Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoE-26-2018.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/26/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený : Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka so sídlom Stropkovská 3, Bratislava proti povinnému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o vymoženie sumy 2482,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Er/921/2014-14 zo dňa 21. augusta 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 odsek 2 písmeno d), § 44 odsek 2, zákona č. 233/1995 Z.z. národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 45 odsek 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 odsek l,2,3,4,5 Občianskeho zákonníka, ako aj článkom 3, 6, 7 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, sp. zn. 357/03/14 dňa 29.04.2014 a ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 11.07.2014. Ďalej doplnil, že v predmetnej exekúcii je primárnym právnym vzťahom, vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024398 zo dňa 25.4.2013 (ďalej zmluva o úvere). Na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery, povinný nie je podnikateľským subjektom, je označený menom priezviskom, bydliskom , dátumom narodenia, ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného.
2. Exekučný súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Dodal, že exekučný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.04.2013 je zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 s poukazom na povahu účastníkov. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej doložky (bod 5 rozhodcovskej zmluvy), pričom túto vyhodnotil ako nekalú podmienku. Voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne, samotné znenie rozhodcovskej doložky bolo vopred pripravené na predtlačenom formulári. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky
jej včlenením do formulára zmluvy, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že s konečnou platnosťou ich možný spor rozhodne jeden z rozhodcovských súdov ním určený v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, doplňovali sa len údaje o povinnej osobe. Rozhodcovská zmluva musí byť prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán , slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Predtlačená rozhodcovská zmluva neumožňuje priestor na rozhodnutie povinného a voľbu povinného. (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom , uvedený rozhodcovský rozsudok je teda nulitným právnym aktom. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy a to možnosti jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia (č.7 rozhodcovskej zmluvy), podľa názoru súdu prvej inštancie od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že exekučný súd fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci zahájenej.“ Podľa jeho názoru ide o nesprávny výklad uvedeného § 53 odsek 4 písmeno r) OZ. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatíve, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany (ako oprávnený, tak aj povinný) možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane, buď na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo - povinného - spotrebiteľa
- je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 odsek 4 písmeno r) OZ. Upriamil pozornosť na fakt, že povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal ako v rovine hmotnoprávnej, tak ani v rovine procesnoprávnej. Rozhodcovská doložka predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. V danom prípade má oprávnený zato, že povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát pred a po jej uzavretí. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej neplatnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný mal ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že už takto uzavretej zmluvy odstúpi. Toto právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve jednoznačne zjednali a povinný ako spotrebiteľ mal do 14 dní možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. Oprávnený má zato, že nie je väčšej zmeny v zmluve ako možnosť celý jej obsah zneplatniť. Záver, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť meniť obsah rozhodcovskej zmluvy neobstojí. Skutočnosť, že takto dojednaná rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho dojednania podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Na podporu svojej argumentácie oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2014 sp. zn. 43CoE/445/2014, uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2014 sp. zn. 3CoE/203/2014, zo dňa 31.01.2014, sp.zn. 8CoE/4/2014, zo dňa 17.12.2014 sp.zn. 21CoE/94/2014, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.02.2015 sp.zn. 13CoE/8/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 01. 2014 sp. zn. 25CoE/22/2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 22CoE/137/2014. Zdôraznil, že povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri ich podpise. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu, vopred vyžiadať a preštudovať si ich. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,02 eura.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.07.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 04.08.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu a to vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 357/03/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 07.07.2014 a vykonateľnosť dňa 11.07.2014. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučný poriadok, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
7. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
8. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
15. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vzhľadom k tomu odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
17. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).