Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-20-2012.pdf
PDF · 118.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: K. XX, A., občan SR, proti žalovanému: F. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: K. XX, A.F., občan SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode takto
rozhodol:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd p r i k a z u j e byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres Kežmarok, obec Kežmarok, katastrálne územie Kežmarok.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. sumu 4 000,- €, a to v mesačných splátkach splatných vždy k 25.dňu v mesiaci po 500,- € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok trovy konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaným návrhom žiadala, aby jej súd pridelil majetok, a to byt na K. XXX/XX. Uviedla, že jej bývalý manžel je toho času vo výkone väzby v Q. za týranie blízkej a zverenej osoby. Byt odkúpili v čase spoločného manželstva. Po prepustení bývalého manžela na slobodu nepripadá do úvahy spoločné nažívanie. Na bývalého manžela, ako uviedla v návrhu, je toho času uvalená exekúcia, ktorú by potom mohli uvaliť na byt, keďže byt patrí zatiaľ aj jemu. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so synom F., ktorý študuje na vysokej škole, s dcérou T., ktorá navštevuje 3. ročník strednej školy v Kežmarku, s dcérou K., ktorá je žiačkou 8. ročníka základnej školy, so synom Š., ktorý navštevuje 5. ročník základnej školy, s dcérou M., ktorá navštevuje 4. ročník základnej školy a so synom E., narodeným XX.XX.XXXX. Žije so 6 deťmi, nemá finančné prostriedky, aby vyplatila exmanžela, preto žiadala súd, aby určil minimálne vyplatenie majetku po prijatí prijateľných splátok a byt aby prisúdil jej. 2. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol že majetok počas trvania manželstva nadobudli spoločne, podieľali sa na tom rovnakým dielom. S návrhom bývalý manžel nesúhlasil. Uviedol, že novomanželskú pôžičku, ktorá bola 50 000 Kčs je ochotný uhradiť, ale len do dlžnej sumy, ktorá bola ku dňu 11.9.2008. Dlh od jej brata Š. B. bol dlhom manželky. Práčku si kúpila bez toho, aby sa s ním poradila, nemá povinnosť podieľať sa na jej pôžičkách. Vyjadril sa aj k ďalším pôžičkám. Čo sa týka výživného na deti vo výške dlhu 3600 eur, to berie na seba, tak ako aj povinnosť platiť na tieto deti ako to stanovil súd. Byt patrí
v polovici zo zákona jemu a nie je prepísaný na deti F., T., K., Š. a F.. Mal pocit, že bývala manželka a druh chcú byt odpredať a uhradiť tak dlhy, ktoré neuváženým vyberaním pôžičiek sami spôsobili. Nechcel, aby bol ohrozený majetok detí a aby títo boli vystavení riziku, že chybou exmanželky a jej druha prídu o všetko. Súhlasil, ak by manželka chcela byť predať, ale musela by preukázať, že s deťmi má kde bývať, polovicu sumy za byt by musela uložiť do banky na účty jeho deti do ich plnoletosti. Uviedol, že on nechce ani nábytok ani cent od svojej bývalej manželky ,ani od jej druha. Chce len svoje osobné veci. 3.Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že nie je pravda, že sa s bývalým manželom na niečom spoločne podieľali rovnakým dielom. Novomanželská pôžička bola spoločná, keby na ňu prispieval, nedostalo by sa to exekúcie. Všeobecná poisťovňa bol jeho dlh, nie jej a ona ho vyplatila za neho. Ostatné pôžičky mala, keď spolu nežili, preto ich uhradí sama. Byt odkúpila sama, on sa bol len podpísať ako spoluvlastník. Súhlasila aby časť bytu, ktorá je napísaná na neho, bola pripísaná na ich 5 deti, a to F. X. narodeného XX.X.XXXX, T. X., narodenú XX.X.XXXX, K. X., narodenú X.X.XXXX, Š. X., narodeného X.X.XXXX, M. X., narodenú X.X.XXXX. Uviedla tiež, že novomanželská pôžička bola spoločná, v zdravotnej poisťovni to bol len jeho dlh, ktorý ale vyplatila ona, lebo on nemal žiaden príjem. Ostatné pôžičky a dlhy ktoré mali počas manželstva, a ktoré vyplatila, nežiada aby jej bývalý manžel vyplatil. Nemajú žiaden majetok, ktorý by si mohli deliť, ide o im len o byt. Uviedla, že bývalý manžel je vo väzení za týranie blízkej a zverenej osoby a má obavy, že po prepustení tam bude chcieť znova bývať. Nechce od neho žiadne vyrovnanie za pôžičky a dlhy, ktoré vyplatila sama. Tie ostatné dlhy čo má, uviedla kvôli tomu, že keby si nárokoval o vyplatenie svoje čiastky, aby súd vzal na vedomie, že nemá z čoho platiť. Na výživnom dlhuje za 3 roky ( vyjadrenie z 20.5.2013 ) a je si istá, že tie peniaze v živote neuvidí. 4.Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je len byt s príslušenstvom na LV č..XXXX k. ú. A. a nič viac. Nemajú ani žiaden hnuteľný majetok. Ona je zamestnaná vo firme Plastiflex s.r.o., Slovakia s čistým mesačným príjmom približne 560,- €. Z tohto príjmu, okrem toho že sa stará o deti, ktoré pochádzajú z manželstva, má ešte jedného syna. Má priateľa, s ktorým ale nevedú spoločnú domácnosť. Bývalý manžel prispieva na deti spolu 150,- €. Zo svojho príjmu musí hradiť aj pôžičky, ktoré má od nebankových spoločnosti Cetelem a Provident, spolu mesačne 130,- €. Ešte platí Uni Credit banke na debetnú kartu 80,- €. Má výdavky aj v súvislosti s liekmi, ktoré kupuje sebe a dcéram, nakoľko jedna má cukrovku, druhá psoriázu, čo je asi 50,- € mesačne. Podľa jej názoru byt s pozemkom má hodnotu aj so spoločnými časťami bytového domu 12 000 €. 5.Žalovaný na pojednávaní uviedol že súhlasí s rozsahom BSM, teda že predmetom je len byt, ktorý má takú hodnotu, ako hovorí žalobkyňa. Na pojednávaní 26.9.2013 uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Alma s.r.o., stavebná spoločnosť v Kežmarku. Pracuje tam na dohodu. Priemerné čistý mesačný zárobok je 54,- €. Predložil dohodu o pracovnej činnosti v zmysle ktorej hrubá hodinová mzda je 1941.- € a dohodnutý rozsah pracovného času je maximálne 10 h týždenne. Preto si chodí aj privyrábať, keď niekomu treba nejakú stavebnú činnosť alebo nejakú inú. Niekedy si zarobí aj dvesto eur. 6.V priebehu konania strany navrhli, aby byt nebol prikázaný do vlastníctva nikoho z nich, ale aby bol súdom predaný a výťažok rozdelený. Súd vykonával úkony smerujúce k predaju bytu, avšak neskôr si to rozmysleli, a s týmto návrhom nesúhlasili. 7.Žalobkyňa dňa 27.10.2017 adresovala súdu vyjadrenie, že nesúhlasí s predajom majetku a rozdelením výťažku. Byt získala do prenájmu a následne ho odkúpila z materskej. Za celý čas, čo boli manželia živila rodinu a dávala peniaze na domácnosť. Bývalý manžel neprispieval alebo prispieval minimálne. Od roku 2008 vôbec neprispieva na domácnosť. Je matkou 5 detí, z toho traja sú študentmi strednej školy a jeden materskej školy. Z platu, ktorý dostáva je ťažko vyžiť. Keby sa byt predal, tak s deťmi skončí na ulici, lebo nemá kam ísť a za peniaze, čo by dostala z predaja bytu, si nový byt nekúpi. Bývalý manžel neprispieva na domácnosť, musela za neho platiť dlhy, do tejto domácnosti nedal nič, ona sa stará o deti a má právo na jeho čiastku ona alebo deti. Z jeho strany bol doručený list že svoju čiastku prepisuje na deti a ona s tým súhlasila. 8.Dňa 25.1.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí, predaj bytu by nebol výhodný ani pre jedného z nich. Vzhľadom na to, že majetok nadobudli počas manželstva a k jeho získaniu prispeli rovnakým dielom, navrhol, aby súd tento majetok ponechal vo vlastníctve oboch účastníkov. S tvrdeniami žalobkyne, že majetok získala sama nesúhlasil a považoval jej tvrdenia za nepravdivé a účelové. Mal za to, že do popredia radí svoje osobné záujmy a potreby ktoré sú ovplyvnené jej ženatým priateľom, s ktorým má syna, o ktorého nejaví žiadny . Tiež mal za to, že žalobkyňa neprihliada na záujmy ich spoločných detí. Žiadal teda, aby byt súd ponechal vo vlastníctve oboch účastníkov konania, s rovnakými právami a povinnosťami k danému majetku, čím sa predíde neuváženému konaniu jednej alebo druhej strany. Taktiež žiadal, aby súd ponechal možnosť vyplatenia majetku jednou alebo druhou stranou konania, čo je 12 000,- €, čím by mali obaja účastníci možnosť získať tento majetok.
9.Na ďalších pojednávaniach žalobkyňa predložila doklady preukazujúce, že vložila do nadobudnutia majetku, ako aj do jeho udržania viac, ako bývalý manžel. Navrhla, aby súd predvolal a vypočul jej brata Š. B.. Žalovaný uviedol, že pracuje od januára 2018 vo Vajexe. Zmluvu má do konca roka 2018, jeho čistý mesačný príjem za január 2018 bol 280,35 €. Na účet mu išlo 120,47 €, z toho sa platí samozrejme ešte poistné, daň, ostatné zrážky, teda výživné 116,14 eur, exekúcie 43,74 €. Navrhol, aby súd vypočul jeho bývalú svokru a svedka O., od výpovedí ktorý neskôr ustúpil. 10.Na ďalšom pojednávaní na otázku sudkyne, čo predstavujú doklady, ktoré predložila žalobkyňa zo Slovenskej sporiteľne, a.s. táto uviedla, že sú to splátky mladomanželskej pôžičky, ktorú platila ona. Doklady zo Švajčiarska sú tie, ktoré platila buď ona sama, alebo za pomoci jej rodiny, keď tam zomrela dcéra. Ešte tam treba vyplatiť asi 1700 frankov. Na otázku sudkyne či obaja účastníci trvajú na tom, že jediné čo je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM ) je byt, a či trvajú na tom, že tento má hodnotu 12 000 € obaja zhodne u viedli že áno. Žalobkyňa uviedla že v byte býva ona, aj žalovaný, bývajú tam aj ich 4 spoločné deti, z toho maloletá je len dcéra M., ktorá má 16 rokov a je tehotná. Býva tam tiež dcéra K., ktorá má 20 rokov, ale chodí ešte na strednú školu, syn Š., ktorý má 18 rokov a chodí takisto na strednú školu a 27 ročný syn F.. Bývalý manžel sa do bytu nasťahoval 15. decembra 2017, uviedol, že odíde, ale je tam doteraz. Na domácnosť neprispieva, má mu kupovať ešte cigarety, stravu a všetko. V decembri dal 170,- €, ale v tom malo byť aj výživné. Má platiť na 3 deti. V januári a februári jej dal tiež nejaké peniaze, 120 € a 140 €, a ešte stále pýta peniaze na cigarety a stravu. Žalovaný na otázku sudkyne ako dlho bol vo výkone trestu aj s väzbou uviedol, že 4 roky aj niečo. Prepustený bol 17. júna alebo júla 2013. Na ďalšiu otázku, kde býval od prepustenia do 15.12.2017 uviedol, že býval v drevárke, a potom išiel preč, chodil po stavbách, po robotách, chvíľu býval u sestry, predtým ako sa vrátil do bytu býval na ubytovni Hviezda v Bratislave, kde robil na stavbe. Predložil súdu ním písaný doklad, že dňa 12.1.2018 dal žalobkyni 144,- €, z toho 76 € na výživné, 40 € dlh na výživnom a 28 € nevedel načo použila. Dňa 14.2.2018 jej dal na účet 116 €, čo je výživné a dlh na výživnom 40 €, a tiež jej dal 30,- €, a to10,- € na elektrinu, 10,- € na vodu, 10,- € na plyn, 10,- € je vrátil pôžičku a tiež 12.2.2018 jej dal 11 kusov stravných lístkov po 3,40 eur. 11.Súd vypočul svedka Š. B.K., ktorý je bratom žalobkyne a bývalým švagrom žalovaného. Uviedol, že ako účastníci žili vie len z rozprávania mamy, brata a sestry ani nie. Teda akurát vie, že sa rozviedli a že dôvodom bolo že ju bil. Sem tam sa navštevovali, keď bol on u nich, tak bolo všetko normálne. K žiadnym relevantným skutočnostiam súvisiacim s predmetom konania sa svedok vyjadriť nevedel. 12.Žalobkyňa v záverečnom návrhom uviedla, že trvá na tom, čo už v priebehu konania povedala a nevie si predstaviť, či žalovaný chce žiť s nimi v tom jednoizbovom byte. Žalovaný uviedol že sa v byte nadrel, nech ide preč ona, veď v podstate žije s tým chlapom, ktorý nevie ako sa volá, má s ním dieťa, on robí v Nemecku, robil vo Francúzsku, a nevie tie veci isto, teraz je asi príživník, lebo furt ho tu vidno, ale on je ženatý, takže z toho asi nič. 13.Z vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov svedka B., zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 1.12.2010 pod spisovou značkou 8C 218/2010, z výpisu z listu vlastníctva č. 3144, katastrálne územie Kežmarok, z exekučných príkazov, z trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Kežmarok pod spisovou značkou 6P 218/ 04 zo dňa 19.11.2004, s uznania dlhu , z rozsudku Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 CoP/5 /2011 zo dňa 11.10.2011, z fotokópie ústrižku poštovej poukážky, z faktúry vystavenej exekútorským úradom JUDr Michala Bulka, zo zápisníc o hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnili v konaní 1T9/2009, zo zápisnice o prevzatí bytu, z bankových výpisov zo Slovenskej sporiteľne, z faktúry a ďalších dokladov do Švajčiarska, z faktúry vystavenej pohrebnými službami, s uznania dlhu a dohody o jeho splátkach uzavretej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a žalovaným, kde sa žalovaného je podpísaná žalobkyňa, z rozhodnutia Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Kežmarku, z príjmových dokladov vystavených spoločnosťou Tatraľan a.s. Kežmarok, z rozhodnutia Úradu práce hlavného mesta Prahy, z potvrdení o výplate dávok žalovanému, z potvrdenia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Kežmarok z 19.3.1998 a 19.4.2004, tiež 26.1.2005, zo mzdových dokladov , ako aj ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.8.1990. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod spisovou značkou 8C 218 / 2010 zo dňa 1.12.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2011 a stal sa vykonateľným dňa 21.2.2011. Týmto rozsudkom boli, v tom čase ešte 4 maloleté deti, zverené do osobnej starostlivosti matky, teda žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcom 30% sumy životného minima. Už z tohto rozsudku je zrejmé, že dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov a agresivita žalovaného. Súd mal k dispozícii aj trestný rozkaz vydaný v konaním konaní 6T/218/04 z 19.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2014 a obžalovaný F. X. bol týmto trestným rozkazom uznaný za vinného z trestného činu neplnenia vyživovacej
povinnosti podľa § 213 ods. 1 trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov a zároveň mu súd uložil primerané obmedzenie, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl riadne platil bežné výživné a uhradil aj výživné zaostalé. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod spisovou značkou 5P/70/2011 bol žalovaný zaviazaný na výživné pre mal. deti K., T., M. T. Š. za obdobie od nástupu do ÚVV do rozvodu rodičov čiže od 11.9.2008 do 31.1.2011 tak, že toto výživné má platiť vo výške 24,40 9 € mesačne a od 1.7.2009 vo výške 25,30 6 € mesačne a od 1.7.2010 po 25,30 8 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 11.9.2008 do 31.1.2011 u každého z detí v sume 718,58 €, t. j. spolu vo výške 2874,30 € mal povolené splácať po 40 € mesačne. Výživné mu teda bolo určené najnižšie aké mu určené mohlo byť. V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. značkou 1T9/2009 bol žalovaný, tam obžalovaný, stíhaný a odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa paragrafu 208 ods.1písm.a), ods. 2 písm. d) trestného zákona. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.2.2010. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zariadením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný bol uznaný vinným z toho, že od leta roku 2004 až do 27.8.2008 v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu opakovane vulgárne nadával svojej manželke, pľul na ňu, hádzal do nej rôzne predmety, a to nožík, popolník, hrniec, popolník jej hodil aj do hlavy, a toto konanie sa opakovalo a v mesiaci júl 2008 chcel tiež do nej hodiť popolník ale ju netrafil, často kričal že má vypadnúť z domu, vyhrážal sa jej že ak sa s ním rozvedie, tak ju zabije, a to tak že ju zavesí na hák a bude ju rezať po kúskoch, taktiež v uvedenom období ju fyzicky napádal, a to najmenej jedenkrát týždenne tým spôsobom, že pod vplyvom požitého alkoholu ju udieral päsťami do oblasti tvare, kopali do brucha alebo ju udrel otvorenou dlaňou v oblasti tvare, v období od mesiaca august 2007 až do 27.8.2008, kedy bola zamestnaná, ju napadol fyzicky dvakrát , najskôr jej vulgárne nadával, potom ju udrel otvorenou dlaňou do tvare, postavil sa zozadu a päsťou ju udrel do oblasti krku, pritom jej neboli spôsobené zranenia vyžadujúce si lekársku starostlivosť. Okolo 20.8.2008 sa jej vyhrážal že podpáli dom, pričom v období posledného roka jej nadával vulgárne, vyhrážal sa jej zabitím, že jej rozbije ústa, a to takmer každý druhý deň, čím takto v nej vyvolával strach a stres, a taktiež dva až 3 krát do mesiaca v období roka 2008 v mieste trvalého bydliska pod vplyvom požitého alkoholu vyvolával hádky so svojím synom, maloletým F. a následne ho udrel päsťami, remeňom alebo káblom po celom tele, vulgárne mu nadával, pritom tak toho bil pre rôzne maličkosti a aj preto, že bránil svoju matku pred jeho ubližovaním voči nemu a naposledy ho fyzicky napadol dňa 27.8.2008 čase okolo 22:00 hod., kedy po príchode domov, pod vplyvom požitého alkoholu ho udrel nástavcom od vysávača do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenie - udretie, pohmoždenie a modrinu oblasti ľavého oka s dobou liečenia do 7 dní. Je nesporné, že takéto správanie sa žalovaného, ktoré bolo kvalifikované ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby je nevyhnutné posudzovať aj v rámci občiansko súdneho konania ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Keď súd spomínal trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy, je pravda , že nešlo o dieťa pochádzajúce z manželstva strán tohto sporu, ale zároveň v tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove 13 CoP/5/2011, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, teda rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.5.2011 pod spisovou značkou 5P/70/2011. Voči tomuto rozsudku sa otec, teda žalovaný odvolal a uviedol, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že sa v období od 11.9.2008 nachádzal v kolúznej väzbe na základe rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok, pričom svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil hneď pri nástupe do väzby. Krajský súd konštatoval okrem iného, že povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu. Odvolateľ, čiže žalovaný v tomto konaní, v čase rozhodnom pre určenie výživného riadne nepracoval a privyrábal si len brigádnicky. Vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, ktorá je predmetom tohto konania, ako uvádza krajský súd, si riadne neplnil v čase rozhodovania súdom prvého stupňa, ani neplní doposiaľ, kedy sa nachádza v situácii, ktorú si privodil sám svojou trestnou činnosťou. Žalovaný si teda riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, naviac v období od 11.9.2008 do júna alebo júla 2013, ako sám uviedol, bol najskôr vo väzbe, neskôr vo výkone trestu. V tomto období výlučná starostlivosť o deti a domácnosť bola len na žalobkyni, a treba zdôrazniť opätovne že bol uznaný vinným a bol mu uložený trest pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Listinné dôkazy v spise preukazujú ,že náklady spojené s domácnosťou a starostlivosťou o udržanie majetku patriaceho do BSM boli prevažne, ak nie výlučne na žalobkyni, o osobnej starostlivosti ani nehovoriac. Tá zo svojho príjmu hradila aj dlhy žalovaného, ako to sama uviedla. a ako je to zrejme napríklad aj s uznania dlhu a dohody o jeho splátkach uzatvorenej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a platiteľom poistného, teda žalovaným, čo podpísala žalobkyňa. Tento dlh aj uhradila, čo žalovaný nerozporoval. Rovnako, keď bol dotazovaný sudkyňou na pojednávaní za čo sú ústrižky poštových poukážok, ktoré predložil súdu a čo sa tým platilo, tak uviedol že
nevie a že je pravda, že to platila O.. Doklady ktoré predložil sám žalovaný svedčia aj o tom, že bol dlhšie obdobie nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v Českej republike. Náklady spojené s nešťastím, ktoré sa účastníkom, ako rodičom stalo, keď im zomrela dcéra vo Švajčiarsku, hradila sama žalobkyňa, rovnako ako aj splácala mladomanželskú pôžičku. Pri vyporiadaní BSM sa musí prihliadať aj na záujmy maloletých deti, všetky maloleté deti boli rozvodovým rozsudkom zverené do východnej starostlivosti matky, teda žalobkyne, ktorá sa o ne aj riadne starala a zabezpečovala celú domácnosť. V súčasnosti je maloletou už len dcéra M. narodená X.X.XXXX, ktorá žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, ktorej bola zverená do výchovy a osobnej starostlivosti. 14.Ako to už je vyššie uvedené, medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom vyporiadania BSM je len byt s príslušenstvom a zhodli sa tiež na hodnote tohto bytu, teda na sume 12 000 € . O tom, že byt skutočne patrí do BSM svedčia dôkazy, ktoré sú v spise, a to zápisnica o prevzatí bytu z 30.6.1992 a Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi predávajúcim, Tatraľan a.s. Kežmarok a kupujúcimi T. X., rodenou B. a F. X., teda stranami tohto sporu dňa 27.8.2001, teda počas trvania manželstva. 15.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 16.Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
17.Podľa § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
18.Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
19.Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20.Podľa § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523143a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
21.Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
22.Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
23.Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
24.Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
25.Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
26.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
27.Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhradzovania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sa spravidla uhrádzajú v peniazoch, ale nie je vylúčené, že budú predstavovať aj hodnotu práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie veci. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov.
28.Ustanovenie § 150 svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143.
29.Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.
30.Podľa § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31.Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru.
32.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri vyporiadavaní BSM strán sporu, vzhľadom na všetky uvedené relevantné skutočnosti, súd nevychádzal z princípu parity, ale všetky tieto skutočnosti zohľadnil a podľa toho zákonne a spravodlivo rozhodol. Žalobkyni vzhľadom na jej príjmy a výdavky ( pre ktoré jej bolo aj priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ) a skutočnosť, že si len vybavuje hypotéku, ako sama uviedla ( aby mohla žalobcu vyplatiť ), povolil v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. plnenie, ktoré je povinná žalovanému vyplatiť, splácať v mesačných splátkach s tým, že nezaplatením splátky sa stane zročným celý dlh.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).