Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-13-2017.pdf
PDF · 124.13 KB
No categories available
3Cob/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: NAKASI Consult, a.s. „v likvidaci", IČO: 27 821 633, so sídlom Kaprova 42/14, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného JUDr. Ing. Lukášom Hraňom, Májová 569/6, Prievidza, Slovenská republika, proti žalovanému: ZACHEM, a.s. Strážske, IČO: 31 730 191, so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, zastúpenému Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, Mickiewiczova 6, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská chemická spoločnosť, a.s., IČO: 31 723 713, so sídlom Nám. Osloboditeľov 70, Michalovce, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, Štefánikova 40, Košice, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.12.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/41/2011-347 zo dňa 3.10.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Intervenientovi na strane žalovaného nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2011 žiadal, aby súd určil, že všetky uznesenia riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske prijaté dňa 30.12.2010 na riadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti ZACHEM a.s. Strážske sú neplatné. Aktívnu legitimáciu odôvodnil tým, že je vlastníkom 3501 ks zaknihovaných akcii znejúcich na meno a emitovaných spoločnosťou žalovaného, čo dokladoval výpisom z účtu majiteľa cenných papierov. Uviedol, že písomnou pozvánkou zo dňa 16.11.2010 bolo zvolané riadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného na deň 30.12.2010 o 10.00 hod. na adrese Hrnčiarska 2/A, Košice, zasadačka III. poschodie, s programom v rozsahu šiestich bodov rokovania. V uvedený deň sa dostavil o 9.30 hod. k prezentácii akcionárov žalovaného Mgr. Bc. Lukáš Hraňo, ako zástupca žalobcu (na základe plnomocenstva udeleného žalobcom dňa 20.12.2010), avšak po predložení aktuálneho výpisu žalobcu z príslušného obchodného registra, preukazu totožnosti a plnomocenstva zo dňa 20.12.2010 osoba vykonávajúca prezentáciu akcionárov žalovaného, a to F.. Z. U. odmietol vykonať zápis akcionára s odôvodnením „v prípade nesplnenia zákonných podmienok nie je spoločnosť NAKASI Consult a.s. oprávnená vykonávať práva akcionára vyplývajúce z vlastníctva
akcií na meno“. Uvedené odôvodnenie odmietnutia zápisu splnomocneného zástupcu žalobcu do listiny prítomných akcionárov bolo zapísané na rub listiny s názvom „Prezenčná listina prítomných riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske, konanom dňa 30.12.2010“. Odmietnutím vykonať zápis akcionára - žalobcu do listiny prítomných akcionárov/znemožnením uplatniť žalobcu jeho základné zákonnom garantované práva akcionára, došlo zo strany žalovaného k nezákonnému obmedzeniu práv akcionára - žalobcu, a to bez relevantného právneho dôvodu. Dôvod odmietnutia zapísať akcionára - žalobcu do listiny prítomných akcionárov, ta ako ho verbalizoval prezentátor je nejasný, nezrozumiteľný, nekonkrétny, nakoľko nie je presne špecifikovaný právny dôvod odmietnutia, resp. nesplnenia akej podmienky nastalo a zároveň nie je právne relevantný význam spojenia „... nie je spoločnosť NAKASI Consult, a.s. oprávnená vykonávať práva akcionára...“, nakoľko splnomocnený zástupca akcionára bol poverený na využitie/výkon všetkých práv akcionára, t.j. aj práva zúčastniť sa valného zhromaždenia žalovaného a hlasovať na ňom. Nezákonnosť uznesenia valného zhromaždenia žalovaného podporuje aj skutočnosť zápisu dôvodov odmietnutia do listiny s názvom „prezentačná listina prítomných“, ktorá neobsahuje náležitosti listiny, ktoré vyžaduje § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom, čím bol obmedzený/znemožnený výkon práv akcionára, ktoré predpokladá/upravuje § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka, zúčastniť sa valného zhromaždenia hlasovať na ňom.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Argumentáciu žalobcu považoval za zavádzajúcu, čo mienil podrobne objasniť na pojednávaní vo veci samej.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní (z prednesov žalobcu, žalovaného a ich zástupcov, výpoveďou svedkov - JUDr. I. X., F.. K. Y., oboznámením predložených listinných dôkazov
- výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX k 9.2.2011, výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostrave, pozvánkou žalovaného, listinnou prítomných riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske konanom dňa 30.12.2010, fotokópiou osvedčenej plnej moci zo dňa 20.12.2010, zápisnicou z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske zo dňa 30.12.2010, úplného znenia stanov spoločnosti žalovaného, Prezentačnou listinnou prítomných riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske konanom dňa 30.12.2010) rozhodol už skorším rozsudkom zo dňa 28.11.2011 č.k. 22Cb/41/2001-90, ktorým žalobe vyhovel. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.8.2010 sp.zn. 3Cob/20/2010 (správne má znieť zo dňa 28.2.2013 č.k. 3Cob/40/2012-135) bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd okrem iného uložil súdu prvej inštancie vykonať výsluch svedka F.. U., ktorý odmietol prezentovať zástupcu žalobcu, ktorý sa chcel zúčastniť valného zhromaždenia a prípadne skonfrontovať jeho výpoveď s výpoveďou Mgr. Lukáša Hraňa a zistiť dôvod odmietnutia prezentácie žalobcu.
5. Súd prvej inštancie potom ako podaním doručeným súdu dňa 19.4.2013 oznámila spoločnosť Slovenská chemická spoločnosť a.s. so sídlom Nám. Osloboditeľov, Michalovce, IČO: 31 723 713 svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného (od 1.7.2016 intervenient podľa § 81 CSP) doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a uviedol, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.8.2013 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže nie je vlastníkom akcií žalovaného. Svedok F.. Z. U. dňa 12.8.2013 odmietol vypovedať, pretože nebol zbavený mlčanlivosti žalovaným a tým by došlo k porušeniu obchodného tajomstva. Na pojednávaní dňa 9.6.2014 F.. U. uviedol, že bol poverený predstavenstvom žalovaného na prezentáciu akcionárov na predmetnom valnom zhromaždení a potvrdil, že sa ustanovil na prezentáciu žalobca, v mene ktorého konal JUDr. Hraňo. Prezentáciu žalobcu na valnom zhromaždení odmietol z dôvodov tak, ako je to zachytené v listinných dôkazoch, ktoré sú súčasťou spisu. Listiny, ktoré mu predkladal zástupca žalobcu ako akcionár, sú taktiež súčasťou spisu, tie ostali ako podklady pre prezentáciu na predmetnom valnom zhromaždení. Predstavenstvom boli určené podmienky, ktoré museli spĺňať jednotliví akcionári a keďže žalobca tieto podmienky nespĺňal, odmietol prezentáciu žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení. Na pojednávaní dňa 19.1.2015 uviedol, že jednotlivé listiny, ktoré boli predložené zo strany zástupcu žalobcu pri prezentácii na valnom zhromaždení a sú súčasťou spisu v ňom vzbudili pochybnosť o správnosti tam uvedených údajov, resp. správnosti a hodnovernosti týchto listín. Čo sa týka výpisu z obchodného registra žalobcu, ktorý bol predkladaný na predmetnej prezentácii valného zhromaždenia, v zápise údajov u predsedu predstavenstva M. N. je uvedená neexistujúca adresa v Trnave, a to ulica I. U. XXX/XX, SR, čo vyvolalo pochybnosti o tejto osobe, keďže tieto údaje sú nesprávne. Rovnako to platí aj
o plnej moci predkladanej na prezentáciu na predmetné valné zhromaždenie, kde taktiež na overovacej doložke je uvedené, že sa osvedčuje pravosť podpisu M. de N., bytom Trnava, ulica I. U. XXX/XX, pričom platí obdobne ako to uviedol pri výpise z obchodného registra. Pri overovacej doložke S.. I. H. na plnej moci je prepisovaný dátum vyhotovenia tejto doložky, kde pri číselnom označení mesiaca nie je zrejmé, o aký údaj ide. Táto listina nemôže byť spôsobilá na to, aby na základe nej bola úspešná prezentácia uvedeného subjektu, keďže S.. I. H. overoval celú listinu, pričom nejde o verejnú listinu v zmysle príslušných právnych predpisov. Tieto dôvody postačovali na odmietnutie vykonania zápisu zástupcu žalobcu, ako akcionára na predmetnom valnom zhromaždení. Uviedol tiež, že existujú aj ďalšie dôvody, na tie sa však vzťahuje ustanovenie § 194 Obchodného zákonníka, kde je viazaný povinnosťou mlčanlivosti a tejto doposiaľ nebol zo strany žalovaného zbavený.
6. Z výpisu účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca je k 2.10.2013 vedený ako vlastník 3501 ks akcií žalovaného, z lustrácie REGO zo dňa 12.6.2014 zistil, že je tam evidovaný M. de N., r.č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Q. ulica XXXX/XX, Y. a z výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 26.5.2016 zistil, že žalobca je v likvidácii a funkciu likvidátora vykonáva likvidátor I. G..
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Ing. Lukáš Hraňo ako svedok na pojednávaní dňa 9.6.2014 uviedol, že si nepamätá od koho obdržal listiny, ktoré predkladal pri prezentácii žalobcu, že žalobcu zastupoval na predmetnom valnom zhromaždení, keďže o to bol požiadaný štatutárnym orgánom žalobcu, že osobu M. de N. nepozná, komunikoval pritom s právnym zástupcom žalobcu Z.. L. Y..
8. K neúplnej adrese vo výpise v obchodnom registri, pokiaľ sa týka osoby oprávnenej konať za žalobcu a to M. de N., splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 2.3.2015 uviedol, že zápis v obchodnom registri týkajúci sa konateľa má len deklaratórne účinky, a preto je potrebné vychádzať z princípu publicity, to znamená, že to nemá vplyv na to, že zapísaná osoba nie je zapísaná správne, a pokiaľ ide o námietky v časti dátumu na overovacej doložke S.. H. na plnej moci (na čl. 9 spisu),pri prezentácii žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení predkladal originál plnomocenstva s overeným podpisom osoby oprávnenej konať v mene žalobcu opatrenú overovacou doložkou notára Z.. F. I.. K plnomocenstvu, ktoré bolo pripojené k žalobe, uviedol, že to bolo pripojené len na účely podania návrhu vo veci. F.. U. ako prezentátorovi bola predložená iná listina, ktorá bola bezvadná. Zároveň doložil do spisu fotokópiu plnej moci zo dňa 20.12.2010 s osvedčením pravosti podpisu M. de N. na Notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej (čl. 266), fotokópiu výpisu z obchodného registra žalobcu ku dňu 20.12.2010 (čl. 267), ako aj výpis z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, kde je vedený ako vlastník 3501 kusov akcií žalovaného.
9. Súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 23.5.2016, kde namietal trojmesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá je záväzná pre súd ako aj pre účastníkov, a teda akékoľvek listinné dôkazy, resp. doklady, ktoré žalobca predkladá dodatočne a ktoré sú navyše v rozpore s dôkazmi, ktoré predložil v rámci pôvodnej trojmesačnej lehoty a z ktorej vychádzal aj žalovaný, sú nad rámec uvedenej prekluzívnej lehoty a nemožno na ne ako také prihliadať. Uviedol, že samotný žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 30.9.2011 aj následne na pojednávaní dňa 28.11.2011, že listina, ktorá je založená na čl. 9 spisu bola predložená žalovanému pri prezentácii, to znamená, že nemožno prihliadať na nejakú inú listinu. Dôkazné bremeno v tomto smere má žalobca a akékoľvek tvrdenia dodatočne, kedy nielen mení svoje tvrdenia uvedené v žalobe, ale aj tvrdenia uvedené pred súdom sú v rozpore s ustanoveniami príslušných právnych predpisov. V nadväznosti na to poukázal aj na obsah návrhu na začatie konania, v ktorom sám žalobca priamo uvádza na strane číslo 2 žalobného návrhu, aké plnomocenstvo predložil, na strane číslo 1 uvádza, že prílohami tejto žaloby sú listiny v zmysle textu žaloby, teda niet pochýb, že zo strany žalobcu boli predložené podľa tvrdenia samotného žalobcu listiny, ktoré boli predložené k žalobnému návrhu. Ide teda o listinu, ktorá je dôkazom z hmotnoprávneho hľadiska, keďže sa na ňu žalobca odvoláva priamo v žalobnom návrhu a odôvodňuje tým svoj návrh.
10. Splnomocnený zástupca žalovaného (správne má znieť žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) sa nestotožnil s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného na uvedenom pojednávaní, čo sa týka plnej moci na zastupovanie na napádanom valnom zhromaždení, že ide o uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty, keďže žalobcom uvádzané dôvody v žalobnom návrhu neboli dodatočne rozširované, vychádzal iba z tých, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu. Čo sa týka prípadných nezrovnalostí ohľadom plných
mocí na zastupovanie žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení, žalobca uvádzal určité skutočnosti a predkladal listinné dôkazy na základe výzvy súdu, resp. na ozrejmenie rozhodujúcich tvrdení, a teda mal za to, že trojmesačná prekluzívna lehota sa jednoznačne nedá uplatniť, resp. na tento prípad sa nevzťahuje. Zároveň považoval výsluch navrhovaných osôb zo strany žalovaného za nehospodárne a neúčelné dokazovanie, a preto aj nedôvodné.
11. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, ktorí pojednávanie určené na deň 3.10.2016 odročiť nežiadali. Zároveň poukázal na to, že nevykonal výsluch Ing. Z. U. po tom, čo by ho žalovaný zbavil mlčanlivosti na zistenie všetkých dôvodov na odmietnutie prezentácie zástupcu žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení, keďže doposiaľ sa tak aj napriek výzve súdu žalovaným nestalo, F.. Z. U. ako člen štatutárneho orgánu žalovaného pritom má záujem na výsledku sporu a keďže na ozrejmenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkali tohto sporu, súd takýto dôkaz nepovažoval za potrebný a účelný, ktorého vykonanie nijako nemôže zmeniť právne posúdenie uplatneného nároku. Obdobne to platí aj v prípade navrhnutého výsluchu osôb a to F.. M. N. (člena dozornej rady žalovaného) a F.. S. G. (predsedu predstavenstva žalovaného) k okolnostiam odmietnutia prezentácie zástupcu žalobcu, keďže túto viedol F.. Z. U.. Výsluch osoby M. de N. taktiež nevykonal z dôvodu, že jeho výsluch bol navrhnutý na okolnosti existencie tejto osoby a jeho podpisu na plnej moci zo dňa 20.12.2010, pričom z iných dôkazov (REGO) je zrejmé, že takáto osoba existuje, pričom súdu samotný zápis neúplnej adresy bydliska tejto osoby na overovacej doložke na plnej moci, resp. vo výpise z obchodného registra žalobcu nie je skutočnosťou, ktorá sama o sebe by bola spôsobilá mať relevantný právny význam k predmetu sporu. Rovnako nevykonal súd ďalšie dôkazy, nakoľko strany sporu ani intervenient ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 183 , § 131 ods. 1, § 180 ods. 1, 3 a 4, § 184 ods. 1, 4, § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka a vyvodil, že mal v konaní za preukázané, že žalobca, ako akcionár žalovaného, si uplatnil právo na podanie žaloby na súd o určenie neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením žalovaného dňa 30.12.2010 v zákonnej trojmesačnej lehote, ako to ukladá § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetné uznesenia boli prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.12.2010 a žaloba bola súdu doručená dňa 3.3.2011. Žalobca bol v čase konania predmetného valného zhromaždenia žalovaného jeho akcionárom, čo vyplynulo z doloženého výpisu z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa 30.12.2010, resp. z výpisov aj po uvedenom dátume, teda žalobca osvedčil aj svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
13. K námietke právneho zástupcu žalovaného, že žalobca dodatočne v priebehu konania predkladal inú listinu plnej moci zo dňa 20.12.2010 /čl. 266/ ako pôvodne k žalobe /čl. 9/, súd poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/21/2000, v ktorom bol vyslovený právny názor, že žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká (prekluduje) a žalobca na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už nemôže mať úspech. Uznesenie valného zhromaždenia môže trpieť viacerými vadami, ktoré môžu byť dôvodom pre vyslovenie jeho neplatnosti. Závisí od vôle každej osoby oprávnenej podľa § 131 a § 183 Obchodného zákonníka, ktoré dôvody neplatnosti bude uplatňovať, prípadne či vôbec bude neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia uplatňovať. Rámec súdneho konania je tak daný obsahom žaloby. Súd preto o rozhodovaní o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia skúma len tie dôvody neplatnosti, ktorých sa oprávnená osoba v žalobe dovoláva.
14. Súd prvej inštancie uviedol. že žalobca v priebehu konania neuvádzal (nedopĺňal) ďalšie dôvody neplatnosti napádaných uznesení VZ žalovaného, len následne tvrdil, že plnú moc na zastupovanie žalobcu zo dňa 20.12.2010, ktorú predložil pri prezentácii na VZ zodpovedala predloženej fotokópii plnej moci na čl. 266 a nie fotokópii plnej moci na čl. 9 spisu.
15. Čo sa týka predmetnej plnej moci zo dňa 20.12.2010 na zastupovanie žalobcu na napádanom valnom zhromaždení žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že k žalobe bola pripojená fotokópia plnej moci zo dňa 20.12.2010 /čl. 9/, kde podpis osoby - M. De N. (predsedu predstavenstva žalobcu), bol notársky osvedčený na Notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej (legalizácia). Pod uvedeným osvedčením pravosti podpisu je pripojená ďalšia doložka notára S.. I. H., ktorou došlo k osvedčeniu opisu uvedenej listiny (vidimácia), čo je zrejmé zo samotného textu osvedčovacej doložky v znení: „osvedčujem, že táto 2 stranová fotokópia doslovne súhlasí s predloženým originálom, skladajúcim sa z 2 strán“. Osvedčovacia
doložka je zároveň opatrená dátumom, kde pri údaji mesiaca je zrejmé, že tento údaj bol prepisovaný, keďže tam uvedená číslica 12 prekrýva pôvodný údaj, zrejme číslicu 10. Na pojednávaní zo dňa 30.9.2011 a následne aj zo dňa 28.11.2011 splnomocnený zástupca žalobcu označil práve túto plnú moc ako listinu, ktorú predkladal pri prezentácii žalobcu. Až následne, v priebehu konania, keď vada osvedčovacej doložky bola žalovaným namietaná, žalobca na pojednávaní dňa 2.3.2015 uvádzal, že predkladal plnú moc, ktorej fotokópia zodpovedá čl. 266, ktorá obsahuje iba osvedčenie podpisu M. De N., bez osvedčovacej doložky S.. I. H.. Takýto postup žalobcu sa javí súdu ako účelový, a preto pri svojom rozhodovaní mal za to, že pri prezentácii na predmetné valné zhromaždenie žalovaného bola predkladaná splnomocneným zástupcom žalobcu práve listina - plná moc zo dňa 20.12.2010 obsahovo totožná s jej fotokópiou ako je založená na čl. 9 spisu. Napokon uvedené potvrdil aj Ing. Z. U. pri svojom výsluchu dňa 9.6.2014, kde uviedol, že jemu ako subjektu, ktorý bol poverený prezentáciou akcionárov na uvedenom valnom zhromaždení boli predkladané zo strany žalobcu listiny, ktoré sú súčasťou spisu, resp. na pojednávaní dňa 19.1.2015, kde priamo namietal uvedenú osvedčovaciu doložku na plnej moci zo dňa 20.12.2010, ktorá plná moc je na čl. 9 spisu. Zdôraznil súd prvej inštancie, že napokon aký dôvod by mal žalobca predkladať súdu fotokópiu plnej moci zo dňa 20.12.2010 s overovacou doložkou Mgr. H., keď zároveň disponoval plnou mocou bez uvedenej overovacej doložky a zároveň túto plnú moc mal podľa jeho udania doložiť pri prezentácii žalobcu, ktorý si ju mal ponechať a napriek tomu sa táto nachádza u žalobcu.
16. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) poukázal na to, že v právnej úprave sa za overenú listinu považuje mimo iného listina vydaná súdmi a inými orgánmi justičného typu, rozhodnutia, osvedčenia, výpisy z verejných zoznamov vedenými týmito orgánmi.
17. S poukazom na ust. § 205 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v zmysle ktorého listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, súd prvej inštancie uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon pozitívne vymedzuje verejné listiny. Listiny, ktoré nemajú povahu listín verejných sú listinami súkromnými. Zásadný rozdiel medzi verejnou a súkromnou listinou spočíva v ich dôkaznej sile. U súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. U verejnej listiny dôkazné bremeno leží naopak na tom, kto popiera jej správnosť. V prípade, keď strana poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, platí, že strana, ktorá túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkaznú povinnosť a bremeno dokazovania; táto strana teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny. Oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdila skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.
18. Listina označená ako plnomocenstvo zo dňa 20.12.2010 /čl. 9/, ktorú predložil splnomocnený zástupca žalobcu pri prezentácii, je opatrená overovacou doložkou Mgr. I. H., notára v Košiciach, ktorej dátum vydania je prepisovaný, teda ju nemožno považovať za osvedčený opis listiny (keďže údaj o dátume vydania nie je jednoznačne daný), teda ani ako verejnú listinu. V danom prípade tak išlo o púhu fotokópiu listiny, ku ktorej následne pripojil overovaciu doložku S.. I. H., ktorá je však z vyššie uvedených dôvodov neplatná a nevyvoláva s tým spojené právne následky.
19. V prípade predmetnej prezentácie akcionárov na valné zhromaždenie z pozvánky ako aj stanov žalovaného vyplýva, že akcionár, právnická osoba predloží pri prezentácii v prípade splnomocnenca aj plnú moc. Podľa názoru súdu, prezentácia zo svojej povahy vyžaduje, aby išlo o originál listiny, prípadne zákonným spôsobom osvedčený jej opis (použiteľný na právne úkony), teda v podobe verejnej listiny a nie v akejkoľvek písomnej podobe. Len takáto kvalifikovaná plná moc je spôsobilá vyvolať právne účinky s tým spojené, a to overenie zákonom stanovených údajov týkajúcich sa akcionára (napr., či písomne udelená plná moc pre zástupcu akcionára na valnom zhromaždení bola podpísaná osobami
oprávnenými konať za akcionára, resp. či ide o prejav vôle tam uvedeného subjektu). Ak by súd pripustil iný výklad, postačovalo predložiť akýkoľvek písomný text (fotokópiu), čo by zmarilo možnosť overiť si rozhodujúce informácie o subjekte, resp. jeho prejavenej vôli, ktorý takúto plnú moc vystavil. Napokon aj sám žalobca nepredkladal akúkoľvek plnú moc, ale opis vyhotovený povereným notárom, ktorý považoval za verejnú listinu.
20. Tým, že žalobca nepredložil plnomocenstvo pre splnomocneného zástupcu žalobcu v kvalifikovanej podobe, podľa súdu neboli splnené podmienky na jeho prezentáciu a prezentátor správne odmietol prezentáciu takéhoto subjektu na valnom zhromaždení žalovaného. Na uvedené nemá vplyv ani obsah odôvodnenia odmietnutia zápisu žalobcu, ktorý je dostatočne určitý, keďže u žalobcu absentovala podmienka prezentácie - plná moc pre splnomocnenca, pričom § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka neurčuje pre spoločnosť povinnosť uvádzať dôvody podrobne, preto ich formulácia v prejednávanej veci zodpovedá zákonnej úprave.
21. Keďže nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu prezentácie žalobcu ako akcionára, neboli zo strany žalovaného porušené práva žalobcu ako akcionára žalovaného, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný a intervenient na strane žalovaného mali vo veci plný úspech, priznal im súd prvej inštancie plnú náhradu trov konania.
23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že odmietnutie vykonania zápisu do listiny prítomných akcionárov vykonáva spoločnosť prostredníctvom splnomocnenej osoby - prezentátora a uvedie skutočnosť odmietnutia vykonania zápisu do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Uvedené konanie malo za následok obmedzenie práv akcionára zúčastniť sa na riadnom valnom zhromaždení žalovaného. Konanie osoby splnomocnenej vykonávať prezentáciu je právnym úkonom. Citujúc ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že odmietnutie vykonania zápisu do listiny prítomných akcionárov trpí neplatnosťou, nakoľko na základe uvedeného dôvodu odmietnutia nie je možné zistiť aké konanie/ nekonanie/predloženie/nepredloženie listiny akcionára bolo dôvodom pre „nesplnenie zákonných podmienok“ vykonávať práva akcionára na predmetnom valnom zhromaždení. Akcionár nemal možnosť vydedukovať/výkladom alebo iným zmyslom určiť presný dôvod odmietnutia, rovnako ako každá iná strana, čo znamená, že je splnená podmienka neurčitosti právneho úkonu, a teda je uvedený právny úkon neplatný. Žalovaný v priebehu konania uviedol dodatočne ako dôvod odmietnutia prepisovaný dátum na overovacej doložke plnomocenstva a súd v danej veci neprihliadol na dôvod uvedený v čl. III odvolania.
24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a argumentáciu žalobcu v celom rozsahu popiera. Uviedol, že trvá v celom rozsahu na doterajších tvrdeniach o skutkovom a právnom stave veci. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolanie žalobcu odmietol resp. aby odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rešpektujúc zákonné obmedzenia vyplývajúce z ust. § 365 ods. 3 CSP a § 380 ods. 1 CSP sa k odvolaniu vyjadril iba v rozsahu žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu. Zdôraznil, že spoločnosť žalobcu bola v roku 2012 zrušená a vstúpila do likvidácie. Aj vzhľadom na to zastával názor, že žalobca nemá skutočný záujem na existencii a fungovaní žalovanej spoločnosti, pričom postup žalobcu hodnotil žalovaný ako účelový, na ujmu a škodu spoločnosti žalovaného. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom predkladané dôkazy a tvrdenia sú vzájomne rozporné, a teda žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Zastával názor, že v odvolaní použitá argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvolať následky, ktoré žalobca v odvolaní požaduje, keďže žalobcom uvádzané dôvody odvolania relevantne nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. Uviedol, že okresný súd na vec aplikoval správne hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia zákona a že právne normy použité na daný prípad okresný súd správne interpretoval a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že na základe obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku možno konštatovať, že okresný súd sa v rozhodnutí riadne a v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, vykonanými dôkazmi a že napadnutý rozsudok je vecne správny, v súlade s právom strán konania na zachovanie spravodlivosti a zákonnosti.
25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené 23.12.2016, písomne nevyjadril.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva:
28. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namietal odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
30. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, namietaný odvolací dôvod nie je daný.
31. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, pričom nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
32. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie, a teda nie sú dané dôvody, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka žalobcu nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie vec posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne na zistený skutkový stav aplikoval.
34. Odvolaciu námietku žalobcu, že v listine prítomných akcionárov nie je dostatočne špecifikovaný dôvod odmietnutia zápisu žalobcu ako akcionára odvolací súd považuje za nedôvodnú. Ak spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia (§ 185 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že citované ustanovenie nestanovuje spoločnosti povinnosť podrobne špecifikovať dôvody odmietnutia, odvolací súd má za to, že zápis vykonaný žalovaným zodpovedá zákonnej úprave.
35. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to , že intervenientovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia trovy odvolacieho konania nepriznal.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).