudok, ktorý údajne dal vypracovať, o čom však rovnako nepredložil žiadne dôkazy. Súd preto neprihliadol na ďalšie návrhy žalovaného na dokazovanie. Žalovaný nevedel žiadne také informácie, ktoré by bolo možné považovať za účinné popretie nároku žalovaného, čo do rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia. Návrhy na vykonanie dokazovania súd vyhodnotil ako predložené oneskorene a účelové, keďže neboli ničím zdôvodnené ani nebolo preukázané, aby sa reálne začalo nejaké znalecké dokazovanie iniciované žalovaným a týkajúce sa ohodnocovania sporných pozemkov. Majúc za nesporne zistený základ nároku, súd priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vyplývajúcej zo žalobcom predloženého znaleckého posudku.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal mu súd aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je objektívnou skutočnosťou vznikajúcou bez ohľadu na to, či ho žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzve alebo nie, k omeškaniu preto dochádza za každý mesiac užívania bez právneho dôvodu, za ktorý takáto náhrada z titulu užívania nehnuteľnosti nebola poskytnutá. Konanie v časti nároku súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie v uvedenej časti.

6. Výrok o trovách konania odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal, včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, V odvolaní namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi úrok z omeškania vždy počnúc 7. dňom v mesiaci tak, ako by sa jednalo o dlh z nájomného v súlade s § 671 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru takýto postup nie je správny, keďže v tomto prípade je uplatnený z bezdôvodného obohatenia, nie nájmu, a preto sa pri určení momentu omeškania treba riadiť úpravou splatnosti relevantnou pre inštitút bezdôvodného obohatenia vychádzajúc pritom z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka. Má za to, že z ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nepostačuje len samotný úkon osoby na úkor ktorej sa niekto obohatil, a ktorým táto osoba žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale tento úkon sa musí stať známym aj osobe, ktorá sa mala bezdôvodne obohatiť. Až tento moment možno považovať za kvalifikovanú žiadosť - výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto mu bola doručená až dňa 02. 05. 2016, preto do omeškania sa mohol dostať najskôr dňa 04. 05. 2016. Súd prvej inštancie sa s jeho námietkou dostatočne nevysporiadal a v určení počiatočného dňa omeškania sa stotožnil so žalobcom, pričom neuviedol, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri riešení tejto otázky riadil a nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia. Ďalej v odvolaní namietal, že regionálny ÚSES okresov Košice I. - IV. špecifikuje danú oblasť ako mestské biocentrum regionálne BC-R (M) Borovicový lesík nad Popradskou ulicou. Vychádzajúc tak z názvu Borovicový lesík, ak aj z reálneho využívania predmetnej lokality a jej charakteru, berúc do úvahy historické súvislosti a spôsob využitia má za to, že pozemky v lokalite Borovicové lesy majú charakter lesných pozemkov, na ktoré sa vzťahuje právna úprava zákona o lesoch. Nemohol sa teda obohatiť na úkor žalobcu, pokiaľ je povahou rovnaké plnenie - sprístupnenie pozemkov pod Borovicovým lesíkom verejnosti vyplýva žalobcom ako vlastníkom lesných pozemkov aj z ust. § 30 zákona č. 326/205 Z.,z. o lesoch. Označenie lokality Borovicový lesík ako verejnej zelenie nie je ničím iným ako nepresným a prekladaným označením vyvolaným snahou o vyhovenie požiadavkám kladeným na predmetné územie orgánmi ochrany prírody a dokumentom regionálneho ÚSES okresov Košice I. - IV. Žalobca nadobudol predmetný pozemok s vedomím, že tento pozemok je územným plánom určený ako verejná zeleň a že zmena funkčného využitia nie je v danej lokalite plánovaná. Tým dobrovoľne sám seba obmedzil vo svojom vlastníckom práve a preto akékoľvek uplatňovanie si finančných nárokov z dôvodu existencie verejnej zelene na predmetom pozemku nie je v súlade s dobrými mravmi a nemôže mu byť poskytnutá právna ochrana.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že v konaní bol nesporný základ nároku žalobcu spočívajúci v práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu s s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovanému je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie nedospel vo veci na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam.

12. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je vlastníkom parcely KN-C č. XXXX/XX vedenej ak ostatné plochy vo výmere 578 m2, zapísané na LV č.XXXXX, X.. Ú. W., X. - M.. V poznámke je v katastri zapísaná ako ostatné plochy so spôsobom využitia (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Z listu žalobcu zo dňa 30. 11. 1999 je zrejmé, že uvedená parcela leží na území, ktorému platný územný plán hospodárstvo-sídelnej aglomerácie Košice určuje funkciu verejnej zelene. Je nesporné, že na pozemku žalobcu KNC č. XXXX/XX sa nachádza lesný biotop „Borovicový háj“. Lokalita „Borovicový háj“ je územie, ktorému územný plán určuje funkciu verejnej zelene. V mestskom územnom systéme ekologickej stability (MÚSES) je definovaná ako biocentrum, kde v súlade so všeobecným záväzným nariadením Mesta Košice č. 25 o miestnom územnom systéme, ekologickej stability platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky ochrany. Predmetné pozemky naďalej majú plniť funkciu verejnej zelene V rozhodnom období tieto pozemky slúžili verejnosti na rekreáciu, prechádzky, šport a na ďalšie využitie. Charakter tohto typu pozemkov žalobcu vyplýva zo všeobecne záväzných nariadení žalovaného, platných a účinných rozhodnom období. Užívaním verejnej zelene mestom Košice tak dochádza k obohateniu žalovaného v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. V tejto časti považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné.

13. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovaného vo vzťahu k príslušenstve pohľadávky, ak súd pri rozhodovaní ohľadom úroku z omeškania vychádzal z názoru, že k omeškaniu dochádza za každý mesiac užívania bez právneho dôvodu, za ktorý takáto náhrada z titulu užívania nehnuteľnosti nebola poskytnutá. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

14. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo o plnenie veriteľ požiadal.

15. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhov nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, je stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ust. § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť splniť deň nasledujúci po tom, ako o plnenie veriteľ požiadal. Typickým nárokom, u ktorého nebýva čas plnenia určený dohodou ani nie je stanovený v Občianskom zákonníku, je nárok na náhradu škody, ale aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sú obvykle viazané na výzvu veriteľa.

16. Ust. § 563 sa týka výlučne tých prípadov, kedy doba plnenia nie je vôbec určená. Právo ju určiť patrí veriteľovi. Akonáhle veriteľ o plnenie požiada, je dlžník povinný plniť prvého dňa po tom. Splatnosť teda nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak nesplní ju v deň splatnosti, dostáva sa ďalší deň do omeškania.

17. Keďže žalobca vyzval žalovaného na plnenie výzvou doručenou mu dňa 02. 05. 2016, splatnosť dlhu nastala nasledujúci deň, t.j. 03. 05. 2016 a až nasledujúcim dňom, t.j. 04. 05. 2016 sa žalovaný dostal do omeškania.

18. Pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky tak, že priznal žalobcovi príslušný úrok z omeškania počnú dňom 04. 05. 2016 do zaplatenia.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 3 v spojení s § 255 C.s.p., podľa ktorých ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

21. Vzhľadom na to, že v rámci odvolacieho konania účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).