Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/317/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci oprávneného V. H. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na C. ulici č. X zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti povinnej L.. O. W. D. zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 za účasti maloletého U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon rozhodnutia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/125/2015-97 zo dňa 18.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.6.2015 a ktorým súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zveril maloletého U. V. W. nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka sa bude o maloletého starať každý týždeň od 1. nedele v mesiaci do 3. nedele v mesiaci a otec od 3. nedele v mesiaci do 1. nedele v mesiaci s miestom striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod. a rodičov zaviazal striedavo uhrádzať mesačné poplatky za pobyt maloletého v predškolskom zariadení. Výživné súd neurčil.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná s návrhom, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a výkon rozhodnutia zastavil. Vyslovila názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, keďže okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti podľa ust. § 377 ods. 2 CMP. Uviedla, že striedavá osobná starostlivosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 125/2015 z 18.5.2015 sa realizovala od 6.9.2015 a k upusteniu od jej realizácie došlo z dôvodu, že u dieťaťa sa po opakovanom odlúčení od matky v čase, keď osobnú starostlivosť zabezpečoval otec prejavovali výrazné znaky psychickej dekompenzácie. Dieťaťu musela byť poskytnutá pedopsychiatrická a pedopsychologická starostlivosť, pričom pedopsychologická starostlivosť je dieťaťu poskytovaná doteraz. K dramatickému zhoršeniu psychického stavu maloletého dieťaťa došlo 2.9.2015, kedy dieťa bolo otcom odovzdané do detských jaslí potom, čo otec zabezpečoval tri týždne osobnú starostlivosť o dieťa. Dieťa bolo dezorientované, nekomunikovalo a jeho stav spôsobil tak vážne znepokojenie, že zamestnankyne detských jaslí kontaktovali nielen matku dieťaťa, ale aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Dieťaťu bola poskytovaná intenzívna psychologická starostlivosť Mgr. U. U., psychologičkou. O priebehu tejto starostlivosti bol informovaný aj otec dieťaťa a to aj pri osobných konzultáciách. Dňa 7.10.2015 sa rodičia dohodli za prítomnosti Mgr. U. na tom, že ak dieťa bude opäť navštevovať detské jasle, bude sa realizovať styk otca s dieťaťom kedy tento bude prebiehať každý párny týždeň od stredy 17.00 hod. do nedele 19.00 hod., pričom bolo súčasne dohodnuté, že ak dieťa nezvládne nástup do jaslí bez opätovného zvýraznenia separačno-úzkostnej symptomatiky, bude opätovne vyšetrené a bude dohodnutý iný variant styku dieťaťa s otcom. K styku došlo dvakrát v mesiaci október 2015 a raz v

mesiaci november 2015. Pri poslednom stretnutí otec neumožnil kontakt dieťaťa s matkou, dieťa sa opätovne vrátilo v dekompenzovanom stave. Matka dieťaťa navrhla spoločnú konzultáciu za účasti psychologičky za účelom nájsť taký model styku s dieťaťom, ktorý je pre dieťa prijateľný a nepovedie k prehlbovaniu jeho psychických ťažností. Ďalej uviedla, že v priebehu roka 2016 sa otec s maloletým dieťaťom pravidelne stretával. V posledných štyroch mesiacoch došlo k stretnutiam otca s mal. Lukom takmer k pravidelným stretnutiam a to v dňoch 8.7.,12.7.,15.,16. a 17.7., 20.7., 29.,30. a 31.7. O dieťa sa však opätovne objavovali príznaky nestability, dieťa sa opätovne pomočilo, preto navrhla otcovi, aby sa jeho stretnutia s maloletým dieťaťom obmedzili na denné pobyty bez prespávania. Otec uvedený návrh akceptoval, čo matka nesmierne ocenila, keďže napriek zrejme rozdielnym pohľadom na psychický stav dieťaťa sa rodičia dokážu dohodnúť na takej forme starostlivosti o dieťa, ktoré dieťa nepoškodzuje. Matka podrobne uviedla, že všetky stretnutia, ktoré sa uskutočnili v období augusta 2016, septembra 2016, októbra 2016 a dohodli sa aj v mesiaci november 2016. Matka poukázala v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 92/2016 z 21.3.2016, z ktorého je nesporné, že otec maloletého dieťaťa upustil od realizácie striedavej starostlivosti. Odvolací súd výslovne uviedol, že postup otca dovoľuje záver, že otec si osvojil závery psychológa Mgr. Lipanovej, s ktorou konzultoval problémy dieťaťa za účelom pochopenia jeho zdravotného stavu, t.j. že striedavá osobná starostlivosť pre dieťaťa za súčasnej situácie nie je vhodná, preto spontánne upustil o realizáciu striedavej osobnej starostlivosti a režim styku prispôsobil vôli dieťaťa, nota bene záujmy dieťaťa nie sú ohrozené a naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky nebola osvedčená. Matka poukazuje na skutočnosť, že aj keď Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp. zn. 8CoP 146/2016 z 30.6.2016 potvrdil predchádzajúce uznesenie súdu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 200,- Eur, súčasne konštatoval, že v konaní o výkon rozhodnutia nie je oprávnený vykonávať dokazovanie na zistenie, záujmov potrieb a psychického stavu dieťaťa vo vzťahu k realizovaniu styku, pretože uvedené skutočnosti sú relevantné v základnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, výsledkom ktorého je právoplatný a vykonateľný rozsudok vo veci, ktorý je následne titulom pre výkon rozhodnutia v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V konaní o výkon rozhodnutia nemožno ani riešiť skutočnosti, ktoré sú svojou podstatou významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej, teda akým spôsobom a v akom rozsahu by mal byť styk otca s maloletým dieťaťom zmenený a upravený a ktoré môže matka prezentovať v návrhu o zmenu úpravy styku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu je podľa presvedčenia matke zrejmé, že sa sťahuje k situácii, kedy sú pomery vo výchove dieťaťa upravené rozsudkom, ktorý je vynesený po vykonaní potrebného dokazovania a zistení skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa, čo však nie je prípad úpravy pomerov vo veci maloletého U. V., keďže v predmetnej veci nebol vynesený žiaden rozsudok.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že mal snahu situáciu ukludniť a súhlasil s režimom navrhnutým Mgr. U., ktorý našiel svoj odraz v dohode zo 7.10.2015. Povinná však postupne odmietla rešpektovať aj túto dohodu a niekoľko mesiacov celkom oklieštila styk syna s otcom. Povinná je napriek záverom znaleckého posudku proti akejkoľvek forme styku širšieho než pár hodín denne a v zásade bez prespania u otca. V r. 2016 umožnila maloletému u otca, s ktorým má dieťa vynikajúci láskyplný vzťah prenocovať presne 4 krát aj to len v čase letných prázdnin, kedy väčšina rodičov trávi s deťmi celé dovolenky, čo v danom prípade nebolo vzhľadom na postoj povinnej možné. Nešlo teda o dohodu rodičov v pravom slova zmysle, ale o snahu otca byť so synom koľko je len možné. Otec s návrhom matky súhlasil, aby mohol byť so synom, ide o nevyhnutnosť zo strany otca a nie o dohodu. Otec nikdy neprestal prezentovať svoj názor, že naďalej trvá na striedavej starostlivosti.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na odporučenie klinického psychológa Mgr. U., ktorá v snahe o sledovanie najlepšieho záujmu mal. U. V. W. zabezpečovala spoločné stretnutie rodičov s cieľom dohodnutia postupu úpravy styku maloletého s otcom so zreteľom na zdravotný, psychický stav dieťaťa pri zohľadnení jeho útleho veku, stavy úzkosti maloletého, ktoré síce nesúviseli so samotnou osobou otca, ale s odlúčením od matky, na ktorú je maloletý primárne nafixovaný. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení dal do pozornosti závery znaleckého posudku vypracované psychológom PhDr. B., lekárske správy odborníkov, správu materskej školy, pričom úrad poukazuje na potrebu vyrastanie detí vo veku maloletého v jednom stabilnom výchovnom prostredí, aby získalo citovú ukotvenosť a pocit istoty, ktoré v neskoršom vývine je dôležitým faktorom pri predchádzaní emočných porúch osobnosti. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v komunikácii medzi rodičmi týkajúcej sa starostlivosti a výchovy maloletého s cieľom zabezpečiť čo najlepší záujem maloletého, napĺňania jeho potrieb, zabezpečenie jeho zdravého

psychického a fyzického vývinu bola rodina zaradená v r. 2016 do priority pod názvom „Opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí“, ktorá je vykonávaná prostredníctvom akreditovaného subjektu Miesto pod Slnkom n.o., ktorej cieľom je poskytovanie profesionálnej pomoci pri znovunadviazaní vzájomných vzťahov medzi rodičmi pri sledovaní čo najlepšieho záujmu dieťaťa. Ako to vyplynulo z priebežnej správy akreditovaného subjektu Miesto pod Slnkom n.o. zo dňa 3.10.2016 matka na vzájomných konzultáciách deklarovala, že syn sa s otcom stretáva rád, jeho stresové prežívanie sa minimalizovalo, ale maloletý u otca prespávať odmieta, preto sa rodičia dohodli, že otec dieťaťa dieťa nosí na noc domov k matke. Po dohode je otec s maloletým aj cez týždeň, kedy ho vyberá z materskej školy o 18.00 hod. odovzdá matke. Otec deklaroval, že styk s maloletým je bezproblémový. Rodičia si našli funkčný systém na jeho realizáciu, usilujú sa byť jeden voči druhému ústretoví. Komunikujú však prevažne elektronicky. Doporučil na základe uvedených skutočností v odvolacom konaní o výkon rozhodnutia rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s cieľom chrániť a zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že pokiaľ kolízny opatrovník poukázal na znalecký posudok PhDr. B. je nevyhnutné prihliadnuť aj na záver posudku, podľa ktorého znalkyňa odporúčala, že u maloletého by bolo vhodné dočasne upustiť od realizácie striedavej starostlivosti na jeden rok, pričom znalkyňa odporučila v danom období jedného roka rozšírený styk otca s dieťaťom. Povinná nerešpektovala ani závery znalkyne, pretože odmietala umožniť otcovi rozšírený styk. Otec sa mohol stýkať len pár hodín. Napriek tomu od januára 2017 došlo k určitému posunu v danej situácii, kedy maloletý už u otca začal aj prespávať, avšak matka to umožňuje maximálne jednu až dve noci. Zdôraznil, že okrem prvých troch týždňoch po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti matka toto rozhodnutie reálne nikdy nerešpektovala.

6. K vyjadreniu otca sa písomne opätovne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že už v odvolaní proti uzneseniu zo dňa 14.9.2016 sa styk otca s maloletým dieťaťom realizuje v súlade s najlepším záujmom dieťaťa s postupne sa zvyšujúcim časovým rozsahom. Z prehľadu stretnutí otca s dieťaťom vyplýva pravidelnosť styku otca s dieťaťom ako aj rozsah. Preto pokiaľ oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyni tvrdí, že naďalej trvá na výkone rozhodnutia vo vzťahu k striedavej starostlivosti toto jeho vyjadrenie je pre povinnú prekvapujúce rovnako ako nepochybne pre procesného opatrovníka dieťaťa. Aj v priebehu r. 2017 pokračovali stretnutia maloletého s otcom pravidelne, otec s maloletým dieťaťom stretával dva razy počas pracovného týždňa a každý druhý víkend, pričom víkendové stretnutia sa postupne predlžovali aj na prespatie maloletého dieťaťa u otca. Takýmto spôsobom sa stretnutia realizujú doteraz. Za osobitnú významnú skutočnosť v predmetnej veci však je potrebné považovať skutočnosť, že od 1.6.2017 oprávnený pracuje v Poľsku v oblasti Krakova. V dôsledku tejto zmeny sa s maloletým dieťaťom počas pracovného týždňa nestretáva. Od začiatku júna 2017 si otec preberá dieťa od matky v piatok v podvečer a matke ho vracia v nedeľu.

7. K vyjadreniu povinnej sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že od 1.6.2017 pracuje v Poľsku, túto možnosť zvolil práve preto, aby bol čo k maloletému najbližšie, pretože Krakov je od Košíc vzdialený približne 3 hodiny jazdy čo je menej než cesta z Košíc do Bratislavy. Ani táto skutočnosť však otcovi nebráni v tom, aby sa realizovala striedavá starostlivosť v zmysle vykonateľného uznesenia.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom podnímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu konania a pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a v súlade s jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu výroku rozhodnutia.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 185 a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o nariadenie výkonu rozhodnutia, najmä riadne nezistil, či povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Nevysporiadal sa s tvrdeniami povinnej ohľadne nevôle maloletého stretávať sa s otcom ani s ostatnými skutočnosťami, ktoré mali byť dôvodom marenia výkonu styku s maloletým a nevyhodnotil, či povinná mohla mať na odmietavý postoj dieťaťa vplyv ani to, či svojím konaním zapríčinila, že k realizácii úpravy styku s otcom nedochádza v zmysle posledného právoplatného rozhodnutia súdu. Obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie, že vzhľadom na podaný návrh nariadil výkon rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods. 1 CMP. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu , ak sa ukáže byť potrebný, najmä riadne zistiť, či došlo k dobrovoľnému nesplneniu povinnosti uloženým rozhodnutím súdu, ktorý sa má vykonať povinnou, za účelom vykonať dokazovanie ohľadne podmienok, za akých k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom dochádza ako aj dôvody, pre ktoré maloletý stretnutia s otcom odmieta, bude tiež jeho povinnosťou opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahami , ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .