Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-278-2014.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/278/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: XL seven, s.r.o. so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 35 959 941, zastúpený AK DVORECKÝ & PARTNERS, s.r.o., Grösslingova 50, Bratislava, proti žalovanému: F.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Kresánkova 2, Bratislava, štátny občan SR, zastúpený Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 30.000,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 30.000,- eur od 01.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. Platobný rozkaz č.k. 25Ro/2229/2013- 26 zo dňa 22.09.2014 sa zrušuje.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2013, doplnenou podaním zo dňa 25.02.2014 a 08.04.2016 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 30.000,- eur s dohodnutou zmluvnou pokutou 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 01.10.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 01.10.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 06.08.2012 so spoločnosťou G. U. A. s.r.o. so sídlom Remeselnícka 42, Nitra, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť G. U. A. s.r.o. ako veriteľ poskytla žalovanému pôžičku v sume 30.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 30.09.2012. Žalovaný svoj záväzok ani len čiastočne doposiaľ nesplnil. Dňa 18.06.2013 uzavrela spoločnosť G. U. A. s.r.o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej spoločnosť G. U. A. s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému v sume 30.000,- eur spolu so všetkým príslušenstvom na žalobcu. 2. Platobným rozkazom zo dňa 22.09.2014, č.k. 25Ro/2229/2013-26 súd žalobe vyhovel.
3. Pretože sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd platobný rozkaz zrušil. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.05.2015 uviedol, že v období pred dňom, kedy došlo zo strany žalovaného ako dlžníka k údajnému uzavretiu zmluvy o pôžičke s veriteľom spoločnosťou G. U. A. s.r.o. absolvoval žalovaný niekoľko osobných stretnutí s F.. H. Z., bytom E. 50, Q., v tom čase konateľom a zároveň spoločníkom G. U. A.. Účelom týchto stretnutí bolo dohodnúť spoločný postup žalovaného a G. U. A. s.r.o. v súvislosti s investičným projektom spoločnosti M., s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, a teda žalovaný spolu s G. U. A. s.r.o. ako obchodní partneri sa mali spoločne finančne podieľať na investičnom projekte spoločnosti M. s.r.o. Suma 30.000,- eur, ktorá bola predmetom údajnej zmluvy o pôžičke mala predstavovať finančný vklad G. U. A. s.r.o. do spoločného podnikania
so žalovaným, za čo mal byť žalovanému poskytnutý 49% obchodný podiel v spoločnosti M. s.r.o. Z tohto titulu vystavila aj spoločnosť M. s.r.o. dňa 03.07.2012 spoločnosti G. U. A. faktúru č. 201201001 ako odberateľovi. Uvedená faktúra zo dňa 03.07.2012 však nikdy zo strany G. U. A. s.r.o. uhradená nebola, aj napriek tomu, že za účasti dcéry žalovaného M. S. došlo k ústnej dohode medzi žalovaným a F.. H. Z., konajúcim v mene G. U. A. s.r.o., že G. U. A. s.r.o. sa bude spolu so žalovaným finančným vkladom podieľať na investičnom projekte spoločnosti M. s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vyplýva z vyššie uvedeného skutkového stavu, uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a G. U. A. s.r.o. zo dňa 06.08.2012, ktorej predmetom je finančná pôžička vo výške 30.000,- eur, bolo sprevádzané nedostatkom vážnosti vôle na strane oboch zmluvných strán. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria simulované právne úkony. Uviedol, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len ,,naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon, podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade predstavuje zmluva o pôžičke simulovaný právny úkon, nakoľko jej uzavretie dňa 06.08.2012 bolo sprevádzané nedostatkom skutočnej vôle na strane oboch zmluvných strán. Vôľa oboch zmluvných strán nesmerovala k vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Poskytnutím finančných prostriedkov zo strany G. U. A. s.r.o. sa táto spoločnosť mala podieľať ako obchodný partner žalovaného na spoločnej investícii spoločnosti M., s.r.o. (tzv. disimulovaný právny úkon, alebo zastieraný právny úkon). Vzhľadom na uvedené, uzavretie zmluvy o pôžičke predstavovalo simulovaný právny úkon, ktorý pre nedostatok potrebnej vôle subjektov trpí vadou absolútnej neplatnosti. V tomto prípade by preto mal platiť zastieraný právny úkon v podobe vkladu do spoločnej investície spoločnosti M., s.r.o. presne tak, ako sa žalovaný ústne dohodol s F.. H. Z., ktorý v tom čase konal za spoločnosť G. U. A., s.r.o. Predmetnú žalobu preto žalovaný neuznáva, nakoľko nárok žalobcu nemá oporu v skutkovom stave. 5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2015 uviedol, že na začiatku roku 2012 sa na jednej spoločenskej akcii zoznámil s osobou, ktorá ho odkázala na F.. Karola Juríka, bytom E. 50, Q.. F.. H. Z. mala byť údajne osoba, ktorá mala vedieť zabezpečiť finančné prostriedky na investičný projekt spoločnosti M., s.r.o., v ktorej žalovaný vystupuje ako jediný spoločník a konateľ. F.. H. Z. žalovaného zoznámil s istým O. S., bytom G. 2, V., osobou, ktorá mala údajne zastupovať zahraničného investora - spoločnosť W. F. F., registrovaná na N. (ďalej len ,,UTI“). Následne sa žalovaný za prítomnosti F.. H.a Z.a stretol v Ružomberku s O. S.. O. S. na uvedenom stretnutí tvrdil, že spoločnosť UTI, ktorú zastupoval je veľmi bonitná a investícia v požadovanom rozsahu nerobí pre túto spoločnosť problém. Na uvedenom stretnutí sa zúčastnila aj dcéra žalovaného Alexandra S.. Žalovaný však vyjadril svoje pochybnosti o reálnosti tejto transakcie. F.. Z. ho však presvedčil tým, že mu na diaľku ukazoval viaceré podpísané zmluvy, ktoré mali preukazovať, že F.. Z. úspešne zabezpečil v minulosti obdobné transakcie aj pre iných klientov. Následne uzavrela spoločnosť M. s.r.o. s investorom investičnú zmluvu, na základe ktorej mala UTI poskytnúť finančné prostriedky na investičný projekt M., s.r.o. Na ďalšom rokovaní v Nitre, F.. Z. ako osoba, ktorá sprostredkovala investora - spoločnosť UTI, vzniesla požiadavku na jeho podiel na investičnom projekte spoločnosti M. s.r.o. Po dlhých rokovaniach žalovaný súhlasil, že F.. H. Z. sa bude podieľať na investícii najviac 49% a on, žalovaný vo výške 51%. Začiatkom roku 2012 Dalobor S. navštívil žalovaného so žiadosťou, aby mu poskytol 30.000,- eur na uhradenie počiatočných nákladov pred tým, než UTI uvoľní finančné prostriedky. Napriek tomu, že táto požiadavka sa nikde neuvádzala v podmienkach zaobstarania investície od UTI, F.. Z. sa ponúkol, že on, ako osoba, ktorá sa má podieľať na investičnom projekte tieto finančné prostriedky poskytne prostredníctvom svojej spoločnosti G. U. A. s.r.o. Po uvedených udalostiach malo dôjsť k údajnému uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke. Poskytnuté peňažné prostriedky, ale žalovaný v rovnaký deň, ako mu boli poukázané na jeho účet, okamžite previedol na účet investora UTI sumu 20.000,- eur a s odstupom času aj ďalšie finančné prostriedky, ako sa dohodol s F.. Z.. Žalovaný spoločnosť G. U. A. s.r.o. nikdy o poskytnutie pôžičky nežiadal. Z tohto titulu medzi ním a spoločnosťou G. U. A. s.r.o. nikdy nemohol vzniknúť záväzkový vzťah na základe zmluvy o pôžičke. Potom, ako boli z jeho strany na účet investora poskytnuté finančné prostriedky, sa investor odmlčal a na finančný projekt spoločnosti M. s.r.o. neposkytol žiadne finančné prostriedky. Podľa názoru žalovaného išlo zo strany F.. Z.a a O.a S.a o vopred pripravený podvod na
jeho úkor. Podľa jeho názoru uvedené finančné prostriedky spoločnosť UTI naspäť previedla spoločnosti G. U. A. s.r.o. Takýmto postupom sa F.. H.ovi Z.ovi a O.ovi S.ovi, ktorí sa poznali podarili získať od žalovaného údajný právny titul - zmluvu o pôžičke. Žalovaný uvedeným podaním tiež vzniesol námietku premlčania. Zastáva názor, že uvedený nárok je možné posúdiť aj ako bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. 6. Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal otázkou, či nárok žalobcu je, alebo nie je premlčaný. 7. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetný nárok je možné posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu, prejednávaný nárok je nárok zo zmluvy o pôžičke. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 8. V predmetnej veci bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá súd vyhodnotil ako platný právny úkon a predmetom posúdenia bol nárok zo zmluvy o pôžičke. 9. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 10. Občiansky zákonník stají na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou (§ 101). Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova ,,mohlo“ a nie ,,mohol“). 11. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vynikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). 12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
13. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť do 30.09.2012. Premlčacia doba začala plynúť 01.10.2012 a uplynula 01.10.2015. Žaloba bola podaná na súd 16.07.2013, teda nepochybne včas.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke zo dňa 06.08.2012, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2013, faktúrou č. 2012010001 zo dňa 03.07.2012, výpisom z L. bankovými dokladmi, ako aj ostaným obsahom spisu, výsluchom žalovaného, svedkov F.. H.a Z.a, M. S. a zistil tento skutkový stav: Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 06.08.2012 so spoločnosťou G. U. A. s.r.o. so sídlom V. 42, Nitra, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť G. U. A. s.r.o. ako veriteľ poskytla žalovanému pôžičku v sume 30.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 30.09.2012. Žalovaný svoj záväzok ani len čiastočne doposiaľ nesplnil. 15. Žalovaný vo výpovedi poukazoval na písomné vyjadrenia jeho právneho zástupcu a tiež uviedol, že zmluvu o pôžičke podpísal ako fyzická osoba na nátlak F.. H.a Z.a.
16. Svedok F.. H. Z. vypovedal, že žalovaného pozná ako podnikateľa. Asi v auguste 2012 sa so žalovaným veľa rozprávali o ich spoločných podnikateľských aktivitách. Pred augustom 2012 ho žalovaný požiadal o finančné prostriedky pre potreby svojej rodiny, žiadal ho o sumu 20.000,- eur. Žalovaný ho oslovil aj v mesiaci august 2012, bolo to 7. Alebo 8. Augusta, pamätá si to, pretože mal narodeniny. Požiadal ho o sumu 30.000,- eur, tiež pre potreby jeho rodiny. Peniaze mu poslal. Pôžička bola uzavretá len na nejakú krátku dobu, keď žalovaný mu povedal, že potrebuje dotiahnuť nejaké obchody a peniaze mu vráti. Presne si nepamätá, ale žalovaný spomínal v súvislosti so žiadosťou o pôžičku, že jeho dcéra sa rozvádza, že potrebuje peniaze na zabezpečenie bývania pre ňu. Je faktom, že so žalovaným mal v minulosti veľmi dobrý vzťah. Žalovaný bol vo všeobecnosti vnímaný ako seriózny človek, ktorý má kontakty. Nepochyboval o tom, že peniaze mu vráti. Keď však telefonicky od žalovaného žiadal vrátenie pôžičky, prekvapila ho jeho reakcia, vystúpil voči nemu pomerne ostro a viac ako asertívne. Ponúkol žalovanému možnosť stretnutia sa s pánom S., ktorý mal možnosť prostredníctvom spoločnosti, ktorú zastupoval, finančné prostriedky pre financovanie projektu spoločnosti M. zabezpečiť. Podpísal zmluvu o spolupráci medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou M., s.r.o. na zabezpečenie financovania projektu Donovaly. Svedok ďalej uviedol, že tieto podnikateľské aktivity nijako nesúvisia so zmluvou o pôžičke zo dňa 06.08.2012. Sumu 30.000,- eur spoločnosť G. U. A. s.r.o. požičala žalovaného pre jeho osobné potreby, uvedená suma bola poukázaná na jeho osobný účet. 17. Svedkyňa Mgr. M. S., ktorá je dcérou žalovaného vypovedala, že považuje za potrebné uviesť, že v roku 2012 sa zúčastnila jedného stretnutia, Konalo sa v Nitre. Prítomní boli jej otec, F.. H. Z. a ona. Bola svedkom požiadavky F.. Z.a o podiel v spoločnosti jej otca - agrimon s.r.o., v podiele 50%. Otec bol náchylný o tom uvažovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa zúčastnila aj ďalšieho stretnutia, konalo sa v Ružomberku, prítomný bol aj O. S.. Rokovanie sa týkalo možnosti financovať projektu Donovaly. Spomína si, že pán S. sa vyjadril v tom smere, že preňho to nie je problém získať finančné prostriedky na financovanie tohto projektu. Napokon svedkyňa uviedla, že od roku 2006 vlastní byt v Bratislave, otca stál cca 300.000,- eur. V roku 2012 bol predaný. Dnes vlastní niečo iné.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč.zák.), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v § 657 Obč. zák., ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa ďalej vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom alebo ani vôbec neexistovala.
20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a 120 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná). 21. Na základe vykonaného dokazovania v nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach ohľadom existencie
právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním a jeho právnym predchodcom, dostatočne jasne to vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.08.2012, pričom reálne odovzdanie a prevzatie požičanej sumy peňazí vyplýva z výpisu z peňažného ústavu. Samotnú existenciu zmluvy o pôžičke žalovaný ani nenamietal a preto sa jedná o nesporné skutočnosti. S ohľadom na takto zistený skutkový stav prešlo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na žalovaného, pričom ten namietal, že zmluvu o pôžičke podpísal ako fyzická osoba na nátlak F.. Z.a, že sa jednalo len o simulovaný právny úkon, ktorý pre nedostatok potrebnej vôle subjektov trpí vadou absolútnej neplatnosti. Možno však zhrnúť, že výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú záveru žalovaného o tom, že žalovaný podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke pod akýmkoľvek nátlakom, ktorá skutočnosť by mala za následok neplatnosť zmluvy o pôžičke pre absenciu slobodnej vôle žalovaného uzatvoriť predmetnú zmluvu. Výsluchom svedka, F.. H.a Z.a mal súd preukázané, že predmetné finančné prostriedky boli žalovanému poukázané ako fyzickej osobe, na jeho osobný účet, na jeho osobné potreby. To, či žalovaný peniaze skutočne použil na súkromné účely, alebo ich poukázal tretej osobe, v tomto konkrétnom prípade spoločnosti W. F. F., registrovanej na N., ktorú údajne zastupoval O. S. je pre posúdenie predmetu sporu právne nevýznamné. Podstatné je, že predmetné peňažné prostriedky žalovaný prevzal, tieto bol povinný spoločnosti G. U. A., s.r.o. v dohodnutej dobe vrátiť, čo sa však nestalo a žalovaný takúto skutkovú okolnosť ani netvrdil. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani, že by povinnosť žalovaného vrátiť spoločnosti G. U. A., s.r.o. zanikla iným spôsobom alebo vôbec neexistovala. Keďže vrátenie predmetnej pôžičky v konaní preukázané nebolo, súd nároku žalobcu na zaplatenie sumy 30.000,- eur vyhovel. 22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Žalovaný bol povinný poskytnuté finančné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť do 30.09.2012, dňom 01.10.2012 sa preto dostal s s plnením peňažného dlhu do omeškania, má preto žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 01.10.2012 do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba X,XX% 0,75% + 8 percentuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 30.000,- eur od 01.10.2012 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 30.000,- eur, čo predstavuje 18,25% ročne považoval preto za nedôvodný a neprípustný. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 0,05% denne z dlžnej sumy od 01.10.2012 do zaplatenia súd nepovažoval za dohodnutú zmluvnú pokutu s poukazom na obsah zmluvy o pôžičke, žalobu žalobcu, kde výslovne uvádza, že tento nárok predstavuje úrok z omeškania, ako aj s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde sa jasne v čl. I, bode 2. uvádza, že pre prípad omeškania si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05% z nesplatenej sumy pôžičky za každý deň omeškania do zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené, vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu o zaplatenie 30.000,- eur priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p.. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.