Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo U. V., dieťa rodičov - matky R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Y. V., právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, a otca M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX U. V., právne zastúpeného Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti, a v konaní navrhovateľa M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX U. V., právne zastúpeného Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, a osoby oprávnenej na výživné M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Y. V., právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zníženie vyživovacej povinnosti, na základe odvolania matky a osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/98/2016-310 zo dňa 25. 10. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný súd") na základe návrhu otca (navrhovateľa) rozsudkom zo dňa 25. 10. 2017 zmenil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 23. 02. 2015 č. k. 7P/135/2014-60, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom na (v tej dobe maloletého) M. F., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX tak, že počínajúc dňom 18. 03. 2016 sa pôvodne určené výživné znižuje na maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX na sumu 100,- Eur mesačne a na M. F., nar. XX. XX. XXXX na sumu 185,- Eur mesačne, s tým, že výživné na maloletého S. F. je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a výživné na M. F. je splatné k jeho rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 7P/98/2016-211 zo dňa 19. 12. 2016, ktorým návrh otca (navrhovateľa) na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. Na základe odvolania otca (navrhovateľa) odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Cop/16/2017-235 zo dňa 31. 07. 2017 jeho pôvodný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd zároveň poukázal na dôvod zrušenia jeho pôvodného rozsudku a na právny názor a závery odvolacieho súdu. Následne prvoinštančný súd konštatoval, že doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom v uznesení, ktorým zrušil jeho predchádzajúci rozsudok a na základe doplneného dokazovania potom

konštatoval: „Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v dôsledku nezavineného zníženia príjmu na strane otca z pracovnej činnosti došlo k zmene pomerov, kedy z potvrdenia o príjme otca nesporne vyplynulo, že tento mal za obdobie od septembra 2016 do augusta 2017 priemerný mesačný zárobok vo výške 658,67 Eur (viď na č. l. 256) a zároveň k uvedenému príjmu mal príjem z vyplatených cestovných náhrad, ktorý mesačne predstavoval 79,88 Eur čo spolu predstavovalo mesačný príjem otca detí 738,55 Eur v priemere. Zároveň s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu nebolo preukázané tak, ako to už aj súd uviedol, že otec detí by mal mať určitým spôsobom podiel na znížení jeho príjmu práve s prihliadnutím na vyjadrenie jeho zamestnávateľa. K poklesu jeho príjmu došlo v dôsledku nezavineného správania zo strany otca. Je však nesporné a uvedená skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov, že v súčasnej dobe obidve deti študujú, starší M. v priebehu konania dovŕšil plnoletosť, tento študuje na L. A.V. v N., kedy tak, ako to bolo z predloženej správy o výške výdavkov zo dňa 22.09.2017 (na č. l. 259) preukázané v školskom roku 2016/2017 výdavky na štúdium predstavovali jednak poplatky na stužkovú slávnosť, triedny fond, rodičovský príspevok, učebnica anglického jazyka, výlet do Z., cestovné z U. V. do N. a späť a zabezpečenie ochranných pomôcok na V. odbornú prax. Zároveň v školskom roku 2017/2018, ktorý je maturitným ročníkom menovaného, ktorý študuje v odbore A. E. boli výdavky, ktoré predstavujú jednak poplatky na stužkovú slávnosť a tak isto triedny fond, rodičovský príspevok, ale aj učebnicu anglického jazyka, tiež zabezpečenie ochranných pomôcok na V. odbornú prax a cestovné z U. V. do N.. U maloletého S., ktorý navštevuje ešte základnú školu mal súd preukázané výdavky (na č. l. 265), ktoré predstavujú v školskom roku jednak príspevky na rodičovské združenie, pracovné zošity z matematiky, anglického jazyka, základný lyžiarsky výcvik, strava, príspevok do triedneho fondu, exkurzie, školské výlety a výchovné a divadelné predstavenia. Zároveň súd mal nesporne preukázané, že u obidvoch detí sú zvýšené finančné výdavky, ktoré teda súvisia najmä s návštevou školy obidvoch detí aj s prihliadnutím na záujmovú a kultúrnu činnosť obidvoch detí. Tieto výdavky napr. na syna M. sú výdavky najmä na zabezpečenie jeho športovej činnosti, keďže hráva šípky, chodí do posilňovne, hrá S., obidvaja synovia sa venujú aj kultúrnej činnosti, tancujú v súbore V., F. a V.. Čo sa týka zdravotného stavu obidvoch tento je v podstate dobrý. U matky maloletého a M. Y. bolo zistené, že táto naďalej pracuje u svojho zamestnávateľa s priemerným mesačným zárobkom, ktorý predstavuje cca 450,- Eur. Zároveň poberá prídavky na deti, žije spolu s deťmi v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM, pričom na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM. Otec detí v súčasnej dobe tak, ako bolo uvedené, keďže pracuje mimo miesta svojho trvalého bydliska, žije na adrese vo U. V., ul. L. a to v byte, ktorý v súčasnej dobe má v prenájme, keďže byt, ktorý vlastnil predal a to za kúpnu cenu, ktorej výška predstavovala výšku dlhu, ktorý mal vo vzťahu ku kupujúcej. Uvedenú skutočnosť potvrdili súdom predvolaní svedkovia a to manželia F., od ktorých tak, ako to uviedli, mal otec detí požičaný finančný obnos, ktorý nesplácal. V dôsledku toho potom došlo k vzájomnej dohode o vrátení dlhu a to spôsobom, že nehnuteľnosť ktorú otec detí kúpil, na ktorú si požičal finančné prostriedky, spolu s garážou predá veriteľom a to tak, ako bolo uvedené za kúpnu cenu, ktorá predstavuje výšku jeho dlhu /14 900 Eur/. V súčasnej dobe teda otec detí žije v prenajatom byte, pričom cena za prenájom medzi ním a prenajímateľom boli dohodnuté tak, že bude platiť len náklady spojené s poplatkami do spoločenstva a za energie. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 07. 2017 č. k. 12Cop/16/2017-235, skonštatoval, že sa javilo výhodnejšie pre otca za situácie, keď došlo uňho k pomerne výraznému poklesu príjmu z pracovnej činnosti, s ohľadom na plnenie si vyživovacej povinnosti efektívnejšie bývať vo vlastnom byte, keďže tak, ako to konštatoval Krajský súd je všeobecné známe, že náklady na bývanie v byte v osobnom vlastníctve sú nižšie ako náklady spojené s prenájmom bytu. Otec detí však dospel k záveru, že v súčasnej dobe najmä s prihliadnutím na jeho dlh bude pre neho výhodnejšie zabezpečiť si bývanie tak, že byt predá a potom si ho prenajme." 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení § 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a následne konštatoval: „Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní zameranom na posúdenie okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu, dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, keďže mal nesporne preukázané, že došlo k zmene pomerov, čo znamená, že bola splnená hmotnoprávna podmienka toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, pričom v zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí tu len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. To znamená, že pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne len o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že

zmenu pomerov možno odôvodniť či už subjektívne a to okolnosťami na strane povinného resp. aj okolnosťami na strane oprávneného, alebo aj objektívne a to vývojom životných nákladov a to podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zmena pomerov okolnosťami na strane povinného je vnímaná taká zmena, ktorá predstavuje napr. stratu zamestnania u povinného, pričom súd je povinný skúmať príčiny z akých dôvodov došlo k takejto strate. Môže ísť aj o dlhodobú práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, ale aj zhoršenie majetkových pomerov a pod. S prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj na vykonané dokazovanie bolo nesporne preukázané, že otec detí mal preukázaný výrazný a dlhodobý pokles príjmu z pracovnej činnosti, ku ktorému došlo v dôsledku jeho nezavineného správania. Keďže súd nemal preukázané, žeby medzi otcom detí a jeho zamestnávateľom existovala určitá osobná väzba resp. neboli preukázané žiadne iné dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že tento pokles príjmu bol úmyselný a ním zavinený tak, ako to uviedol aj krajský súd. Takéto poznatky a indície nie sú ani obsahom samotného spisu, z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov nevyplývajú, a ani z doplneného dokazovania súd tieto indície a skutočnosti nemal zistené. Matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenia, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že otcovi detí sa znížil príjem v dôsledku toho, žeby si chcel úmyselne tento príjem znížiť, aby mohol platiť nižšie výživné. Zároveň je nesporné aj to a takto to uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, že otec detí mal záujem potom ako zistil, že u svojho aktuálneho zamestnávateľa bude dostávať nižší príjem z pracovnej činnosti, vykonal práve on konkrétne kroky, ktoré smerovali k možnosti získať zamestnanie s lepším príjmom, pričom predložil svoje pracovné ponuky, avšak bez odozvy. Pokiaľ sa však týka transakcie, ktorou bolo zakúpenie dvojizbového bytu vo U. V. z doterajšieho správania otca vyplynulo, že kúpa bytu nebola ekonomicky a finančne výhodnou transakciou, ktorá skutočnosť vyplýva z toho, že otec detí si na kúpu predmetnej nehnuteľnosti spolu s garážou zapožičal od manželov F. 22 000,- Eur, ktorú skutočnosť potvrdili na pojednávaní aj uvedení manželia, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, a následne potom, keďže zistil, že nie je schopný uvedenú pôžičku splácať, nenaplnilo sa stanovisko krajského súdu v tom smere, že je všeobecne známe, že náklady na bývanie v byte v osobnom vlastníctve sú nižšie ako náklady spojené z prenájmu bytu a za situácie, keď u otca detí došlo k pomerne výraznému poklesu príjmu z pracovnej činnosti, je i vzhľadom na plnenie jeho vyživovacej povinnosti finančne efektívnejšie bývať vo vlastnom byte, nakoľko otec detí vzhľadom na pokles svojho príjmu nebol schopný splácať pôžičku, ktorú mal od manželov F. a preto potom, keďže si požičal ešte ďalších 4 900,- Eur od týchto manželov, podľa jeho vyjadrenia a potvrdenia týchto ako svedkov na pojednávaní, bol nútený predať tento byt, to zrejme pod cenu obvyklú a pod cenu za ktorú tento byt zakúpil t. j. 22 000,- Eur, pričom aj s prihliadnutím na to, že do tohto bytu ešte následne po jeho kúpe investoval, súdu sa javí táto finančná transakcia ako nevýhodná, pričom podľa názoru súdu spĺňa aj podmienky, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Za neprimerané majetkové riziká považoval súd aj túto transakciu. Je však nesporné, že došlo k zmene pomerov na strane otca v tom smere, že sa mu podstatným spôsobom znížil jeho príjem z pracovnej činnosti o cca 500,- Eur mesačne. Súd uvedenú okolnosť vyhodnotil ako okolnosť, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného, pričom však aj s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti, s prihliadnutím na zárobok, ale aj na jeho finančné transakcie týkajúce sa kúpy a predaja dvojizbového bytu s garážou bol súd toho názoru, že z uvedeného príjmu, ktorý má vo výške 658,67 Eur mesačne + diéty v priemere 79,88 Eur mesačne je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 185,- Eur na staršieho syna, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, v súčasnej dobe je vo X. ročníku strednej odbornej školy a na mladšieho syna S. vo výške 100,- Eur, ktorý je žiakom základnej školy. Je potrebné uviesť, že otec detí má príjem z cestovných náhrad vo výške tak, ako bolo uvedené, pričom je pravdou, že cestovné náhrady sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku na pracovnoprávne účely do mzdy nezapočítavajú, avšak je potrebné zdôrazniť, že výplata cestovných náhrad - diét zvyšuje majetkové pomery rodiča a pri určení výživného je potrebné na tieto požitky prihliadnuť, preto potom súd aj túto časť jeho príjmu pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil a prihliadol na ňu. Je potrebné uviesť, že otec detí je zdravý, jeho schopnosti a možnosti pracovať nie sú ničím obmedzené, resp. nie sú obmedzené jeho zdravotným stavom, pričom otec detí okrem toho, že si plní vyživovaciu povinnosť a to na základe rozhodnutia súdu, žiadnym iným spôsobom na výživu detí neprispieva, s deťmi sa nestretáva, starostlivosť o ne zabezpečuje výlučne matka, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní jednak výkonom osobnej starostlivosti aj napriek veku detí, pričom starostlivosť o deti vyžaduje všetky potreby či už je to varenie, pranie, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o stravu, vrátane žehlenia, upratovania, údržby. Ďalej je to starostlivosť pri pomoci deťom s plnením školských povinností, ako aj starostlivosť o zabezpečovanie účasti detí na záujmových krúžkoch a príjem, ktorý ona dosahuje v podstate nie je ona

tiež schopná ovplyvniť žiadnym iným spôsobom a z tohto príjmu, ktorý je podstatne nižší, ako je príjem otca, musí zabezpečiť všetky potreby svojich detí. Preto potom podľa názoru súdu takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré v sebe zahŕňa stravovanie, ošatenie a tiež sú dané širšie a to potrebami, či už bytovými, zdravotnými, kultúrnymi v závislosti od ich veku. Súd rozhodol o znížení výživného na obidve deti počínajúc dňom podania návrhu." 1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali matka maloletého S. F. (ďalej len „matka") a osoba oprávnená na výživné M. F., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „osoba oprávnená na výživné"), prostredníctvom spoločnej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietali, že napadnutý rozsudok považujú za vecne a právne nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti odôvodnenia je zmätočný. Napriek tomu, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, nestotožňujú sa s jeho závermi, pretože k ním dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že je zrejmé, že na strane otca došlo k zmene pomerov, rovnako však vzhľadom na vek a potreby maloletého a osoby oprávnenej na výživné došlo k zmene pomerov aj na ich strane. Od počiatku súdneho konania tvrdia, že na strane otca došlo k účelovej zmene pomerov. Jeho majetkové pomery nepreukazujú jeho zhoršený finančný status, práve naopak, od poslednej úpravy výživného nadobudol do svojho výlučného vlastníctva byt a garáž, vyrovnal zostatok úveru z T., čo prvoinštančný súd premietol do svojho pôvodného rozsudku zo dňa 19. 12. 2016, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Matka maloletého a osoby oprávnenej na výživné dostatočne preukázala, aké výdavky má v súvislosti s výživou a starostlivosťou o maloletého a o osobu oprávnenú na výživné, a rovnako preukázala aj svoje majetkové pomery a príjem, z čoho je zrejmé a jednoznačné, že v prípade, ak by došlo k poklesu výživného tak, ako rozhodol prvoinštančný súd, nebude v jej silách, schopnostiach a možnostiach zabezpečiť dostatočnú starostlivosť o maloletého a o osobu oprávnenú na výživné. Súd mal zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že sa osobne stará aj o dospelého syna, ktorý je P. A. T.. 2. 3. Ďalej odvolatelia v odvolaní namietali, že na strane otca došlo „k viacerým majetkovým zmenám", týkajúcim sa bytu a garáže a taktiež poukázali na to, že byt a osobné motorové vozidlo užíva len na základe ústnej dohody. Podľa ich názoru, zo strany otca ide o účelové kroky a tvrdenia smerujúce k tomu, aby dosiahol zníženie svojej vyživovacej povinnosti na minimum.

3. 1. Otec (navrhovateľ) prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého a osoby oprávnenej na výživné žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 3. 2. Uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní a má za to, že napadnutý rozsudok je vecne aj právne správny. Poukázal na to, že v odvolaní je namietané, že napadnutý rozsudok je v časti odôvodnenia zmätočný, avšak vzhľadom na to, že táto námietka nie je bližšie špecifikovaná, nie je možné zistiť, ktorá časť odvolania je odvolateľmi považovaná za zmätočnú. Pokiaľ boli v odvolaní spochybňované zmeny pomerov na jeho strane, tak v tejto súvislosti uviedol, že boli uvádzané skutočnosti, ktoré boli prezentované v priebehu celého konania. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a každý z jeho argumentov sa preukázal ako pravdivý. Matka sa počas celého súdneho konania v podstate len snažila spochybniť jeho ako osobu a skutočnosti ním udávané, napríklad zníženie mzdy. Záverom uviedol, že matkou uvádzanej finančnej potreby výrazne prevyšujú štandardné sumy výživného v danej lokalite.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky maloletého nevyjadril.

5. Matka maloletého a osoba oprávnená výživné sa k vyjadreniu otca k ich odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP"), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP"), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v zásada v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty uvedené v odvolaní.

10. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného. Ich miera je podľa okolností prípadu rôzna, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku oprávneného, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávnenej osoby sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov, teda aj povinného rodiča, u ktorého sa rozhoduje o jeho vyživovacej povinnosti.

12. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam (teda napríklad to, či k poklesu jej aktuálneho príjmu nedošlo zo subjektívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 ZR), ale zároveň sa skúmajú i jej celkové majetkové pomery.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému a voči osobe oprávnenej na výživné v odvolaním napadnutom rozsudku zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné zákonné aspekty a preto je jeho rozhodnutie vecne správne. V konaní bolo nesporne preukázané, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo na jeho strane k výraznejšiemu poklesu jeho aktuálneho pravidelného príjmu, pričom nebolo preukázané, že by k tomuto poklesu došlo zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. Za tohto stavu nebolo možné tento zásadný skutkový aspekt pri rozhodovaní nezohľadniť. V odvolaní odvolatelia síce tvrdili, že k zmene jeho pracovného zaradenia a s tým spojenej zmene jeho príjmu z pracovnej činnosti došlo v dôsledku jeho účelového konania, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázali, a dokonca ani neuviedli žiadne konkrétne okolnosti alebo skutočnosti, z ktorých by bolo možno objektívne vyvodiť dôvodnosť takéhoto tvrdenia. Táto argumentácia sa týka aj ich ďalšieho tvrdenia, že by mal mať uzatvorený ďalší pracovný pomer v S. C., ako i ich všeobecných úvah, o prevode bytu a garáže, a o forme dohody o užívaní bytu a o užívaní osobného motorového vozidla.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 ako vecne správny potvrdil.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .