Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-15-2017.pdf
PDF · 135.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpeného advokátskou kanceláriou BLAŽO & DOHŇANSKÝ s.r.o. v likvidácii, Exnárova 13, Bratislava, IČO: 35 847 883, proti žalovanému: D. D., W.
- E. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, Štúrova 44, Košice, o zaplatenie 8.068,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Cb/14/2007-213 zo dňa 29.11.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu 100% trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalobcovi ako aj nárok na náhradu 100% trov konania pred odvolacím súdom proti žalobcovi.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 243.086,22 Sk, úrok z omeškania z 243.086,22 Sk vo výške 13% ročne od 8.9.2006 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 7.5.2004 Kúpnu/Leasingovú zmluvu č. 55950276, na základe ktorej ako leasingový prenajímateľ formou finančného leasingu prenajal žalovanému ako leasingovému nájomcovi motorové vozidlo Dacia Solenza Comfort, č. karosérie L č. motora L rok výroby 2004, ktorého kúpna cena bola 323.529,00 Sk bez DPH s dohodnutou dobou leasingu 36 mesiacov. Uviedol tiež, že žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal počas doby leasingu užívať predmet leasingu a platiť mu mesačné leasingové splátky vo výške 2,2359% z kúpnej ceny bez DPH, že žalovaný mu zaplatil zálohu na leasingové splátky vo výške 30% z kúpnej ceny a že po ukončení doby leasingu sa žalobca zaviazal na žalovaného previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú hodnotu 4.853,00 Sk. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a neuhrádzal predpísané leasingové splátky, žalobca v zmysle čl. 11 písm.a) bod aa/ Obchodných podmienok pre finančný leasing motorových vozidiel odstúpil od zmluvy a listom zo dňa 14.8.2006 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní vo výške 243.086,22 Sk.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a okrem iného uviedol, že neobdržal technický preukaz od vozidla, že nemohlo dôjsť ani k zápisu držiteľa vozidla do technického preukazu, čo je podmienkou pre pridelenie evidenčného čísla motorového vozidla Okresným dopravným inšpektorátom Policajného zboru a jeho ďalšie užívanie jeho osobou a mal za to, že pravdepodobne nebolo ani v úmysle X. R-E., doručiť mu tento doklad.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol už skorším rozsudkom zo dňa 3.6.2013 č.k. 12Cb/14/2007-136, ktorým žalobe vyhovel. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.11.2014 č.k. 3Cob/155/2013-157, v dôsledku odvolania podaného žalovaným bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Súd prvej inštancie poukazujúc na dôvody zrušujúceho uznesenia, a teda závery odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, okrem iného oboznámením listinných dôkazov, a to Kúpno-leasingovej zmluvy č. 55950276 zo dňa 7.5.2004 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom a predávajúcim X. T. R-E., IČO: XXXXXXXX, B. XX, predmetom ktorej bola kúpa/nájom osobného automobilu Dacia Solenza Comfort, Preberacieho protokolu k leasingovej zmluve zo dňa 7.5.2004, Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel (ďalej len „OPP“), konkrétne čl. 2 písm.a/ a čl. 7 písm.b/ OPP, listu zo dňa 3.8.2004, ktorým žalobca z dôvodu neplnenia si povinností žalovaným, vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného o pristavenie vozidla na adresu sídla žalobcu bezodkladne odo dňa doručenia odstúpenia od leasingovej zmluvy, listu zo dňa 14.8.2006 označeného ako „Úhrada nedoplatkov po finančnom vysporiadaní LZ: 55950276“, ktorým žiadal žalobca žalovaného uhradiť nedoplatok vo výške 243.086,22 Sk (8.068,98 eur) vzniknutý po vyhotovení finančného vysporiadania leasingovej zmluvy, výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 12.5.2004 do 12.5.2004 - názov účtu X. T. R-E., typ účtu: H. podnikateľské konto W., z ktorého vyplýva, že dňa 12.5.2004 bol vykonaný výber z účtu v hotovosti v sume 254.000,00 Sk (8.431,26 eur), splnomocnenia na prihlásenie motorového vozidla do evidencie Dopravného inšpektorátu Policajného zboru Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že CAC LEASING Slovakia a.s. vystavila splnomocnenie pre zástupcu spoločnosti - nevyplnené údaje o zástupcovi splnomocnenej spoločnosti v rozsahu meno, rodné číslo, trvalé bydlisko na prihlásenie motorového vozidla - nevyplnené označenie vozidla, č. motora, č. karosérie a z ktorého len vyplýva, že vozidlo bolo zakúpené prostredníctvom finančného leasingu CAC LEASING Slovakia, a.s. na základe leasingovej zmluvy č. 55950276, pričom do technického preukazu žiadal CAC LEASING Slovakia, a.s. ako vlastníka zapísať CAC LEASING Slovakia, a.s. a ako držiteľa D. D. (žalovaného), splátkového kalendára k Leasingovej zmluve č. 55950276 - faktúra bez DPH, z ktorého vyplývalo, že žalobca ako prenajímateľ fakturoval dňa 31.5.2004 žalovanému ako nájomcovi 344.196,00 Sk (11.425,21 eur) za predmet leasingovej zmluvy - osobné motorové vozidlo Dacia Solenza Comfort, cena vozidla vrátane DPH bola 385.000,00 Sk (12.779,66 eur), zvýšená splátka vopred mala predstavovať 97.058,82 Sk (3.221,76 eur), DPH k zvýšenej splátke vopred malo činiť 18.441,20 Sk (612,14 eur), pričom faktúra bez DPH na lícnej strane obsahuje rozpis 36 leasingových splátok vo výške 9.561,00 Sk (317,37 eur), splátka splatná vždy 5-teho dňa kalendárneho mesiaca so splatnosťou prvej splátky 5.6.2004 a poslednej splátky 5.5.2007, listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 31.5.2004, z ktorého vyplývalo, že na základe podpísaného preberacieho protokolu zo dňa 7.5.2004 začína prvé splátkové obdobie leasingu prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po miesiaci, v ktorom bol predmet leasingu prevzatý, s tým, že doba trvania leasingu je 36 mesiacov, splatnosť prvej riadnej leasingovej splátky je 5.6.2004 a poslednej splátky 5.5.2007, správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Č.p.:PZZ-67-20/ODE-2008 zo dňa 24.1.2008, z ktorého vyplýva, že lustráciou v evidencii vozidiel bolo zistené, že vozidlo továrenskej značky Dacia, VIN: L výrobné č. motora L je evidované na Krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, pričom držiteľom vozidla je Mgr. V. H., X. XX, A. a vozidlo má pridelené evidenčné číslo BA-XXX KT, výpisu z evidenčnej karty vozidla Dacia VIN: L zo dňa 23.1.2008, z ktorého vyplýva, že dátum prvej evidencie bol 23.8.2004 pre vlastníka UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a držiteľa V.. V. H., potvrdenia zo dňa 7.5.2004 označeného ako potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu, z ktorého vyplýva, že R-E. XXX XX B. XX, okres T. potvrdil prenajímateľovi CAC LEASING Slovakia, a.s., že od D. D. dostal 115.000,00 Sk (3.817,30 eur) s tým, že platba bola zúčtovaná v súlade s kúpno-leasingovou zmluvou č. 55950276, technického preukazu séria SC číslo XXXXXX, z ktorého vyplýva, že osobnému automobilu Dacia Solenza, výrobné č. motora: L rok výroby 2004, bolo pridelené evidenčné č. BA XXX KT, pričom držiteľom vozidla bola V.. V. H. a vozidlo bolo zaevidované 23.8.2004 v Bratislave, faktúry č. 040504, z ktorej vyplýva, že ňou fakturoval X. T. R-E. žalobcovi kúpnu cenu predmetu leasingu (385.000,00 Sk) zníženú o akontáciu (115.500,00 Sk), vrátane likvidačného hárku pre leasingovú faktúru zo dňa 10.5.2004 a faktúry č. 5595027600 zo dňa 7.5.2004, ktorou žalobca fakturoval žalovanému k úhrade 0,00 Sk s tým, že zálohovo uhradených je 115.500,02 eur.
6. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že sa dostal do kontaktu s G. T., ktorý mu navrhol, aby sa spolu s ním podieľal na distribúcii osobných motorových vozidiel Dacia, že spolupráca mala spočívať v tom, že by zabezpečoval obchodné zastúpenie pre osobné motorové vozidlá v Čečejovciach, kde by mal samostatnú prevádzku. Uviedol tiež, že na začiatku spolupráce T. zabezpečil štyri osobné motorové vozidlá značky Dacia, ktoré doviezol, z toho dva kusy Pick - up sa predali do Košíc, jeden kus sa predal do Rožňavy a jeden kus ostal v priestoroch u T., ktorý mal živnosť ako R-E., že auto mali na ukážku, aby ho mohli predvádzať záujemcom. Uviedol tiež, že T. mu navrhol, či nemá záujem o toto jedno vozidlo, pričom žalovaný súhlasil s tým, že vozidlo ostane na ich spoluprácu, pričom na to, aby mohol toto auto predvádzať a ukazovať záujemcom, uviedol, že bol ochotný auto kúpiť formou leasingu na seba za podmienky nulovej akontácie s odkladom prvej splátky o tri mesiace. Uviedol tiež, že auto v podstate neužíval, bolo v priestoroch T. R- E., šoféroval ho asi len dvakrát a v ostatnom čase bolo v priestoroch T., používali ho ostatní pracovníci, keďže malo prevoznú značku. Uviedol, že následne si všimol, že v priestoroch T. už auto pristavené nie je, pričom T. mu uviedol, že bolo vrátené do Vrútok, kde sídlila spoločnosť, od ktorej T. auto doviezol. Po dotaze, čo bude s leasingovou zmluvou mu uviedol, aby sa o to nestaral, že je to vybavené, že leasingová zmluva bude zrušená, a preto tomu ďalej pozornosť nevenoval. Až po urgencii žalobcu, že neplatí leasingové splátky, kontaktoval svoju právnu zástupkyňu. Následne zistil, že auto bolo odvezené do Vrútok firme NGP, spol. s.r.o.
7. Rovnako poukázal súd prvej inštancie aj na výpoveď X. T., z ktorej vyplynulo, že žalovaný jedno motorové vozidlo kúpil cez neho. K zaplatenej akontácii sa vyjadril tak, že asi tam bola akontácia a asi bola aj zaplatená, pretože bez nej by sa auto z leasingovej spoločnosti kúpiť nedalo. Vzhľadom na to, že na účet mu prišla platba z leasingovej spoločnosti, vybral 254.000,00 Sk, ktorú sumu odovzdal p. D., ktorý ju mal odovzdať spoločnosti vo Vrútkach. Neskôr sa dozvedel, že p. D. peniaze spoločnosti vo Vrútkach neodovzdal a následne spoločnosť z Vrútok prišla pre auto a zobrala ho.
8. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej a kriminálnej polície č. ORP-112/OdV-RV-05 FR, ktorého podstatný obsah súd v konaní ako listinný dôkaz oboznámil, vrátane výpovede svedkov X. T., D. D., Q. B., Z. T. a W. D., výpoveď ktorých je obsiahnutá aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd zistil, že dňa 24.1.2005 bolo na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície doručené trestné oznámenie na podozrivého D. D. , ktoré podal splnomocnený zástupca spoločnosti žalobcu.
9. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania v Rožňave ČVS: ORP-112/OdV-RV-2005 FR zo dňa 31.3.2006 bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 ods. 3 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zo záverov uznesenia vyplynulo, že vozidlo, ktoré mal D. D. prenajaté na základe leasingovej zmluvy si odniesla z priestorov podnikateľa X. T. R-E. bez vedomia prenajímateľa D. D. spoločnosť NGP, spol. s.r.o., ktorá zapožičala toto vozidlo podnikateľovi X. T. na predvádzacie účely, a v ktorej nemali vedomosť o tom, že bolo ďalej odpredané. Odvezené vozidlo bolo z dôvodu, že spoločnosti NGP, spol. s.r.o. nebolo uhradené toto vozidlo, pričom D. D. nechával vozidlo odstavené v priestoroch R-E. z dôvodu, že mu nebol doručený technický preukaz, a preto vozidlo nebolo na neho prepísané.
10. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako leasingový prenajímateľ uzavrel dňa 7.5.2004 so žalovaným ako leasingovým nájomcom a s predávajúcim X. T. R-E., IČO: XX XXX XXX, B. XX KÚPNU/LÍZINGOVÚ ZMLUVU č. 55950276, predmetom ktorej bola kúpa/nájom osobného automobilu Dacia Solenza Comfort, rok výroby 2004, zelenej farby, č. motora L č. karosérie L ktorá skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Podľa Zmluvy prvá zvýšená splátka vopred bez DPH predstavovala 30 % z kúpnej ceny predmetu leasingu bez DPH. Konštatoval súd prvej inštancie, že v zmysle článku 2 písm. a) veta druhá a tretia OPP, tým, že leasingová zmluva stanovovala povinnosť zaplatenia zvýšenej splátky vopred, nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude táto zvýšená splátka tzv. akontácia vopred zaplatená, respektíve pripísaná na účet podľa pokynov prenajímateľa. Leasingový prenajímateľ si vyhradil právo určiť, že platbu vo výške zvýšenej splátky vopred zaplatí leasingový nájomca na účet tretej osoby (dodávateľa), v takomto prípade zaplatenie na účet tretej osoby má pre leasingového nájomcu účinky zaplatenia leasingovému prenajímateľovi.
11. Žalovaný v konaní zaplatenie akontácie, ktoré je podmienkou účinnosti zmluvy popieral. Žalobca naopak tvrdil, že žalovaný akontáciu zaplatil, ktorú skutočnosť preukazoval najmä potvrdením o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu zo dňa 7.5.2004. Z uvedeného potvrdenia podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva ale jedine to, že T., XXX XX B. XX, okres T. potvrdil prenajímateľovi CAC LEASING Slovakia, a.s., že od D. D. dostal 115.000,-Sk (3.817,30 €), pričom uvedená platba bola zúčtovaná v súlade s kúpno/leasingovou zmluvou č. 55950276.
12. Súd prvej inštancie s poukazom na závery odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, a v nadväznosti aj na obsah kúpnej/lízingovej zmluvy, vrátane obchodných podmienok prenajímateľa, s prihliadnutím na námietky žalovaného a spochybňovanie žalobcom predloženého listinného dôkazu (potvrdenia vydaného predávajúcim o zaplatení platby vo výške zvýšenej splátky vopred žalovaným), na pojednávaní dňa 9.6.2016 preto uložil žalobcovi, aby predložil doklad o úhrade prvej zvýšenej leasingovej splátky /tzv. akontácie/ žalovaným. Žalobca v reakcii na uvedené v podaní zo dňa 22.6.2016 uviedol, že osobitný doklad o úhrade prvej zvýšenej leasingovej splátky žalovaným nevie súdu predložiť z dôvodu, že žalovaný akontáciu platil priamo u predávajúceho. Poukázal na to, že podľa poznámky 2 Zmluvy, ak predávajúci prijal platbu od nájomcu pred podpísaním zmluvy všetkými stranami, stáva sa takto zaplatená splátka na základe dohody všetkých zmluvných strán plnením kupujúceho/prenajímateľa na kúpnu cenu predávajúcemu a vo vzťahu medzi nájomcom a kupujúcim/prenajímateľom plnením nájomcu na zvýšenú splátku vopred. Na zdokladovanie úhrady akontácie žalovaným súdu ako dôkaz predložil tiež faktúru č. 040504, interný dokument - Likvidačný hárok pre leasingovú faktúru, kde je ako záloha uvedená suma 115.500,-Sk a faktúru č. 5595027600 zo dňa 7.5.2004, ktorou žalovanému fakturoval k úhrade 0,-Sk s tým, že zálohovo uhradených je 115.500,02 Sk.
13. Súd prvej inštancie mal za to, že potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu zo dňa 7.5.2004, faktúra č. 040504, Likvidačný hárok a ani faktúra č. 5595027600 zo dňa 7.5.2004 nepreukazujú spoľahlivo podstatnú skutočnosť, či žalovaný bez pochybností uhradil akontáciu predajcovi. Kvalifikovaným dôkazom by podľa názoru súdu bol buď to výpis z účtu predajcu (ak akontácia bola platená prevodom na účet X. T.), alebo iný doklad napr. záznam z účtovníctva G. T. (ak akontáciu T. od žalovaného prevzal, tak ju mal účtovne zaevidovať, pretože z tejto sumy ako províziu t.j. svoj zisk si mal - ako tvrdil - ponechať 25.000,-Sk). Žalobca ale žiaden dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval, či a kto v skutočnosti uvedenú zvýšenú platbu vopred zaplatil, nenavrhol.
14. Súd prvej inštancie poukazujúc na to, že dokazovanie podľa Civilného sporového poriadku sa vykonáva iba na návrh strán a žalobca súdu nenavrhol, aby od G. T. vyžiadal záznam z jeho účtovníctva, ktorý by preukazoval účtovné zaevidovanie prijatej akontácie od žalovaného (na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 žalobca uviedol, že má za to, že zaplatenie akontácie vyplýva zo samotnej kúpnej/ leasingovej zmluvy, faktúry č. 5595027600 a z likvidačného hárku a ďalšie dokazovanie v tom smere nenavrhuje vykonať, pretože má za to, že uvedené listiny predmetnú skutočnosť dokazujú), preto súd uzavrel, že bez návrhu podľa Civilného sporového poriadku dôkaz vykonať nemohol.
15. V nadväznosti na podporu prijatých záverov súd prvej inštancie poukázal i na to, že z oboznámeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej a kriminálnej polície č. ORP-112/OdV-RV-05 FR je nepochybné, že T. nezaplatil ako tvrdil ani časť akontácie v sume 90.000,-Sk spoločnosti NGP, spol. s.r.o., s ktorou mal uzatvorenú Zmluvu o obchodnej spolupráci. Táto skutočnosť vyplynula zo svedeckej výpovede Z. T. (konateľa NGP, spol. s.r.o.) zo dňa 23.3.2006, kde svedok pri výsluchu po tom, čo mu vyšetrovateľkou policajného zboru bola daná k nahliadnutiu fotokópia príkazu C. banke, na základe ktorého mala byť spoločnosti NGP, spol. s.r.o. podľa X. T. podnikajúceho pod menom R-E. uhradená čiastka 90.000,-Sk ako čiastočná úhrada za vozidlo, ktoré malo byť predmetom leasingu uviedol, že k tomuto prikladá fotokópiu faktúry č. 1-2004-91, v ktorej je uvedená táto čiastočná úhrada, pričom uviedol, že ide o úhradu iného vozidla tak, ako je uvedené na faktúre VS:20046, 20047. K otázke, aby sa vyjadril k tomu, že ak bolo vozidlo odobraté po tejto úhrade, aby uviedol prečo, k tomu sa svedok T. vyjadril, že sa jedná o dve odlišné vozidlá, ktoré so sebou vzájomne nijak nesúvisia, o čom svedčí predložená faktúra a R-E. neuhradil za vozidlo Dacia Solenza Comfort ani korunu. S touto svedeckou výpoveďou a podstatným obsahom listín s ňou súvisiacich súd strany na návrh žalovaného oboznámil na pojednávaní a poskytol im možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť.
16. Vo svetle svedeckej výpovede Z. T. a listín, ktoré na jej podopretie vyšetrovateľovi predložil (fotokópia faktúry č. 1-2004-91 a faktúra VS:20046, 20047), z ktorých nepochybne vyplýva, že ani len časť akontácie X. T. R-E. nezaplatil spoločnosti NGP, spol. s.r.o. ako to tvrdil, ako aj tých skutočností, že vozidlo bolo R-E. iba zapožičané na autosalón ako výstavný kus a veľký technický preukaz od vozidla bol celý čas vo Vrútkach v sídle spoločnosti NGP, spol. s.r.o. (čo T. vedel, ako to vyplýva z jeho výpovede zo dňa 16.3.2005 vyšetrovacieho spisu), súd prvej inštancie uzavrel, že sa javí, že došlo k zneužitiu osoby žalovaného. X. T. síce vystavil žalobcovi potvrdenie, že akontáciu od žalovaného prijal, ale následne časť z nej (90.000,-Sk) už ďalej nezaplatil NGP, spol. s.r.o. vo Vrútkach, ktorá bola vlastníkom vozidla ako to tvrdil (a ako to mal spraviť) a nezaplatil jej ani zvyšných 269.500,-Sk, ktoré mu žalobca 10.5.2004 v prospech jeho účtu poukázal.
17. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zastával názor, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia prvej zvýšenej leasingovej splátky tzv. akontácie žalovaným na účet tretej osoby (G. T.), ktoré zaplatenie má pre leasingového nájomcu účinky zaplatenia leasingovému prenajímateľovi. Preto uzavrel, že zmluva nenadobudla účinnosť v zmysle podmienok uvedených v čl. 2 písm. a) veta druhá a tretia OPP a keďže zmluva nenadobudla právne účinky (účinnosť) nemožno sa na súde žalobou domáhať jej plnenia, preto súd žalobu zamietol.
18. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že žalovaný sa v konaní bránil aj tým, žiadnu leasingovú splátku žalobcovi neuhradil, pretože neobdržal veľký technický preukaz od vozidla (ďalej len „VTP“) a preto nemohlo dôjsť ani k zápisu držiteľa vozidla do technického preukazu, čo je podmienkou pre pridelenie evidenčného čísla motorového vozidla Okresným dopravným inšpektorátom Policajného zboru a jeho ďalšie užívanie jeho osobou. Žalobca oponoval, že podpisom preberacieho protokolu žalovaný ako leasingový nájomca potvrdil, že preberá motorové vozidlo spolu s príslušenstvom a všetkými potrebnými dokladmi. Poukazoval v tejto súvislosti najmä na čl. 7 písm. b) OPP, podľa ktorého podpisom preberacieho protokolu žalovaný potvrdil, že preberá motorové vozidlo s príslušenstvom a všetkými potrebnými dokladmi (najmä kľúče, servisná knižka, návod na použitie, VTP), tak ako má byť toto predmetom leasingu podľa leasingovej zmluvy.
19. Súd prvej inštancie s poukazom na závery odvolacieho súdu, že každá listina, ktorá je podpísaná oprávnenou osobou alebo oprávnenými osobami je platná len ak sa nepreukáže, že jej obsah nie je pravdivý, zdôraznil, že výpovede svedkov z oboznámeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej a kriminálnej polície zhodne potvrdzujú, že žalovanému nebol VTP nikdy odovzdaný. Túto skutočnosť vo svedeckej výpovedi zo dňa 16.3.2005 potvrdil svedok T., nepriamo ju potvrdila vo výpovedi dňa 24.3.2005 aj svedkyňa B. (uviedla, že T. pred jej očami neodovzdal D. VTP, a preto sa nevie vyjadriť, že D. VTP dostal a kedy), no predovšetkým z oboch svedeckých výpovedí Z. T. (z 3.6.2005 a 23.3.2005), v ktorých uviedol, že VTP od vozidla bol celý čas v trezore spoločnosti NGP, spol. s.r.o. vo Vrútkach, ktorá spoločnosť bola majiteľom vozidla.
20. S poukazom na bod 7 písm. b) OPP, zdôraznil súd prvej inštancie, že žalobca mal možnosť poskytnúť žalovanému súčinnosť a na náklady žalovaného zabezpečiť tieto doklady, čo ale nespravil. Uviedol tiež, že ako uvádza rozhodnutie odvolacieho súdu, ne(konaním) žalobcu a predávajúceho sa žalovaný dostal do patovej situácie. Zodpovednosť za to, že sú splnené podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy a na nadobudnutie vlastníckeho práva má žalobca a žalovaného nemožno robiť zodpovedným za právne vady, ku ktorým pri uzavretí zmluvy došlo a v dôsledku ktorých nedošlo prípadne k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu (pre úplnosť súd uviedol, že v zmysle cit. bodu 7 písm. b) OPP mal byť VTP zásadne uschovaný u leasingového prenajímateľa, t.j. žalobcu, zo záverov vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že tomu tak nebolo). Rovnako súd prvej inštancie uviedol, že splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla do evidencie Dopravného inšpektorátu Policajného zboru Slovenskej republiky navyše preukazuje iba to, že žalobca vystavil splnomocnenie neurčenej osobe (chýbajúce nevyplnené údaje v splnomocnení) na prihlásenie motorového vozidla zakúpeného prostredníctvom finančného leasingu žalobcu na základe leasingovej zmluvy č. 55950276 s tým, že žalobca do technického preukazu žiadal ako držiteľa zapísať D. D., W. - E. XX, IČO: XX XXX XXX. Koho ale žalobca na prihlásenie vozidla splnomocnil, sa z obsahu tohto splnomocnenia konštatovať nedá.
21. Zdôraznil súd prvej inštancie, že zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Č.p. : PZZ-XX-XX/ODE-XXXX zo dňa 24.1.2008 aj z výpisu z evidenčnej karty vozidla Dacia VIN: L zo dňa 23.1.2008 naviac vyplynulo, že dátum prvej evidencie vozidla bol 23.8.2004 pre vlastníka UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a držiteľa V.. V. H.. Žalovaný teda držiteľom vozidla nikdy nebol.
22. Pokiaľ žalobca svoj nárok odôvodňoval aj tým, že na účet G. T. zaslal 269.500,-Sk, uviedol súd prvej inštancie, že túto skutočnosť T. aj potvrdil. V konaní bolo preukázané ale aj to, že T. dňa 12.5.2004 z účtu s názvom X. T. R-E., typ účtu: H. podnikateľské konto W. (ako aj sám vo výpovedi dňa 20.5.2013 priznal) vybral v hotovosti 254.000,-Sk, avšak túto sumu už ďalej vlastníkovi vozidla spoločnosti NGP, spol. s.r.o. ako podstatnú časť kúpnej ceny vozidla nezaplatil. Za uvedenej situácie sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že žalobca si mal uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči G. T.. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom proti žalobcovi. Keďže došlo k zrušeniu rozsudku č.k. 12Cb/14/2007-136 zo dňa 3.6.2013 na základe odvolania žalovaného, v novom rozsudku súd o náhrade trov konania rozhodol dvoma výrokmi a to za prvoinštančné konanie osobitne a za odvolacie konanie tiež osobitne. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa §365 ods. 1 písm./f a písm./h CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda že žalovaný nebol držiteľom motorového vozidla a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď došiel k právnemu záveru, že leasingová zmluva nenadobudla účinnosť, pretože žalovaný nezaplatil akontáciu. Za nespornú považoval tú skutočnosť, že žalovaný ako podnikateľ uzavrel so žalobcom dňa 7.5.2004 leasingovú zmluvu č. 55950276, že jej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel, kde v bode 1 písm b) je uvedený účel zmluvy, a to po dohodnutú dobu umožniť leasingovému nájomcovi za odplatu užívanie motorového vozidla kúpeného výhradne pre tento účel leasingovým prenajímateľom a ním vlastnenom po celú dobu trvania leasingu, ktoré si leasingový nájomca vybral sám v súlade so svojimi potrebami, a po skončení doby nájmu umožniť leasingovému nájomcovi, aby motorové vozidlo od leasingového prenajímateľa odkúpil za dohodnutých podmienok. Z uvedeného vyvodil, že k uzavretiu leasingovej zmluvy došlo z podnetu žalovaného, ktorý si sám v súlade so svojimi potrebami vybral motorové vozidlo, podpísal leasingovú zmluvu, podpísal preberací protokol, prevzal motorové vozidlo, prevzal od žalobcu splnomocnenie potrebné k zápisu vozidla na dopravnom inšpektoráte a užíval motorové vozidlo. Uviedol, že pred začatím súdneho konania žalovaný neoznámil žalobcovi, že na dopravnom inšpektoráte nezapísal motorové vozidlo, a že nemá veľký technický preukaz. Žalobca zastával názor, že listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou predávajúceho preukázal, že zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu za vozidlo poníženú o výšku akontácie, ktorú žalovaný zaplatil podľa výpovede predávajúceho v hotovosti priamo predávajúcemu a že žalobca obdržal od predávajúceho potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom zo dňa 7.5.2004, že žalovaný zaplatil akontáciu v hotovosti predávajúcemu. Žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, či predávajúci X. T. R-E. je vlastníkom vozidla, pretože listinné dôkazy, ktoré mal žalobca k dispozícii aj správanie žalovaného pred podaním žaloby nepreukazovali opak. Uviedol tiež, že žalobca obdržal od predávajúceho faktúru č. 040504 zo dňa 7.5.2004, ktorou predávajúci vyfakturoval žalobcovi kúpnu cenu za motorové vozidlo poníženú o akontáciu 115.500,00 Sk, že žalobca vystavil žalovanému dňa 7.5.2004 faktúru č. 5595027600, v ktorej je jasne uvedené, že suma akontácie 115.500,00 Sk bola uhradená a jej obsah žalovaný nenamietal. Predmetné listinné dôkazy preukazujú, že žalobca bol po celú dobu dobromyseľný a mal za to, že akontáciu žalovaný predávajúcemu zaplatil. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že žalobca nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval, či a kto v skutočnosti uvedenú zvýšenú platbu vopred zaplatil, že kvalifikovaným dôkazom by podľa názoru súdu bol výpis z účtu
predajcu alebo záznam z účtovníctva. V nadväznosti na to žalobca poukázal na tvrdenie X.., že mu bola akontácia zaplatená v hotovosti, preto nie je možné predložiť akýkoľvek výpis z účtu, teda nemohol navrhnúť dôkaz, ktorý neexistuje. Rovnako žalobca nenavrhol ani záznam z účtovníctva X. T., keďže ten ukončil svoju podnikateľskú činnosť podľa živnostenského registra k 31.8.2006. Podľa zákona o účtovníctve je povinnosť archivovať údaje 5 rokov (maximálne 10 rokov, avšak podľa názoru žalobcu v tomto prípade platí 5 ročná doba ). Napriek všetkému s najväčšou pravdepodobnosťou ani takýto doklad už neexistuje. Za nepochopiteľné považoval žalobca, že záznamy z účtovníctva žalobcu (došlú faktúru od X. T. R-E. zo dňa 7.5.2004 Č. 040504, faktúru vystavenú žalobcom dňa 7.5.2004 č. 5595027600, výpis z účtu žalobcu preukazujúci zaplatenie zostatku kúpnej ceny 269.500,-Sk) súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne hodnoverné a záznam z účtovníctva X. T. by považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci zaplatenie akontácie. Uviedol tiež, že predávajúci X. T. nežiadal od žalobcu zaplatenie celej kúpnej ceny, ale sumy zníženej o zaplatenú akontáciu, a teda predpokladal, že žalovaný akontáciu zaplatil. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nehodnotil dôkazy v zmysle zásady každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že veľký technický preukaz mu nebol dodaný, uviedol žalobca, že žalovaný uzatvoril v krátkom čase so žalobcom viacero zmlúv, že konal ako podnikateľ a dá sa predpokladať, že mal potrebné informácie o procese uzatvárania takýchto zmlúv. Uviedol tiež, že dohody medzi D., T., o užívaní vozidla, rovnako ako tvrdenie žalovaného, že on v podstate auto neužíval považoval za irelevantné vo vzťahu k veci a to že žalovaný tak nekonal, že sa tak "necítil" nemôže byť na škodu žalobcu. Ak žalovaný nemal veľký technický preukaz, mal túto skutočnosť oznámiť žalobcovi. Žalobca bol vo vzťahu k odovzdaniu veľkého technického preukazu, rovnako aj vo vzťahu k zaplateniu akontácie vždy dobromyseľný, keďže žalovaný tieto skutočnosti netvrdil na nápravu jeho úmyslu užívať vozidlo, ale iba v súdnom konaní ako účelové tvrdenie. Nebolo v moci žalobcu bez súčinnosti žalovaného tieto skutočnosti zistiť. Tvrdenie súdu, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku (ods. 34), že žalovaný držiteľom nebol podľa evidenčného charakteru zápisu do evidencie, nepovažoval žalobca za správne, keďže podľa jeho názoru z výpovedí je zrejmé, že faktickým držiteľom vozidla žalovaný bol a vozidlo užíval. Zdôraznil, že žalobca sa v konaní domáha len zaplatenia finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na kúpu motorového vozidla, ktoré si vybral nájomca a leasingová spoločnosť ho kúpila len za účelom jeho poskytnutia do užívania nájomcovi a následne mu umožniť toto vozidlo kúpiť.
25. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 12.1.2017 písomne nevyjadril.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
28. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorý odporuje ustanoveniu § 191 a nasl. CSP.
30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
31. Odvolací súd v posudzovanej veci, a to po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené.
32. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, pričom nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
33. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
34. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu odkazuje ( §387 ods.2 CSP). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci, a to po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu, zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie, a teda nie sú dané dôvody, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a spochybniť jeho vecnú správnosť z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Je totiž potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s ust. § 191 ods.1,2 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.
35. Navyše žalobca v podanom odvolaní uvádza námietky a argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal.
36. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť a zároveň prisvedčiť súdu prvej inštancie, a to s prihliadnutím aj na výsledky vykonaného dokazovania, že správne uzavrel, že žalovaný držiteľom vozidla nikdy nebol, čo nesporne okrem iného vyplýva aj z výpisu z evidenčnej karty vozidla Dacia VIN: L keďže dátum prvej evidencie vozidla bol 23.8.2004, a to pre vlastníka UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a držiteľa V.. V. H.. Za správne je potrebné považovať aj závery súdu prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, a to s poukazom na čl. 2 písm. a/ veta druhá a tretia OPP, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia prvej zvýšenej leasingovej splátky tzv. akontácie žalovaným na účet tretej osoby ( predávajúceho), ktoré zaplatenie by malo pre leasingového nájomcu účinky zaplatenia leasingovému prenajímateľovi, že zmluva nenadobudla účinnosť v zmysle vyššie uvedených podmienok a keďže zmluva nenadobudla právne účinky, nemožno sa na súde žalobou proti žalovanému domáhať jej plnenia, a preto správne žalobu zamietol.
37. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).