Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/89/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej advokátom: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, Bratislava, Fazuľová 1, proti žalovanej: W. H., nar. XX. V. XXXX, bytom U. J. - W., N. P. XXX/ XX, o 3.768,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. novembra 2016 č. k. 7C/302/2014-140 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.768,26 eur, úrok vo výške 11,35% ročne zo sumy 3.625,90 eur od 2. mája 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.768,26 eur od 2. mája 2014 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 879j O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že účastníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere z 24. novembra 2006, v zmysle ktorej bol pôvodnému žalovanému T. H., nar. XX. O. XXXX poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný po skutkovej ani právnej stránke nárok žalobkyne nesporoval. Žaloba však nebola podaná dôvodne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur, pričom zo špecifikácie pohľadávky žalobkyne (zo dňa 16. apríla 2015) vyplývalo, že žalovaný celkovo uhradil sumu 4.383,34 eur, teda viac finančných prostriedkov ako mu bolo poskytnutých. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej v konaní úspešnej.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia žalobu zamietol, konštatujúc len, že úver bol poskytnutý vo výške 3.319,39 eur a žalovaná uhradila sumu 4.383,34 eur, teda viac finančných prostriedkov ako bolo poskytnutých. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil výpočet istiny, ako ani ďalšie úročenie dlžnej sumy. Ustanovenie § 220 ods. 2 stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, teda možnosť riadne konať pred súdom. Nedostatočným odôvodnením rozsudku bolo konanie pred súdom prvej inštancie zaťažené vadou, znamenajúcou odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva. Súd prvej inštancie bol povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, ďalej ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak sa odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, je povinný tento odklon dôkladne odôvodniť. Súd bol povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súčasne by sa mal súd vyrovnať i s argumentmi strán, pri ktorých možno predpokladať ich vplyv na konečné rozhodnutie. Samotné konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia je neprípustné a svojvoľné. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa označila rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, seria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, seria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (Oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) má každý právo na to, aby sa jeho záležitosť spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednala nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, obsahujúcom náležitosti odôvodnenia rozsudku. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“, sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia (sp. zn. III. ÚS 119/03-30). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj relevantné konanie súdov. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (sp. zn. II. ÚS 85/06).

3. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Následne však jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolacia námietka žalobkyne o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku, ktoré svojimi dôsledkami predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivé konanie, bola dôvodná, pretože sa jej tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu a teda možnosť riadne konať pred súdom.

6. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

7. Zákon (§ 220 venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.

9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

10. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nezodpovedá týmto požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda akúkoľvek argumentáciu vo vzťahu k žalobkyňou uplatňovanej výške peňažného plnenia, posúdením jeho dôvodnosti vo vzťahu k jednotlivým zmluvným dojednaniam v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako primárnemu predpokladu posúdenia dôvodnosti žaloby.

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0630820628 zo dňa 24. novembra 2006 vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky mesačnými splátkami vo výške 75,18 eur (2.265 Sk) v počte splátok 60, teda v celkovej výške 4.510,80 eur. Nie je preto zrozumiteľným konštatovanie súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur a žalovaný uhradil sumu 4.383,34 eur, zaplatil viac finančných prostriedkov, ako mu bolo poskytnutých. Záväzok žalovaného zo zmluvy (článok 1 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630820628 zo dňa 24. novembra 2006) predstavoval základný dlh vo výške 4.518,80 eur. Záver súdu prvej inštancie vzhľadom na dohodou o poskytnutí úveru s dohodnutými úrokmi 14,66%, nebol preto zrozumiteľný (z akého dôvodu mal žalovaný vrátiť žalobkyni len poskytnuté finančné prostriedky a nie dohodnutý záväzok, predstavujúci úver spolu s dohodnutými úrokmi, prípadne ďalšie uplatňované nároky). Odvolacia námietka žalobkyne o nezrozumiteľnosti záveru súdu prvej inštancie bola preto dôvodná.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne z hľadiska platnej právnej úpravy (predovšetkým ustanovení O. z., ako i ZoSÚ).

15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

16. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

17. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, predovšetkým žalobkyne.

18. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.