Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej D. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. D.Š., E. H. XXX/X, v spore o zaplatenie 2016,99 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 8. 2016, sa pôvodný žalobca (J. Ú. Y., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 2016,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2016,99 eura od 16. 7. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 9. 1. 2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty J., a. s., na základe ktorej jej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1194,98 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 39,83 eura. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 8. 7. 2016 výpis z bankovej knihy s konečným debetným stavom ku dňu 30. 6. 2016 vo výške 2016,99 eura.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 2. 9. 2016, vzal pôvodný žalobca žalobu v časti o zaplatenie 20 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanej, v zmysle zákonného ustanovenia § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1996,99 eura s príslušenstvom, bez potreby rozhodovania o čiastočnom zastavení konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 5. 12. 2016, uviedla, že žalovanú pohľadávku uznáva, avšak, z dôvodu vedenia exekúcie, nie je schopná ju zaplatiť jednorazovo. Požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach po 30 eur mesačne.

4. Žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a ku vyjadreniu žalovanej sa v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 12. 1. 2018, ktoré prevzal dňa 22. 1. 2018.

5. Uznesením zo dňa 28. 11. 2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. (aktuálne už s obchodným menom Intrum Slovakia s.r.o.), z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2016.

6. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na to, že je v stálom styku s pracovníkmi žalobcu. Pred niekoľkými rokmi sa s manželkou dostali do dlhovej pasce, keďže pôžičkami splácali pôžičky. V minulom roku uhradil 4 pôžičky, tohto roku chcel začať splácať žalovanú pôžičku, avšak zamestnávateľ mu skrátil pracovnú dobu a následne ukončil pracovný pomer. Od 11. 4. opätovne pracuje, zo mzdy by chcel uhrádzať splátky dlhu. Nespochybňujú výšku pôžičky, ani úroky a chcú pôžičku zaplatiť. Dlh by splácali po 300 eur mesačne,

7. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

8. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že zmluvu uzatvorila, peniaze vybrala, potom sa to splácalo z účtu. Výhrady voči žalovanej sume nemala. Dlh by bola schopná splácať po 30 eur. Pacuje v pracovnom pomere, s príjmom 360-370 eur mesačne v čistom. Výdavky na bývanie sú 260 eur mesačne, vrátane energií.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav: 10. Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 9. 1. 2007 zmluvu o aktivácii karty T- Mobile, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca 18000 Sk a výšku mesačnej splátky 600 Sk. V obchodných podmienkach veriteľa, v časti označenej „Ďalšie užívateľské informácie ku Karte T-Mobile“, je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov 20,4 %, pri výške úverového rámca 81000 Sk, ročnej úrokovej sadzbe 18 %, použití karty na nákup tovaru u obchodníka v hodnote 50000 Sk dňa 1. 2. 2007 a splatení v splátkach 18000 Sk, 18000 Sk a 15824 Sk. V tej istej časti obchodných podmienok sú uvedené poplatky a sankčné poplatky. Z výpisu z pôžičkovej karty súd zistil, že počiatočný stav na účte bol -1190,55 eura, v období od 16. 1. 2009 do 30. 6. 2016 žalovaná čerpala výbermi z bankomatov 1030 eur a uhradila spolu 2501,22 eura. Ako deň splatnosti úveru je vo výpisoch z účtu uvedený deň 15. 7. 2016.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 9. 1. 2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii karty T-Mobile, uzavretej medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom (J. Ú. Y., a. s.). Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie uvedenej zmluvy, poskytnutie úveru žalovanej, ani výška žalovanej sumy. Nakoľko zmluva o aktivácii karty bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanej, za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, nebol dojednaný úrok, ani poplatky, ktoré by bola žalovaná povinná platiť. Pokiaľ aj bol v časti obchodných podmienok, označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie ku Karte T-Mobile“, uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, nepredstavuje uvedené ustanovenie obchodných podmienok individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, v ktorej musí byť povinne zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá. Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy, nie individuálne zmluvné dojednania, ktoré majú byť obligatórne obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše, text obchodných podmienok je uvedený drobným písmom, čo nepochybne sťažuje, resp. až úplne znemožňuje, možnosť spotrebiteľa sa ním oboznámiť a reálne mu porozumieť. Jedná sa pritom o vopred pripravený a predtlačený text, ktorého obsah nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už len okrajom súd uvádza, že indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedený v obchodných podmienkach, vychádzal z údajov rozdielnych oproti individuálnemu zmluvnému dojednaniu účastníkov v zmluve o úvere (výška úverového rámca, výška splátky). Pokiaľ ide o poplatky, ktoré boli naúčtované na ťarchu žalovanej, súd rovnako nemal preukázané ich platné individuálne dojednanie, pričom od dlžníka nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré s ním individuálne neboli dojednané v zmluve. Ustanovenie o poplatkoch bolo vopred predtlačené v obchodných podmienkach a obsah uvedeného dojednania nemala možnosť žalovaná ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu neboli poplatky individuálne dojednané. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru. Z výpisov z pôžičkovej karty mal súd preukázané čerpanie úveru výbermi z bankomatov v období od 16. 1. 2009 do 30. 6. 2016 vo výške 1030 eur a výšku úhrad v rovnakom období v sume 2501,22 eura. Pokiaľ aj žalobca, napriek opakovanej výzve súdu, nepredložil výpisy z pôžičkovej karty od vzniku zmluvného vzťahu, t. j. od 9. 1. 2007, vychádzajúc z počiatočného stavu na účte -1190,55 eura a žalovanou vykonaných úhrad v sume 2501,22 eura, bol celý dlh žalovanej uhradený. Ak by aj totiž celá suma, označená vo výpise ako počiatočný stav, predstavovala

výšku čerpaného úveru (čo je nepravdepodobné, vzhľadom na zaúčtovávanie úrokov a poplatkov na ťarchu žalovanej), činila by celková čerpaná suma 2220,15 eura (1190,55 + 1030), čo je menej ako výška žalovanou uskutočnených úhrad.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnej žalovanej. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.